Najnovšie - Dráma, divadelné hry, scenáre strana 2 z 5

Un encuentro imaginario entre Sigmund Freud y Carlos Marx en el Chile de Pinochet. ?Qué hacen allí, en una plaza de un barrio elegante de Santiago y, frente a un colegio de senoritas?. Un viaje apasionante al interior de las vicisitudes de estos dos máximos Íconos del mundo intelectual del Siglo XX, sin dejar de lado la oscuridad de la época de la represión chilena. Sinopsis La acción se desarrolla en el Chile de Pinochet, a principios de los anos '80. Un hombre vestido con el clásico atuendo del exhibicionista, llega a las cercanías de un colegio secundario de senoritas. Unos instantes después, aparece en escena otro hombre, vestido de igual manera y con las mismas intenciones de éste. Los dos se espían y husmean como dos perros de presa, sorprendidos. Cada uno quiere ser el único en ese lugar, ambos entran en una pugna sin fin con la búsqueda desesperada de alejar a su competidor. Luego de esta pelea sin sentido, estos dos hombres extranos comienzan a entablar otro tipo de diálogo, el cual ya no será tan ríspido. Inician un sin fin de juegos de identidades, en forma continúa, lo que imposibilitará al espectador hallar la verdad oculta de estos dos seres. Se convierten, en un determinado momento, en nada menos que en Sigmund Freud y Carlos Marx. Allí comienza un debate exquisito entre la teoría del psicoanálisis versus el materialismo dialéctico, buscando apasionadamente las causas de la maldad y la oscuridad de la sociedad actual. ?Por qué están allí, en realidad? La verdad se develará únicamente en el final de esta historia. Esta obra ha sido representada en casi todos los países latinoamericanos, Estados Unidos, Europa, India y Turquía. "La secreta obscenidad de cada día es una obra que me atrapó desde un primer momento. Se trata de un texto, sencillamente delicioso. El encuentro imaginario entre estos dos iconos del mundo intelectual del Siglo XX, contextualizado, además, en el Chile de Pinochet; hace de esta propuesta un texto cargado de una intensidad dramática inquebrantable y a, su vez, nos sirve como disparador para reflexionar sobre el oscuro pasado reciente de Latinoamérica. Una obra llena de juego, humor, vuelo y memoria", comenta su directora Elba Degrossi.

Título original (en alemán, Die Dreigroschenoper) es una obra teatral en un prólogo y tres actos, con música de Kurt Weill y libreto en alemán de Bertolt Brecht, en colaboración con la traductora Elisabeth Hauptmann y el disenador de escena Caspar Neher. Fue adaptada de la ópera de baladas del siglo xviii inglés La ópera del mendigo de John Gay, La "pieza con música en un prólogo y ocho imágenes" fue la obra más exitosa en Alemania hasta la toma de poder del partido nazi el 30 de enero del ano 1933. Brecht y Weill se vieron obligados a abandonar Alemania, pero para entonces, la obra se había traducido a 18 idiomas e interpretado más de 10 000 veces en los escenarios europeos.? Algunas de sus canciones adquirieron gran éxito por sí mismas, como la Moritat de Mackie Messer.

Edwards Albee's Pulitzer Prize-winning play A Delicate Balance reveals the emotional savagery of suburbia and the psychological terror of empty lives. First produced in 1966, this dark drawing room comedy may be Albee's masterpiece, as powerful in its 1996 revival as it was thirty years before. Its characters maintain a delicate balance between self-destruction and survival when a bitter 36-year-old daughter returns home to the family nest after the collapse of her fourth marriage. The much wed Julia shatters the uneasy peace of her long-married parents, Agnes and Tobias, and their permanent guest — acerbic, unpredictable, and witty alcoholic sister-in-law Claire. When two lifelong friends gate-crash this impromptu reunion, the masks of civility drop and raw feelings emerge. Filled with shades of meaning, subtleties, and whole paragraphs of brilliant dialogue, A Delicate Balance has become classic theater, a timeless mirror of the worst, and sometimes the best, aspects of modern life.

Tragedia storica in cinque atti.

Pieza en tres actos

Un mayordomo introduce a un hombre llamado Garcin en un cuarto, que el público pronto identifica como el infierno. El camarero sale y vuelve con una mujer, Inés, y posteriormente con otra, Estelle. El camarero sale por última vez y la puerta es cerrada con llave.

