Apostrof

Po trilógii Život Vernona Subutexa sa Virginie Despentes vracia s románom, ktorý pripomína ultrasúčasnú verziu Nebezpečných známostí. Ide o príbeh plný hnevu aj útechy, vzdoru aj prijatia. V sérii mejlov medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa najprv stretnú v prudkej výmene názorov na sociálnych sieťach, sa postupne otvárajú témy starnutia, závislostí, sexuálneho násilia, kultúry rušenia aj osamelosti v digitálnom svete. Z ostrých slov sa pomaly rodí nečakané spojenectvo – rozhovor, ktorý je miestami brutálne úprimný, inokedy nežný a prekvapivo liečivý. Autorka s iróniou a nekompromisnosťou zachytáva dobu, v ktorej sa verejná debata mení na bojisko. „Despentes s veľkou spravodlivosťou rozdeľuje empatiu, ktorú dokáže vkladať do svojich postáv, a je nepochybné, že do Rebeccy a Oscara vložila aj veľa zo seba. Ich pohotovosť, zranenia, vzdor aj melanchólia dodávajú románu obdivuhodnú škálu tónov.“ Télérama „Ahoj, debil pripomína utópiu – predstavu sveta, v ktorom by sme sa mohli k sebe priblížiť bez toho, aby sme zametali pod koberec vlastnú hlúposť a niekdajšiu toxicitu, bez toho, aby sme ju ospravedlňovali či dokonca chápali, ale s vedomím, že ľudia sú zložití: nemožno ich zredukovať na ich zlyhania a nedostatky, ale možno oceniť ich svetlú stránku a zároveň nenávidieť tú temnú. (…) Je to román „post #MeToo“, generačná kniha, ktorá dokonale zachytáva svoju dobu – obsahom aj formou.“ Playlist Society Virginie Despentes je autorkou trilógie Život Vernona Subutexa, ktorá mala obrovský úspech a Canal+ podľa nej natočil televízny seriál s Romainom Durisom v hlavnej úlohe. Prvý diel získal mnoho ocenení a v roku 2018 sa stal finalistom Man Booker International Prize. V slovenčine vyšla aj jej kniha Teória King Kong.

Život v utajení je predovšetkým príbehom Monicy Sabolo – ženy vyrastajúcej v buržoáznom prostredí, v tieni otca s nejasnými aktivitami, ktorý jedného dňa zmizne bez vysvetlenia. Je to však aj príbeh členov krajne ľavicovej teroristickej skupiny Action directe, ktorých osudy sa stávajú predmetom osobného, takmer detektívneho pátrania, vedúceho rozprávačku späť k vlastnej minulosti. Ako žiť s tým, že sme spáchali – alebo prežili – nenapraviteľné? Čo v skutočnosti vieme o tých, o ktorých si myslíme, že ich poznáme? Od Talianska poznačeného terorom Červených brigád po Francúzsko osemdesiatych rokov, kde revolučné sny ustúpili peniazom a lesku, román Život v utajení citlivo skúma zložitosť ľudskej povahy, podoby násilia aj možnosť odpustenia.

Choroba, ktorá nebola je román o sile predstavivosti a detstva. O zostupe do temných vrstiev vlastného vnútra a o návrate k svetlému prameňu, ku ktorému sa – ak chceme – dokážeme vrátiť. Tak ako sa to darí holubom, ktoré vždy nájdu cestu späť. Svet sa niekedy zdá rozdelený na tých, ktorí konajú a nenechajú sa vystrašiť, a na ľudí s tichou bolesťou ukrytou pod kožou. Pre Lorisa sa všetko začalo v detstve, v lete plnom čara, v záhrade starého otca. Práve tam sa jeho úzkosti rozplývali, tam sa učil stavať voliéry a chovať holuby. Dnes má Loris tridsať rokov, čítanie sa stalo jeho povolaním, žije v meste a má priateľku Jo. Práca vo vydateľstve je však neistá, tlak dospelosti drvivý a úzkosť zlyhania ho postupne pohlcuje. Loris sa začína uzatvárať do seba: najprv z obrany, neskôr preto, aby načúval varovným signálom vlastného tela. Vnútri sa usídľuje neurčitá choroba, bez diagnózy, no schopná odniesť so sebou všetky zvyšky nádeje. Keď sa lekári, partnerka aj rodičia vzďaľujú, zostávajú mu už len dvaja spojenci: sociálne siete, ktoré živia jeho fantómy, a Katastrofa – premenlivá bytosť, raz mačka, raz vlčica, raz priateľka či nevesta, zvodná a posmešná sprievodkyňa jeho najťažších chvíľ. Giulia Caminito sa vracia k sebe samej a k svojej generácii, ktorá nezažila vojny ani hmotný nedostatok, no zdedila samotu siete a neistotu. Jej presná, úsporná próza sa tu otvára prekvapivo snovej atmosfére. Hypochondria sa mení na nezabudnuteľnú protagonistku a medzi mestskými blokmi vyrastá temný les, v ktorom sa pohybujú naše najintímnejšie a najbolestnejšie skúsenosti.

