Hľadanie: Oneskorene reportaze
zobraziť:
Slon na Zemplíne. Príbehy Slovenska
Vyrazte na cestu po Slovensku spolu s reportérom Andrejom Bánom. Cesta z východu na západ, od Čiernej nad Tisou po Bratislavu, a rovnako aj kľukatá púť v čase, od Jánošíka, cez Tisa, až po ´Ndranghetu a „našich ľudí“,to je kniha reportáží Andreja Bána Slon na Zemplíne.
Reportér a fotograf Andrej Bán pozná Slovensko ako vlastnú dlaň. Tridsať rokov brázdi jeho prašné i asfaltové cesty a popri tom spoznáva ľudí a ich príbehy. V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača.
Kniha Slon na Zemplíne je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti.
Vedľa muža, ktorý sa rozhodol žiť v súlade s prírodou neďaleko Sečoviec stojí príbeh oklamaných farmárov a agromafie z východného Slovenska, rozprávanie o Rómovi, ktorého umučili policajti sa dotýka rýdzo slovenskej tragédie arizácií židovského majetku.
Reportáže Andreja Bána z knihy Slon na Zemplíne sú pestrou freskou príbehov z krajiny, ktorú poznáme zo všetkých najmenej.
dostupné aj ako:
Sto pod nulou
Pocitová teplota mohla dosiahnuť mínus sto stupňov, no ani to ich nezastavilo. Partia ôsmich horolezcov sa v roku 1967 rozhodla podniknúť zimný prvovýstup na najvyššiu severoamerickú horu Denali známu ako Mount McKinley. Sto pod nulou Arta Davidsona je skutočná horolezecká klasika!
Príbehy dobyvateľov nedobytných pólov a divokých miest našej planéty sú na prvý pohľad prosté. Prišli. Vystúpili na vrchol. Vrátili sa so slávou a poctami. Lenže expedícia je živý organizmus. Prešpikovaný priateľstvom na život a na smrť, nedôverou, zášťou, hnevom i nekonečnou náklonnosťou. A to všetko umocňujú situácie na hrane života. Inak to nebolo ani počas zimného prvovýstupu na slávnu aljašskú horu Denali v roku 1967. Partia ôsmich mužov sa pustila do projektu, ktorý bol od počiatku odsúdený na neúspech. Ako budú vzdorovať zime, víchrom a nedostatku kyslíka vo výškach nad 5000 metrov? Ako sa vysporiadajú so situáciami, keď pocitová teplota klesne na mínus sto stupňov a oni zostanú uväznení v ľadovom masíve?
Nikto pred nimi nezažil najvyššie hrebene Severnej Ameriky v zimnom šere. Nikto nevedel, ako nízko klesnú teploty, alebo aká prenikavá bude zima, keď začne fúkať vietor. A teraz to mali zistiť na vlastnej koži.
Sto pod nulou Arta Davidsona nie je to len kniha účastníka expedície, ktorý dôverne spoznal každého z jej členov. Je to aj kniha reportéra, ktorý na všetko pozerá s odstupom času a na miesto expedície sa vracia tiež prostredníctvom denníkov i rozhovorov so svojimi horolezeckými kolegami. A je to aj priamy a úprimný záznam jednej šialenej expedície, ktorú postretlo všetko – od eufórie, cez nenávisť až po smrť.
Kniha Sto pod nulou vychádza v preklade Ivany Krekáňovej.
dostupné aj ako:
Zuzana Čaputová: Nestratiť sa sama sebe
Dialóg Zuzany Čaputovej a šéfredaktora týždenníka Respekt Erika Taberyho trval viac ako dva roky. Aké je byť ženou vo vrcholnej politike a matkou dcér, na ktoré útočia politici? S čím sa musí vyrovnať hlava štátu zmietaného pandémiou covidu, v čase vypuknutia vojny na Ukrajine či v situácii, keď je spoločnosť mimoriadne polarizovaná? Aké to je, keď sa človek ocitne na čele krajiny?
Erik Tabery chcel vidieť a pochopiť človeka, ktorý z tejto roly celých päť rokov nemôže vypadnúť ani na sekundu. Ženu, do ktorej si ľudia premietajú svoje frustrácie, ale aj nesplniteľné nádeje. A Zuzana Čaputová mu to dovolila s otvorenosťou, ktorá nemá medzi politikmi obdobu.
