Hľadanie: Emancipácia židov – antisemitizmus – prenasledovanie v Nemecku, Rakúsku, v Čechách a na Slovensku
zobraziť:
Veliteľ Auschwitzu
Táto publikácia... je plná zla. Nemá žiadnu literárnu hodnotu a samotné jej čítanie je utrpením, vraví Primo Levi vo svojom úvode. Höss sa snaží obhajovať, javí sa takým, akým naozaj je: nechutný, hlúpy, arogantný, nudne a donekonečna tárajúci podliak. Napriek tomu táto kniha patrí medzi tie najpoučnejšie, aké boli kedy publikované.
Rudolf Höss bol počas vojny veliteľom tábora Auschwitz. Briti, ktorí ho zatkli, mu prikázali spísať svoju autobiografi u v čase niekoľkých týždňov, keď čakal po vynesení rozsudku na svoju popravu. Túto autobiografi u máte v rukách.
Ide o neuveriteľný a jedinečný dokument; Höss velil obrovskému exterminačnému stredisku na území Poľska, kde nacisti vyvraždili niekoľko miliónov Židov od samotného vzniku (Höss mal na starosti výstavbu tábora) v roku 1940 až do konca roka 1943, keď už bola masová likvidácia spolovice naplnená. Predtým pracoval v iných táboroch a neskôr na inšpektoráte v Berlíne. Vedel tak viac než takmer ktokoľvek iný aj vďaka svojim osobným skúsenostiam či skúsenostiam spoza stola ako úradník o najväčšom zločine nacistického Nemecka. Bol zatknutý Britmi, vydaný Poliakom, trestne stíhaný, odsúdený na smrť, prevezený do Auschwitzu a tu popravený.
dostupné aj ako:
Láskavé bohyne
Bývalý nacistický dôstojník Maximilian Aue sa po druhej svetovej vojne stáva príslušníkom strednej triedy a riaditeľom továrne vo Francúzsku. Intelektuál so záujmom o filozofiu, literatúru a klasickú hudbu je však chladnokrvný vrah a dokonalý byrokrat. V jeho fiktívnych memoároch sa očami kultivovaného, no odsúdeniahodného muža vraciame k vojnovým hrôzam, ktoré vyústili do obludnej nacistickej genocídy Židov.
Aue, človek bez svedomia, sa ako administratívny pracovník nacistickej mašinérie podieľa nielen na likvidácii židovského obyvateľstva, ale aj na perzekúcii všetkých nepohodlných etnických, náboženských a politických skupín v Európe. Vo svojich spomienkach sa vracia k postavám ako Eichmann, Himmler, Göring, Speer, Heydrich, Höss a dokonca aj k samotnému Hitlerovi, ale aj do vojnového Berlína či do zákopov v Stalingrade. V neposlednom rade sa dostávame aj na klaustrofobické miesta plynových komôr v koncentračných táboroch, ktoré Nemci vytvorili na účely masového vyvražďovania, aké nemá v dejinách sveta obdobu.
Láskavé bohyne, historická fikcia založená na skutočných udalostiach, sú náročný a sugestívny román, ktorý nastavuje zrkadlo ľudstvu a stavia pred čitateľa mnoho nepríjemných otázok a morálnych dilem. Autor vychádza z Aischylovej tragédie, pričom celý román je presiaknutý symbolickým odkazom konfliktu medzi dobrom a zlom. Kniha už krátko po svojom vydaní vyvolala nesmierny čitateľský rozruch a mnohí recenzenti, ale aj akademici označujú Littellov monumentálny epos za jeden z najvýznamnejších literárnych počinov vôbec. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
dostupné aj ako:
Vyhasnuté oči, 2. vydanie
Za názvom knihy (Vyhasnuté oči) nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie, spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola jednou z nich – na revíri, ktorého história je v knihe opísaná. Aj keď od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie takmer osemdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia.
