Hľadanie: Slovensko – Slovakia - Slowakei - La Slovaquie
zobraziť:
Zázračná planéta
Kniha je členená do 5 kapitol, z toho štyri kapitoly sú tzv. vážna poézia a piata kapitola je satirická poézia - epigramy. Celkovo je v nej 44 básní a 33 epigramov... V každej kapitole je farebná ilustrácia – reprodukcia obrazov...
Ten, kto odchádza pri potlesku
Rozprávanie o podivínovi, ktorého nenaplneným snom bolo hrať v národnom divadle, je na prvý pohľad výnimočným až absurdným príbehom, ale zároveň aktuálnou sondou do duše pomýleného jedinca túžiaceho po popularite a sláve. Čitateľ má možnosť preniknúť do zákutí psychiky nešťastného človeka, sledovať jeho pohnútky až po tragický koniec hrdinu, zúfalého z neznesiteľnej reality každodenného života. Túžba vymaniť sa z pocitu bezvýznamnosti bytia a útek do fiktívneho nedosiahnuteľného sveta, do inej dimenzie, nie je vlastná len fanatikom, drieme v každom súčasnom človeku, ktorý bolestne vníma antagonizmus medzi ideálmi a realitou vlastnej existencie. V tom kniha Pavla Zeleňáka presahuje rámec obyčajnej udalosti a stáva sa filozoficko-existenciálnym zamyslením nad zmyslom života.
Slohy na otcovu smrť a iné španielske elégie
Elégia Jorgeho Manriqueho Slohy na otcovu smrť sa pokladá za najzrelší plod španielskeho básnického stredoveku a za báseň univerzálnej lyriky. Básnik zdôrazňuje neodvratnosť smrti každého človeka bez ohľadu na jeho postavenie, vyvodzuje z toho potrebu mravného, bohumilého života a na príklade rytiera dona Rodriga takýto život predstavuje a velebí. Melancholické rozjímavé, sentenciózne i rozprávačské slohy zaujmú aj vyrovnaným kresťansko-stoickým prijatím smrti.
Kniha je doplnená 20 básňami-elégiami od 15 španielskych a latinskoamerických básnikov 20. storočia. Táto kolekcia je výrazom bohatej tradície elégie, kontinuity a inovácie tohto žánru v poézii písanej po španielsky a obsahuje básne, ktoré zároveň patria medzi ťažiskové v tvorbe ich autorov.
Pozoruhodné na tejto knihe je aj to, že prekladateľ a básnik, univerzitný profesor Ján Zambor všetky básne interpretuje a zaraďuje do kontextu španielsky písanej literatúry a svetovej poézie.
Zlodeji a svedkovia
Štvorica postáv, štyria prisťahovalci, ktorí sa za cenu nemalého úsilia snažia začleniť do novej spoločnosti.
Hmotné istoty sa však nedajú nadobudnúť tak jednoducho, preto sa neraz uchyľujú aj k nelegálnemu spôsobu získavania materiálnych statkov.
Pokus o adaptovanie sa v cudzom prostredí, otázka, kde je človek ukotvený a ktoré rozhodnutie v živote vedie k šťastiu, je leitmotívom románu.
Súťaž medzi tými, ktorí sa rozhodli zostať v rodnej krajine, a tými, ktorí z nej odišli za vidinou slobody a dostatku do cudziny, sa končí remízou: na konci neľahkej púte nikoho nečaká ani šťastné partnerstvo, ani blahobyt. Svetlana Žuchová (1976, Bratislava), spisovateľka, prekladateľka. Študovala psychológiu vo Viedni a medicínu v Bratislave. Pracuje na psychiatrii v Prahe. Vydala zbierku poviedok Dolce de Leche, novelu Jessim.