„Myslím, že po prečítaní knihy verejnosť uvidí mnohé udalosti v novom svetle. Snažil som sa pýtať tak, aby to bolo zaujímavé pre ktoréhokoľvek čitateľa, teda aj pre tých, ktorí až tak veľmi slovenskú politiku neriešia. Pokiaľ chcete lepšie pochopiť, aké to je byť na vrchole politickej moci a navyše ženou, táto kniha je pre vás.“ - Erik Tabery
Kniha vychádza v spolupráci s týždenníkom Respekt.
Život na míru
Připadá vám, že nutně potřebujete nové tričko? Než si ho pořídíte, přečtěte si knihu Marka Rabije. Přesčasy, dětská práce, dlouhé směny, továrny v rozpadajících se barácích: cena evropské módy.
Když se v roce 2013 v Dháce zřítila osmiposchoďová textilní továrna Rana Plaza a pohřbila v troskách více než tisíc lidí, vydal se polský reportér do Bangladéše. Mluvil s lidmi, kteří přišli o své blízké. Sledoval práci v dalších podobných továrnách. Zjišťoval, jak se dělají módní ošoupané džíny, kolik za to dostanou lidé zaplaceno a jak se s tím výdělkem žije ve slumech. Zákazníci v západních zemích přistoupili na hru, kterou jim světové značky vnutily. Pokud chceme sledovat trendy, musíme neustále kupovat nové oblečení. Pořád dokola. Možná si jen občas postěžujeme, že výrobní cena přeci musí být mnohem nižší než cena v našem oblíbeném obchodě. Nahradit rychlou módu přístupem "slow" nebude asi snadné, pokud s námi nepohnula ani tak tragická událost, jaká se stala v bangladéšském hlavním městě. Reportážní kniha polského novináře a odborníka na jihovýchodní Asii je šitá na míru všem, kteří nezavírají oči před nepříjemnou pravdou. Vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Michaly Benešové.
Marek Rabij (*1974) je polský novinář, cestovatel a reportér, zaměřuje se na problematiku globalizace a jejího vlivu na náš každodenní život. Působil v deníku Gazeta Wyborcza a více než patnáct let také v týdeníku Newsweek Polska, v současné době pracuje pro prestižní Tygodnik Powszechny. Na Jagellonské univerzitě v Krakově vystudoval historii. Miluje hory, starověkou historii a současnou Asii. Za svůj knižní debut, reportáž Život na míru (2016), byl nominován na cenu Grand Press a reportážní ocenění Teresy Torańské. V roce 2019 vydal knihu Nejdůležitější září na světě. Kronika nepovšimnuté genocidy Rohingů, zachycující etnické čistky muslimského obyvatelstva v Myanmaru, bývalé Barmě, kterým věnoval svět jen málo pozornosti.
dostupné aj ako:
Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte
O Jozefovi Roháčovi ako nájomnom vrahovi s prezývkou “čapica” či “potkan” vyšlo už niekoľko kníh. Táto kniha je však konečne prevratom na slovenskom knižnom trhu literatúry o mafiánoch z dielne bývalých policajtov či novinárov vysedávajúcich pri internete. Túto knihu napísal vo väzení v maďarskom Szegede, kde si odpykáva prvý zo svojich dvoch doživotných trestov, Jozef Roháč sám. Šokujúca autobiografia, ktorú píše Jozef Roháč v tretej osobe, kde svoju postavu nazýva Rebelom, je o to silnejšia, že narozdiel od autorov, ktorý o mafií na slovensku dosiaľ písali, Jozef Roháč nepostráda literárny talent.
V Maďarsku je zákon, ktorý zakazuje vydavateľom vydávať knihy, ktoré píšu väzni. Aj keby bol taký zákon na Slovensku, Jozefa Roháča by sa netýkal. Jozef Roháč totiž nie je píšuci väzeň, ale väznený spisovateľ. Momentálne už pracuje na druhom diely svojej autobiografie, z ktorého ukážku prinášame na zadnej strane prebalu tejto knihy.
