Hľadanie: Extrémna premena
zobraziť:
Klimatické vojny
Boje o pitnú vodu, nové výbuchy masového násilia, etnické čistky, občianske vojny v najchudobnejších krajinách sveta, nekonečné prúdy utečencov. Konflikty 21. storočia sa už neodvíjajú od ideologického súperenia medzi veľmocami, ale skôr od triednych, náboženských a zdrojových otázok. Genocídy minulého storočia nás naučili, ako rýchlo sa sociálne problémy môžu prejaviť v radikálnych a smrtiacich riešeniach. Bohaté krajiny dnes už vyvíjajú stratégie na získanie zdrojov a udržanie klimatických utečencov mimo svojho územia.
Harald Welzer ukazuje, ako spolu súvisí klimatická zmena a násilie. Klimatická zmena má ďalekosiahle dôsledky na životné podmienky ľudí na celom svete: obývateľný priestor sa zmenšuje, vzácne zdroje ubúdajú, prehlbuje sa nespravodlivosť nielen medzi Severom a Juhom, ale aj medzi generáciami, čo vytvára podmienky pre nové sociálne napätia a vedie k násilným konfliktom. Klimatická zmena predstavuje nové závažné výzvy v oblasti bezpečnosti, zodpovednosti a spravodlivosti, ale ako Welzer znepokojujúco objasňuje, robí sa veľmi málo, aby sa im čelilo.
dostupné aj ako:
Deti sú hostia, ktorí hľadajú cestu
Autorky úspešnej knihy prechádzajú najčastejšie výchovné problémy prvých siedmich rokov života, keďže prvotný detský svet prežívania predstavuje dôležitý predpoklad pre zdravý duševný vývoj. Rodičom radia nielen v tom, ako svoje deti vychovávať, ale aj vysvetľujú, v akom štádiu duševného vývoja sa práve nachádzajú. Až do siedmich rokov zvyčajne trvá tzv. magické štádium, takže v tomto veku môže byť škodlivé k deťom pristupovať ako k malým dospelým a vychovávať ich príliš rozumovo.
Svoje rady ilustrujú množstvom konkrétnych príkladov z každodenného života - venujú sa uspávaniu, zvládaniu detskej agresie, čistote, jedlu, darčekom, zodpovednosti, zamestnaniu matky či situácii detí v neúplných rodinách. Cieľom tohto prístupu je z detí vychovať osobnosti so slobodným a optimistickým prístupom k životu, ktoré sa neboja rozdávať ani prijímať lásku.
dostupné aj ako:
Prečo zostať nažive
Kniha Prečo zostať nažive rozpráva o tom, ako využiť náš pozemský čas. Najmä ak trpíte depresiami či úzkosťami a prichádzajú vám na um myšlienky o samovražde. V západnom svete je najvyššia miera samovražednosti vo vekovej kategórii do 35 rokov. Do tejto štatistiky zapadá aj Matt Haig, ktorý sa ešte ako dvadsiatnik ocitol na pokraji útesu s myšlienkou, že by mal skočiť. Kniha je rozprávním o tom, prečo to neurobil, ako sa dostal z problémov a ako sa naučil žiť s depresiou a úzkosťami. Je to prekvapujúco optimistické a miestami aj zábavné skúmanie toho, ako lepšie žiť, viac milovať, rozumieť knihám aj sebe a tešiť sa na ďalší deň.
dostupné aj ako:
Cesta do neslobody
Popredný americký historik prichádza s kronikou nástupu autoritárstva od Ruska cez Európu po Ameriku. Po skončení studenej vojny sa zdalo, že víťazstvo liberálnej demokracie je definitívne. Pozorovatelia ohlásili koniec dejín, uverili v mierovú, globalizovanú budúcnosť. Ich viera bola hlbokým omylom. Autoritárstvo sa najprv vrátilo do Ruska - Putin zistil, že fašistické myšlienky možno využiť na ospravedlnenie vlády oligarchov. V druhom desaťročí 21. storočia sa rozšírilo z východu na západ, pričom mu v tom pomáhala reálna vojna rozpútaná Ruskom proti Ukrajine a kybernetická vojna rozpútaná Ruskom proti Európe a Spojeným štátom.