Oceňovaná autorka Zadie Smith prichádza s kaleidoskopickým historickým románom zasadeným do súdneho procesu, ktorý rozdelil viktoriánske Anglicko. Podvod je román o tom, kto má právo rozprávať svoj príbeh a komu sa verí. Píše sa rok 1873. Eliza Touchetová je škótska domáca a zároveň príbuzná kedysi slávneho, no dnes už upadajúceho spisovateľa Williama Ainswortha, s ktorým žije už tridsať rokov. Je to žena širokých záujmov, ako sú literatúra, spravodlivosť, abolicionizmus, triedne rozdiely, minulosť aj posmrtný život. No je aj hlboko skeptická. Podozrieva svojho bratranca z nedostatku talentu, jeho úspešného priateľa Charlesa Dickensa z moralizovania a šikany a Anglicko vníma ako krajinu fasád, kde nič nie je také, ako sa zdá. Andrew Bogle vyrastal v otroctve na jamajskej plantáži. Vie, že každý kus cukru má ľudskú cenu, že bohatí klamú chudobných a že ľudia sa dajú manipulovať ľahšie, než si myslia. Keď sa ocitne v Londýne ako kľúčový svedok v slávnom procese, uvedomí si, že jeho budúcnosť závisí od toho, aký príbeh dokáže presvedčivo vyrozprávať. Proces známy ako Tichbornov prípad, v ktorom sa mäsiar z Austrálie vydáva za právoplatného dediča šľachtického titulu a rozsiahleho majetku, fascinuje pani Touchetovú aj celé Anglicko. Je sir Roger Tichborne tým, kým tvrdí, že je? Alebo je podvodník? Vo svete pokrytectva a sebaklamu sa ukazuje, že rozhodnúť o pravde je oveľa zložitejšie, než by sa zdalo. Román Podvod, inšpirovaný skutočnými historickými udalosťami, je oslnivou sondou do otázok pravdy a fikcie, Jamajky a Británie, autenticity a klamstva, ale aj do tajomstva iných ľudí, ktorým nikdy celkom nerozumieme.

FRANCÚZSKY ROMÁN, KTORÝ SI PODMANIL SVET Cesta ku kráse a životu cez 52 majstrovských diel Päťdesiatdva týždňov – toľko času má Mona na to, aby objavila všetku krásu sveta. Toľko času si určil jej starý otec, vzdelaný a trochu výstredný muž, aby ju každú stredu po škole zasväcoval do tajomstiev umenia, skôr než Mona možno navždy stratí zrak. Spolu navštevujú Louvre, Orsay aj Beaubourg. Žasnú, dojímavo sa pýtajú a nechajú sa unášať podmanivým svetom obrazov a sôch. Vďaka pohľadom Botticelliho, Vermeera, Goyu, Courbeta, Camille Claudelovej, Fridy Kahlo či Basquiata Mona objavuje silu umenia a s ňou dar, pochybnosť, melanchóliu i vzdor, vzácny poklad, ktorý jej starý otec túži navždy zapísať do srdca. Všetkých 52 majstrovských diel nájdete na vnútornej strane rozkladacieho prebalu. Veľký iniciačný román o umení a živote, príbeh puta medzi dievčatkom a jeho starým otcom. Kniha Monine oči zožala mimoriadny úspech. Bola preložená do viac ako dvadsiatich jazykov ešte pred vydaním vo Francúzsku a stala sa medzinárodným fenoménom.

Strhujúci príbeh o nenaplnených snoch, nečakaných druhých šanciach a láske. Hélene sa blíži štyridsiatka. Narodila sa v malom mestečku na východe Francúzska a tvrdo pracovala na tom, aby sa z neho dostala a získala život zo stránok časopisov, ktoré si prezerala ako tínedžerka. Ale teraz, keď má zdanlivo všetko – chlapa a dve dcéry, úspešnú kariéru a dizajnový dom –, cíti sa nenaplnená, akoby jej čas pretekal pomedzi prsty. Christophe rodné mesto nikdy neopustil. Už nie je taký neodolateľný ako kedysi, vedie nenápadný život, radšej sa stretáva s kamarátmi a zabáva sa, než aby rozmýšľal, kam sa posunúť. Ako obchodný zástupca predáva krmivo pre psy, sníva o tom, že bude opäť hrať hokej ako v šestnástich, a žije so svojím otcom a synom. Connemara je román o tom, ako sa ich dva odlišné životy opäť pretnú, opisuje zmes bolesti a nádeje z návratu ku koreňom a zo snahy o trvalý vzťah.

