Hľadanie: Dnes by som sa radšej nestretla
zobraziť:
Prežila som africké peklo
Alena je mladé dievča, ktoré stále lieta v oblakoch. Jej najväčším snom je ísť do Afriky, miluje tú krajinu a aj všetko, čo je s ňou spojené. Stretne tam Alexa, ktorý ju natoľko opantá, že ju presvedčí, aby s ním zostala.
Domov sa vráti zariadiť si nejaké veci a potom sa vráti do Afriky, aby tam začala pracovať a žiť svoj sen.
Ani len netuší, čo sa na ňu chystá a že život, ktorý žila doteraz, bol prechádzka ružovou záhradou. Z letiska ju vyzdvihne chlap, ktorý ju vezie do pravého pekla, z ktorého niet úniku. Celá jej pyramída v čo verila, sa rúca a pochybovala, že sa niekedy postaví do pôvodného tvaru.
Nájde sa niekto, kto jej pomôže?
Alebo umrie sama na tomto Bohom zabudnutom mieste a jej mama sa nikdy nedozvie, čo sa s ňou stalo, lebo ju pochovají ako prašivého psa kdesi za domom, kde to peklo prežívala na vlastnej koži?
Kniha je 18+ a nie je pre slabšie povahy!
Príbeh je písaný v spolupráci s jednou ženou, ktorá si niečím podobným prešla, miesta a aj postavy sú vymyslené, ale ten dej je reálny a povedzme si to rovno, práve v tejto chvíli sa niekde tam, možno aj neďaleko od vás, deje niečo podobné.
dostupné aj ako:
Prečo som prelomil mlčanie
Prečo som prelomil mlčanie a po viac ako šestnástich rokoch strávených za mrežami rozprávam o všetkých zločinoch, čo sme spáchali v dobe, ktorá sa, chvalabohu, už nikdy nevráti? Cieľom tejto knihy nie je zbavovanie sa zodpovednosti za spáchané zlo, pretože tak, ako som bol svojprávny vtedy, som aj dnes. Chcem, aby ma čitatelia spoznali takého, aký som skutočne bol, ako som uvažoval, konal. Za celé tie dlhé roky riešenia mojich káuz sa toho o mne popísalo veľa. Bulvárne denníky, týždenníky aj samozvaní spisovatelia sa zviditeľňovali a profitovali na mojom mene – ,,o mne bezo mňa“. Budem uvádzať skutočné mená všetkých aktérov, pretože toto je to najdôležitejšie poslanie tejto knihy – skutočná pravda napísaná rukou toho, kto ju prežil. Je mi jasné, že mnohých aktérov tej doby nepoteší, keď si prečítajú o sebe to, na čo by už najradšej zabudli, ale ja som čakal dosť dlhú dobu v týchto tvrdých väzenských podmienkach a stratil som okrem rodiny aj najlepšie roky svojho života. A výsledok? Celé tie roky samá zrada, zbabelý postoj, intrigy, nové a nové obvinenia od tých, ktorí mi mali byť aspoň vďační za to, že som bol celých šestnásť rokov ticho a nesedia tu vedľa mňa. Pritom som im poslal jasný odkaz: „Či niekedy prehovorím? Neviem. Viete, kto som bol, viete, čo sa dialo. Keby som prehovoril, išli by ďalší. Mám len jeden život a po tom, ako sa správajú tvrdí chlapci z podsvetia, by asi nebolo ťažké rozhodnúť sa.“ (SME 25. 9. 2010) No „tvrdí“ chlapci z podsvetia boli aj naďalej takí zbabelí, že im to úplne zatienilo racionálne myslenie a toto je výsledok – moje prelomené mlčanie.