Rusko si všade, kde potrebovalo, medzi nacionalistami, oligarchami a radikálmi našlo spojencov a jeho tlak na zničenie západných inštitúcií, štátov a hodnôt sa stretol s podporou aj na samotnom Západe. Nárast populizmu, britské hlasovanie proti Európskej únii, zvolenie Donalda Trumpa - to všetko predstavovalo ruské ciele; ich dosiahnutie však odhalilo aj zraniteľnosť západných spoločností. Snyder v tomto impozantnom a nikoho nešetriacom diele odhaľuje skutočnú povahu hrozieb pre demokraciu a vládu zákona.
dostupné aj ako:
Eichmann v Jeruzaleme, 2. vydanie
Kniha o súdnom procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom v roku 1961 vyvolala v čase svojho prvého vydania veľký záujem, ale aj pobúrenie. Eichmanna uniesli z Argentíny do Izraela, kde bol obvinený, že bol jedným z hlavných strojcov konečného riešenia židovskej otázky. Kniha koncipovaná ako reportáž je zároveň historickým svedectvom, filozofickou úvahou a pojednaním o rôznych výkladoch práva. Opakuje sa v nej dilema z norimberských procesov, kde sa obžalovaní obhajovali tým, že len poslúchali rozkazy.
Arendtová napísala nepohodlnú knihu. Jej portrét Eichmanna nezodpovedal tradičnej predstave vojnového zločinca ako psychopata a brutálneho vraha, namiesto toho tu máme podivný produkt svojej doby s dušou byrokrata. Vášnivé diskusie vyvolali jej pasáže o židovských radách, ktoré sa svojim spôsobom podieľali na hladkom priebehu likvidácie židovského obyvateľstva. Tretí problém sa týkal jej kritiky samotného procesu a spôsobu, akým bol vedený. Dnes, s odstupom šesťdesiatich rokov, kniha patrí medzi najvýraznejšie míľniky v uvažovaní nielen o holokauste, ale aj o rizikách modernej spoločnosti.
dostupné aj ako:
Súmrak
Stavern 1983: Blížia sa Vianoce a husto sneží. Williamovi Wistingovi, mladému ambicióznemu policajnému strážnikovi, sa prednedávnom narodili dvojičky. Počas bankovej lúpeže sa náhle ocitne v centre dramatických udalostí. Vyšetrovania sa ujmú jeho skúsenejší kolegovia.
Keď ho kamarát požiada o priateľskú službu, nečakane sa dostane na stopu iného zločinu. Nielenže ide o nevyriešenú vraždu, ale navyše o nej doteraz nikto nič nevedel. V stodole, ktorú nik nepoužíva, stojí staré auto s dierami po guľkách. A mnohé naznačuje, že šofér odtiaľ nevyviazol živý.
Prípad bude mať dopad na to, ako sa bude vyvíjať Wistingov policajný inštinkt. Bude ho formovať po zvyšok jeho kariéry a mnohé ho naučí. Okrem iného aj to, že v rodinách ostávajú a dedia sa nielen majetky, ale aj zločin, vina a bolesť.
Najnovšia Horstova kniha Súmrak sa vracia na úvod celej detektívnej série s Williamom Wistingom, chronologicky sa odohráva ešte pred prvou knihou, ktorá vyšla pod názvom Kľúčový svedok.
dostupné aj ako:
O tyranii
Náčrt knihy s podtitulom "Dvadsať ponaučení z 20. storočia" vznikol ako dlhý facebookový status, napísaný v lietadle krátko po amerických voľbách. Jeden z najvýznamnejších znalcov novodobých dejín strednej a východnej Európy ním chcel varovať pred opakovaním chýb z minulosti. Na predchádzajúcom turné so zdesením zistil, ako rýchle Američania zabudli na základné historické udalosti, napríklad na hrôzy stalinizmu. V tej chvíli ho napadlo: Na čo všetko sme ešte zabudli?