Margita Schwalbová (1915, Liptovský Mikuláš), štvrté dieťa zástupcu mlynov Alberta Schwalba a jeho manželky Ely, rodenej Skuteckej. Štúdium na Lekárskej fakulte UK musela prerušiť pre numerus clausus. V marci 1942 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola ako väzeň 2 675 zaradená do práce na revíri. Po skončení vojny dokončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, promovala vo februári 1947. Pracovala v Detskej fakultnej nemocnici UK v Bratislave, začiatkom šesťdesiatych rokov sa stala docentkou v odbore pediatria. Pri previerkach bola vylúčená zo strany a v roku 1971 predčasne penzionovaná. V roku 1948 vyšla jej kniha Vyhasnuté oči. Jej ďalšie spomienky Žila som životy druhých vyšli v roku 2001. Zomrela 30. decembra 2002 v Bratislave.
dostupné aj ako:
Mojžiš a monoteizmus
Posledné dielo veľkého mysliteľa
Vo svojom poslednom diele sa zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud (1856 – 1939) vracia k problematike náboženstva, tentoraz však z iného, menej kritického aspektu, ako v predchádzajúcich prácach. Svoju pozornosť sústreďuje na postavu Mojžiša a jeho úlohu pri vzniku monoteistického židovského náboženstva a formovaní židovského národa. Vyslovuje pritom viacero odvážnych hypotéz a nových pohľadov. Vychádzajúc z psychoanalytického chápania (trauma – latencia – návrat potlačeného) skúma vznik a fenomén náboženskej viery u Židov a kresťanov a rozoberá podstatu i príčiny antisemitizmu a nenávisti voči Židom. V tejto práci sa Freud pokúsil o istý druh psycho-historického skúmania a zároveň vyjadril aj svoje osobné názory na dobu, v ktorej žil. Hoci mnohé jeho postoje sú dodnes predmetom búrlivej diskusie, kniha je cenným príspevkom k psychológii náboženstva, antropológii a teórii kultúry.
dostupné aj ako:
Sestry z Osvienčimu
Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život.
Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým
vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien. A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov
do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau. Bol
to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení
konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom.
„Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom.
„Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“
dostupné aj ako:
Odkazy z minulosti
Počas necelých dvanástich hodín dôjde v Bratislave k brutálnym vraždám. Súkromný detektív Severín Sincilery, vyšetruje vraždu Petra Schmidla, predsedu židovskej organizácie. Stoja za vraždou neonacisti? Alebo ju spáchal profesor, ktorý zavraždeného krátko predtým navštívil? Ďalšia násilná smrť významnej osobnosti však nie je posledná. Sériu záhadných vrážd spája tragický osud Židov, ktorí žili v bratislavskom Podhradí. Tiene minulosti sa začínajú znovu vynárať...
Svetlo v úkryte
Každé zaklopanie na dvere môže znamenať koniec
Píše sa rok 1943 a šestnásťročná Stefania pracuje v obchode u Diamantovcov v poľskom mestečku Przemyśl. Je zaľúbená do Izia, jedného zo synov. Mladý pár svoj vzťah tají, pretože ona je katolíčka a Diamantovci sú Židia, ale nevzdávajú sa nádeje, že raz im osud dožičí byť spolu. S vpádom nemeckej armády do krajiny sa všetko zmení. Rodinu vysťahujú do geta a Stefania ostáva sama v okupovanom meste, kde sa stará o šesťročnú sestru Helenu. A potom ktosi zaklope na dvere. Je to Max Diamant. Počas transportu do vyhladzovacieho tábora vyskočil z vlaku a žiada o pomoc. Stefania v tej chvíli urobí jedno z najzásadnejších rozhodnutí v živote a Maxa ukryje. Po ňom ešte ďalších dvanásť Židov. Každý deň pritom tŕpnu, či sa neozve búchanie na dvere, ktoré by znamenalo koniec pre všetkých.
Svetlo v úkryte je knižným spracovaním skutočného príbehu dvoch sestier, ktoré zachránili trinásť ľudských životov a riskovali pritom vlastnú smrť.
Z anglického originálu The Light in Hidden Places (Scholastic Press
New York 2020) preložila Diana Ghaniová.
dostupné aj ako:
Neortodoxná
Osobná spoveď mladej židovky o jej úniku z náboženskej sekty.