Raz o tomto mieste napíšem
Takúto knihu o Afrike ste ešte nečítali! Nie je to pohľad na čierny kontinent z letiaceho vrtuľníka, ani cez prírodopisný seriál o slonoch a antilopách. V podaní Binyavangu Wainainu je to silné a pestré rozprávanie o jednom živote prežitom na vlastnej koži, presiaknuté nádhernou poéziou.
Naše predstavy o Afrike stále ovládajú viac predsudky a ošúchané klišé ako reálne skúsenosti. Binyavanga Wainaina nám jednu takúto skúsenosť sprostredkuje.
Kenský prozaik Binyavanga Wainaina podáva v románe Raz o tomto mieste napíšem sugestívne svedectvo o svojom živote čiernom kontinente. Ponúka nám výbušný kokteil namiešaný z prvkov memoárovej literatúry, reportáže, rodinnej ságy i eseje. Wainaina píše o svojom detstve v Keni, o štúdiách v Juhoafrickej republike i o tom, ako sa stal medzinárodne rešpektovaným spisovateľom. So svojím kontinentom však kontakt nestratil a dokáže sa naň pozerať aj kriticky. Z prvej ruky nám podáva svedectvo o tom, aká je Keňa a africký kontinent na počiatku 21. storočia. Kniha je napísaná mimoriadne silným a krásnym jazykom, ktorý mení bežné čítanie doslova na explóziu farieb, chutí a vnemov.
Kniha Binyavangu Wainainu Raz o tomto mieste napíšem vychádza v preklade Kristíny Karabovej.
Vesmír v kvapke vody
Vydajte sa na inšpiratívnu púť zákutiami reportérskej práce. Chcete vedieť, ako kladie nobelistka Svetlana Alexijevič otázky svojim hrdinom? Kde hľadá Martin Pollack cesty do minulosti? A ako píše Wojciech Tochman reportáže, z ktorých nám je fyzicky zle?
Nazrite do kuchyne prekliatych reportérov vo výnimočnej knihe rozhovorov Vesmír v kvapke vody.
Literárna reportáž je fascinujúce umenie, ktoré v sebe spája to najlepšie z literatúry i novinárstva. Je to hľadanie pravdy, ale aj formy, výrazu, správnych slov.
Agnieszka Wójcińska sa vo svojej knihe pýta reportérov na to, čo pre nich znamená reportáž, ako hľadajú svoje témy, hrdinov, no nebojí sa im klásť ani osobné otázky o samotnej práci či súkromí.
Prečítajte si dvanásť silných rozhovorov s dvanástimi výnimočnými ľuďmi, ktorých diela sú dnes už klasikou literárnej reportáže.
Kniha Vesmír v kvapke vody vychádza v preklade Patrika Orieška.
dostupné aj ako:
Vražda Jána a Martiny: Vyšetrovanie
Odhaľoval prešľapy a podozrivé obchody mocných. Upozorňoval na klientelizmus a korupciu za bývalých vlád Smeru. Rozkrýval pavučinu vzťahov smerujúcich na najvyššie poschodia politiky a biznisu. Napokon zomrel rukou vraha, ktorý popravil i jeho snúbenicu. Sledujte krok za krokom vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá otriasla spoločnosťou, vyvolala najväčšie občianske protesty od novembra ’89 a spôsobila búrku na politickej scéne.
Kniha VRAŽDA JÁNA A MARTINY – VYŠETROVANIE vychádza na šieste výročie spomienky na novinára a archeologičku. Autorka Laura Kellö Kalinská sleduje kauzu od konca februára 2018, keď sa dostali na svetlo sveta oficiálne informácie o ich smrti. Odvtedy absolvovala stovky stretnutí, rozhovorov a konzultácií a naštudovala tisícky strán dostupných dokumentov. Výsledkom je kniha, ktorá prináša zhrnutie všetkých faktov na jednom mieste, vyvracia špekulácie a vysvetľuje verejnosti, prečo pred súdom napokon skončili, respektíve boli medzičasom právoplatne odsúdení konkrétni obžalovaní.
