Literárna revue 01/2020
Prajem vám krásny sobotný večer pri počúvaní novoročnej Literárnej revue rádia Slovensko. Presne si pamätám ako som si pred dvomi týždňami robil koncoročné predsavzatia - čo všetko počas vianočných sviatkov stihnem. Dopadlo to ako zvyčajne, ale jednou z vecí, na ktorú som sa tešil už od novembra bola knihy KVAPKY NA KAMENI, ktorú považujem za jeden z najzaujímavejších edičných počinov minulého roka.
Mojim prvým hosťom preto bude prozaička MONIKA KOMPANÍKOVÁ – (spolu)editorka tejto publikácie. V druhej hodine sa môžete tešiť na spisovateľa SILVESTRA LAVRÍKA, ktorý vám predstaví svoj nový dokuromán POSLEDNÁ BARÓNKA venovaný výtvarníčke Margite Czóbelovej z kaštieľa Strážky. Okrem toho vás čaká aj výber najzaujímavejších slovenských a zahraničných diel minulého roka, ale aj niekoľko knižných noviniek a hudobníčka Cate Cody. Príjemné počúvanie vám prajú Michal Obal a Dado Nagy.
Môj prvý dnešný hosť v Literárnej revue - prozaička Monika Kompaníková má za sebou pracovne veľmi úspešný rok. Vydala dve detské knihy – Kde je Ester N a Koniec sveta a čo je za ním. Svojimi textami sa podieľala aj na pesničkovom hudobnom albume Toddler Punk a edične pripravila výnimočnú knihu KVAPKY NA KAMENI, ktorá prináša 50 príbehov žien a dievčat z Čiech a Slovenska, ktoré posúvali hranice a prepisovali históriu. Knihu dopĺňa prehľadná časová os, ktorá približuje históriu Čiech a Slovenska za posledných stopäťdesiat rokov aj prekážky, ktoré museli tieto ženy prekonať. Na knihe sa podieľalo viac ako štyridsiatich spolupracovníkov z Čiech a Slovenska, vrátane deviatich autoriek, dvadsiatich šiestich ilustrátoriek, dizajnérky Márie ROJKO a dvoch editoriek KAMILY MUSILOVEJ Z BRNA a MONIKY KOMPANÍKOVEJ zo Slovenska.
Monika mi povedala, že inšpiráciou bola pre ňu kniha Príbehy na dobrú noc pre malé rebelky, ktorú čítala svojim synom a mrzelo ju, že podobná publikácia neexistuje aj o slovenských a českých ženách. A tak sa spojila s Kamilou Musilovou a začali ju spolu pripravovať.
S Monikou Kompaníkovou sa dnes ešte nelúčime. O jej nových autorských projektoch sa pozhovárame v ďalšom vstupe, ale teraz by som chcel zaspomínať na knihu, ktorú takisto považujem za jeden z najzaujímavejších edičných počinov minulého roka - v oblasti prekladovej prózy. Ide o román LAURUS ruského autora a literárneho vedca Jevgenija Vodolazkina, ktorý vyšiel minulý rok v skvelom slovenskom preklade Valerija Kupku s ilustráciami Michaila Nesterova.
LAVRUS nás zavedie do obdobia stredovekej Rusi, kde v 15. storočí vyčíňala morová epidémia. Jeho hrdinom je liečiteľ, ktorý bylinami a ďalšími prírodnými produktami zachraňuje životy. Keď však počas pôrodu nedokáže zachrániť milovanú Ustinu, rozhodne sa opustiť svoju dedinu, zmení si meno a ako pustovník sa vydá na cestu vykúpenia. Cestuje po Európe a všade využíva svoje liečiteľské schopnosti. Cesta hlavného hrdinu k svätosti – od liečiteľa k svätému starcovi Laurovi, ktorým sa stal ešte počas života – umožňuje sledovať cestu postupného zbavovania sa pozemského času a nazerania na svet z perspektívy večnosti, kde všetko so všetkým súvisí a minulosť je tesne prepojená so súčasnosťou.