Satmárska sekta, spoločenstvo odštiepené od chasidského judaizmu, ľudí zvonka láka svojím tajomnom. Deborah Feldmanová vo svojich memoároch odhaľuje, ako sa žije v osídlach náboženských tradícií, vo svete, ktorý si mlčanie a utrpenie cení viac než slobodu jednotlivca. Deborah vyrastala vo svete, kde sa všetko riadi podľa neúprosných pravidiel a zvykov, ktoré rozhodujú o všetkom, počnúc tým, čo si smie obliecť, s kým sa smie rozprávať, až po to, čo smie a nesmie čítať. Aj napriek týmto obmedzeniam z nej vyrástla nezávislá mladá žena, potajomky hltajúca príbehy silných literárnych hrdiniek Jane Austenovej a Louisy May Alcottovej, ktoré jej pomohli vytvárať si predstavu iného spôsobu života. Už ako tínedžerka sa ocitla v sexuálne i emocionálne nefunkčnom manželstve s mužom, ktorého takmer nepoznala. Jej vnútorné napätie medzi nenaplnenými túžbami a povinnosťou žiť tak, ako sa na vzornú židovku patrí, vyvrcholilo v momente, keď sa ako devätnásťročná stala matkou. Vtedy si naplno uvedomila, že - bez ohľadu na prekážky - kvôli sebe a svojmu synovi musí uniknúť.
DEBORAH FELDMANOVÁ vyrastala v satmárskom spoločenstve chasidských židov v štvrti Williamsburg, v newyorskom Brooklyne. Jej rodným jazykom je jidiš. Od roku 2014 žije so synom v Berlíne, kde pracuje na svojom prvom po nemecky písanom románe.
dostupné aj ako:
Židia v Bratislave v minulosti a súčasnosti
Dejiny bratislavskej židovskej komunity od najstarších čias až po vznik prvej ČSR. Zostavovateľ knihy Hugo Gold zachytil všetky aspekty života židov v Prešporku: duchovný, sekulárny, hospodársky aj kultúrny. Ale aj významné medzníky: Ochranný list židovskej obce v Prešporku z roku 1714, bombardovanie Prešporka Napoleonom a ako to vnímal rabín Chatam Sófer, vznik svetoznámej ješivy, požiar v gete v roku 1913, vznik židovskej gardy a ďalšie. Dokument vychádza znova po osemdesiatich rokoch a mapuje históriu bratislavskej židovskej náboženskej obce od 13. storočia do tridsiatych rokov 20. storočia. Spoluautormi knihy sú významní členovia vtedajšej židovskej komunity. Kniha vyšla prvý raz roku 1932 v Brne.
Ako sa z Freuda stal FREUD. Zrod psychoanalytika
Ako sa z Freuda stal FREUD je príbeh mladého Sigmunda a jeho životného osudu, ktorý ho priviedol k titulu otec psychoanalýzy. Adam Phillips, popredný odborník venujúci sa Freudovmu životu, sa zameral na doteraz nezdokumentovaný život mladého chlapca vyrastajúceho v moravskom mestečku Příbor až po kariéru úspešného akademika a lekára. Freud bol najstarším, a protežovaným, synom židovských prisťahovalcov z východnej Európy. Phillips naznačuje, že psychoanalýza, ktorú Freud vymyslel, je odrazom psychológie imigranta. Psychoanalýza bola Freudov spôsob, ako sa vyrovnával s osudom Židov v Európe na konci 19. a začiatku 20. storočia. Bolo to obdobie paradoxov na jednej strane nebývalej slobody, na druhej rýchlo rastúceho útlaku.