Nový výnimočný román Fernanda Aramburu, ktorý nadväzuje na medzinárodný úspech románu Vlasť, je literárnou udalosťou roka. „Skvelý román o ľudskosti, dôstojnosti a nádeji.“ Domingo Ródenas, Periódico Toni, stredoškolský učiteľ filozofie nahnevaný na svet, sa rozhodne skoncovať so svojím životom: do roka a do dňa. Ostávajúci čas strávi vo svojom byte spolu so svojou fenkou Pepou a obklopený knihami, ktorých sa postupne zbavuje. A každý večer píše osobnú kroniku: drsnú, otvorenú a zároveň plnú humoru. Dúfa, že sa mu v nej podarí odhaliť dôvody svojho radikálneho rozhodnutia, odkryť každú čiastočku svojej intimity, vyrozprávať svoju minulosť, ale aj mnohé každodenné problémy politicky zmietaného Španielska. Spoznáme svet jeho rodičov, brata, ktorého nemôže vystáť, bývalej manželky Amalie, problémového syna Nikitu; ale aj jeho jediného blízkeho priateľa, sarkastického a bezprostredného Bociana. V panoptiku postáv sa nečakane objaví nenaplnený vzťah z mladosti. V slede milostných a rodinných epizód Toni, starnúci muž odhodlaný nemilosrdne sa prehrabávať v troskách svojho vnútra, nečakane dostane nezabudnuteľnú životnú lekciu empatie a pochopenia.

Román Zničiť miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v domove dôchodcov v srdci francúzskeho vidieka. Je to román o krehkosti existencie a osamelosti súčasného človeka vo svete bez Boha. Je o láske a manželskej oddanosti. Houellebecq napísal baladu o živote a dôvodoch, prečo ho žiť alebo sa ho vzdať, knihu o chorobe, entropii a deštrukcii, v ktorej sa všetko vznáša vo vzduchu pred dojemným vyvrcholením. V románe sa preplietajú tri príbehy. Jeden z nich patrí Brunovi Jugovi, ministrovi hospodárstva a financií, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2027 ako dvojka Benjamina Sarfatiho, hviezdy z televíznych tolkšou. Druhý a hlavný príbeh patrí Paulovi Raisonovi, dôverníkovi ministra Juga, ktorý je typicky houellebecqovskou cynickou a samotárskou postavou. Príbeh sa začína mŕtvicou Paulovho otca, agenta tajných služieb na dôchodku, po ktorej upadne do kómy. Choroba spojí rodinu: sestru, ktorá je oddanou katolíčkou a sympatizantkou Marine Le Penovej, švagrinú, bezohľadnú novinárku a otcovu starostlivú druhú manželku.

Mária Oliveriová, známa aj ako Ciccilla, sa narodila v Casole v kalábrijskej Sile vo veľmi chudobnej rodine. Z ulíc dediny vystupuje do hôr, ktoré sú divoké, niekedy temné, ale aj veľkorysé. Cesty, chodníčky si vybrala už ako mladé dievča, keď sa jej staršia sestra Tereza vrátila k rodine a vzala jej posteľ a strechu nad hlavou. A sú to cesty, po ktorých sa Mária vydáva bojovať po boku Pietra, zbojníka a rebela, a čoskoro sa stane prvou a jedinou ženou, ktorá povedie zbojnícku skupinu do boja. Ciccilla trávi mladosť v lese, osvojuje si zákon slobody, číta prírodu, spoznáva hory, učí sa rozlišovať dobro od zla a nebojí sa bojovať, keď ide o city, aj keď ide o oveľa širší horizont nového ľudstva. Všetko jej ukazuje, že zakaždým môže začať odznova, vybojovať si svoju budúcnosť ako žena, ako revolucionárka, ako Talianka z národa, ktorý ešte neexistuje, ale možno sa rodí spolu s ňou. Giuseppe Catozzella rekonštruuje príbeh Márie Oliveriovej v živom románe, mieša dokumenty a legendy, vykresľuje rodinnú a historickú drámu a evokuje epickú veľkoleposť takmer neznámej občianskej vojny vedenej vo víre vášne, krvi a nádeje.

Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. „Virginie Despentes surovo odhaľuje realitu, ktorú dnes žijeme, a ponúka nám protijed. Je skutočná spisovateľka – slobodná, jedinečná, zžieravá.“ Nelly Kaprielian

ZÁVEREČNÝ DIEL EPICKEJ ROCKANDROLLOVEJ TRILÓGIE KULTOVEJ AUTORKY VIRGINIE DESPENTES Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. V záverečnej časti sa Vernon dozvie, že Charles, jeho starý priateľ z čias, keď žil na parížskych uliciach, zomrel a odkázal mu polovicu výhry v lotérii. Krátko po Vernonovom návrate do tábora sa však jeho stúpenci začnú obracať jeden proti druhému a jeho šťastie vyvolá rozkol v kedysi harmonickej komunite. A zanedlho sa celý Paríž bude zmietať v následkoch teroristických útokov z rokov 2015 a 2016.