Po skladbe od Cade Cody pokračujeme v rozhovore so spisovateľkou Monikou Kompaníkovou, ktorá okrem publikácie Kvapky na kameni vydala aj ďalšie dve detské knihy Kde je Ester N a Koniec sveta a čo je za ním. A okrem toho napísala texty pre hudobný album Toddler Punk. Začnime teda detskou knihou, ktorá sa odohráva v Slovenskej národnej galérii a má názov – Kde je Ester N.
Prajem vám príjemný sobotný večer, začína sa druhá hodina novoročnej Literárnej revue rádia Slovensko. Čaká vás rozhovor so spisovateľom SILVESTROM LAVRÍKOM, ktorý vám predstaví svoj dokuromán POSLEDNÁ BARÓNKA, ale aj krátky pohľad na najzaujímavejšie slovenské knihy minulého roka a niekoľko noviniek.
A začneme zaujímavým titulom, ktorý vychádza budúci týždeň.
Jeho autorom je Edward Snowden - človek, ktorý povedal, že deti narodené dnes už nebudú vedieť čo znamená súkromný život. V roku 2013 šokoval svet, keď sa ako príslušník CIA a NSA rozišiel so svetom amerických tajných služieb a zverejnil informácie o budovaní systému schopného zaznamenať každý telefonát, textovú správu či e-mail. Výsledkom by bol zlom v dejinách špionáže – prechod od monitorovania jednotlivca k celým národom. Americká vláda by tak získala možnosť nazrieť do súkromia každého človeka, ktorý sa dotkne počítača či smartfónu, natrvalo uchovať získané údaje a použiť ich. Snowden po rokoch v ruskom exile prvý raz odhaľuje, kedy a za akých okolností v ňom dozrela morálna povinnosť porušiť zákon a prehovoriť. Vysvetľuje jednotlivé kroky, ktoré urobil v presvedčení, že dané konanie je v rozpore nielen s americkou ústavou, ale aj so základnými hodnotami akejkoľvek slobodnej spoločnosti.
Autobiografia Trvalý záznam zachytáva Snowdenovo detstvo v idylickom prostredí amerického predmestia aj roky v tajných službách CIA a NSA. Je výnimočným svedectvom inteligentného mladého muža, ktorý vyrástol na internete a nakoniec sa stal jeho svedomím. Ukážku z knihy EDWARDA SNOWDENA TRVALÝ ZÁZNAM vám v preklade Petra Tkačenka prečíta Vlado Kobielsky.
Ak by som mal zostaviť aspoň čiastkový zoznam kníh slovenských autorov, ktoré ma v minulom roku najviac zaujali určite by tam patrili prózy: Ostrov Petra Balka, Všetky jeho svety Juraja Kováčika, Šeptuchy Aleny Sabuchovej, Mohyla veľkého brata od Rasťa Piška, Čierny kruh Jozefa Kariku, Čepiec Kataríny Kucbelovej a román Posledná barónka od Silvestra Lavríka. A práve o tomto diele sa budem s jeho autorom Silvestrom Lavríkom v nasledujúcich minútach rozprávať. Dokuromán Posledná barónka prináša životný príbeh výtvarníčky a ilustrátorky barónky Margity Czóbelovej, ktorá prežila celý život v rodinnom renesančnom kaštieli v Strážkach.
Bola neterou Ladislava Mednyanského a udalosti 20 storočia - vojny, revolúcie a totalitné režimy jej zobrali temer všetko, vrátane budúcnosti. No hrdosť, pamäť a humor si vziať nedala. Silvestra Lavríka som sa spýtal, čo ho motivovalo k napísaniu tejto knihy.
