Top knižné odporúčania bookstagramera Paliho

Na odľahlej rovine sužovanej vetrom a neustálym dažďom žije bezútešne posledných niekoľko členov upadajúceho hospodárstva a bezmocne čakajú na zázrak, ktorý by im prinavrátil stratenú budúcnosť. Medzitým spriadajú intrigy, navzájom sa špehujú, podvádzajú, okrádajú. Až jedného dňa dostanú správu, že do osady sa vracia Irimiáš, ktorý bol považovaný za mŕtveho. To vzbudí v malej komunite osadníkov rozporuplné reakcie – u jednej to vyvolá nečakanú nádej pripisovanú príchodu mesiáša a druhí sa obávajú pomsty a zatratenia. Autor všetko udržiava dôsledne zahalené v neprestajnej hmle, a tak tento apokalyptický, parodický román, ktorý inšpiroval Bélu Tarra ku kultovému rovnomennému filmu, nestráca svoju hrozivú aktuálnosť.

Boli ste už na konci sveta? Fajn. Andrzej Stasiuk vás zoberie ešte ďalej. Vydajte sa na cestu po zabudnutých kútoch Európy; do ospalých maďarských dediniek, kde sa dávno zastavil čas, alebo do delty Dunaja, odkiaľ sa dá už iba vrátiť späť. V Stasiukových rukách totiž naberá slovo „cesta“ celkom nové významy. Na bočných cestách, ďaleko od nablýskaných centier slávnych európskych miest, sa dejú tie najzaujímavejšie veci. Andrzej Stasiuk to veľmi dobre vie. Vo svojej legendárnej cestopisnej knihe Cestou do Babadagu nás pozýva na potulky po tých najzabudnutejších kútoch strednej a východnej Európy – bez mapy a bez presného cieľa; autom, vlakom, či autostopom. Navštívime Poľsko, východné Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Albánsko, Moldavsko i Ukrajinu. A celkom prirodzene sa podchvíľou stratíme kdesi medzi ťažkým pachom ružomberskej celulózky, stádom kráv a kôz na rumunskom vidieku a kukuričnými lánmi uprostred nedozerných maďarských rovín. Stasiukova kniha Cestou do Babadagu je ako škatuľa plná spomienok. Stačí ju vysypať na podlahu a spomedzi pokrčených bankoviek a postrácaných mincí nechať vypadnúť desiatky príbehov cestách tretej a štvrtej kategórie, zapadnutých benzínkach, opustených železničných staniciach či zadymených ospalých krčmičkách uprostred ničoho. Nie je to však len obyčajný cestopis. Je to tiež dobrodružná výprava do vedomia obyvateľov tejto časti sveta, do vedomia poznačeného vojnami, desaťročiami sovietskej nadvlády i následnej bujarej posttotalitnej anarchii. Kniha Andrzeja Stasiuka Cestou do Babadagu vychádza v preklade Karola Chmela.

Keď sa Olivia Laing presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa „mesto osamelosti“ skúmať prostredníctvom výtvarného umenia. Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi Edwarda Hoppera, Andyho Warhola, Davida Wojnarowicza či Henryho Dargera a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť.

Je mrazivý január 2015. Sme na východe Ukrajiny. A východ Ukrajiny – to je vojna. Vie to aj učiteľ Paša, ktorý sleduje, ako sa frontová línia nezadržateľne blíži k jeho domu. Buď ju prekročí, alebo ona prekročí jeho. Inej cesty niet. Ešte včera tu bol Sovietsky zväz. Ešte dnes tu bola východná Ukrajina. A teraz – teraz je tu vojna. A je tu aj Žadanov román Internát, aby vám ukázal, ako sa žije život na hrane života. Čo má robiť učiteľ a idealista Paša, keď do tried namiesto detí napochodujú vojaci, keď namiesto šuchotu zošitov počuť cvakanie rozoberaných samopalov? Nepriateľská armáda napadla susedné mesto a kdesi tam, na okupovanom území, zostal v internáte jeho synovec Saša, ktorému teraz treba pomôcť. Paša dlho neváha. Vyrazí na strastiplnú cestu, aby chlapca odviedol naspäť domov. Paša prechádza cez opustené dediny v bojovej zóne, míňa blokposty, prekračuje krehké a nestále hranice, stretáva civilov i vojakov, ktorí majú jednu vec spoločnú – žijú spolu vo vojne. A zatiaľ čo naokolo vybuchujú bomby, Paša začína tušiť, že z tejto kaše len tak ľahko nevyviazne. Možno tak zázrakom. Alebo v rakve. Ktovie, čo je pravdepodobnejšie. Každá vojna má svojho kronikára. Tá, ktorá od roku 2014 prebieha na Donbase, ho naša v podobe výnimočného spisovateľa a hudobníka Serhija Žadana. Jeho román Internát nám o vojne na východe Ukrajiny povie viac, ako desiatky novinových správ. Nie však preto, že by autor vyslovoval presné analýzy a vyvodzoval z nich jednoznačné závery. Naopak, vie, že vojna nemá začiatok ani koniec a jej jediným výsledkom je deštrukcia sveta, aký dôverne poznáme. Serhij Žadan aj dnes zostáva v Charkove ako dobrovoľník a pomáha všetkým, ktorí to potrebujú, od armády, cez utečencov, až po tých, ktorí sa rozhodli zostať. Jeho román Internát v poslednom období zbiera jednu cenu za druhou – od Mierovej ceny nemeckého knižného obchodu až po Cenu Hannah Arendtovej.