,,Inteligentná a umne napísaná kniha.,,
Steven Marcus, The New York Times
,,Skôr životopisná esej než komplexná biografia, keďže končí, keď mal Freud 50 rokov. Je to krásna, zrozumiteľná a veľmi poučná kniha.,,
Helen Meany, Irish Times
,,Adam Phillips je jeden z najzanietenejších autorov píšucich o psychoanalýze... Jeho vlastný obdiv ku kráse a sile psychoanalýzy výborne poslúžil jemu aj čitateľom.,,
Vivian Gornick, New York Times Book Review
Dcéra Osvienčimu
„Prežila som. Je mojou povinnosťou zastupovať 1,5 milióna židovských detí zavraždených nacistami. Nemôžu hovoriť. Ja musím hovoriť v ich mene.“
Tova Friedmanová je jednou z najmladších ľudí, ktorí vyšli z Osvienčimu živí. Potom ako prežila zničenie židovského geta v strednom Poľsku, kde vyrastala, ju vo veku štyroch rokov s rodičmi poslali do nacistického pracovného tábora. Tova mala skoro šesť rokov, keď ju spolu s mamou natlačili do dobytčieho vagóna a poslali do tábora Osvienčim II, známeho ako vyhladzovací tábor Brezinka. Jej otca zatiaľ transportovali do tábora v Dachau. Tova bola počas šiestich mesiacov svedkyňou krutostí, na ktoré nikdy nezabudne, a niekoľkokrát unikla smrti. Ako jedna z mála židov vyšla z plynovej komory živá a môže o tom rozprávať. Keď v januári 1945 nacistické jednotky prehľadávali Brezinku, Tova sa s mamou schovávala medzi mŕtvolami. Po oslobodení tábora Rusmi sa vrátili do rodného mesta v Poľsku, kde ich Tovin otec vyhľadal a rodina sa znovu stretla. Tova v knihe Dcéra Osvienčimu zvečnila svoj príbeh, aby navždy zachovala spomienku na holokaust – šoa – v čase, keď naň ľudia zabúdajú. Spomienky, ktoré formovali jej život, využila, aby si uctila pamiatku obetí. Tento výnimočný príbeh spracoval ocenený bývalý reportér Malcolm Brabant. Jeho dôsledný výskum pomohol Tove detailnejšie oživiť spomienky na jej príbeh o najhoršom zločine v histórii ľudstva.
Cirkusový vlak
Ako nájdete odvahu kráčať ďalej, keď je všetko stratené?
Lena, dcéra výnimočného iluzionistu Thea, o ktorom sa píše na titulných stranách novín, nikdy nenašla uplatnenie v putovnom cirkuse. Je to nesmierne nadané a zvedavé dievča, lenže túži po zázrakoch skutočného sveta – vedy a medicíny ?, a to aj napriek otcovej prehnanej ochrane a obmedzeniam, ktoré jej kladie jej zdravotné postihnutie. V jej nekonvenčnom živote nastane vzrušujúci zvrat, keď zachráni Alexandreho, sirotu s vlastnými tajomstvami a záhadnou minulosťou. Zatiaľ čo ich priateľstvo prekvitá a Alexandre sa učí umeniu ilúzie od slávneho kúzelníka, okolo zúri druhá svetová vojna. Keď Thea a Alexandreho najmú, aby pracovali v Terezíne, vo vzorovom meste pre Židov založenom nacistami, Lena ostane odrezaná od všetkého známeho. Zrazu sa musí vydať vlastnou cestou a odvážiť sa veriť v nemožné – v samu seba.
Z anglického originálu The Circus Train (G. P. Putnam’s Sons, New York 2022) preložila Jana Seichertová.
dostupné aj ako:
Majster útekov
V apríli 1944 sa Slovákovi Rudolfovi Vrbovi ako jednému z prvých Židov podarilo utiecť z Osvienčimu. Vtedy sa ešte volal Walter Rosenberg. Dostať sa z nacistického pekla skúsili stovky väzňov, no uspelo len zopár z nich. Vrba sa na tento takmer nemožný kúsok odhodlal preto, aby odhalil svetu pravdu o tábore smrti a varoval posledných Židov v Európe, aký osud ich čaká na konci železničnej trate. Napriek všetkým rizikám spolu s kamarátom Fredom Wetzlerom zdolali vrchy, prebrodili rieky, o vlások unikli nemeckým guľkám až napokon prepašovali prvý kompletný opis Osvienčimu, aký kedy svet videl – podrobnú správu, ktorá sa napokon dostala k Franklinovi Rooseveltovi, k Winstonovi Churchillovi a k pápežovi.
Iba málokto však dbal na varovanie, pri ktorom rodák z Topoľčian – vtedy len devätnásťročný chlapec – riskoval všetko, aby ho dal na známosť. Niektorí mu neverili. Iní pokladali za lepšie mlčať. Vrba pomohol zachrániť dvestotisíc životov – ale stále bol presvedčený, že to mohlo byť oveľa viac.
