Ján Štrasser

„To najzaujímavejšie v živote je sám život," povedal v jednom rozhovore Andrej Kurkov. V románe Hosťovanie Jimiho Hendrixa vo Ľvove sa prelína realita s fikciou. Nad vnútrozemským mestom Ľvov lietajú čajky a občas tam vonia more. Bývalí hippies v sprievode bývalého kapitána KGB sa schádzajú na cintoríne pri hrobe, v ktorom je pochovaná dlaň ich veľkého vzoru, slávneho amerického rockového speváka a gitaristu Jimiho Hendrixa. V noci sa po starodávnych uliciach preháňa staré zahraničné auto a šofér Taras lieči ľudí, ktorých trápia obličkové kamene. Kniha plná humoru a nekonvenčných spoločenských aj ľúbostných zápletiek.

Román Doktor Živago je jedným z najvýznamnejších ruských románov 20. storočia, ktorý zachytáva dramatické obdobie ruskej histórie začiatku 20. storočia. V centre príbehu stojí Jurij Andrejevič Živago – lekár, intelektuál a básnik, ktorý sa snaží žiť podľa svojich morálnych zásad a zachovať si vnútornú slobodu v čase, keď spoločnosť prechádza radikálnymi zmenami. Jeho kariéru preruší 1. svetová vojna. Lieči sa zo zranenia a spoznáva svoju celoživotnú lásku Laru. Ich láska sa rozvíja na pozadí vojny, hladu a politického teroru, čo dodáva príbehu silný kontrast medzi intímnym citom a krutou realitou. Pasternakovo dielo je viac než len milostný príbeh – je to filozofická reflexia o zmysle života, slobode, utrpení a tvorivosti. Román sa stal symbolom odporu voči totalitnej ideológii a priniesol Pasternakovi Nobelovu cenu za literatúru (1958), ktorú však pod politickým tlakom musel odmietnuť. Prvýkrát vyšiel v Taliansku vo vydavateľstve Feltrinelli v roku 1957 a v ZSSR sa ho podarilo vydať až v roku 1988. Z ruského originálu Boris Leonidovič Pasternak: Doktor Živago, čas. Novyj mir č. 1 – 4, Moskva 1988, preložila Viera Hegerová. Básne Jurija Živaga preložil Ján Štrasser.

Autorova najnovšia básnická zbierka je čiastočne rekapitulácia, čiastočne ironický pohľad básnika na jeho osobnú ako aj na všeobecnú prítomnosť. Štrasser, ako to býva v poslednom čase jeho zvykom, vyjadruje svoj postoj k realite účinnou básnickou skratkou. Aj vďaka tomu je vtipný, niekedy až briskný. Je to typický Štrasser ako ho máme radi: rozosmeje, ale zároveň nastaví také zrkadlo, v ktorom sa nevidíme veľmi radi. Na obálku sme použili obraz Mira Cipára, dizajn a zalomenie Matúš Chalupa.

Rodinná sága o živote rodiny profesora medicíny Pavla Alexejeviča Kukockého, odohrávajúca sa na pozadí zložitej a rozporuplnej histórie sovietskeho Ruska od jeho vzniku do polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia. Jej hrdinami sú citliví ľudia s komplikovanými a nezriedka až tragickými osudmi, ktorí bojujú o svoje práva, svoju pravdu a šťastie. Talentovaný a ctižiadostivý gynekológ Dr. Kukockij sa usiluje o reformu zdravotníctva v sovietskom Rusku a o znovuzavedenie práva na potrat. Ohrozí tým nielen svoju sľubnú lekársku kariéru, ale aj vlastný idylický rodinný život, keď sa s manželkou ujmú siroty, ktorej matka zomrela pri nelegálnom potrate. Román vyšiel v roku 2001, v čase vrcholiacej demokratizácie postsovietskeho Ruska a autorka zaň dostala ruskú Bookerovu cenu. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

„Som užitočný pre ľudí, na ktorých mi záleží, a svojou prácou pre krajinu, v ktorej žijem.“ Grigorij Mesežnikov je známy politológ, politický analytik a silný hlas občianskej spoločnosti, ktorý sa venuje domácej i zahraničnej politike. Je spoluzakladateľom a súčasným prezidentom Inštitútu pre verejné otázky. V rozhovoroch s Jánom Štrasserom odhaľuje svoje detstvo a dospievanie v sovietskom Rusku, hovorí o štúdiách, rodine aj o príchode do Československa a živote v novej domovine. Kľúčovými témami knihy sú Rusko a Ukrajina, Izrael a súčasná situácia na Blízkom Východe, ako aj strastiplná cesta Slovenska od Nežnej revolúcie cez éru mečiarizmu až po dramatické covidové roky a aktuálnu vládu Fico 4.0. Grišov životný príbeh je plný radostných osobných momentov aj pracovných úspechov, na konte má desiatky kníh a stovky mediálnych výstupov. Prečo sa aj on ocitol na zozname vraha zo Zámockej?

„Som užitočný pre ľudí, na ktorých mi záleží, a svojou prácou pre krajinu, v ktorej žijem.“ Grigorij Mesežnikov je známy politológ, politický analytik a silný hlas občianskej spoločnosti, ktorý sa venuje domácej i zahraničnej politike. Je spoluzakladateľom a súčasným prezidentom Inštitútu pre verejné otázky. V rozhovoroch s Jánom Štrasserom odhaľuje svoje detstvo a dospievanie v sovietskom Rusku, hovorí o štúdiách, rodine aj o príchode do Československa a živote v novej domovine. Kľúčovými témami knihy sú Rusko a Ukrajina, Izrael a súčasná situácia na Blízkom Východe, ako aj strastiplná cesta Slovenska od Nežnej revolúcie cez éru mečiarizmu až po dramatické covidové roky a aktuálnu vládu Fico 4.0. Grišov životný príbeh je plný radostných osobných momentov aj pracovných úspechov, na konte má desiatky kníh a stovky mediálnych výstupov. Prečo sa aj on ocitol na zozname vraha zo Zámockej?

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať. Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou.

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať. Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou.

V dedine Malá Starogradovka v takzvanej sivej zóne na ukrajinskom Donbase bývajú už len dvaja ľudia: Ukrajinec, včelár Sergejič a jehoV dedine Malá Starogradovka v takzvanej sivej zóne na ukrajinskom Donbase bývajú už len dvaja ľudia: Ukrajinec, včelár Sergejič a jeho „nepriateľ z detstva", prívrženec separatistov Paška, dvaja muži s odlišným pohľadom na život počas podivnej vojny. Včelár sa jedného dňa rozhodne z dediny odísť a odviezť svoje včely na bezpečnejšie územie - najprv na Ukrajinu, potom na Rusmi anektovaný Krym. Ukrajinský spisovateľ Andrej Kurkov sugestívne rozvíja príbehy ľudí, ktorí žijú svoj obyčajný život v nevšedných podmienkach a ktorých každodenná realita je naozaj všetko iné ako všedná. Román Sivé včely bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov a autor zaň dostal viacero významných medzinárodných literárnych cien.Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Kniha poézie O slonoch a jazvecoch (a trochu aj o deťoch) je fascinujúcim detským pohľadom na svet okolo nás. Bieloruský autor Andrej Skurko nás v každej svojej básničke presviedča, že svet je nádherný a oslnivý a ešte ohromujúcejšie v ňom je hľadanie a nachádzanie vždy nových, ešte nepoznaných zvierat a vecí. Každý čitateľ spolu s detským objaviteľom Tomášom môže pátrať po byte, putovať na lodi, vkročiť do lesa, a ak chce, nájsť krta v metre, ísť na "jutjub" a instagram alebo môže nechať motýľa urobiť selfie. Kniha plná fantázie, humoru a nonsensu ožíva aj vďaka brilantnému prekladu Jána Štrassera a pôvabným ilustráciám, ktoré sa vo veľkej miere podieľajú na umeleckom zážitku z tohto textu.

Guzeľ Jachinová je najvýraznejšia debutantka v dejinách ruskej literatúry. Za román Zulejka otvára oči dostala niekoľko literárnych cien. Jej najnovšia kniha Transport do Samarkandu sa odohráva počas hladomoru na Povolží po ruskej občianskej vojne (1917 - 1922), keď náčelník transportu Dejev a komisárka Biela evakuujú v sanitárnom vlaku päťsto bezprizorných detí do Samarkandu. Ich cesta sa začína v Kazani, tiahne sa cez povolžské lesy, kazašskú step až k púšti Kyzylkum a turkménskym horám – počas jednej z najdramatickejších udalostí v dejinách. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

„Richard Stanke je herec. Na Slovensku je veľa hercov. Richard Stanke je dobrý herec. Tých je už trochu menej. Richard Stanke je dobrý herec, ktorý neváha verejne zdvihnúť hlas, keď je ohrozená sloboda a demokracia. A tých je ešte menej, no tým skôr treba o nich vedieť a hovoriť o nich,“ hovorí Ján Štrasser - sám výnimočný básnik, textár, dramaturg, prekladateľ a autor niekoľkých kníh rozhovorov. Dôkladne pripravený sa vydal preskúmať mimoriadne bohatú rozhlasovú, divadelnú a filmovú kariéru aj súkromný život herca a angažovaného občana Richarda Stankeho. Prvá časť knihy je venovaná detstvu Richarda Stankeho, ktoré strávil na bratislavskom Tehelnom poli. Už ako sedemročný mal za sebou prvé skúsenosti s dabingom, v prvom filme hral ako desaťročný. Neskôr sa pridalo účinkovanie v televíznych seriáloch aj v divadle. Počas štúdia na VŠMU sa z neho stal angažovaný občan a odhodlanie nemlčať mu zostalo dodnes. Nie je mnoho hercov a herečiek, ktorí by hneď po škole nastúpili do činohry SND, no Stankemu sa to podarilo a jeho bohatej divadelnej a filmovej kariére je venovaná druhá časť knihy. V tretej časti hovorí aj o svojom osobnom živote, coming-oute, o blízkych vzťahoch aj o vzťahoch k bulváru. Neobchádza ani spoločenské či politické témy, pandémiu, ruskú inváziu či svoje vystúpenia na verejných protestoch.

Tentoraz si spisovateľ Ján Štrasser zvolil pre svoju knihu rozhovorov netypického respondenta - seba. Ako už samotný názov napovedá, ide o dialogickú knihu spomienok na detstvo, na dospievanie, na časy štúdia, na zamestnania, ktorými prechádzal, na ľudí, ktorých v živote stretol. Dôležitou súčasťou Štrasserovho spomínania je jeho literárna práca. Je známy ako básnik, prekladateľ i publicista, no azda najväčšiu popularitu získal ako textár piesní populárnej hudby a najmä muzikálov - napísal texty piesní do kultových muzikálov Cyrano z predmestia či Neberte nám princeznú. V knihe Tvár v zrkadle sa nevyhýba ani citlivým témam súvisiacim s jeho životom a tvorbou. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Tentoraz si spisovateľ Ján Štrasser zvolil pre svoju knihu rozhovorov netypického respondenta - seba. Ako už samotný názov napovedá, ide o dialogickú knihu spomienok na detstvo, na dospievanie, na časy štúdia, na zamestnania, ktorými prechádzal, na ľudí, ktorých v živote stretol. Dôležitou súčasťou Štrasserovho spomínania je jeho literárna práca. Je známy ako básnik, prekladateľ i publicista, no azda najväčšiu popularitu získal ako textár piesní populárnej hudby a najmä muzikálov - napísal texty piesní do kultových muzikálov Cyrano z predmestia či Neberte nám princeznú. V knihe Tvár v zrkadle sa nevyhýba ani citlivým témam súvisiacim s jeho životom a tvorbou. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Celan patrí k najvýznamnejším básnikom 20. storočia. Jeho lyrika v plnej miere zodpovedá tomu, čomu sa hovorilo od 60-tych rokov 20. storočia lyrika ako paradigma moderny. Jednotlivé texty sa zaoberajú čítaním Celanových kľúčových básní, ich vzťahu k básňam bukovinských básnikov, korešpondenciám so svetovými básnikmi. Osobitné miesto má v esejach vzťah k matke, ženám, ne-miestam Celanových pobytov, existenciálna úzkosť z holokaustu. Texty sa venujú aj premenám Celanovej poetiky v jednotlivých meridiánoch jeho života a jej zmeny od klasickej poetiky básnickej moderny ku krajným polohám modernej lyriky 20. storočia.

Kniha obsahuje kratšie texty, ktoré Ján Štrasser publikoval v rôznych periodikách, na internete, či predniesol pri rôznych príležitostiach, a nezaradil ich do svojich doterajších knižných publikácii. Starorímsky filozof a básnik Titus Lucretius Carus povedal, že maličkosť dokáže nastaviť veľkej veci zrkadlo a priviesť nás tým na stopu pravdy. Z Písanky vyplýva, že pre život Jána Štrassera sú maličkosti, ktoré sa v nej nachádzajú, naozaj dôležité. Tie vážne, aj tie veselé. Francúzsky spisovateľ Anatole France to povedal presne: Maličkosti zaberajú v živote veľké miesto. Vychádza v edícii ARCUS s ilustráciami Fera Liptáka a grafickej úprave Matúša Chalupu.