Tvrdí, že práve teraz je pre Američanov a Európanov dôležité pamätať si, čo sa v minulom storočí dialo v tridsiatych rokoch a nepripustiť demontáž právneho štátu. Dnešní autoritári robia to isté ako ich predchodcovia, keď ľudí zahlcujú zlými správami, aby sa dostali do depresie a rezignovali. Snyder tvrdí, že dejiny zmenili smer a dnes postupujú z východu na západ "ako by sa všetko, čo sa udeje u nás, najprv udialo u nich." Aj preto sa v knihe viackrát odvoláva práve na československé dejiny a cituje viaceré osobnosti z tohto regiónu.
História sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia. V dvadsiatom storočí európske demokracie podľahli fašizmu, nacizmu a komunizmu. Boli to hnutia, v ktorých vodca alebo strana sľubovali, že vypočujú ľud a ochránia ho pred globálnymi existenčnými hrozbami. Rozumné uvažovanie v nich nahradil mýtus. Európske dejiny ukazujú, že spoločnosti sa môžu rozložiť, demokracie môžu padnúť, etika môže skolabovať a bežní ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných situáciách.
História nás môže poučiť aj varovať. Dnes nie sme múdrejší ako Európania, ktorí sledovali, ako demokracia podlieha totalitarizmu. Ale keď sa politický poriadok zdá byť ohrozený, je našou výhodou, že sa môžeme poučiť z ich skúseností a bojovať proti nástupu tyranie, tvrdí autor.
dostupné aj ako:
Šesť stupňov: Posledné varovanie
Keď pred trinástimi rokmi Mark Lynas napísal prvú knihu na tému, čo nás čaká pri globálnom oteplení od jedného po šesť stupňov, netušil, že mnohé predpovede, ktoré sa mali odohrať do polovice nášho storočia, sa naplnia v priebehu dekády. (vychádza 8.októbra)
Aj preto namiesto aktualizovanej verzie napísal úplne novú knihu, ktorá dokazuje, že pri súčasnom stave klímy je poctivým postojom byť alarmistom.
Mark Lynas precízne zaznamenáva najnovšie klimatologické poznatky a skúma, aké smerovanie sme určili našej planéte. Stupeň za stupňom mapuje potenciálne následky globálneho otepľovania a následnej klimatickej katastrofy.
Pri oteplení o jeden stupeň oproti svetu pred priemyselnou revolúciou – to je svet, v ktorom momentálne žijeme – obrovské lesné požiare spaľujú Kaliforniu a Austráliu, kým hrôzostrašné hurikány ničia pobrežné mestá. Pri oteplení o dva stupne sa roztopí polárna čiapka a z trópov zmiznú koralové útesy. Oteplenie o tri stupne spôsobí, že ľudstvu sa začnú míňať zdroje potravy a miliónom ľudí bude hroziť umieranie od hladu. Keď bude teplejšie o štyri stupne, veľké časti Zeme budú pre ľudí neobývateľné a miliardy ľudí sa stanú klimatickými utečencami. Oteplenie o päť stupňov bude znamenať, že Zem bude horúcejšia než kedykoľvek za uplynulých 55 miliónov rokov, kým pri oteplení o šesť stupňov zasiahne planétu bezprecedentné hromadné vymieranie druhov a ohrozený bude samotný život na Zemi.
Týmto stupňujúcim sa následkom sa stále môžeme vyhnúť, ale zostáva nám čoraz menej času. Ak máme zachrániť koralové útesy a arktické ľadovce, do desiatich rokov musíme do veľkej miery prestať spaľovať fosílne palivá. Ak to nedokážeme, riskujeme, že prekročíme bod zlomu, za ktorým sa klimatický chaos vymkne ľudstvu spod kontroly.