Príbehy Dominiky Moravčíkovej spája skúmanie hraníc medzi človekom a zvieraťom, medzi prírodou a ľudským obydlím. Rodiny žijúce v rôznych typoch osídlenia (od horskej osady cez salaš až po samotný Dom pre jeleňa) sa ocitajú v osídlach prekliatia, tajomstva, či sporu o vlastníctvo na pozadí vojnového alebo náboženského konfliktu. „Poviedky zbierky Dom pre jeleňa cítiť zemou. Sú prevoňané vzduchom lesov, presvitá z nich podvečerné svetlo, ozývajú sa cengotom kravských zvoncov, majú v sebe drsnú hebkosť srsti a občas zaštípu ako pálenka. Všednosť ich dní podčiarkujú výročné udalosti a pragmatickosť ľudí je pretkaná poverčivosťou. Je to magický svet, v ktorom sa ľahko stratiť. Ako dobre.“ (Eva Lavríková)

Karpaty! Tu som! Alebo nie? Krajina detstva a dospievania. Osvojená, prežitá, opustená a znovu nájdená. Krásna. No pre každého iná. Hranice tejto krajiny nie sú pevné. Pohybujú sa niekde na pomedzí reality a sna. Stretávajú sa v nej deti, tuláci, pútnici, drevorubači, grófi, mnísi, vynálezcovia, letci, filozofi aj spisovatelia. A napokon i celkom obyčajní ľudia. V tejto knižke nájdete množstvo príbehov, pozorovaní, zápiskov i úvah. Históriu i dnešok. Skutočnosť i fikciu. Násilie i nehu. Dejiny Pálffyovcov aj kamióny plné kameňov. Kvitnúcu jar aj snehom podlomené stromy. A keď budete chcieť, poslúži vám ako sprievodca po Malých Karpatoch, vďaka ktorému sa zaručene kamsi zatúlate. Kamsi, kde vás to uchváti. Tým či oným spôsobom. Táto knižka ponúka zápis všedných dní prežitých uprostred nevšednej krajiny, v ktorej sa obyčajná prechádzka za dedinu mení na dobrodružstvo alebo na výlet do minulosti plný nečakaných súvislostí. Poďte sa s nami prejsť! Text: Ján Púček Kresby, mapy a fotografie v obrazovej prílohe: Kristína Mičová Dizajn a sadzba: Boris Meluš

Otec a syn sa vydávajú na cestu z Buenos Aires k vodopádom Iguazú na severnej hranici Argentíny s Brazíliou. Krajina, v ktorej vládne vojenská junta, je plná ozbrojených vojakov, kontrolných stanovíšť, vo vzduchu cítiť napätie. Chlapec sa volá Gaspar a otec sa ho snaží ochrániť pred osudom, ktorý má predurčený. Jeho matka zomrela za záhadných okolností, pri nehode, ktorá možno nebola náhodná. Juan, Gasparov otec, je médium v tajnom spoločenstve Bratstva, ktoré sa kontaktuje s Temnotou a hľadá večný život prostredníctvom hrôzostrašných rituálov. Rovnaký údel čaká aj Gaspara, pretože Bratstvo potrebuje nové médium. Osud týchto bytostí obdarených zvláštnymi schopnosťami je krutý, o fyzické aj duševné sily prichádzajú rýchlo a neúprosne. Počiatky Bratstva, ktorému vládne vplyvná rodina Gasparovej matky, siahajú do obdobia, keď objav Temnoty pred stáročiami putoval zo srdca Afriky do Anglicka a potom sa preniesol do Južnej Ameriky. Šesť kapitol románu prináša šesť obrazov dejín Argentíny od šesťdesiatych rokov po koniec 20. storočia. Na jeho stránkach čitateľ nájde domy so stenami, ktoré sa pohybujú; dvere, ktoré sú prechodmi do iných svetov; sály ukrývajúce nepredstaviteľné príšery; rituály s desivými ľudskými obeťami končiace extázou; dobrodružstvá v psychodelickom Londýne šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď sa Gasparovi rodičia ocitli medzi slávnymi členmi hnutia hippies; vzťahy otcov a detí, poznačené ťarchou krutého dedičstva, a v pozadí toho všetkého represálie vojenskej diktatúry, desaťtisíce nezvestných a neskôr neistý príchod demokracie, prvé ohniská AIDS v Buenos Aires... Nadprirodzené temné scény plné hrôzy sa v tomto znepokojujúcom, no súčasne uhrančivom románe prelínajú so skutočnými udalosťami z minulosti i súčasnosti. Mariana Enriquez je jednou zo zásadných spisovateliek latinskoamerickej literatúry 21. storočia.

