Nič

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

Keď Pierre Anthon oznámi celej triede, že nič nemá zmysel, najprv sa to javí ako úplný nonsens. No v deťoch to vyvolalo reakciu. Nemôžu to nechať len tak. Ich spolužiak sa „odsťahoval“ na strom a odtiaľ na nich kričí múdrosti, ktoré zaváňajú nihilizmom. Mladí ľudia prehodnocujú vlastný postoj k bytiu. Odmietajú si však priznať, že by mohol mať pravdu. Chcú zmeniť jeho pohľad na svet. Vtedy nastáva problém. Akým spôsobom mu otvoriť oči? Kam až dokážu deti zájsť, aby presvedčili jeho (a hlavne seba), že ľudská existencia zmysel má?

Dospelý čitateľ hneď zachytí blížiacu sa zmenu atmosféry. Je to veľmi ťažké čítanie, no má čo ponúknuť. Dielo je schopné vyvolať v spoločnosti rôzne nálady, dajte mu ale šancu. Je znepokojivé a fascinujúce zároveň.

Autorka výborne popísala psychický stav postáv. Ich krehké a nalomené mysle nám naservírovala ako na podnose. Mladý človek je veľmi tvárny a ovplyvňuje ho prostredie. Je ľahké zľaknúť sa života. Každý z nás sa v ňom občas stráca, ale keď slová plné beznádeje kričí človek, ktorý má ešte celý život pred sebou, v neskúsených srdciach to zaseje pochybnosti. Prečo vlastne žijeme? Aké je naše poslanie? Prečo robím to, čo robím? Aj na dospelého človeka dopadne ťažoba, keď o tom premýšľa... Čo to spôsobí nevyzretej duši?

Janne nám ukazuje, aké ľahké je stratiť seba a stať sa niekým, kým ste nikdy nechceli byť. Stačí tak málo. Iba iskrička, ktorá sa zmení na veľký požiar a pohltí vás. Celú vašu existenciu. Táto novinka je brilantná. Aj keď vami zamáva, číta sa ľahko, pretože autorkin štýl je unikátny. Príbeh nie je napísaný zložito, práve naopak. Niektoré časti sú úsporné, niekedy priam vyrátané na efekt. Je však majstrovstvom šetriť slovami, no povedať nimi veľa.