Autorka v knihe analyzuje, čo sa dialo po príchode prvej policajnej hliadky na miesto činu v nedeľu večer 25. februára 2018, aké chyby sprevádzali prvotnú obhliadku a ktoré nepovolané osoby prišli do Veľkej Mače. Detailne mapuje kroky najväčšieho vyšetrovacieho tímu v dejinách slovenskej kriminalistiky pod vedením Petra Juhása. Podrobne rozoberá, na základe čoho vylúčili muži zákona jednotlivé vyšetrovacie verzie i falošné stopy. Čitateľ sa tak na základe faktov a logických argumentov dozvie, ako policajti vyskladali obraz posledných hodín Jána a Martiny pred smrťou aj čo robili páchatelia niekoľko dní i pár desiatok minút pred zločinom. Dostane tiež odpoveď na otázky, prečo bol identikit už „len“ návnadou či prečo nemohli k dolapeniu vrahov pomôcť satelitné snímky z americkej družice.
Pridanou hodnotou knihy je doteraz nepublikovaná fotodokumentácia vyšetrovacieho pokusu polície i neskoršej rekonštrukcie zločinu za účasti vraha, unikátne zábery Miroslava Marčeka z výsluchovej miestnosti, keď sa po mesiacoch mlčania rozhodol povedať pravdu, či fotografie z konfrontácie Aleny Zsuzsovej a Zoltána Andruskóa. Nechýbajú snímky dôkazov a kľúčových dokumentov vrátane priznania vraha či prvej výpovede šoféra, zábery z policajných razií aj zo sledovania podozrivých pred ich zadržaním. Obálku knihy ilustroval výtvarník a pedagóg Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Gábor Gyenes.
Slovník vojny
Čím je pre nás naša kúpeľňa? Miestom, kde sa pripravujeme na nový deň alebo úkrytom, ktorý nám pri nočných náletoch zachráni život? A čo kondicionér? Koľkým z nás sa pri tomto slove vybaví jadrový výbuch? A čo si predstavíme pri slove hviezda? Hviezda vytvorená z lepiacej pásky zabráni, aby okná pri výbuchu bomby rozbila tlaková vlna.
Vojna nielenže zásadne mení životy tých, ktorých postihla, ale mení aj významy slov. „Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné sa, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť.
Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie, iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť,“ hovorí ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynsky. Keď sa vo februári 2022 začala ruská invázia do Ukrajiny, zostavil vlastný Slovník vojny. Ani jeden z textov však nie je fikciou či výplodom fantázie, i keď niektoré pôsobia priam surreálne. Všetky heslá vykresľujú udalosti tak, ako boli skutočne prežité, myslené a cítené.
Sú to útržky monológov odídencov, ktorí sa v prvých mesiacoch vojny premleli železničnou stanicou v Ľvive. Tam ich autor knihy a ďalší dobrovoľníci, ktorí utečencom pomáhali, zaznamenal.
Slovník vojny sa žánrovo pohybuje niekde na pomedzí poézie a reportáže a je mimoriadne silným záznamom situácií, ktoré si v mierových časoch vieme len ťažko predstaviť. Vydavateľ
ho doplnil fotografiami troch slovenských fotografov - Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Vladimíra Šimíčka, ktorí počas prvého roka vojny absolvovali niekoľko reportážnych
ciest do Ukrajiny. Slovník vojny vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej.
dostupné aj ako:
Byť kajúcnikom sa oplatí
Kniha Byť kajúcnikom sa oplatí nie je o vine a nevine obvinených a zatknutých ľudí, žijúcich v podmienkach mnohomesačnej kolúznej či preventívnej väzby. Autor pracuje investigatívnou metódou s dostupnými faktami,
zamýšľa sa nad postupmi vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí využívajú aj zneužívajú spolupracujúcich svedkov, tzv. kajúcnikov, na dosiahnutie pochybných, často politických cieľov.
Doteraz nikto nespochybnil verifikované informácie Slovenskej informačnej služby, odhaľujúce závažnú trestnú činnosť orgánov činných v trestnom konaní, že dochádzalo k nezákonnostiam, k manipuláciám vyšetrovateľov, prokurátorov i sudcov v systéme narafičených svedkov, ktorých výpovede postihujú bez overených dôkazov desiatky obvinených v známych medializovaných kauzách Božie mlyny, Očistec, Judáš a Mýtnik.
Právna doktrína otráveného stromu hovorí, že z otráveného stromu (t. j. z nezákonnosti) nemôže byť zdravé ovocie (t. j. spravodlivý výsledok).
Autor mnohé naznačuje, ale ponecháva aj na čitateľa, aby posúdil, kto na Slovensku drží v rukách nitky tohto historického justičného i politického megaškandálu.