Ocho monólogos de Dario Fo en cooperación de su mujer Franca Rame

Víťazné dramatické texty súťaže divadelných hier DRÁMA 2022 Eva Prchalová, Tereza Marečková: Žal-uzie Branislav Mazúch: Šelijaké veci. Subštancie Ondřej Novotný: Můj otec byl Saturn Eva Prchalová, Tereza Marečková ŽAL-UZIE Hravé manželské mirákulum so spevmi, v ktorom sú odpadové rúry zanesené natoľko, že musí prísť Vlkolak, aby vyhnal pelikána. Domov môže byť bezpečným ostrovom alebo hniezdom nebezpečných hier medzi ženou a mužom. Kuchyňa, spálňa, vaňa v kúpeľni, okno, balkón na protiľahlom dome ako fraktál zložitého usporiadania sveta. Rúry odvádzajúce odpad sú upchaté. To, čo má odtiecť preč, sa hromadí vo vnútri. Osobné preteká do všeobecného a naopak. Zatiahneme žalúzie, aby oddelili naše súkromie od sveta vonku. Nahliadame cez ne škárkami a druhí nazerajú k nám. Vidíme svoje predstavy, odrazy našich životov alebo neznáme osudy? A tak nám žalúzie krájajú obrazy, ktorými živíme našu predstavivosť. Poznámka: Text hry je určený pre dospelého čitateľa. Branislav Mazúch: ŠELIJAKÉ VECI. SUBŠTANCIE 33 krátkých heslovitých transhumánných, posthumánných a nonhumánných monológov Divadelná hra, ako už napovedá ocenenie na festivale Nová dráma/New Drama, prináša nový spôsob divadelného písania. Navonok štylistický rébus ukrýva závažné témy súčasného sveta. Osobitý jazyk spoluvytvára charakter divadelnej hry a prináša radosť z rozoznávania príbehu skrytého v sémantických znakoch. Ondřej Novotný: MŮJ OTEC BYL SATURN Dramatická báseň o nebezpečnej hranici medzi otcovskou láskou a výbuchom nepochopiteľného násilia. Tragická mužská introspekcia. Divadelná hra Môj otec bol Saturn osloví divákov so záujmom o sústredený zostup do mužského vedomia i podvedomia. Prostredníctvom básnického jazyka ohmatáva podmienky a okolnosti, ktoré môžu doviesť súčasného rodiča k fatálnym rozhodnutiam. Reaguje na české a slovenské prípady rodinných tragédií, kde medzi najbolestivejšie obete patria deti. Hra je určená pre divadlá so zmyslom pre netradičné spôsoby divadelného rozprávania, precíznu prácu so slovom aj výrazný javiskový obraz. PRE KOHO JE KNIHA URČENÁ: divadelní dramaturgovia, režiséri, interpretační umelci v oblasti divadla, teatrológovia, študenti stredných a vysokých umeleckých škôl a humanitných odborov

Marco y Rodolpho, dos hermanos sicilianos huidos de la miseria de su tierra natal, llegan a Nueva York como inmigrantes ilegales y se refugian en la humilde casa del estibador Eddie Carbone. Este, un ser impulsivo, de instintos tan bienintencionados como primarios, vive con su esposa Beatrice y una sobrina, Catherine, una muchacha a la que Eddie quiere proteger obsesivamente del hostil mundo exterior. Entre Catherine y Rodolpho no tarda en surgir una gran atracción, pero los celos y las sospechas comienzan a atormentar a Eddie y le impulsan a tomar un camino sin retorno.

Tylova dramata nově představená Realizaci svazku Tylových divadelních her v České knižnici předcházely roky diskusí nad jeho koncepcí. Cílem nebylo jen vybrat to nejlepší z tvorby uznávaného dramatika devatenáctého století, ale rovněž uvést do čtenářského povědomí interpretace her, nezkreslené pokřivenou vykladačskou tradicí let minulých. Tohoto nelehkého úkolu se nakonec zhostil Dalibor Tureček. Se zřetelem k žánrovým proměnám Tylovy dramatiky, od raných kusů ovlivněných vlasteneckou romantikou po výrazně biedermeierovský tón děl posledních, předkládá současnému čtenáři šest Tylových divadelních her společně s obsáhlým průvodním komentářem. Veršovanou tragédii vysokého stylu Čestmír (1835), hru o polepšení Pražský flamendr (1846), prerealistickou hru ze soudobého života Paličova dcera (1847), vrcholná historická dramata s propracovanou psychologií postav Kutnohorští havíři (1848) a Krvavé křtiny (1849) a populární dramatickou báchorku Strakonický dudák (1847) edičně ošetřil a vysvětlivkami opatřil František Martínek.

Dle kritiků se jedná o nejlepší a také nejobtížnější dramatický text papeže Jana Pavla II., který ve svém mládí byl aktivním talentovaným divadelníkem, hercem a dramatikem. Již jako biskup napsal několik her, které věnoval „svému“ Rapsodickému divadlu, ve kterém dříve aktivně působil. Filozoficky laděné drama o podstatě bytí a lidského duchovního zrození, otcovství a mateřství se svým obsahem dotýká stále diskutovaných antropologických a genderových témat. Dnešnímu čtenáři se může jevit jako zdánlivě neinscenovatelná, přesto se v zahraničí opakovaně vrací na jeviště.