Tamara Pavlovna si v detskom domove vyberie dievčatko, ktoré síce nerozpráva jej jazykom, no najviac vydrží. Totiž jedine s vytrvalosťou a zaťatosťou, obklopená drobnými radosťami z pestrého života na dvore jedného bytového domu v Kišiňove, nájde dospievajúca Lastočka spôsoby, ako sa vyrovnať s cudzím jazykom, neľahkými podmienkami, pocitom viny z túžby po vlastných rodičoch... Dej románu Sklenená záhrada sa vracia do rokov perestrojky a glasnosti, do rokov konca sovietskej éry a začiatku hľadania samostatnej moldavskej identity. Tatiana ?îbuleac zaň v roku 2019 získala Cenu Európskej únie za literatúru.

Žijeme na nepokojnej planéte, a tak nás prirodzene zaujíma, aký bude svet po nás? Aké tvory ho budú obývať? A kam sa pohnú nehybné horstvá? Odpoveď nehľadajme v budúcnosti, ale práve naopak - v tom, čo tu bolo dávno pred nami. Pod povrchom. So skvelým Robertom Macfarlanom. Táto kniha definitívne zmení váš pohľad na svet. A to napriek tomu, že rozpráva o neviditeľnom, o tom, čo je ľudskému zraku skryté. Jaskynné systémy hĺbené milióny rokov trpezlivou vodou v sebe ukrývajú aj krvavé stopy druhej svetovej vojny. Bezrozmerné banské štôlne siahajú hlboko pod úroveň morského dna a podzemné laboratóriá sa snažia zachytiť kozmický vánok. Robert Macfarlane navštívil mnohé kúty našej planéty, aby skúmal podzemné priestory vo všetkých možných formách. V londýnskom lesíku neďaleko rušnej diaľnice uvažuje o lesnom internete rozprávajúcich sa stromov, s Urbex výskumníkmi v obrovskom podzemnom meste pod ulicami Paríža zas o krehkosti ľudského života. A čo mu hovoria pohrebiská rádioaktívneho odpadu v hlbinách fínskeho pobrežia? A čo roztápajúce sa grónske ľadovce, spod ktorých sa vynára opustená raketová základňa? Výnimočná kniha Podzemie sa zaoberá tým, čo by sme mohli nazvať archeológiou prítomnosti. Macfarlane pozerá okolo seba a snaží sa pochopiť, čo po nás nájde budúci výskumník a ako bude o tisíce rokov vysvetľovať našu prítomnosť. Podzemie je hlboká cesta strojom času do ďalekej budúcnosti, pri ktorej sa nám ponúka zdanlivo jednoduchá otázku: Sme dobrými predkami? "Už vyše pätnásť rokov píšem o vzťahoch medzi krajinou a ľudským srdcom," povedal o svojej tvorbe Robert Macfarlane, ktorého označujú za najvýraznejšieho súčasného autora píšuceho o prírode. Jeho výnimočná kniha Podzemie vychádza v preklade Ivany Krekáňovej.

Velkolepé finále nejoceňovanější sci-fi série současnosti. Půl století po Bitvě soudného dne mezi lidmi a Trisolarany stále trvá napjaté přiměří, jehož zárukou je fundamentální princip temného lesa. Země díky trisolaranským technologiím zažívá dosud nevídanou éru prosperity. Lidská věda postupuje mílovými kroky kupředu a Trisolarané zase přejímají pozemskou kulturu. Zdá se, že obě civilizace budou záhy schopny rovnoprávně koexistovat v míru bez strašlivé hrozby vzájemného zničení. Lidstvo ve zlatém věku má však sklon k samolibosti. V nové éře se z hibernace probouzí Ccheng Sin, letecká inženýrka z jednadvacátého století. Přináší s sebou informace o dávno zapomenutém projektu z počátku trisolaranské krize a sama její existence může narušit křehkou rovnováhu mezi oběma světy. Dosáhne lidstvo ke hvězdám, nebo zahyne už v kolébce?