Nemali by sme
Bennett Fox mi do života vstúpil v jedno nepríjemné pondelkové ráno. Meškala som v prvý deň do práce – do novej práce, o ktorú som mala teraz pre nečakanú fúziu bojovať. Na upevnení svojej pozície vo firme som pritom drela osem rokov. Kým som si sťahovala veci do nových priestorov, za stieračom som si našla pokutu za parkovanie. Dostali ju všetky autá na ulici okrem toho predo mnou – šlo o rovnaké audi, ako mám ja. Naštvalo ma to, preto som sa rozhodla, že mu svoju pokutu podarujem. Dúfala som, že ju majiteľ zaplatí a nič si nevšimne. Nanešťastie som mu pritom zlomila stierač. Uznajte, mohlo to byť horšie? Vo výťahu som potom stretla neskutočne príťažlivého chlapa. To mi trochu zlepšilo náladu. Poznáte to ? motýliky v bruchu, zrýchlený dych, napätie, že by sa dalo krájať. Pri vystupovaní z výťahu na mňa pozrel takým žeravým pohľadom, až ma zalial rumenec. Možno má tá fúzia predsa len svoje výhody. Tak sa mi aspoň zdalo, kým som nevkročila do šéfovej kancelárie a nespoznala svojho konkurenta. Z chlapa vo výťahu sa razom stal môj úhlavný nepriateľ. A ten žeravý pohľad? Ani zďaleka nešlo o príťažlivosť. Videl, ako som mu poškodila auto, a nevedel sa dočkať, kedy ma zničí.
Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká hranica, ktorú by sme nemali prekročiť. Hej, nemali by sme… Ale balansovať nad priepasťou je niekedy také zábavné!
dostupné aj ako:
Som nový človiečik
Najkrajší darček pre začínajúci život
Som nový človiečik je špeciálny zápisníček pre vášho nového človiečika, z ktorého mu môžete vytvoriť naozajstnú knižku. O ňom, o vás, o krásach, kruhoch pod očami či o počte nočných vstávaní. Je to nežná, vtipná, dojímavá záležitosť, aká samotnej autorke (ktorá, ako iste viete, je mama) chýbala na trhu.
Bez gýčov a fotiek spiacich detičiek, ktoré s realitou nemajú veľa spoločného, prichádza na trh knižka, ktorá bude pre vášho nového človiečika celoživotným bohatstvom. Autorka od vás nechce žiadne dlhé vypisovačky ani slohové práce, takže sa nemusíte báť, že sa na materskej narobíte ešte viac. Stačí zaškrtnúť, zakrúžkovať, kde-tu dodať slovko a všetky krásy sveta ukryť do jednej knižky v slávnostnej škatuľke, na ktorú dokonca môžete špeciálnymi nálepkami napísať meno malého človiečika.
Hrám sa, učím sa 4+
Knižka plná aktivít a hier rozvíjajúcich hravou formou logické myslenie dieťaťa vo veku od štyroch rokov. Stránky sú vyberateľné na pohodlné plnenie úloh.
Táto knižka je plná drobných aktivít, ktoré podporujú logické myslenie dieťaťa a umožňujú mu učiť sa hravou formou. Jednotlivé stránky obsahujú perforáciu - dajú sa ľahko vybrať a pohodlne vymaľovať alebo vyplniť. Pracovný zošit obsahuje najrôznejšie postrehové hry, skladačky, bludisko, aktivity na počítanie do 10 a mnohé iné úlohy, ktoré hravou formou rozvíjajú u detí prvé vedomosti a zručnosti.
Som gej
Som gej, no a?! Nie som na to hrdý, ale nechcem sa ani pretvarovať, že som hetero a že sa mi páčia baby. Lebo pravda je taká, že chalani sa mi páčia viac.
Snažil som sa naozaj nič necítiť, netúžiť, zabudnúť naňho! Ale každou jednou sekundou bola moja zaľúbenosť väčšia a väčšia... Možno tam vtedy ešte nebola láska, ale bolo tam pobláznenie, očarenie a túžba, čo ma k ‚tomu‘ viedlo.