Zakázané reportáže
Známý reportér se během své kariéry zabýval mnoha napínavými, hrůznými kauzami i společenskými a politickými aférami. Za cenu ohrožení vlastního bezpečí se pokoušel rozplétat pavučiny skandálů a vazby mezi politiky a podsvětím. A tyto reportáže pak těsně přes uveřejněním kdosi zakázal... Teď je Martin Čáp čtenářům předává v knižní podobě.
Vypredané
11,39 €
11,99 €
Naši iní
Mnohí by chceli, aby sme uverili tvrdeniu, že Ukrajinci sú len malí Rusi. Táto krajina je však etnicky omnoho pestrejšia, ako by sa mohlo zdať. Teraz, keď sa naše oči upierajú na Ukrajinu, chceli a mali by sme ju lepšie spoznať. Táto kniha je na to výborná príležitosť.
Arméni, Nemci, Mešketskí Turci, Židia, Rumuni, Švédi, ale aj Slováci, ktorí po druhej svetovej vojne uverili sľubom lepšieho života v Sovietskom zväze a odišli žiť do vyľudnených ukrajinských dediniek. Desiatky rôznych národností nazývajú Ukrajinu svojím domovom.
Ukrajinská reportérka Olesia Jaremčuk navštívila mnohé kúty Ukrajiny od Donbasu či Bukoviny až po pokojné dedinky Besarábie a Zakarpatska, aby zdokumentovala, ako žijú rôzne národnostné menšiny a komunity v Ukrajine, čo si pamätajú zo svojej minulosti a ako si predstavujú budúcnosť. Kniha Naši iní je jedinečná zbierka úprimných a intímnych príbehov o ľuďoch, ktorí dodávajú ukrajinskej kultúre farbu a plnosť.
Projekt Naši iní, ktorý pred knižnou publikáciou vychádzal časopisecky, v roku 2018 získal cenu ADAMI Media Prize, ocenenie pre novinárov z krajín Východného partnerstva EÚ. Výnimočná reportážna kniha Olesie Jaremčuk Naši iní už vyšla v anglickom i nemeckom preklade. Pod slovenským prekladom je podpísaná Veronika Goldiňáková.
dostupné aj ako:
Slovensko - české hovory
V knižnom dialogu Slovensko - české hovory sa pretavují do reálneho hlasy ľudu, ktorými sú v tomto prípadě na slovenské straně Jozef Banáš a na české Irena Fuchsová. Sú to hlasy pohostinstva a v pretlaku hlasov kaviarne je prepotrebné, aby hlas ľudí, ktorí majú vzťah k svojmu národu, k svojej kultúre a k svojmu jazyku znel čo najčastejšie. Táto knižka by mohla byť začiatkom česko – slovenského dialógu o veciach a témach, ktoré spájajú ľudí pravdu hľadajúcich. Kniha splní svoj úkol ak sa ňou podarí trochu otvoriť oči aj majiteľom pravdy. Stačí k tomu len trochu občianskej statočnosti, ktorou sa obaja autori nepochybne vyznačujú.
Černobyľská modlitba
Fenomenálny seriál Černobyľ je inšpirovaný pamäťami Ľudmily Ignatenko, manželky hasiča Vasilija Igantenka, ďalších hasičov a likvidátorov, ktorých príbeh popísala práve Svetlana Alexijevič v Černobyľskej modlitbe. Zaslúžene patria k najlepšie zobrazeným scénam v seriáli.
26. apríla 1986 o 1:24 zaznela v černobyľskej jadrovej elektrárni séria výbuchov. Bol to začiatok najväčšej jadrovej nehody 20. storočia.
Černobyľská katastrofa sa stala jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič. Dvadsať rokov po tejto jadrovej apokalypse sa vracia na miesta, ktoré boli Černobyľom najviac postihnuté, rozpráva sa s ľuďmi, ktorých sa bytostne dotkla a fatálne zasiahla do ich životov. Pozostalí, hasiči, bývalí zamestnanci – každý z nich má vlastný „černobyľský príbeh“. Svetlana Alexijevič svojím nenapodobiteľným spôsobom skladá kroniku nedávnej minulosti, aby tak vytvorila knihu, ktorá je pre nás všetkých varovaním najmä do budúcnosti.
dostupné aj ako:
Záchranár Viliam Dobiáš (Rozšírené vydanie)
Rozšírené vydanie z roku 2018.