dostupné aj ako:
Približná krajina
V Približnej krajine sa pred našimi očami odvíja príbeh 28-ročnej nórskej colníčky Kathrine, ktorá hľadá v živote šťastie. Opustí druhého manžela, dobre situovaného a cieľavedomého Thomasa, ktorý klamstvami urobil čiaru cez približnú krajinu jej života. Prvý raz sa vyberie za severný polárny kruh. Cesta, ktorá ju zavedie až do Francúzska, je únikom pred inými a návratom k samej sebe. Vedie k poznaniu, že človek by mal ostať sám sebou, nájsť si svoje miesto v živote a ľudí, ktorí sú mu blízki. Kathrine neznáša tmu v priamom i prenesenom význame slova, preto sa vyberie do veľkého sveta smerom na juh za svetlom, aby sa napokon vrátila do zasneženej severskej približnej krajiny za plamienkom vlastného vnútra a dala približnej krajine svojho života presnejšie, optimistické kontúry. Stamm spojil subtílnu portrétnu štúdiu ženy, ktorá prekoná krízu vlastnej identity, so sugestívnym obrazom prírody do jednoliateho celku, v ktorom v duchu najlepších tradícií európskeho umenia funguje krajina ako zrkadlo ľudskej duše a ľudská duša sa sama stáva krajinou.
Sedem sliviek ... na cestu!
Zaujímavé prepojenie rytmického viazaného a uvoľnenejšieho nepravidelného verša dodáva autorkiným básniam ešte silnejší náboj. Autorka čerpá inšpiráciu z každodennosti, ktorá ako píše, ,,vonia korením a pracím práškom´´.Zbierka Sedem sliviek je určená pre dospievajúceho čitateľa,ktorej rukopis získal v roku 1998 ocenenie Literárneho fondu .
dostupné aj ako:
Predavačky bublín
Eva Widermanová žije vo svete rýchlokvasených celebrít, falošných vzťahov a trblietavej pretvárky. Pohybuje sa medzi ľuďmi, ktorí denno-denne vyrábajú veľké farebné mediálne bubliny. Vďaka nim sa skoro každý môže stať aspoň na chvíľku slávnym.
Evu Widermanovú tento umelý svet zraňuje a najradšej by z neho utiekla. Niekam ďaleko. K svojim milovaným kaktusom, k vysnívanej láske a k naozajstným priateľom. Keď padne na úplne dno, zachrániť ju môžu už len antidepresíva.
Tamara Heribanová vo svojom románovom debute opisuje život veľkého vydavateľského domu. Originálnym humorným spôsobom zachytáva precitlivenú dušu hlavnej hrdinky, asistentky obávanej šéfredaktorky najvplyvnejšieho bulvárneho časopisu. Eva Widermanová varí kávu, rozdeľuje poštu, o ničom nerozhoduje a tvrdí, že ničomu nerozumie. Vraj ani sama sebe.
dostupné aj ako:
Dobré miesto na noc
Prózy Savyon Liebrechtovej sú žensky jemné, plné emócií, dejovo precízne vypracované, so zmyslom pre najmenší detail. Vyberá si celkom tradičné témy – priateľstvo, láska, rodina – a ozvláštňuje ich historickými a politickými presahmi. Dej je naoko predvídateľný, no nečakane naberie celkom iné smerovanie a čitateľ sa až vďaka absurdne zamotanej zápletke dozvie nakoniec nečakanú, hoci hlboko ľudskú pravdu.
Dejiskom poviedok knihy Dobré miesto na noc je zakaždým iné miesto na svete, podľa čoho dostali aj názvy – Amerika, Hirošima, Tel Aviv, Mníchov a Jeruzalem. Ich hrdinovia sa boria so svojím osudom, kráčajú životom v nádeji, že cesty, na ktoré sa vydávajú, a rozhodnutia, ktoré robia, ich privedú k vytúženému cieľu.
SAVYON LIEBRECHTOVÁ sa narodila r. 1948 v Mníchove rodičom, ktorí prežili holokaust. Keď mala jeden rok, rodina emigrovala do Izraela. Študovala filozofiu a literatúru na telavivskej univerzite. Od r. 1986 vydala sedem kníh poviedok a noviel (Jablká v púšti, Kone na diaľnici, Pre mňa je to všetko španielska dedina, O láskach a ďalších koncoch, Ženy z mailového objednávkového katalógu, Suad, Dobré miesto na noc), dva romány (Muž, žena a ďalší muž, Ženy, ktoré poznal môj otec) a napísala niekoľko drám, napr. hru Banalita lásky (o vzťahu židovskej intelektuálky a filozofky H. Arendtovej a jej učiteľa, nemeckého filozofa M. Heideggera), Freudove ženy (o zložitých vzťahoch v širšej rodine slávneho psychiatra).