A čo bude teraz? To neviem, ale aj ja mám právo byť milovaný taký, aký som! Rovnako tak, ako mám právo milovať, mýliť sa, alebo sa zmeniť...
dostupné aj ako:
Ježiš dnes
Niekedy sa Vám zdá, že ste na svete úplne sami? Že tlačíte pred sebou vážne a neriešiteľné problémy? Alebo vám možno Ježiš pripadá vzdialený a vy neviete, prečo? Popri starostiach každodenného života sužovaných rôznymi situáciami pociťujete potrebu intenzívnejšieho pocitu, že je „Boh s vami“. „Náš veľký Boh ma však touto cestou vedie a požehnáva ma pritom Svojou stálou Prítomnosťou.“ Hovorí autorka knihy Sarah Youngová. „Podobne ako Volanie Ježiša, aj kniha Ježiš dnes je písaná z pohľadu Ježiša, ktorý hovorí k tebe, čitateľke. Ako vo všetkých svojich knihách, pri práci som sa spoliehala na pomoc Ducha Svätého, usilujúc sa pri tomto tvorivom procese načúvať Ježišovi. Mojou túžbou je, aby sa kniha Ježiš dnes stala záchranným lanom pre ľudí, ktorí majú pocit, že sa topia v beznádeji, a tiež zdrojom povzbudenia pre tých, ktorých život nevyzerá tak zúfalo.“ „Kto z vás sa bojí Hospodina a počúva hlas Jeho služobníka? Kto chodí v tme a nežiari mu svetlo, nech dúfa v meno Hospodinovo a nech sa spolieha na svojho Boha.“ Izaiáš 50:10 ECAV
Som rada, že mama zomrela
Kým je dcéra bez svojej matky? Sama sebou...
Otvorená spoveď Jennette McCurdy o tom, ako sa stala detskou herečkou, o poruchách príjmu potravy, závislosti a o komplikovanom vzťahu s panovačnou matkou, ale aj o tom, ako sa jej znovu podarilo prevziať kontrolu nad vlastným životom.
Jennette McCurdy mala len šesť rokov, keď absolvovala prvý herecký konkurz. Matkiným snom bolo, aby sa jej jediná dcéra stala hviezdou a Jennette pre to robila všetko. Súhlasila s obmedzením príjmu kalórií a vážila sa päťkrát denne. Keď jej mama vyčítala, že má „neviditeľné mihalnice“, pristúpila na rozsiahle estetické premeny, lebo „aj Dakota Fanning si ich farbí“. Mama ju dokonca do šestnástich rokov sprchovala a Jennette sa s ňou delila o svoje denníky, emaily aj všetky príjmy.
V knihe Som rada, že mama zomrela Jennette podrobne rozpráva o všetkom, čo sa dialo, aby splnila mamin sen. Keď dostala hlavnú úlohu v seriáli iCarly, odrazu sa stala slávnou. Jej mama bola vo vytržení. Posielala emaily vedúcim fanklubov a paparazzov oslovovala krstným menom. V Jennette sa však hromadili pocity úzkosti, hanby a sebanenávisti, ktoré vyústili do porúch príjmu potravy, závislosti a viacerých nezdravých vzťahov. Problémy sa ešte zhoršili, keď po získaní úlohy v seriáli Sam&Cat, po boku s Arianou Grande, jej matka zomrela na rakovinu. Jennette napokon zanechala hereckú kariéru, začala sa venovať práci na sebe a prvýkrát mohla sama rozhodovať o tom, čo v živote naozaj chce.
Kniha Som rada, že mama zomrela je úprimný, inšpiratívny príbeh plný čierneho humoru o nezlomnosti, nezávislosti a o radosti z toho, že si Jennette končene môže sama umyť vlasy.
Z anglického originálu I’m Glad My Mom Died (Simon & Schuster, New York 2022) preložila Sára Moyzesová.
dostupné aj ako:
Narodila som sa pod šťastnou hviezdou
Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe. Bola to jedinečná rozprávačka s obrovským citom pre príbeh, ale aj pre detail a presvedčila nás o tom najmä v knihe Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. Ide o unikátne literárne dielo, ku ktorému by sme len veľmi ťažko hľadali v rómskej literatúre prirovnanie.