Nová 14. kapitola. Sedem nových modlitieb záchranára.
Záchranár, ktorý slúži viac ako 40 rokov na záchranke.
Knižný rozhovor hovorí o životnej ceste Viliama Dobiáša, prináša tiež rozhovor o prvej pomoci, ľudskom tele i zdravom životnom štýle. Nevyhýba sa téme smrti a zomieraniu a nové vydanie prináša aj pohľad na posledné 4 roky lekára Viliama Dobiáša, ktorého poznáte (aj) z relácie 112.
OBSAH:
1. Dobrý záchranár
2. Fotia si nás a natáčajú
3. Medicína alebo teológia?
4. Najprv svokra, potom manželka
5. 40 rokov na záchranke
6. Kedysi a dnes
7. Úmrtie detí sa dotkne každého záchranára
8. Zdravý životný štýl
9. Žiť mierne a zdravo
10. Smrť a zomieranie
11. Boh a Stvoriteľ
12. Pokorne prijať situácie, ktoré nás presahujú
13. Nechcem rezignovať
14. Štyri roky po
Bůh své bitvy neprohrává
Známý duchovní autor, karmelitán P. Vojtěch Kodet v obsáhlém knižním rozhovoru líčí svůj životní příběh. Postupně poznáváme jeho předky, dědečka, který prošel ruským zajetím, otce, bývalého politického vězně, a další členy rodiny. P. Kodet vzpomíná na dětství na venkově, hledání životní cesty, poměry v litoměřickém semináři, kněžské štace i sledování ze strany StB, obnovu kláštera v Kostelním Vydří nebo na svou službu exorcisty. V otevřeném dialogu líčí i nelehká období života a otevírá témata, která jsou pro něj důležitá: víra jako osobní vztah, odpuštění, uzdravení, umění rozlišování nebo život s Božím slovem. Své životní ohlédnutí rámuje také bohatou fotopřílohou a krátkými úvahami – monology.
Na sklade 2Ks
23,46 €
24,69 €
Správna posádka
Začínajú sa najväčšie a najdramatickejšie preteky histórie! Kto sa stane nesmrteľným hrdinom? Kto vyšle do kozmu prvých ľudí? Budú to Američania? Alebo Sovieti? Pred vašimi očami sa začína budúcnosť! Buďte pri tom!
Až do roku 1979, kedy po prvý raz vyšla slávna a dnes už klasická vesmírna reportáž Toma Wolfa Správna posádka, malo len málo ľudí predstavu o tom, čo so sebou prináša život astronauta. Objavovanie nekonečného kozmu je fascinujúce. No rovnako vzrušujúci je aj vnútorný vesmír astronautov.
Keď roku 1957 poslali Sovieti na orbitu satelit Sputnik 1, v USA sa spustila panika. Čo ak sa tým pre úhlavných nepriateľov otvára možnosť bombardovania z vesmíru? V centre Wolfovej pozornosti stojí posádka projektu Mercury, ktorá sa sformovala roku 1958. Cieľom projektu bolo vyslať prvý raz do vesmíru ľudskú posádku a dostať ju aj bezpečne naspäť na Zem. Zo silnej sedmičky astronautov, do ktorej vkladala svoje nádeje celá Amerika, sa stali nesmrteľní hrdinovia. A to dávno pred plánovaným letom mimo zemskej atmosféry. Určite v sebe mali čosi, čo hraničilo so šialenstvom. No mali aj odvahu nesmrteľných kovbojov.
Tom Wolfe pred nami otvára fascinujúcu kapitolu dejín dobývania vesmíru, keď sa zo skratky NASA stal skutočný pojem a sny sa menili na realitu. Tu sa začína budúcnosť!
Tom Wolfe bol jedným z vrcholných predstaviteľov literárno-žurnalistického prúdu známeho ako „New Journalism“, ktorý v sebe spájal to najlepšie z literatúry a novinárčiny. Jeho vesmírna reportáž Správna posádka s podtitulom Americká cesta do vesmíru vychádza v preklade Samuela Marca.
dostupné aj ako:
Kilo. Život a smrť v tajnom svete kokaínových kartelov
Pútavo napísaný príbeh rozsiahleho zločineckého obchodu, ktorý je krutý a nemilosrdný a je najdlhšie trvajúcim konfliktom na americkom kontinente.
Počas pätnásťročnej reportérskej práce v Kolumbii zažil skúsený novinár Toby Muse na vlastnej koži zločinecké podsvetie s jeho pravidlami aj nebezpečenstvami. Prenikol medzi známe kolumbijské kartely, aby nám ponúkol jedinečný obraz obchodu s drogami. Kilo kokaínu sleduje od jeho zberu až po pašerácke lode. Opisuje ľudské príbehy spojené s komplikovaným kokaínovým exportom z Kolumbie do zvyšku sveta, sleduje farmárov na kokových plantážach, sprevádza ich na krvavé trhoviská mestečiek a odkrýva príbehy plné násilia, sexu a peňazí. Rozpráva sa s nájomnými vrahmi, s hlavami medellínskych gangov, so ženami zamilovanými do najnebezpečnejších narkobarónov a dokonca aj so samotnými narkobarónmi, aby sa presvedčil o chaotickej podstate miliardového obchodu s drogami. Dostáva sa do prvých línií drogovej vojny a pozoruje tvrdú prácu kolumbijskej polície aj americkej pobrežnej stráže, ktoré zvádzajú vopred prehratú bitku. Opisuje, ako došlo k najkrvavejšej drogovej vojne v dejinách Mexika a ako sa kartely snažili vyťažiť čo najviac z rýchlo upadajúcej ekonomiky susednej Venezuely.
V knihe nájdete aj exkluzívne fotografie predstavujúce strhujúci obraz krviprelievania a temného šialenstva priamo v srdci kokaínového obchodu.
dostupné aj ako:
Ja a My
Jeden je sociológ, druhý je psychoanalytický psychoterapeut. Fedor Gál aj Peter Pöthe sa zaujímajú o oblasti poznania toho druhého a kladú si veľa zásadných otázok týkajúcich sa ľudského života a života spoločnosti. Kniha rozhovorov prináša až odzbrojujúce otvorenie sa nielen v témach všeobecných, ale aj tých osobných. Rodičia, sexualita, vzťahy, dospievanie, práca, zlomové momenty. JA sa tak plynulo preplieta s TY, aby sa spolu vliali do MY.
Prečo a ako potrebuje JA k svojmu vývinu TY? Ako je to s mojou identitou? Ako život rodičov ovplyvňuje náš vzťah k sebe samým aj k iným? Ako môže spoločnosť vygenerovať zlovoľného vládcu, ktorý terorizuje spoločnosť? Ako čeliť nenávisti voči inakosti, voči imigrantom? Čo môžem urobiť ja ako jedinec? Ako prepájať dobroprajných ľudí, aby sa cítili súčasťou MY?
“Mám malých klientov, ktorí majú vybrané miesto, odkiaľ skočia, aby to bolo naozaj rýchle. Žijem s tým a niekedy mi vlasy dupkom vstávajú. V takýchto prípadoch sa smrti bojím, cítim, že za ňu nesiem akúsi zodpovednosť, jednoducho to tvorí veľkú časť emočnej záťaže, ktorú prežívam v práci.” — PP —
“Dôležité je, tak ako sa hovorí v jednom zen-budhistickom poučnom príbehu, že hľadanie vlastného ja ani nemusí byť priveľmi sofistikované. Môže byť aj jednoduché. Môžeme sa ho pokúšať nájsť v pravidelne sa opakujúcich úkonoch každodenného života. V tom, že ich vykonávame NAOZAJ. Keď jem, tak jem naozaj. Keď pijem, tak pijem naozaj. Keď upratujem, tak upratujem naozaj.” — FG —
“V pätnástich-šestnástich rokoch som si povedal, že kašlem na to, či sa dostanem alebo nedostanem do pekla. To bolo vyslobodenie.” — PP —
“Prvé bitky. Tvrdé bitky. Dostal som na hubu. Začal som boxovať, aby som už druhýkrát na hubu nedostal. Baby. Zlín bol ženské mesto. Boli tam ženské fabriky, tam bolo šesť žien na jedného chlapa. Nebolo možné sa tejto téme nijako vyhnúť.” — FG —
dostupné aj ako: