Literárna revue 3/2018
Prajem vám príjemný sobotný večer, milí priatelia. Mesiac február sa spája s dvomi výročiami súvisiacimi s nemeckým kovorytcom a vynálezcom Johannom Gutenbergom. Nebol síce vynálezcom kníhtlače, ako sa niekedy uvádza, iba kníhtlač výrazne zjednodušil, odštartoval sériovú výrobu kníh a obrovskú informačnú revolúciu. Stalo sa to vo februári 1455. Gutenberg však nebol dobrý obchodník a o 13 rokov neskôr 3. februára 1468 v chudobe zomrel.
V dnešnej Literárnej revue budú mojimi hosťami dva ľudia, ktorých práca súvisí s vydávaním - prekladateľka a vydavateľka Aňa Ostrihoňová a prekladateľ a šéfredaktor nového angažovaného kultúrno-spoločenského mesačníka KAPITÁL Tomáš Hučko.
Čaká vás päť súťažných ukážok, knižné tipy, mailová súťaž a náš hudobný hosť - kanadská speváčka ruského pôvodu Sophie Milman. Príjemné počúvanie vám prajú Andrej Mračna a Dado Nagy.
V týchto dňoch vychádza už 140. titul edície modernej svetovej prózy MM a je ním román srbského autora Dragana Velikiča, ktorý sa vo svojej tvorbe často zameriava na témy identity – osobnej, národnej, ľudskej.
Protagonistu jeho románu – známeho spisovateľa - zastihne správa o smrti jeho matky v Budapešti. A práve táto udalosť sa stáva hybnou silou, ktorá rozpletá vrstevnaté rodinné príbehy a vedie k otvoreniu emotívnej rodinnej čiernej skrinky. Nikto si život a jeho peripetie nepamätal podrobnejšie ako jeho matka. A po jej smrti v odkrývaní rodinnej minulosti pokračuje jej syn. Ako kronikár s trpezlivosťou vyšetrovateľa odkrýva spomienky na detstvo v Pule, život vo Viedni, Budapešti, Belehrade či Solúne, rozpráva o zaniknutej histórii veľkých miest i civilizácií, o strachu zo zabúdania a preniká do sveta, ktorý už nejestvuje.
Tomuto srbskému autorovi vyšli v slovenskom preklade romány Ruské okno, Bonavia, Prípad Brémy a Severná stena.
Ukážku z nového románu Dragana Velikiča vám v preklade Karola Chmela prečíta Boris Farkaš.
Rozhovor s Aňou Ostrihoňovou
V Literárnej revue by som postupne veľmi rád predstavil viacero zaujímavých vydavateľov, ktorí sa s veľkou mierou invencie sústreďujú na vydávanie kvalitnej beletrie, esejistiky či populárno náučnej literatúry.
Prvou z tejto série je prekladateľka a majiteľka malého domáceho vydavateľstva INAQUE Aňa Ostrihoňová. Vydala napr. Neapolskú ságu Eleny Ferrante, knihy Olivera Sachsa, Roberta Bolaňa a najnovšie Elementárne častice od Michela Houellebecqua.
Už takmer pred troma rokmi v marci 2015 nás opustil obľúbený britský prozaik a autor legendárnej fantasy série o Plochozemi, ktorý dlhodobo trpel Alzheimerovou chorobou – Sir Terry Pratchett. V roku 2015 mu vyšla posledná časť série Plochozem.
A v tom istom roku vydali v slovenskom preklade aj prvú časť svojich poviedkových prvotín pod názvom Draky zo Srašihradu. V čase písania týchto poviedok pracoval Pratchett ako reportér v regionálnych novinách Bucks Free Press.
Budúci týždeň vychádza pokračovanie tejto Prattchetovej poviedkovej knihy pod názvom Striga na vysávači. Nájdete tu príbehy o pirátoch, kúzelníkoch, strigách, policajtoch, dobrákoch i lotroch. V mnohých z nich objavíte zárodky nápadov, ktoré Terry Pratchett neskôr rozvinul v ďalších dielach.
Ukážku z Pratchettovej poviedky Striga na vysávači, ktorá dala celej zbierke názov vám v preklade Vladislava Gálisa prečíta Juraj Kemka.
Príjemný sobotný večer, začína sa druhá hodina Literárnej revue rádia Slovensko, v ktorej vás čakajú dve ukážky z novej a jednej staršej knihy, náš druhý hosť – Tomáš Hučko - prekladateľ a šéfredaktor nového angažovaného kultúrno-spoločenského mesačníka KAPITÁL, ktorého piate číslo práve vychádza a na záver samozrejme aj mailová súťaž.
Začneme troma knižnými tipmi, ktoré budú dnes pozoruhodne monotématické.
Svoju obľúbenú knihu vám predstavia:
scenáristka Soňa Uríková: Yaa Gyasi - Návrat domů,
šéfredaktor časopisu Kapitál Tomáš Hučko: Coates Ta-Nehisi - Between The World And Me
a prekladateľka a vydavateľka Aňa Ostrihoňová: Chimamanda Ngozi Adichie - Amerikánka.
Toľko tri knižné tipy s veľmi podobnou témou a práve nimi by som rád nadviazal na nasledujúcu ukážku z nového románu americkej autorky Jodi Picoultovej.
Jej hlavná postava Ruth Jeffersonová je černošská sestrička na pôrodníckom a novorodeneckom oddelení v Connecticute. S touto prácou má už vyše dvadsaťročné skúsenosti. Na jednej zo zmien začne s rutinnou prehliadkou novorodenca, keď za chrbtom začuje nervózny šepot rodičov. Vysvitne, že si neželajú, aby sa ich dieťaťa dotýkala Afroameričanka. Nemocnica ich žiadosti vyhovie, no o deň neskôr, práve vo chvíli, keď pri ňom okrem Ruth nie je nikto iný, sa dieťatku zastaví srdce.
Pred resuscitáciou na moment zaváha, následkom čoho ju obvinia z ťažkého zločinu. Jej prípad prevezme belošská obhajkyňa, ktorá má pre ňu nečakanú radu: ak chce súd vyhrať, nesmie na procese vyťahovať rasu.
Jodi Picoultová sa s neuveriteľnou empatiou pustila do problematiky rasizmu, výsad, predsudkov, spravodlivosti a súcitu. Ukážku z jej nového románu vám v preklade Patricka Franka prečíta Lucia Vrablicová.
Rozhovor s Tomášom Hučkom o časopise Kapitál
Pred časom som zaregistroval vznik nového časopisu – angažovaného kultúrno spoločenského mesačníka KAPITÁL, ktorý na mňa zapôsobil veľmi ambicióznym a progresívnym dojmom a tak som poprosil o rozhovor jeho šéfredaktora Tomáša Hučka.
Tania Del Rio a Will Staehle – Warren Trinásty a šepkajúci les
Jednou z najkrajších a najnápaditejších knižných noviniek pre deti a mládež je druhý diel kníh o Warrenovi Trinástom – chlapcovi, ktorý je potomkom dynastie majiteľov hotela WARREN. Autormi Warrena Trinásteho sú ilustrátor, autor námetu a dizajnér Will Staehle, ktorý si na písanie prizval autorku komixov Taniu Del Rio a vznikol príbeh situovaný do osemposchodového hotela Warren.
V prvom diely nazvanom Vševidiace oko hotel WARREN viac menej živoril. Po smrti posledného majiteľa Warrena Dvanásteho sa stal jeho dedičom 12-ročný chlapec Warren Trinásty a hotel viedol jeho lenivý strýko Ruppert. V hoteli sa okrem bystrého, ale nepríliš príťažlivého Warrena Trinásteho nachádza aj množstvo iných bizarných postáv – v knižnici žije pán Friggs, šéfkuchárom je bývalý cirkusový akrobat pán Bunion a v hotelovej kotolni žije chobotnici podobná dobrosrdečná bytosť Skico.
Kniha musí mať samozrejme aj hlavného zloducha a tým bola manželka strýka Rupperta – teta Annakonda – čarodejnica, ktorá si svojho manžela vzala iba preto, aby mohla v hoteli hľadať poklad – Vševidiace oko – hoci nikto presne nevie o čo ide. Kniha sa skončila tým, že majiteľom hotela sa stal Warren, ktorý zistil, že hotel sa môže voľne pohybovať krajinou, čím si zabezpečil obrovskú novú klientelu.
V druhom diely nečakaná havária Warrena a jeho kamarátku Petulu prinútia hľadať pomoc v nebezpečnom lese, kde sa Warren stretne s podivným dvojníkom – zlomyseľným „Worrinom“, ktorý je odhodlaný ovládnuť jeho hotel.
Ukážku z druhého dielu knihy Willa Stahleho a Tanie del Rio Warren Trinásty vám v preklade Mariána Gazdíka prečíta Vlado Kobielsky.
Posledná dnešná ukážka pochádza z knihy, ktorý nie je novinkou, iba vychádza v novom vydaní a je klasikou anglickej mládežníckej literatúry. Ide o román britskej spisovateľky Charlotte Bronteovej – sestry spisovateliek Anny a Emily Bronteových a maliara Patrika Branwela Bronte.
Charlotta neprežila práve šťastný ani príliš dlhý život, ako jediná zo súrodencov sa však vydala.
Najslávnejší a čiastočne autobiografický román Charlotte Bronteovej vznikol v 19. storočí v období romantizmu, je však realistický, temný a spoločensky kritický.
Hlavná hrdinka Jane opisuje svoje detstvo v Gatesheade a štúdium na Lowoodskej dievčenskej škole pre chudobné dievčatá a siroty, kde síce získa priateľky, ale stále trpí nedostatkom - či už stravy alebo ľudskosti. Neskôr začne pracovať ako opatrovateľka v sídle Thornfield Hall a zaľúbi sa do svojho zamestnávateľa Edwarda Rochestera. Po čase odchádza k rodine Riversovcov na panstvo Moor House, kde ju jej chladný bratranec-kňaz požiada o ruku. Napokon sa opäť stretne s milovaným Rochesterom.
Zaujíma nás ako sa tento román Charlotte Bronteovej volá. Ukážku z neho vám v preklade Beáty Mihalkovičovej prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková.
Na záver pre vás máme tradičnú mailovú súťaž. V minulej relácii sme sa vás pýtali:
Kto je vašim obľúbeným autorom píšucim pod pseudonymom alebo pod skrytou identitou?
A tu sú niektoré vaše odpovede:
Pavol Sokol napísal:
Odpoveď je Samko Tále a teda už odtajnená Daniela Kapitáňová.
Jej prvotina "Kniha o cintoríne" je čarovne komická a dá sa povedať že ide o švejkovskú históriu našich čias. Pod vlastným menom už vydávala ďalšie knihy s detektívnou zápletkou, z ktorých ma zaujala "Vražda v Slopnej".
Vladimír Galiovský napísal:
Rád čítavam knihy detektívky od spisovateľa Dominika Dána, ktorý píše romány anonymne pod pseudonymom. Každý rok čakám na jeho novú knihu, detektív Richard Krauz rieši zamotané kriminálne prípady.
Monika Kádeková napísala:
Minulý rok bol pre mňa rokom Eleny Ferrante - prečítala som celú jej Neapolskú ságu a bolo to pre mňa príjemné prekvapenie. Píše inak, ako sme zvyknutí - s drsnou úprimnosťou odhaľuje aj tie menej svetlé stránky svojich postáv, asi aj preto bolo ťažké s niektorou z nich naplno sympatizovať, no o to boli ich charaktery reálnejšie a úprimnejšie.
Mám v pláne čítať ešte jednu autorku, ktorá písala pod pseudonymom, a to Květu Legátovú, vl. menom Věra Hoffmanová, ktorá je autorkou známych kníh Želary a Jozova Hanule.
Lenka Dancáková napísala:
Páčili sa mi knihy od Marka Thelena. No oceňujem každého autora, ktorý tvorí pod skrytou identitou, pretože čitateľ získava možnosť maximálnej koncentrácie na jeho tvorbu, nepozná totiž jeho súkromný život a jeho charakterové črty a preto to nevnáša do svojich predstáv o postavách.
Anna Hajníková napísala:
Mojím obľúbeným autorom, píšucim pod pseudonymom, je francúzsky spisovateľ, diplomat, filmový režisér a letec rusko-litovského pôvodu Romain Gary. Ako jeden z mála autorov dokázal udržať v tajnosti pseudonym, ktorý používal a vďaka tomu sa mu podaril aj jeden naozaj vydarený husársky kúsok. V roku 1956 získal za román Korene neba najvýznamnejšie francúzske literárne ocenenie - Goncourtovu cenu, ktorú možno získať iba jedenkrát za život. Literárni kritici hodnotili všetky ďalšie Garyho diela ako veľmi kvalitné, vyčítali mu ale, že v nich čitateľom neprináša nič nové. Aby ich Gary presvedčil o opaku, vytvoril postavu mladého alžírskeho spisovateľa, žijúceho v Brazílii, Emile Ajara. Gary následne svoje diela v tajnosti zasielal do Brazílie, odkiaľ boli prepravované naspäť do Francúzska. Literárnych kritikov tvorba mladého Ajara tak nadchla, že mu v roku 1975 za jeho román Život pred sebou udelili práve Goncourtovu cenu. Romain Gary je tak jediným autorom, ktorý toto prestížne ocenenie získal dvakrát. Svoju identitu Gary odhalil až v liste na rozlúčku a v posmrtne vydanej práci Vie et mort d'Émile Ajar v roku 1980.
Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurovú poukážku od nás získava Mária Lovíšková, ktorá napísala:
Mojim obľúbeným autorom bola J.K. Rowlingová, ktorá pod pseudonymom Robert Galbright napísala svoju detektívnu sériu - Volanie kukučky, Hodvábnik a V službách zla. Nebolo to zlé, ale Harry Potter sa mi určite páčil viac.
Toľko dnešní výhercovia našej mailovej súťaže – a súťažná úloha do budúcej relácie znie takto:
Poznáte nejaké zaujímavé romány z hudobného prostredia? Popr. od známych hudobníkov?
Svoje odpovede posielajte do konca budúceho týždňa na adresu [email protected]
A hráte opäť o knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei.
Peknú druhú polovicu februárového víkendu vám prajú Andrej Mračna a Dado Nagy.