Túto knihu nemožno ignorovať. Naozaj je to naše posledné varovanie.
dostupné aj ako:
Všetko trvá krátko, 2. vydanie
"Všetko trvá krátko," napísal Marcus Aurelius, "aká krátka je pamäť, tak aj pamiatka." V dlhoočakávanej novej zbierke príbehov opisuje renomovaný psychiater Irvin D. Yalom zápas, ktorý podstupujú nielen jeho pacienti, ale aj on sám. Je to zápas s dvoma najväčšími výzvami ľudskej existencie: ako žiť zmysluplný život a ako sa vyrovnať s jeho neodvratným koncom.
V knihe sa stretneme so zdravotnou sestrou, ktorá je rozhnevaná a utrápená, jej syn prepadol drogám a zločinu, a ona predsa musí utešovať ľudí, síce trpiacich, no obklopených blízkymi a životom, aký by si s nimi rada vymenila. Vidíme tu úspešného podnikateľa, ktorý si po samovražde svojho priateľa zúfa nad tajnosťami a zámlkami v ich vzťahu. Stretávame sa s čerstvou psychologičkou, ktorej štúdium ľudských psychických problémov poškodí najvzácnejšie spomienky na mŕtveho priateľa. A napokon je tu muž, ktorý odmieta filozofiu a útechu z nej, takže ešte aj u Yaloma vyprovokuje krízu sebaistoty.
Je to radikálne úprimné priznanie ťažkostí ľudského života, ale aj oslava toho najkrajšieho, čo život prináša: lásky, rodiny, priateľstva. Všetko trvá krátko a všetci sme tu len dočasne. S Yalomom ako sprievodcom môžeme prežívať svoje dni nielen ako znesiteľné, ale ako zmysluplné a azda aj radostné.
Krutý kontinent
Jedinečná kniha o Európe krátko po druhej svetovej vojne zachytáva široké spektrum konfliktov, ktorými kontinent prešiel približne v rozmedzí rokov 1944 až 1949. Koniec vojny priniesol explóziu nového násilia naprieč celou Európou.
Väzni zabíjali svojich väzniteľov, odbojári zabíjali a pranierovali kolaborantov. Etnické čistky, občianske vojny, znásilňovanie a zabíjanie boli bežné v dňoch, mesiacoch aj rokoch po oficiálnom skončení vojny. Kniha britského historika skúma Európu hnanú túžbou po pomste. Krutý kontinent je šokujúcim portrétom doteraz nepovšimnutej doby bezprávia a hrôz.
Ako píše autor, je len akýmsi príjemným mýtom, že akonáhle skončila druhá svetová vojna, všetko sa vrátilo do normálu. Všetko, čo existovalo pred vojnou, bolo zničené, a to nehovoríme iba o dopravnej infraštruktúre, budovách či fabrikách, ale o celom predvojnovom živote. Povojnové roky sa niesli v znamení presídľovania, posúvania hraníc, ale trebárs aj zbavovania sa nepohodlných detí, ktoré v mnohých krajinách zostali po nemeckých vojakoch. Kniha Krutý kontinent je prvá veľká syntéza o danom období, ktorá ukazuje, že podobné dianie a chaos existovali takmer všade v Európe.
dostupné aj ako:
Masa a moc
Masa a moc sú kľúčové pojmy našej epochy. Bol nimi fascinovaný aj Elias Canetti, ktorý ich skúma ako fenomény, pre ktoré možno nájsť v dejinách ľudstva množstvo príkladov. Písaniu tejto knihy venoval viac ako dvadsať rokov svojho života.
Canettiho tvrdenia sú často intuitívne, nepodkladá ich zdrojmi, ale prežitkom, filozofuje, psychologizuje, hravým spôsobom interpretuje mýty a rituály, ale rovnakú pozornosť venuje aj bežnému životu a vlastným skúsenostiam. Napriek jeho výletom do dejín a ku kultúrno-antropologickým prameňom je Masa a moc predovšetkým veľkým dielom a veľkou básnickou víziou ľudského univerza.
dostupné aj ako:
Odložený prípad 2: Zadná izba
Keď náhle umiera bývalý minister zahraničných vecí Bernhard Clausen, zavolá si inšpektora Wistinga samotný generálny prokurátor. V chate špičkového politika sa totiž po jeho smrti niečo našlo. Niečo, čo je v absolútnom rozpore s tým, ako Clausen žil a pracoval. Nebol azda tým angažovaným a poctivým politikom, za akého ho všetci mali? V hre je nielen jeho povesť, ale aj povesť krajiny, a preto treba pristupovať k vyšetrovaniu diskrétne.
Tajným vyšetrovaním poveria práve Wistinga, ktorý do tímu prijme aj svoju dcéru Line. Ako novinárka sa môže pýtať na veci, na aké sa on ako policajt pýtať nemôže. Okrem znepokojujúceho nálezu v chate politika začne všetkých zaujímať predovšetkým jedna vec: Čo sa stalo s mladíkom, ktorého videli naposledy živého pri Gjerskom jazere? Po odpovedi na túto otázku pátra aj Adrian Stiller, špecialista na otváranie starých prípadov.
Wisting a Stiller rýchlo zisťujú, že nemajú na výber - ak chcú rozlúsknuť tajomstvo zadnej izby, musia spolupracovať.
dostupné aj ako:
Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď
Detektívny príbeh o tom, kto zabíja miestnych poľovníkov a pytliakov v poľskom mestečku. Alebo rozprava o právach zvierat. Alebo ekologický thriller s feministickým pozadím. Alebo všetko v jednom - tak by sa dal charakterizovať román Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď, ktorý je zábavnou a dojemnou zmesou všetkého zmieneného a dôkazom Tokarczukovej všestrannosti a rozhľadu.
Hlavnou hrdinkou príbehu je Janina Duszejková, stavebná inžinierka, ktorá si zarába na živobytie ako učiteľka angličtiny a zemepisu na škole v Kladskej kotline na česko-poľských hraniciach. V zime pracuje aj ako správkyňa letných bytov. Jej vášňou je astrológia a nadovšetko miluje zvieratá. Snaží sa im všemožne pomáhať a chrániť ich, bojuje proti ľuďom, ktorí im ubližujú. Varuje pred nerozvážnym ničením prírody, vidí ľudské osudy vpísané do hviezd. Jedného dňa nájdu Janininho suseda mŕtveho. A po ňom ďalšieho. Pytliaci a významní členovia spoločnosti záhadne umierajú. Nemými svedkami sú zvieratá. Janina Duszejková vie o tom svoje, ale polícia ju ignoruje. Filmovú adaptáciu románu pripravila známa poľská režisérka Agnieszka Holland.
dostupné aj ako:
Diablovi spojenci
Dvaja najbrutálnejší diktátori v histórii aktívne spolupracovali takmer dva roky. Nacisticko-sovietsky pakt ohromil celý svet. Na jeho základe došlo k invázii do Poľska a po jeho páde k vypuknutiu druhej svetovej vojny, ktorá sa premenila na zásadný a rozhodujúci civilizačný boj. Táto kapitola histórie druhej svetovej vojny až príliš často unikala pozornosti. Kniha Rogera Moorhousea Diablovi spojenci prináša po prvý raz komplexný obraz o vzniku a dôsledkoch paktu medzi Hitlerom a Stalinom, počnúc motiváciou jeho vzniku až po jeho dramatický koniec v roku 1941, keď Nemecko vyhlásilo vojnu svojmu bývalému spojencovi. Za necelé dva roky trvania paktu svoju ríšu nerozšírilo iba nacistické Nemecko, ale aj Sovietsky zväz, ktorý ovládol časť Poľska, Rumunska a Fínska a pobaltské štáty, teda všetky krajiny na svojej západnej hranici. Oba režimy si vymieňali technológie a suroviny a presviedčali domácich aj zahraničných kritikov o výhodnosti tohto spojenectva. Kniha, ktorá pracuje so svedeckými výpoveďami priamych účastníkov, nie je iba obrazom búrlivého a horúčkovitého politického úsilia, ukotveného v podloží neuveriteľnej spolupráce dvoch totalitných režimov, ale aj obžalobou diabolského spojenectva medzi Hitlerom a Stalinom, ktoré pripravilo milióny Východoeurópanov o život.
dostupné aj ako:
Putovanie ľudí Knihy
Debutový román držiteľky Nobelovej ceny za literatúru, ktorým Olga Tokarczuk začala svoju literárnu cestu.
