Fjodor Dostojevskij strana 7 z 10

В истории мирового романа Ф.М.Достоевскому принадлежит одно из первых мест. Его творчество обогатило опыт художественного самопознания человечества. Он автор знаменитых романов "Преступление и наказание", "Униженные и оскорбленные", "Идиот", "Братья Карамазовы", "Игрок"... В настоящем издании представлены ранние повести Достоевского: "Белые ночи" и "Неточка Незванова". Если в первом произведении (романе влюбленных) поднимается столь своевременная и сегодня проблема отчужденности личности, то во втором ставится вопрос: изначально ли жестока человеческая натура. Можно смело сказать, что "Белые ночи" и "Неточка Незванова" - самые поэтичные произведения Достоевского.

Dielo F. M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Svoj Denník spisovateľa začal publikovať v januári 1873. Chcel ho vydávať ako vlastné, nezávislé periodikum, ktoré by mu umožňovalo slobodne sa vyjadrovať k najaktuálnejším otázkam doby. Svojím horúčkovitým rozprávačským štýlom Denník akoby kopíroval horúčkovitosť, rozporuplnosť čias, ktoré túžil pochopiť. „Ja som predsa začal vydávať noviny ani nie tak pre iných, ako skôr pre seba, mal som neudržateľnú potrebu vyjadriť sa k našej zaujímavej a takej svojráznej dobe. Ešte nikdy predtým, v žiadnom svojom diele som si nedovolil doviesť niektoré svoje názory do konca, povedať to úplne posledné slovo…A tu som odrazu vypovedal posledné slovo svojich názorov a túžob na úlohu a poslanie Ruska v dejinách ľudstva.“ Poviedka Krokodíl nie je súčasťou Denníka spisovateľa. Vyšla v roku 1865 a predstavuje spisovateľa ako majstra irónie a literárnej karikatúry.

Dielo F. M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Svoj Denník spisovateľa začal publikovať v januári 1873. Chcel ho vydávať ako vlastné, nezávislé periodikum, ktoré by mu umožňovalo slobodne sa vyjadrovať k najaktuálnejším otázkam doby. Svojím horúčkovitým rozprávačským štýlom Denník akoby kopíroval horúčkovitosť, rozporuplnosť čias, ktoré túžil pochopiť. „Ja som predsa začal vydávať noviny ani nie tak pre iných, ako skôr pre seba, mal som neudržateľnú potrebu vyjadriť sa k našej zaujímavej a takej svojráznej dobe. Ešte nikdy predtým, v žiadnom svojom diele som si nedovolil doviesť niektoré svoje názory do konca, povedať to úplne posledné slovo…A tu som odrazu vypovedal posledné slovo svojich názorov a túžob na úlohu a poslanie Ruska v dejinách ľudstva.“ Poviedka Krokodíl nie je súčasťou Denníka spisovateľa. Vyšla v roku 1865 a predstavuje spisovateľa ako majstra irónie a literárnej karikatúry.

Dielo Fiodora Michajloviča Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Ale Dostojevskij nehovoril len za seba. Jeho ústami nariekali, živorili a milovali nielen milióny ruských ľudí, ale aj milióny čitateľov na celom svete. Drásaná rozpormi sveta vôkol seba i v sebe, často nechápajúc o čo ide, prenasledovaná časom, vychádza osobnosť jednotlivca pokrytá ranami, vnútorne krvácajúca a zdeformovaná. A keď sa aj v tom pekelnom vnútre nemilosrdnej dielne doby vzpriečila, bola bez milosti rozdrvená. Tak bola poznamenaná aj geniálna osobnosť Dostojevského a odtiaľ vyviera jeho vnútorná rozpoltenosť a duševná nalomenosť. Román Dvojník vyšiel roku 1846 a hoci patrí k raným prácam Fiodora Michajloviča Dostojevského nesie veľa znakov jeho charakteristického štýlu: tragickú tému ľudského rozdvojenia, výrazovú drobnokresbu, ľahkú kompozičnú roztrieštenosť, ostrú satiru spoločenského života a zároveň skrytý súcit k ľudským osudom.

In the stories in this volume Dostoevsky explores both the figure of the dreamer divorced from reality and also his own ambiguous attitude to utopianism, themes central to many of his great novels. In White Nights the apparent idyll of the dreamer's roman

Zapiski iz podpolja - uvertjura Dostoevskogo k ego pjatiknizhiju; v povesti nashli svoe vyrazhenie velikie prozrenija hudozhnika-myslitelja; zdes vpervye v russkoj literature sformulirovany osnovy filosofii ekzistentsializma. Zapiski iz podpolja - povest

Besy (1872) - bezuslovno, roman-predosterezhenie i roman-prorochestvo, v kotorom velikij pisatel i myslitel ukazyvaet na grjaduschie sotsialnye katastrofy. Istorija podtverdila pravotu pisatelja, i neodnokratno. Krovavaja russkaja revoljutsija, despotiche