Text, ktorý sa nielen veľmi dobre číta, ale poskytuje jedinečný pohľad na rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života. Ako vraví zostavovateľka knihy Milena Hübschmannová: „Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud z nepochopenia medzi Rómami a gadži. Lacková napísala prvú rómsku hru, nacvičila ju so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady; písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia.“
Mi del o Del bacht sasťipen,
o jilo phundrado achalipnaske the kamibnaske.
Daj Boh šťastie a zdravie,
srdce otvorené porozumeniu a láske.
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín a Fond na podporu umenia.
Na stiahnutie
12,29 €
dostupné aj ako:
Kde všade som (ne)zomrel
Kde všade som (ne)zomrel je séria autobiografických tragikomických poviedok cynického hypochondra Petra Popluhára, ktorý sa na svojich cestách po Afrike, Ázii a Amerike dostáva do katastrofálnych situácií, stretáva protivných ľudí a bojuje s kadejakými pliagami vrátane extrémnych črevných infekcií či ťažkej malárie. Napriek tomu, že sa niekoľkokrát lúči so životom, príbehom nechýba nadhľad a humor. Však ho to prejde, keď tam raz naozaj zomrie.
Mesto Stupava v minulosti a dnes
Z úvodu: Stupava dnešných dní je dynamicky sa rozvíjajúce slovenské a európske mesto, dalo by sa povedať predmestie veľkej Bratislavy. Väčšina jej obyvateľov pracuje v podnikoch a úradoch hlavného mesta, ba mnohí Bratislavčania objavili čaro jej polovidieckeho spôsobu života v blízkosti veľkomesta a stavajú si tu nové obydlia. Na pripomenutie starousadlíkom i poučenie nových obyvateľov obce sme pristúpili k vydaniu tejto publikácie, ktorá sa pokúša podať čo najobsiahlejší pohľad na Stupavu, jej prírodné podmienky, dejiny, etnografiu a ostatné, dnes často už miznúce stránky života jej obyvateľov.
Na sklade 1Ks
16,06 €
16,90 €
Hrám sa, učím sa 5+
Knižka plná aktivít a hier rozvíjajúcich hravou formou logické myslenie dieťaťa vo veku od piatich rokov. Stránky sú vyberateľné na pohodlné plnenie úloh.
Táto knižka je plná drobných aktivít, ktoré podporujú logické myslenie dieťaťa a umožňujú mu učiť sa hravou formou. Jednotlivé stránky obsahujú perforáciu - dajú sa ľahko vybrať a pohodlne vymaľovať alebo vyplniť. Pracovný zošit obsahuje najrôznejšie postrehové hry, skladačky, obrázkové sudoku, dokresľovanie, aktivity na počítanie a mnohé iné úlohy, ktoré hravou formou rozvíjajú u detí prvé vedomosti a zručnosti.
Som mama
Úspešná slovenská herečka, moderátorka a kreatívna autorka vtipných prúžkovaných tričiek Kristína Farkašová je šťastnou mamou dvojičiek Ely a Matildy. O svojich skúsenostiach a zážitkoch s tehotenstvom a materstvom začala písať vtipný blog a ten oslovil množstvo mamičiek. Pre všetkých, ktorým je jej humor blízky a téma sa im zdá viac než príťažlivá, vydáva knihu, v ktorej sa hrdo hlási k tomu, čo jej robí najväčšiu radosť: Som mama!
Ilustroval Boris Farkaš.
Trailer ku knihe:
dostupné aj ako:
Pozri, ako je dnes pekne! Podívej, jak je dnes hezky!
V otvorenej Európe vyrastá čoraz viac detí v bilingválnych rodinách. Deti sa od narodenia učia dva i viac jazykov. V našich podmienkach bývalo bežné, že deti bez problémov rozumeli po slovensky i po česky, ale po rozdelení republiky sa táto schopnosť
výrazne znížila. Vzťahy medzi oboma národmi sú živé. Okrem mnohých česko-slovenských manželstiev a širších príbuzenských zväzkov je stále bežná migrácia medzi oboma krajinami za štúdiom a prácou.
Cieľom knižky je od najútlejšieho veku rozvíjať schopnosť detí dohovoriť sa v oboch jazykoch, nenápadne upozorniť na bežné slová v detskej slovnej zásobe, ktoré sa v oboch jazykoch odlišujú, a ilustrovať ich krátkymi príbehmi (bábätko/miminko, čučori
edka/borůvka, gombík/knoflík, nohavice/ kalhoty, raňajky/snídaně, vedierko/kbelík ai.). Kniha má štruktúru jednoduchého slovníka. Jednotlivé písmená abecedy zastupuje vždy jedno špecifické slovo, ktoré sa v slovenčine výrazne líši od českého ekvivale
ntu. Slovo je potom rozvinuté v krátkom texte. Slovíčka a príbehy spája postava bilingválneho dievčatka Agátky, ktoré vyrastá v česko-slovenskej rodine - predlohou sú zážitky a skúsenosti reálneho dievčatka, ktoré žije so slovenskou maminkou a českým
tatínkem v Brne a často navštevuje aj starých rodičov v Čechách i na Slovensku.
Kniha je určená pre deti do 3 rokov a ich rodičov, najmä pre mladé bilingválne rodiny.
Ako som nechcel ísť na Zanzibar
Všetko začalo v malej krčme v Bratislave na Americkom námestí, ktorá kedysi dávno slúžila ako verejné hajzle. Tu totiž niekedy vo februári moja láska využila môj stav medzi trinástou až devätnástou borovičkou a vyslovila prianie, že by rada videla Zanzibar. Povedal som, teda asi to už zo mňa hovorila tá borovička, že: „Dobre teda, poďme na Zanzibar.“ No a tak som sa ocitol v krajine tretieho sveta, o ktorej som nič nevedel. Myslel som si, že ideme na nejaký tropický ostrov, kde sa budeme celý deň váľať na pláži pod palmami a popíjať niečo z kokosového orecha. Šialene som sa mýlil. No a aby ma s toho kultúrneho šoku nešľahlo, začal som na Instagram písať cestovateľský blog plný humoru. Jeho čitateľom sa tak páčil, až ma presvedčili, nech ho vydám knižne. A tak vznikol tento humorný cestopis.
Trenčín a okolie - kedysi a dnes
Údolie Váhu pod ochranou hradby okolitých hôr lákalo osadníkov do kraja okolo Trenčína od nepamäti. Svedčia o tom mnohé archeologické nálezy, viaceré pochádzajú už z doby kamennej. Nezmazateľnú stopu v regióne zanechal rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorého légie v roku 179 n. l. v týchto miestach zvíťazili nad Kvádmi. Zvesť o tejto udalosti je dodnes vyrytá v stene hradného brala. Dejiny Trenčína sú späté najmä s Trenčianskym hradom. Najväčší rozmach zažil za vlády slávneho „Pána Váhu a Tatier“ Matúša Čáka Trenčianskeho. Duchovným centrom regiónu je Skalka pri Trenčíne ako najstaršie pútnické miesto v niekdajšom Uhorsku. Nachádza sa tu zrúcanina kláštora zo 17. storočia či Kostol sv. Andreja-Svorada a Beňadika, spomínaný už začiatkom 13. storočia.
Mnohé miesta v regióne dodnes svedčia o jeho bohatej histórii. Od nápisu na hradnej skale cez stovky historických budov až po záznamy v kronikách. Nesmieme vynechať pohľadnice a fotografie. Práve tie najvernejšie dokumentujú historické okamihy. Celý kraj, mestá i obce však svoju tvár menia neustále. Prašné cesty sa zmenili na asfaltové, konské povozy nahradili autá, mosty získali modernejšiu tvár. Stavby sú odjakživa nemými svedkami dejinných udalostí regiónu, viaceré však podľahli podľahli zubu času o niečo viac, ako by sme si želali. Iné sa stali obeťami vojen či požiarov. Nejedna stavba musela ustúpiť novšej a modernejšej. Mnohé budovy však boli zrekonštruované, čo im prinavrátilo dôstojnosť, aká im prináleží. A to sú len čriepky z mozaiky zmien, ktoré vyformovali región do takej podoby, v akej ho poznáme dnes. Porovnanie historických a súčasných fotografií tieto zmeny zachytáva jedinečným spôsobom. Aj my pri ich prezeraní môžeme byť priamymi svedkami toho, ako tok histórie zmenil svet okolo nás.
Bol som Mengeleho asistentom
V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou.
dostupné aj ako:
Zaľúbila som sa do nádeje
Skupina smrteľne chorých pacientov. Prísľub prežiť zvyšok života naplno. Transformujúca, presahujúca láska. Napriek nehostinnému nemocničnému prostrediu sa skupina smrteľne chorých pacientov teší z každej radosti, ktorú má na dosah: z kamarátstva, slobody, rebélie. Každý z nich je svojím spôsobom poškodený; každý z nich je vďaka tomu svojím spôsobom silnejší.
V bolesti a strate nachádzajú jeden druhého a spolu sú odhodlaní vziať si od života to, čo im vzala choroba. Sam však pre zlomené srdce navždy zavrhne lásku. Riziko, že zažije ďalšiu tragédiu sa zdá byť privysoké. A predsa sa na tomto bezútešnom mieste, kde by ste lásku nehľadali, otvoria dvere – a aj srdcia.
Na stiahnutie
18,95 €
dostupné aj ako:
Levice a okolie kedysi a dnes
Kraj okolo Levíc, ktorý leží na sever od Dunaja, bol vďaka svojej úrodnej pôde a teplej klíme osídlený už od najstarších čias. Popri riekach Hron a Ipeľ prichádzali nové a nové kultúry, neskôr aj národy známe pod meno ako Kelti, Germáni, svoje bitky zvádzal na brehu Hrona aj známy rímsky cisár Marcus Aurelius. Od stredoveku tu spoločne žijú Slováci a Maďari, v tomto priestore sa sformovali tri historické územné celky, a to Tekovská, Hontianska a Ostrihomská stolica. Na prahu novoveku boli obyvatelia tohto kraja ležiaceho na hranici Osmanskej ríše takmer 150 rokov vystavení vojnovým udalostiam v zápase o záchranu Európy. Krutú daň si na obyvateľoch regiónu vybralo aj nepokojné 20. storočie, dve svetové vojny, výmena obyvateľstva aj komunistická diktatúra. Okres Levice vznikol v roku 1960 spojením troch okresov, a to Šahy, Želiezovce a Levice. Levice, súčasné centrum regiónu, boli v minulosti známe ako mesto pohody a dobrej gastronómie. Do mesta lákala návštevníkov husacina, husacie štvrťky – fertále, sa tu predávali už v 17. storočí. Panstvo sa v minulom storočí schádzalo v mestskom hoteli a ostatní pri husacích búdach na námestí. Gazdiné z okolia kŕmili husi kukuricou, husacia pečeň sa vyvážala do celej Európy. Fertále sa predávali aj v mestečkách Bátovce a Tekovské Lužany. K husacine ponúkali Levičania aj vynikajúce víno. Staré tradície odvial čas, z niekdajších bohatých obcí sú dnes zanikajúce sídla, porovnanie súčasnej fotografie s historickou nie vždy ukáže zmenu k lepšiemu. Opačný proces je zjavný v mestách. V porovnaní so šedivými, zanedbanými budovami z čias socializmu prešli dnešné námestia modernou rekonštrukciou, stali sa príjemnými miestami stretávania obyvateľov. Na okrajoch miest pribudli priemyselné parky. Návštevníkom môže región ponúknuť množstvo zaujímavých historických lokalít, hrad v Leviciach, ležiaci takmer na námestí, či vzácne oltáre v bývalom slobodnom kráľovskom banskom meste Pukanci. Turista sa tu nemusí báť davov na turistických trasách, môže si nerušene vychutnať zákutia viničných areálov so vzácnymi stromami moruší. Milovníci ľudovej kultúry sa môžu zoznámiť s jedinečnou a pestrou čilejkárskou oblasťou.