Toto je príbeh talentovaného „majstra útekov“, ktorý už v mladom veku chápal, že rozdiel medzi pravdou a klamstvom občas znamená aj rozdiel medzi životom a smrťou.
Martinus.sk · Čítanie z knihy: Majster útekov (Jonathan Freedland)
Na stiahnutie
13,90 €
dostupné aj ako:
História môjho holubníka
Najnovšia kniha básnika, spisovateľa a úspešného obchodníka Miloša Žiaka je rozsiahlou historickou freskou, autorovou rodinnou kronikou a zároveň románom, popisujúcim udalosti a individuálne osudy počas obdobia dvetisíc rokov od príchodu Židov k strednému toku Dunaja až po blízku minulosť. Žiakova kniha predstavuje rozsiahlu historicko-životopisnú esej. Zachytáva množstvo vzájomne sa prelínajúcich osobných i historických rovín. Zaznamenáva najprv historické korene aj (svojho) židovstva, potom príchod i pobyt Židov v Karpatskej kotline a následne peripetie svojej rodiny za posledných tristo rokov. Podstatnú časť diela tvorí aj jeho najosobnejší „holubník“. Odráža svoju cestu cez dospievanie, školy až k Novembru 1989. Ba dokonca aj udalosti zamatovej revolúcie a „našej modernej slobody“ do roku 2003. Žiak potreboval napísať túto knihu, aby si jej prostredníctvom uvedomil ešte viac a podstatnejšie, kto je, o čo sa snaží, kde smeruje. Jeho korene sú dané jeho židovstvom. Pred nami sa v knihe rozprestiera rozsiahla farebná freska života a smrti, veselosti i tragiky, ktorou jeho židovskí predkovia (už tritisíc rokov) ale aj jeho „osobní“ predkovia v zdokumentovaných 300 rokov podstatne „opečiatkovali“ jeho osobnosť. Jeho životný príbeh tak stráca len osobný rozmer a stáva sa súčasťou niečoho väčšieho, má svoje židovské ukotvenie. Žiakov „holubník“ tak získava štatút, po ktorom túži „väčšina“ ľudí, ktorí sa chcú stať súčasťou niečoho väčšieho – komunity, konfesie, národa, štátu. Na druhej strane tí istí chcú vedieť, prečo prijali racionálne i citovo tento rozmer svojho osobného, ale aj kolektívneho ja. Žiak v svojej subjektívnej výpovedi hľadá odpovede práve na tieto otázky. Jeho kniha je proste cesta. Prof. E. Nižňanský, CSc., historik
Chceli by sme Vám oznámiť, že zajtra nás aj s rodinami pozabíjajú
V apríli 1994 rwandská vláda vyzvala všetkých Hutuov, aby zabili všetkých Tutsiov. V priebehu nasledujúcich troch mesiacov bolo zabitých 800-tisíc Tutsiov v najväčšej genocíde od Hitlerovho vyvražďovania Židov. Kniha Philipa Gourevitcha je anatómiou zabíjania v Rwande, prenikavou históriou pozadia genocídy a nezabudnuteľnou správou o preživších.
Napriek tomu, že zabíjanie bolo technologicky nenáročné - vykonané prevažne mačetami -, uskutočnilo sa rýchlosťou vyrážajúcou dych. Išlo o najefektívnejšie masové vraždenie od čias, keď boli na Hirošimu a Nagasaki zhodené atómové bomby.
Gourevitch zachytáva nielen príčiny a priebeh genocídy, ale aj jej dopady na Rwandu a okolité krajiny. Podstatnou otázkou je, ako dokáže spoločnosť zložená z veľkej časti z vinníkov a ich obetí vôbec fungovať. Vypovedá veľa o šanci na vybudovanie humánneho politického zriadenia a odhodlaní ľudskej duše vo svete extrémov.