Raz aj v pekle vyjde slnko
Gitarista Hirax (Lunatic Gods, Editor, Nothing) netrápi len struny na gitare, ale rozhodol sa aj písať. Jeho románový debut "Raz aj v pekle vyjde slnko" vyšiel v polovici októbra. A čo hovorí Hirax o svojom knižnom debute:
"Ak cítiť moju schizofrenickú dušu v muzike Lunatic Gods, teda striedanie jemných ba až baladických pasáži s agresívnymi a šialenými úletmi, tak to isté môžete čakať aj v mojom románe "Raz aj peklo vyjde slnko" - zmes prekrásneho a škaredého. A čom je? O živote, o vzťahoch, o tejto spoločnosti odsúdenej na zánik, o smútku a radostiach, o pekle, Bohu, diabloch, anjeloch
- o živote takom, aký je. Bez servítkov, to vám zaručujem. 240 strán čarovnej životnej psychodélie, ktorá vás nakoniec aj tak dostane." Radi čítate Vonneguta, Hellera, Bukowského či Matkina? Nech sa páči...
Prienik do ticha
Po básnickej prvotine Mlčanie nepokoja (Perfekt 2009) prichádza Štefan Kuzma v krátkom čase s druhou zbierkou Prienik do ticha. Básne tejto zbierky uzatvárajú tvorivú mladosť autora. Podľa Daniela Heviera, ktorý je jedným z troch recenzentov zbierky (popri Zuzane Belkovej a Rudolfovi Dobiášovi), „poézia Štefana Kuzmu ukazuje, že prienik jeho energie do ticha je intenzívny, ale trvalý, že je elektrizujúci, ale nie zraňujúci. Že mu ide o hlbšie vniknutie do tíšiny reality, aj toho, čo je nad ňou alebo za ňou, aby s ňou splynul, aby ju prijal, obohatil sa ňou a zotrval v nej. Autor hľadá pravé hodnoty a poézia, literatúra je preňho metódou, ako to dosiahnuť“.
Bonvivánske chiaroscuro
Komorovskej Bonvivánske chiaroscuro tvorí s predchádzajúcimi titulmi Všivavé osudy a Papendeklová idylka voľnú trilógiu. Vo všetkých troch autorka použila ten istý zorný uhol, ten istý štýl a ten istý jazyk. Atmosféru a dianie jednotlivých príbehov možno vystihuje výraz „chiaroscuro“, použitý v názve knižky, čo v preklade z taliančiny znamená šerosvit. Ak by sme V. Komorovskú porovnali s inými slovenskými autorkami, ktoré vyznávajú zásadu, že dobro zvíťazí nad zlom, ak nie hneď, tak na konci, a narušené vzťahy sa napokon urovnajú, tak ona je kdesi na opačnom konci škály. Nie ako nenapraviteľná pesimistka, ale ako tvrdá realistka, ktorá vie, že život sa s nami nemazná. Vo všetkých troch „dieloch“ autorka odkrýva odvrátenú stránku skutočnosti, ktorú buď ignorujeme, alebo si ju odmietame priznať. Presvedčivosť jednotlivých príbehov vyviera predovšetkým z jazyka, ktorý sa vyznačuje naliehavosťou, emocionalitou – až brutalitou – a pohotovosťou. Všetky príbehy autorka postavila na ja-rozprávaní, ktoré poskytuje tú správnu ilúziu autentickosti. Každé rozprávanie má charakter spovede a tá vyžaduje úprimnosť.
Som spotený od šťastia
Táto výnimočná kniha úsmevne sprostredkúva formou veršov a dialógov matky so synom radosť a odvahu nepoddať sa osudu. Autor veršov Sandro Milučký objavuje cez svoju optiku humor v každodennej obyčajnosti a stmeľuje nielen dva rôzne svety, ale aj mnohých rôznorodých ľudí.
Ozveny vnútorných hlasov
"Koniec sveta nie je termínovaný, ale apokalyptickí jazdci sú už pustení. Obrovské finančné machinácie, degradácia hodnôt ľudskosti, celosvetová prostitúcia, agresivita terorizmu sprava i zľava v odnožiach nacionalizmov, nešetrné vojny, otrasenie pos
ledných ideálov, náboženstvá rozožierané skepsou. Všetky celosvetové morálne hodnoty sú vysmievané. Len sa obávam, že nám to Boh znovu predloží na účte a dôjde k ešte apokalyptickejším hrôzam, ale vlastnej výroby."
Do hĺbok sveta i ľudského vnútra sa ponáral Pavol Strauss, jeden z najväčších slovenských literárnych géniov 20. storočia. Do ľudských útrob sa vnáral cez deň ako profesionál - chirurg, a po večeroch ako hĺbavý človek, ktorému nie je ľahostajné všad
eprítomné nivočenie. A hoci videl ako zlo vie rozožrať telo či ducha, napriek tomu nestrácal odvahu ku každodennému životu. Kde ju naberal, napovedia eseje piatej časti súborného vydania Straussových nepublikovaných literárnych a mysliteľských diel.
Alebo snáď našepkáme?... Straussova indícia znie: "V Božích rukách sme stále, v satanových - len napoly."
Kvet na šachovnici
Petrovi Jarošovi sa podarilo čosi priam neskutočné: život mu (za jeho empatiu a žičlivosť voči iným?) daroval šancu okúsiť svoju víziu plnohodnotnej existencie ako osobnú skúsenosť. Sebaprežívanie sa autobiografického rozprávača vo svojom osbnom šťastí je vyvažované - ako u Jaroša vždy - empatiou k núdzam sme dnešnú slobodu zaplatili v minulosti , aj čo z nej ju môže znova ohroziť.Aj táto odvaha ku komplexnejšiemu uchopenie dneška v súčasnej próze napospol absentuje...
Len smrť nás rozdelí
Predstava, že by títo dvaja ľudia, z dvoch rôznych svetov mohli kráčať po jednej ceste, bola aj pre nich samých , takmer nepredstaviteľná. Napriek nepochopeniu a nepriazni okolia, rozdielnosti pováh a rebríčku hodnôt, spojí ich puto, ktoré zdanlivo prekonáva všetky prekážky. Až na jednu. Jedinú, na ktorú neboli pripravení.
Tento príbeh vznikal viac ako desať rokov. Odkaz, ktorý v sebe nesie nemá hranice, nemá vyhranenú cieľovú skupinu, ani vekovú kategóriu, pre ktorú je určený. Týka sa nás všetkých, všetci sme v ňom. Lebo každého z nás sa v živote dotýka láska, chvíle radosti a trápenia, príchod človeka na svet a aj veci, na ktoré nechceme myslieť... A práve preto musíme žiť naplno.
Príbeh bol pôvodne písaný ako filmový scenár a verím, že jedného dňa nájde filmové spracovanie. Súčasťou žitia naplno je aj plniť si sny. A toto je jeden z tých mojich.
dostupné aj ako:
Mykať kostlivcami
Komu je lepšie, ak nie tomu, kto môže celý deň vysedávať v krčme v pikaresknom meste, ako je napríklad Amsterdam, a bezstarostne pozorovať plynutie života? Kto sa cíti slobodnejšíe ak nie ten, kto môže splynúť s pouličným ruchom a v cudzom meste snívať o ďalších mestách? Šimon Blef, nezamestnaný, no nádejný spisovateľ, vlastne len zapisovač, sa cíti slobodný, bez hraníc. Prichystaný na akékoľvek dobrodružstvá. Ale len zdanlivo. Pretože už v prvej putike ho prikvačia hlasy z minulosti, hlasy, pred ktorými uniká, hlasy, ktorých sa nevie a ani nemieni vzdať.