Lope de Vega se nebál bořit společenské konvence, když vtipným způsobem popisoval zamotané milostné trojúhelníky. Tento uznávaný autor zlatého věku španělského písemnictví rád provokoval své současníky a zesměšňoval hrdé šlechtice lstmi mazaných žen a sluhů. Příběh dvou sester Luciany a Violante ukazuje vtipnou formou, že láska dělá neplechu od začátku lidstva nehledě na pohlaví a společenské postavení. Tato nadčasová hra byla po staletí ztracená v madridské knihovně, než opět spatřila světlo světa. Pro španělské publikum ji v roce 2014 objevil Alejandro García-Reidy. Česká premiéra v divadelní podobě proběhla v srpnu 2020 na zámku Plumlov. Do češtiny ji přeložil Cyril Navrátil.

Představte si napůl zlomeného, životem zklamaného člověka, který se po ztrátě milované ženy vrací z pracovního angažmá u divize firmy De Beers z Pretorie na doléčení starých ran zpět do vlasti. Když si už myslel, že nejhorší období života má za sebou a před sebou novou lásku, tak dojde k nečekané tragédii, která ho vrhne do soukolí sil, jejichž souvislostí z počátku ani nedohlédne. Mnohavrstevný příběh, plný zvratů a slepých uliček, je o hledání pravdy, která může být pod špatným úhlem jen pouhou iluzí, kdy lze jedním chybným úkrokem ztratit víc než jen vlastní život.

Večierok pred koncom sveta, súčasná verzia existenciálnej drámy aj politicky nekorektná satira o českom prezidentovi. Zborník víťazných dramatických textov súťaže divadelných hier DRÁMA

Text k úspěšné inscenaci ostravského Porubského divadla

Drama o dvou jednáních, jež se zabývá zálibou ve lžích, falešných snech a pokroucené fantazii. Autor hru napsal v řeckých Aténách. Řecká profesorka dějepisu je velmi cílevědomá a prostřednictvím cílené lži na základě překroucené historie to chce kvůli krizové situaci ve své zemi dotáhnout hodně vysoko až do politiky, k čemuž jí pomáhají demonstranti, osoby z lidu, které kolikrát nemají povědomí o základních věcech týkajících se jejich země, a proto jí slepě důvěřují a mylně považují za vyvolenou. Dva její kolegové jsou do sebe nešťastně zamilovaní, a protože nemohou mít děti, rozhodnou se ke konci hry rozejít, jelikož přišli na to, že jejich láska byla zbytečná a nenaplněná. Drama je velmi metaforické, a to zejména díky personifikovaným postavám, jako jsou Nenávist, Láska a Lež. Tyto zároveň vyplňují komické, někdy až drastické scény v druhé linii, blížící se prvkům epického divadla. Hlavní hrdinka to nakonec kvůli svým ambicím směřuje až do čela vlády pro účely převratu, za což je však mimo sebe samotnou obdivována jen svým kolegou, aby nahradila další zástupce klamů. Je otázkou, nakolik jí k tomu dopomohla lež a jak ona sama sebe vnímá před přírodou – symbolickými prvky v bodech zvratu jsou zde zemětřesení a moře, v dálce rozvášněný lid.