Besy (1872) - bezuslovno, roman-predosterezhenie i roman-prorochestvo, v kotorom velikij pisatel i myslitel ukazyvaet na grjaduschie sotsialnye katastrofy. Istorija podtverdila pravotu pisatelja, i neodnokratno. Krovavaja russkaja revoljutsija, despotiche

Besy (1872) - bezuslovno, roman-predosterezhenie i roman-prorochestvo, v kotorom velikij pisatel i myslitel ukazyvaet na grjaduschie sotsialnye katastrofy. Istorija podtverdila pravotu pisatelja, i neodnokratno. Krovavaja russkaja revoljutsija, despotiche

Prestuplenie i nakazanie

"Prestuplenie i nakazanie" (1866) ” odno iz samykh znachitelnykh proizvedenii v istorii mirovoi literatury. eto i glubokii filosofskii roman, i tonkaia psikhologicheskaia drama, i zakhvatyvaiushchii detektiv, i velichestvennaia kartina mrachnogo goroda, v nedrakh kotorogo geroi greshat i ishchut proshcheniia, zhertvuiut soboi i otrekaiutsia ot sebia radi blizhnikh. I nakhodiat uspokoenie v smirenii, pokaianii, vere. Glavnyi geroi romana Rodion Raskolnikov reshaetsia na ubiistvo, chtoby dokazat sebe i miru, chto on ne "tvar drozhashchaia", a "pravo imeet". Glavnym predmetom issledovaniia pisatelia stanovitsia protcess prevrashcheniia dobroporiadochnogo, umnogo i dobrogo iunoshi v ubiitcu, a takzhe to, kak sovershivshii prestuplenie Raskolnikov mozhet iskupit svoiu vinu. "Prestuplenie i nakazanie" neodnokratno ekranizirovali, muzyku k baletu napisal Chaikovskii, a nedavno na odnoi iz moskovskikh ploshchadok po romanu byla postavlena rok-opera.

Předposlední román Fjodora Michajloviče Dostojevského (1821–1881) byl marxisty a zejména Gorkým a Lunačarským léta odsuzován jako pamflet brojící proti revoluční akci, nicméně světoznámému znalci temných pohnutek lidské duše v něm šlo především o to, jak a zda vůbec se jeho milované Rusko vyrovná s démony. Inspirován procesem s anarchistou Něčajevem, jenž jako zastánce bezohledných praktik boje připravil o život svého oponenta z ilegálního hnutí, vytvořil spisovatel rozsáhlý portrét generace, která ve snaze vymanit se z rutinní morálky a kulturních vzorců svých rodičů nyní váhá mezi módním mysticismem a pragmatickým rozumem, mezi rozvracečským násilím a pokornou důvěrou v dobro. Toto obrozování sleduje Dostojevskij prostřednictvím provinční kroniky, v níž nenápadný pozorovatel zaostřil na trojici mužských protagonistů: bezstarostného dandyho Stavrogina, zakomplexovaného radikála Kirillova a mocichtivého pleticháře Verchovenského, jejichž výstřelky jsou podrobovány obecnějším zkouškám c

Into a compellingly real portrait of nineteenth-century Russian society, Dostoevsky introduces his ideal hero, the saintly Prince Myshkin. The tensions subsequently unleashed by the hero's innocence, truthfulness, and humility betray the inadequacy of his moral idealism and disclose the spiritual emptiness of a society that cannot accommodate him. Myshkin's mission ends in idiocy and darkness, but it is the world that is rotten, not he. Written under appalling personal circumstances when Dostoevsky was travelling in Europe, The Idiot not only reveals the author's acute artistic sense and penetrating psychological insight, but also affords his most incisive indictment of Russia's struggling to emulate contemporary Europe and sinking under the weight of Western materialism. This new translation by Alan Myers is meticulously faithful to the original and has a critical introduction by W. J. Leatherbarrow. ABOUT THE SERIES: For over 100 years Oxford World's Classics has made available the widest range of literature from around the globe. Each affordable volume reflects Oxford's commitment to scholarship, providing the most accurate text plus a wealth of other valuable features, including expert introductions by leading authorities, helpful notes to clarify the text, up-to-date bibliographies for further study, and much more.

Román Idiot se řadí ke klíčovým a nejznámějším dílům ruské literatury. Mladý kníže Myškin, zchudlý a postižený epilepsií, prožije po návratu ze švýcarského sanatoria tak podivuhodné příběhy, že upadne znovu do své duševní nemoci. Lidé, kteří nemohou pochopit jeho dobrotu, ho označují za idiota. Myškin svou filozofií pokory a všelásky přivádí do neštěstí i ty, které miluje, a nakonec sám sebe.

Classic / British English Raskolnikoff, a young student, has been forced to give up his university studies because of lack of money. He withdraws from society and, poor and lonely, he develops a plan to murder a greedy old moneylender. Surely the murder of one worthless old woman would be excused, even approved of, if it made possible a thousand good deeds? But this crime is just the beginning of the story...

Študent Roskoľnikov zavraždí úžerníčku a jej sestru. Ani po vražde nie je presvedčený o svojej vine. Neskôr prežíva duševnú krízu. Uvedomí si svoj zločin, priznáva sa polícii a je odsúdený na nútené práce.