V roku 2019 získala prestížnu literárnu cenu Anasfot Litera poviedková kniha Ivana Medešiho Jedenie a do finálovej pätice bola nominovaná aj poviedková kniha Ivany Dobrakovovej Matky a kamionisti. Šlo o jej už štvrtú nomináciu na túto cenu a veľmi som veril, že jej to tentoraz výjde. Aj preto, lebo Matky a kamionisti prinášajú veľmi zaujímavú tému. Ide o intímne spovede piatich mladých žien – psychicky labilnej Ivany, rozvedenej stredoškolskej profesorky s obsesívnymi sklonmi Olivie, frustrovanej matky dvoch synov Lary a tínedžerky závislej na četovaní so staršími mužmi Veroniky. Jednotlivé rozprávačky sa síce líšia vekom, záujmami, sociálnym a geografickým zázemím – jedno však majú spoločné – vo všetkých príbehoch cítime silnú absenciu otca - ako stabilnej rodinnej a ľudskej autority. O čo viac sú neprítomní otcovia, o to viac do životov hrdiniek zasahujú ich matky.
Nasledujúca ukážka bude opäť patriť ku knižným novinkám začiatku tohto roka. Ide o psychotriler amerického autora Briana Freemana Vnútorný hlas, ktorý sa odohráva v San Franciscu. Štyri roky po tom, ako sériového vraha Rudyho Cuttera odsúdili za vraždy siedmich žien na doživotie, inšpektor Frost Easton z oddelenia vrážd sanfranciskej polície odhalí podvod. Jeho kolegyňa a blízka priateľka sfalšovala dôkazy, aby nebezpečného Cuttera dostala do väzenia. Frost je nútený zverejniť pravdu a vrah, ktorý okrem iných žien brutálne zabil aj jeho sestru, sa dostane na slobodu. Inšpektor je odhodlaný dostať Cuttera späť za mreže, tentoraz však čestne a podľa pravidiel. Spojenca nachádza v spisovateľke Eden Shayovej, ktorá píše o Cutterovi knihu a vie o ňom viac než ktokoľvek iný. Má strach, pretože Cutter vo väzení spriadal plány na pomstu za stratené roky.
K príjemným prekvapeniam minulého roka patrila aj kniha Mila Janáča Milo nemilo. Veľkú časť prekvapenia tvoril aj fakt, že táto próza dostala aj do desiatky kníh nominovaných na Cenu Anasoft litera. Ide o totiž o pomerne zemitú a nepríliš intelektuálnu tému - príbehy opilca a povaľača, ktorému sa podarilo prepracovať na výčapníka. Jeho svetonázor je úžasným kontrastom k stresu a rýchlosti dnešnej doby. Spočíva v stabilnom vegetovaní a pozorovaní plynutia času.
Na druhej strane nejde o žiadne prvoplánové alkoholické historky. Kniha je napísaná na veľmi slušnej literárnej úrovni a autor voľne parafrázuje najzaujímavejšie diela svetovej literatúry na túto veľkú tému. A dokáže byť zábavný, autentický a originálny.
Krátko pred záverom pre vás mám ukážku z ešte jednej novinky, ktorá vychádza budúci týždeň – román Catheriny Millerovej – 99 dní s tebou. Ide o príbeh dvoch ľudí, ktorí sa stretli sa v nemocničnej čakárni, obaja vystrašení, nervózni a osamelí. Emma žila doteraz pokojne, pracovala v knižnici a starala sa o chorú mamu. Nikdy sa nebozkávala s mužom, neochutnala šampanské ani neprecestovala svet. Naopak, Nathan, inštruktor parašutizmu, zbožňoval adrenalín, žil naplno, akoby bol každý deň ten posledný. Emma s Nathanom sa do seba zaľúbia aj napriek hrozbe, že sa čoskoro budú musieť rozlúčiť a sľúbia si, že už nepremárnia ani hodinu. Ukážku z knihy 99 dní s tebou vám v preklade Mariany Ferusovej prečíta Judita Hansman.
A je tu aj moja prvá – zatiaľ cvičná súťažná úloha – ak sa chcete zapojiť do súťaže o knižné ceny, napíšte nám ukážky z akých kníh v dnešnej Literárnej revue postupne odzneli. Písať môžete do konca budúceho týždňa na adresu literarnarevue©rozhlas.sk.
Želáme vám v novom roku 2020 veľa času na čítanie a ešte viac vzrušujúcich čitateľských zážitkov.
Peknú dobrú noc a zvyšok sviatkov vám prajú Michal Obal a Dado Nagy.