DRÁMA 2019 – 2020 Holokaust, násilie a smrť, ekologická úzkosť… Zborník finálových hier z dvoch ročníkov súťaže divadelných hier DRÁMA Divadelný ústav, 2021 Prvé vydanie Súťaž Dráma 2019: 1. cena – Pavol Weiss: Bolo nás jedenásť (My sme tu doma!) 2. cena – Jana Micenková: Rekonštrukcia prípadu Janko Rybárik 3. cena nebola udelená Pavol Weiss: Bolo nás jedenásť (My sme tu doma!) Takmer celé storočie a osudy niekoľkých generácií tvoria príbeh víťazného textu Pavla Weissa Bolo nás jedenásť (My sme tu doma!) – obdobie od konca tridsiatych rokov až po súčasnosť. Dres FK Topoľčany si obliekajú spolunažívajúci Slováci, Židia, Maďari, Česi… Po začiatku druhej svetovej vojny spoluhráči z mančaftu FK Topoľčany nahradia športový dres vojenskými uniformami znepriatelených strán či väzenskou rovnošatou v koncentračnom tábore. Jedenástka vojnu ani komunistickú totalitu neprežila, niektorí jej členovia však áno – aj vďaka pohotovému prezliekaniu rovnošiat. Z kamarátov sa stávajú arizátori, z arizátorov straníci a eštebáci s upraveným povstaleckým životopisom, vysťahovalci do Izraela alebo do zámoria, či naši úspešní súčasníci, ktorým z futbalového štadióna (vybudovaného bývalým vekslákom) znie staronový „bojový pokrik“: „My sme tu doma!“ Režimy sa menia, povaha človeka ostáva rovnaká. Jana Micenková: Rekonštrukcia prípadu Janko Rybárik Jana Micenková vo svojej hre Rekonštrukcia prípadu Janko Rybárik tematizuje pedofíliu cez príbeh mladého muža a manžela Janka Rybárika, ktorý sa pokúša o samoliečbu svojej sexuálnej orientácie. Jeho pokus zbaviť sa neodolateľnej pudovej náklonnosti k dievčatkám po nezvládnutej samokastrácii končí smrťou. Autorka Rybárikov príbeh skladá retrospektívne, z fragmentov rozprávaní Rybárikovej ženy, príbuzných, jeho kamarátov a kolegov, aj úryvkov z Rybárikovho denníka. Odsudzujúce komentáre niektorých postáv necháva Micenková v priamej reči postáv, formálne vo faktografickej rovine. Umocňuje tak tragický rozmer osudu hlavného hrdinu, ktorý sa so svoju orientáciou narodil, uvedomuje si svoju spoločenskú vydedenosť, podstupuje riziko radikálneho riešenia a svoj boj s pudom napokon prehráva. ------------------------------------------ Súťaž Dráma 2020: 1. cena – Tereza Trusinová: Right to Die 2. cena – Ján Mikuš: Otočte kone! 3. cena – Marcel Hanáček: Domov! Finalistka – Martina Havierová: Laura a jej (náš) svet Tereza Trusinová: Right to Die Text sa venuje právu na dobrovoľnú smrť v troch od seba nezávislých prípadoch – mladej mongolskej prostitútky v Japonsku, muža, ktorý v opitosti zabil svoje malé dieťa a aj po odpykaní si trestu väzenia sa rozhodol pre džinistickú samovraždu pomalým znižovaním dávok jedla (sallekhanu) a napokon osamelej 83-ročnej ženy, ktorá sa rozhodne pre samovraždu plynom. Tri príbehy sú súčasťou extrémnej reality šou, kde dvaja účastníci musia uhádnuť, ktorá z troch postáv nakoniec spáchala samovraždu. Ak sa im to podarí, vyhrajú obrovské sumu, trest za neuhádnutie je smrť. Podobnosť s netflixovským trhákom Squid Game nemusí byť zámerná, nesie však výrazný aktualizačný moment. Ján Mikuš: Otočte kone! Príbeh Slováka Jozefa Chovanca, ktorý v roku 2018 zomrel po brutálnom zákroku polície na letisku v belgickom meste Charleroi, inšpiroval Jána Mikuša na napísanie inscenačnej predlohy Otočte kone!. Autor, ktorý sa okrem divadelnej réžie venuje aj iným formám umeleckého prejavu, metódou viacžánrovej textovej koláže strieda dokumentárnu líniu svojho textu, tvoriacu kostru hry, s ironickou pirandellovskou rovinou divadla v divadle, v ktorej niekoľkonásobným ironickým a sebaironizujúcim „prezliekaním“ podrobuje kritike súčasnú slovenskú dramatiku. Tieto dve roviny oddeľuje metaforickými pastišami biblickej poézie a pridáva k nim dokumentárne úryvky o osude drážďanskej opery. Ján Mikuš ústami svojej postavy hovorí, že pohnútkou jeho účasti v súťaži DRÁMA bolo vyhrať prvú cenu, trochu si tak prilepšiť a so zvyškom sa podeliť; to sa takmer podarilo, výsledkom tohto zámeru je však text s bohatým

Divadelná hra v piatich dejstvách. Odohráva sa vo veľkej sriemskej dedine roku 1925, od februára do novembra. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Je čas! Jednoduchá veta na úvod asi najlepšie vystihuje podstatu vzniku tejto neskromnej zbierky divadelných hier. Áno, je čas! Po desiatich rokoch veľmi tvorivého obdobia som sa rozhodol sústrediť svoje najlepšie dramatické texty do jedného zväzku, ktorý práve držíte v ruke. Kokteil, ktorý som vám namiešal, je tak rôznorodý, že sa ho neodvážim pomenovať po vzore vinárskych zvyklostí. Jeden originál za druhým, jedna téma za druhou, jeden žáner za druhým, hotová zmes plnohodnotných originálov. A čo naviac, aj umelecky ocenených originálov. Je teda čas.