Francúzsko, rok 1685. Kráľ Slnko zavádza katolicizmus ako jediné povolené náboženstvo. Skupiny hugenotov prechádzajú krajinou, aby sa dostali na sever, kde dúfajú nájsť novú vlasť. Z okien koča ich sleduje skupina nezvyčajných cestovateľov smerujúcich na juh. Veronika, kurtizána čakajúca na snúbenca, Markíz, muž zaoberajúci sa alchýmiou, boháč de Berle a nemý kočiš Gauche. Každý z nich opustil Paríž z iného dôvodu. Táto cesta, miestami priam dobrodružná, by mohla zmeniť nielen ich osudy, ale aj dejiny celého ľudstva.
V Pyrenejách, ku ktorým smerujú, je v múroch malého kláštora už stáročia ukrytá Kniha. Teraz má šancu rozhodnúť o budúcnosti sveta. Lenže je svet pripravený na to, aby sa Kniha našla? Tento mladistvý román, napísaný pred tridsiatimi rokmi, je skutočnou zlatou baňou motívov, ktoré Olga Tokarczuková rozvinula vo svojich ďalších dielach a získala si tak medzinárodné uznanie a obdiv čitateľov.
dostupné aj ako:
Dáma v zlatom
Za koľkými obrazmi sa skrýva toľko vášne a lásky, ale aj toľko tragédií? Fascinujúci príbeh diela Gustava Klimta a jeho modeliek, s ktorými si dejiny zahrali krutú hru. Gustav Klimt patrí k najvýraznejším zjavom svojej doby a tento príbeh by bol výnimočný aj vtedy, keby končil dátumom jeho smrti. On však pokračuje takým nezvyčajným tempom a smerom, až by si mnohí protagonisti radšej priali, aby sa nikdy nestali jeho súčasťou. Obraz Adele Blochovej-Bauerovej patrí k najvýznamnejším dielam moderného umenia. Jeho autorom je charizmatický muž s množstvom vzťahov aj nemanželských detí, žena na obraze pochádza z vyšších kruhov a jej židovská krv zohrá v celom príbehu oveľa väčšiu úlohu, než by si ktokoľvek na začiatku minulého storočia dokázal predstaviť. Autorka knihy zachytáva viac než sto rokov dramatického živote strednej Európy a Viedne, ktorou sa prehnali umelecké avantgardy, ale aj nacisti a povojnové roky sa niesli v znamení budovania mýtu o Rakúsku ako prvej Hitlerovej obeti. Kruté dejiny zmietli časť jej obyvateľov a s nimi aj všetko, čo kedy mali, vrátane vzácnych umeleckých diel, ktorých vznik ako mecenáši moderného umenia podporovali. Kniha opisuje príbeh Gustava Klimta, jeho osudových žien a potomkov, ale aj boj Adelinej netere Marie Altmannovej o navrátenie ukradnutých obrazov a osudy desiatok významných osobností európskeho kultúrneho života, ktorých životy sa pretli za nečakaných okolností.Trailer k filmu:
dostupné aj ako:
Koniec je blízko
Zemetrasenie v Lisabone v roku 1755. Cunami v južnej Ázii v roku 2004. Zemetrasenie v San Francisku v roku 1906. Hurikán Katrina v roku 2005. Všetky tieto prírodné katastrofy nespôsobili iba veľké škody a straty na životoch, ale aj zmenili históriu a naše premýšľanie.