dostupné aj ako:
Politika antisemitizmu a holokaust v povojnových retribučných procesoch v štátoch Európy
Bilinguálna slovensko-anglická publikácia je zložená z 13 vedeckých príspevkov a 3 spomienkových a historicko-filozofických reflexií od slovenských, českých, poľských, nemeckých, talianskych a rumunských historikov. Obsahovo aj širokým záberom ojedinelá publikácia sa zameriava na opis a analýzu vnímania rasistickej vojnovej politiky v Európe v rokoch 1939-1945 a jej súdne potrestanie a vyrovnávanie sa povojnovej spoločnosti, vrátane samotných preživších Židov, s bezprecedentnými formami a dôsledkami rasovej vojny. Okrem iného ponúka napríklad pohľad na konfrontáciu slovenských vojakov na východnom fronte s prejavmi antisemitizmu a vyvražďovania nacistami, zlyhania v stíhaní vojnových zločinov v povojnovej Kanade, slovensko-americkú reflexiu povojnového súdenia vojnových zločinov a samozrejme viacero hĺbkových sond do konštruovania, limitov, úspechov a neúspechov povojnovej snahy o potrestanie vojnových zločinov na Slovensku v kontexte predošlej politiky antisemitizmu a holokaustu.
Švajčiarsko a prvá Slovenská republika (1939 – 1945)
Práca, ktorá vznikla na základe dlhodobého poctivého výskumu v švajčiarskych archívoch, prináša objektívnu analýzu vzťahov a záujmov, ktoré politicky a hospodársky spájali Švajčiarsko a Slovensko v predmetnom období. Po stručnom prehľade dejín Slovenska v rokoch 1918 – 1945 autor opisuje nadviazanie a prerušenie diplomatických vzťahov medzi oboma štátmi, sleduje humanitárnu intervenciu Švajčiarska v prospech perzekvovaných Židov a rozoberá dôležitosť obchodných kontaktov v štruktúre politických a diplomatických vzťahov. Napokon odpovedá, či sa obom štátom podarilo uskutočniť vlastné záujmy, a ak áno, v akej miere. Jeho závery potvrdzujú životaschopnosť samostatného Slovenska nielen ako subjektu medzinárodného práva, ale aj hodnoverného a schopného hospodárskeho partnera strategickej dôležitosti v ťažkých rokoch druhej svetovej vojny.
Hoci práca bola publikovaná po nemecky v roku 1987, je nadčasová, excelentne spracovaná, obsahuje jedinečné dokumenty a vzácne informácie, ktoré sú mimoriadne dôležité pre objektívne mapovanie pretrvávajúcich bielych miest súčasných slovenských dejín. Navyše, diela, ktoré vznikli v zahraničí, v jazykovo, ideovo, kultúrne i politicky odlišnom prostredí, majú spravidla osobitý potenciál stať sa obohatením poznania o slovenských dejinách.
Tikot židovských hodín alebo po holokauste k dnešku
Peter Frankl (1947) je autorom viacerých publikácií so židovskou tematikou. V knihe Tikot židovských hodín alebo po holokauste k dnešku sa zaoberá históriou židovskej komunity v nemenovanom meste na Slovensku po druhej svetovej vojne. Zobrazuje neľahký návrat zvyšku jej členov domov a pokusy o obnovu obce. Obťažné je rozvažovanie či zostať v republike alebo emigrovať do Palestíny a ďalších krajín. Nasledujú represie v 50. rokoch minulého storočia. Po krátkom nádychu v období Pražskej jari sa skrutky opäť uťahujú. November 1989 otvára nové možnosti. Aj keď židov v meste takmer už niet, nádej predsa neumiera. Pozoruhodnosťou knihy sú ilustrácie od Miroslava Cipára a Stana Lajdu.
Berlín za Hitlera 1933 - 1945
Mesto Berlín sa významne zapísalo do histórie ľudstva, žiaľ, aj jej tragickej stránky.
Práve tu sa rozhoreli plamene oboch svetových vojen, ktoré stáli život milióny nevinných ľudí. V Berlíne sa zrodili nacistické plány na masové vyvražďovanie Židov a ďalších ľudí "menejcennej rasy". Sídlili tu ústredia gestapa, SD a iných organizácií SS, ktoré rozsievali hrôzu po celej Európe. A v Berlíne sa odohralo aj dramatické záverečné dejstvo "Tretej ríše".
Kniha opisuje, ako sa mesto menilo od dvadsiatych rokov, keď do neho vstúpili nacisti, a pôsobenie nacistických pohlavárov až do ich zaslúženého konca v roku 1945.