ZÁVEREČNÝ DIEL EPICKEJ ROCKANDROLLOVEJ TRILÓGIE KULTOVEJ AUTORKY VIRGINIE DESPENTES Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. V záverečnej časti sa Vernon dozvie, že Charles, jeho starý priateľ z čias, keď žil na parížskych uliciach, zomrel a odkázal mu polovicu výhry v lotérii. Krátko po Vernonovom návrate do tábora sa však jeho stúpenci začnú obracať jeden proti druhému a jeho šťastie vyvolá rozkol v kedysi harmonickej komunite. A zanedlho sa celý Paríž bude zmietať v následkoch teroristických útokov z rokov 2015 a 2016.

Od autora románu Anomália oceneného v roku 2020 Goncourtovou cenou. Anna a Louise sa nepoznajú. Sú vydaté, matky, šťastné. Takmer v ten istý deň sa Anna stretne s Yvesom a Louise s Thomasom. V štyridsiatke ešte stále môže udrieť blesk a čiary osudu sa môžu prepísať, ale za akú cenu? Hervé Le Tellier je francúzsky spisovateľ, člen literárnej školy OULIPO. Vyštudoval matematiku a pôsobil ako novinár. Je autorom desiatok románov a zbierok poviedok.

Román Zničiť miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v domove dôchodcov v srdci francúzskeho vidieka. Je to román o krehkosti existencie a osamelosti súčasného človeka vo svete bez Boha. Je o láske a manželskej oddanosti. Houellebecq napísal baladu o živote a dôvodoch, prečo ho žiť alebo sa ho vzdať, knihu o chorobe, entropii a deštrukcii, v ktorej sa všetko vznáša vo vzduchu pred dojemným vyvrcholením. V románe sa preplietajú tri príbehy. Jeden z nich patrí Brunovi Jugovi, ministrovi hospodárstva a financií, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2027 ako dvojka Benjamina Sarfatiho, hviezdy z televíznych tolkšou. Druhý a hlavný príbeh patrí Paulovi Raisonovi, dôverníkovi ministra Juga, ktorý je typicky houellebecqovskou cynickou a samotárskou postavou. Príbeh sa začína mŕtvicou Paulovho otca, agenta tajných služieb na dôchodku, po ktorej upadne do kómy. Choroba spojí rodinu: sestru, ktorá je oddanou katolíčkou a sympatizantkou Marine Le Penovej, švagrinú, bezohľadnú novinárku a otcovu starostlivú druhú manželku.

Pokojným regiónom Terra Alta otrasie hrozný zločin: majiteľov najväčšej spoločnosti Gráficas Adell nájdu zavraždených po tom, čo boli vystavení krutému mučeniu. Prípad má na starosti Melchor Marín, mladý policajt a vášnivý čitateľ, ktorý pred štyrmi rokmi prišiel z Barcelony s temnou minulosťou, ktorá z neho urobila legendu policajného zboru. Melchor však dúfa, že ju pochoval pod svoj šťastný život manžela mestskej knihovníčky a otca Cosette, pomenovanej po dcére Jeana Valjeana z jeho obľúbeného románu Bedári. Od tejto udalosti sa román prostredníctvom svižného rozprávania plného nezabudnuteľných postáv stáva úvahou o hodnote zákona, možnosti spravodlivosti a oprávnenosti pomsty, no predovšetkým eposom človeka, ktorý hľadá svoje miesto vo svete.

Nevlastní bratia Michel a Bruno majú spoločnú matku, ale inak nič viac. Michel je výskumník, idealista, prísny zástanca determinizmu, ktorý je neschopný milovať, nahrádza život prácou, jedlom z Monoprix a sedatívami. Bruno je voľnomyšlienkar, hoci viac v teoretickej ako v praktickej rovine, a len zúfalo sa snaží dopracovať k sexuálnym pôžitkom. Obaja sú typickými príslušníkmi atomizovanej spoločnosti, v ktorej náboženstvo ustúpilo plytkej ezoterike a filozofiám New Age a lásku nahradilo prázdne sexuálne splynutie. Román Elementárne častice je príbehom dvoch bratov, ale jeho skutočnou témou je rozklad súčasnej spoločnosti, jej predstáv o sebe samej, domnienok, jej politickej nekorektnosti a prejavov vo všetkom od antropológie po listy čitateliek v dievčenských časopisoch. Rozklad moderných životov a lásky. Román Michela Houellebecqa je raz vtipný, ostrý, inokedy didaktický, dojemný a naturalistický.