Kniha nórskeho geológa prináša príklady z dvoch tisícročí. Sú to nielen dejiny prírodných katastrof, ale aj dejiny ľudských reakcií na ne a schopnosti prispôsobiť sa extrémnym udalostiam. Henrik Svensen rozpráva príbehy mnohých očitých svedkov. Hoci sú spomínané katastrofy prírodným fenoménom, reakcie ich obetí bývajú často veľmi podobné, neraz v nich vidia varovanie bohov. Svensen predstavuje vedecký prístup ku konkrétnym udalostiam a podčiarkuje význam toho, aby sme boli na prírodné katastrofy dobre pripravení, pretože ich počet a sila bude vďaka klimatickým zmenám iba narastať.
dostupné aj ako:
Choroba na smrť
Kierkegaardova kniha o zúfalstve chce čitateľovi zasiahnuť do života. Chce sa ho dotknúť na citlivom mieste, vyrušiť a vyprovokovať ho. Kierkegaard predstavuje zúfalstvo ako chorobu ducha a tvrdí, že je oveľa rozšírenejšie, než si bežne myslíme. Zúfalstvo je stav vnútornej nerovnováhy a nezmyselnosti, je to stav, v ktorom človek nie je sám sebou. Vlastné zúfalstvo si často neuvedomujeme, utekáme pred ním a tvárime sa, že neexistuje. Lenže zúfalstvo je prítomné, niekedy v menšej, inokedy vo väčšej miere. Iba výnimočne sa stáva, že človek vôbec nie je zúfalý a dosiahol stav vnútornej rovnováhy a sebaprijatia.
Kierkegaard predstavuje široké spektrum podôb zúfalstva: ukazuje, ako človek nechce byť sám sebou alebo ako chce byť sám sebou nezmyselným spôsobom. Ukazuje, ako nás ničí naša povrchnosť, rojčenie, strach, úzkoprsosť, uzavretosť či vzdor. Vykresľuje komické i démonické podoby zúfalstva. Zúfalstvo však môže človeku aj pomôcť. Vďaka nemu môže odhaliť to, kým je, spoznať svoju duchovnú vznešenosť. Priznať si vlastné zúfalstvo je prvým krokom k tomu, aby sme sa mu vzopreli a prekonali ho. Kierkegaardova kniha bola preložená do mnohých jazykov a zaznamenala svetový ohlas, veľký úspech mala napríklad v Nemecku, USA a Japonsku.
Národné jedlá
Nová kniha autorky úspešného Umenia sovietskej kuchyne je brilantným skúmaním jedla a národnej identity po celom svete. „S nástupom a dominanciou globalizácie,“ vysvetľuje Anya v úvode, „sa národy a nacionalizmus javia zastaralejšie a zároveň dôležitejšie a relevantnejšie ako kedykoľvek predtým.“ A neexistuje lepšia prizma, cez ktorú by sme to mohli vidieť, ako jedlo.
Vydáva sa pátrať po pravde, ktorá sa skrýva za večným klišé „sme to, čo jeme“, a to do veľkých gastronomických centier Paríža, Neapola, Tokia, Sevilly, Oaxacy a Istanbulu – so záverečnou zastávkou pri ukrajinskom boršči. V Paríži zisťuje prekvapujúci nezáujem o tradičné francúzske pot-au-feu, pričom francúzski gurmáni uprednostňujú novšie, trendovejšie medzinárodné kuchyne; v Neapole skúma skromné a nesprávne chápané začiatky pizze; v Tokiu ju prekvapí uprednostňovanie ramenu pred tradičným gohanom a konbinizácia spoločnosti; v Seville odhaľuje náboženské dôsledky jamónu a vznik tapas; v Oaxace rozpletá komplikované prelínanie domorodého a európskeho a opätovné presadenie kukurice; a nakoniec ju čaká komplikované dedičstvo multikulturalizmu v Istanbule.
Anya sa zaoberá týmito ikonickými jedlami svojím zvedavým pohľadom a nezameniteľným vtipom, keď sa rozpráva s kuchármi, remeselníkmi, vedcami, politickými aktivistami a úplne cudzími ľuďmi, pričom sa snaží pochopiť, čo predstavuje „národnú“ kultúru jedla. V knihe odhaľuje a prehodnocuje fascinujúcu úlohu, ktorú jedlo zohráva pri vytváraní kultúrneho dedičstva – s tým, ako sa mení politická a sociálna identita národa, mení sa aj jeho chuť.
dostupné aj ako: