Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 10 z 75
zobraziť:
Nedeľa radosti
Nedeľa radosti je pravdepodobne najintímnejším textom zo všetkých doterajších próz Rastislava Puchalu. Na relatívne subtílnom príbehu, ktorého veľká časť sa odohráva v psychiatrickej klinike niekde v nemenovanom slovenskom meste, sa vysporadúva s témou utrpenia, jeho zmyslu a jeho miesta v živote človeka. Hlavný hrdina sa postupne stretáva so skutočnými, ale aj fantazmagorickými postavami, ktoré skrížili jeho životné cesty, alebo sa mu iba zazdali v ťaživých psychotických stavoch, a teraz ho vyzývajú na prehodnotenie jeho doterajšieho pohľadu na túto tému, ale aj na celý vlastný život a nastoľujú otázky viny a trestu, vyššej spravodlivosti a schopnosti človeka pochopiť zmysel toho všetkého v širokom kontexte presahujúcom jeho vlastnú životnú skúsenosť.
dostupné aj ako:
Siroty
Siroty prinášajú originálny, prenikavý pohľad na súčasnosť, ktorú glosujú cez prizmu gymnaziálneho profesora a jeho študentov.
Učiteľ dejepisu na bratislavskom gymnáziu, ktorý prišiel v detstve o rodičov, sa ocitá v
bizarnom svete novodobých sirôt, z ktorých každá vyjadruje svoju osamelosť osobitým
spôsobom.
Doposiaľ prednášal študentom udalosti uplynulých dejín a zrazu na prahu štyridsiatky
zatúži vniesť do svojho života čosi výnimočné, čo by ho posunulo vpred. Uväznený v
histórii ľudstva a spútaný vlastnou minulosťou baží po zmysluplných medziľudských
vzťahoch, po blízkosti druhého človeka.
Naráža pritom na ďalšie siroty vo svojom okolí, či už skutočné, alebo v prenesenom zmysle
slova, ktoré takisto pátrajú nielen po svojej identite, ale aj po identite súčasného
Slovenska.
dostupné aj ako:
Forma a inšpirácia
Nizozemsko-nemecký kultúrny a literárny historik André Jolles (1874 – 1946) patrí k nedoceneným postavám európskych humanitných vied a literatúry. Hoci za svojho života vydal len niekoľko kníh, ktoré sa stretli s väčším ohlasom (Vyvolané tóny, 1916; Inšpirácia a forma, 1923 a Jednoduché formy, 1930), dlhodobo nimi predznamenal premýšľanie o európskych literatúrach ako aj zmeny vo vedách o kultúre, ktoré nastali koncom 20. storočia.
Ako „zázračné dieťa“, „kúzelník“ a „vzdelaný vagant“, no najmä ako predstaviteľ nizozemského modernizmu inšpiroval slávneho kultúrneho historika Johana Huizingu i zakladateľa modernej umenovednej ikonológie Abyho Warburga. Nedocenenosť Jollesa ako rozporuplnej osobnosti má svoje vedecko-historické i politicko-biografické dôvody, jeho myslenie sa však dodnes vyznačuje
originálnosťou a podnetnosťou.
dostupné aj ako:
Jakub a mokrý večer
Ilustrovaný príbeh určený malým čitateľom. Dážďovka Jakub vyliezol zo svojho domčeka usmiaty v dobrej nálade a plazí sa, aby našiel svoju večeru. Cestou však postupne stretne plačúce zvieratká - slimáka, lúčneho koníka, rovnakonôžky a roháča. Jakub sa dokonca nahnevá, pretože nechápe prečo plačú. Čoskoro však aj samotného Jakuba doženú slzy... Kniha pomôže malým čitateľom lepšie pochopiť, prečo niekedy plačeme a že plakať vôbec nie je hanba.
Príbeh pomôže deťom porozumieť vlastným emóciám a pocitom iných.
Kateryna Michalicyna je oceňovaná ukrajinská poetka, prekladateľka, redaktorka, víťazka literárnych cien za básne, prózu a preklady.
dostupné aj ako:
Ja a ty
Martin Buber bol rakúsko-izraelský mysliteľ a ústredná postava filozofie dialógu. Pri príležitosti storočnice vydania jeho najznámejšieho diela Ja a Ty vychádza konečne aj slovenský preklad tohto už legendárneho textu. Kniha sa zameriava na vzťahy, ktoré nadväzujeme – na ich naplnenie i nenaplnenie, rozvoj i deštrukciu. Ukazuje, ako nás vzťahy uchvacujú a povznášajú, ale aj oslabujú a vyprázdňujú.
Predmetom skúmania diela je vzťah človeka k rôznym bytostiam – od živých tvorov prírody až po ich božského Stvoriteľa. Publikícia je odpoveďou na krízu vzťahov moderného človeka.
Preklad knihy – Peter Šajda, ktorý sa Buberovi venuje už niekoľko rokov a patrí k významným znalcom jeho celého diela. Vychádza v edícii IDEA.
V severnom vetre čítaš správy ďaleké
Kniha V severnom vetre čítaš správy ďaleké je prvým priamym prekladom staroegyptského literárneho diela do slovenčiny v knižnej podobe. Po prvý raz si v slovenčine môžeme prečítať o radostiach a strastiach ľudí, ktorí žili a milovali na oboch brehoch nílskeho údolia zhruba pred tritisíc dvesto rokmi. Kniha obsahuje štyri najväčšie zachované cykly staroegyptských ľúbostných básní, ktoré sa recitovali a spievali v ramessovskom období Novej ríše, v 19. a 20. dynastii, keď vládli slávni panovníci Ramesse II. Veľký a Ramesse III. Doslovný preklad básní pripravila egyptologička Silvia Štubňová Nigrelli z Brownovej univerzity v Providence, prebásnila ich poetka a lingvistka Katarína Džunková z Karlovej univerzity v Prahe, sprievodné texty napísal egyptológ Martin Odler z Univerzity v Newcastli. Staroegyptská ľúbostná poézia patrí medzi skryté inšpiračné zdroje známej biblickej Piesne piesní. V celej starovekej lyrike však vyniká predovšetkým ako najrozsiahlejší súbor ženskej ľúbostnej poézie. Knihu bohato ilustruje umenie Novej ríše z otvorených zdrojov, predovšetkým z Metropolitného múzea umenia v New Yorku a Egyptského múzea v Turíne.
Chatam Sofer – Veľký zázrak sa stal
Rabín Chatam Sofer je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Po desiatkach rokov zabudnutia v podzemnej hrobke pri Tuneli sa dočkal poštovej známky, pamätnej striebornej mince, uličky s názvom Sóferove schody ako aj po ňom pomenovanej zastávky MHD. Dopravné značenie, ktoré víta návštevníkov pri vstupoch do mesta, upozorňuje na unikátny areál, kde je pochovaný spolu s ďalšími významnými bratislavskými rabínmi a učencami. Kto bol Chatam Sofer? Vlastným menom Moše Schreiber (1762 – 1839) patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Počas života bol označovaný titulom „gaon“ (génius), čo poukazovalo na jeho brilantné intelektuálne schopnosti a rozsiahle vedomosti Tóry a židovského zákona.
Dôležitou činnosťou hlavného bratislavského rabína Chatama Sofera bolo pôsobenie na čele Prešporskej ješivy. Ako roš ješiva ju pozdvihol na špičkovú úroveň a vo svojej dobe patrila k najprominentnejším vzdelávacím inštitúciám v židovskom svete. Za tri desaťročia jeho pôsobenia vychoval novú generáciu študentov – rabínov, ktorí jeho učenie šírili po celom svete. Iba v samotnom Uhorsku bolo asi sto rabinátov obsadených jeho žiakmi.
Uplynulo viac ako 20 rokov od slávnostného otvorenia Pamätníka Chatama Sofera. Židovská komunita aj bratislavská verejnosť tak môže obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu. Kniha prezentuje rôzne pohľady na zničenie, obnovu, súčasnú prevádzku pamätníka, prináša autentické spomienky, v ktorých priami aktéri hovoria o úspechoch, ale aj problémoch stavby.
dostupné aj ako:
Rozprávky Pavla Dobšinského
Rozprávkové dedičstvo v novej, čarokrásnej podobe
Mnoho generácií slovenských detí vďačí Pavlovi Dobšinskému za príbehy, v ktorých statoční šuhaji víťazia nad strigôňmi a drakmi, ľúbezné dievčiny pomáhajú svojim milým v núdzi a chudobní rodičia majú v synoch i dcérach bohatstvo, aké kráľom chýba. V rozprávkových krajinách sa dejú nevídané, neslýchané zázraky: pecúch Janko vzlietne na striebornom tátošíkovi ponad hory, kováčova žena povije dievčatko so zlatou hviezdou na čele, Lomidrevo pošibe medené jabĺčko a hneď z neho vyrastie zámok. Ten svet odkrýva odvekú túžbu nášho ľudu po lepšom, spravodlivejšom živote. „Pán Boh daj šťastia,“ zdravia sa jeho hrdinovia a zlým silám odolávajú najmä múdrosťou a dobrotou srdca. A tak sa im napokon dostane zaslúženej odmeny, zvonec odzvoní šťastný koniec a my sa môžeme radovať spolu s nimi.
Literárne podanie a unikátne ilustrácie, ktoré vytvoril Vladimír Král, prinášajú čitateľom hlboký zážitok a inšpirujú ich, aby z bohatého odkazu Dobšinského rozprávok nanovo čerpali.
Knižné vydanie s grafickou úpravou Mareka Kianičku vychádza s prebalom, vo vysokej polygrafickej kvalite a je ideálnym darčekom do rodinnej knižnice či zberateľským vydaním pre milovníkov slovenských rozprávok.
Pre čitateľov od 12 rokov
Gaštanový Emil
Mať tak skutočne nerozlučného priateľa! Táto rozprávka je o jednom priateľstve. Verte, že skutočný priateľ môže čakať kdekoľvek, stačí mať otvorené oči a natiahnuté uši. Emil našiel toho svojho v lese. Keď sa mu počas prechádzky prihovoril malý guľatučký gaštan, načúval mu. Spriatelili sa. Gaštan mu prezradil aj svoj nevšedný sen – chcel sa stať mestským stromom. Pomohol mu Emil splniť túto túžbu? Máte v rukách knižku s príbehom o kamarátstve, raste a pochopení – s motívom vnímať prírodu, stotožniť sa s ňou a učiť sa od nej.
Spiace idey/Sleeping ideas 2000/2009 2.zväzok
Publikácia Spiace idey, Denníky Otisa Lauberta, 2000 – 2009 je druhým zväzkom knižnej série, prostredníctvom ktorej sa výtvarník Otis Laubert (1946) rozhodol prezentovať svoje doteraz nezverejnené návrhy umeleckých diel.
Otis Laubert si už od roku 1965 zaznamenáva svoje nápady do denníkov, aby ich realizoval neskôr. Dodnes si zaznamenal už vyše desaťtisíc výtvarných ideí, avšak fyzicky zrealizované diela, ktorými je známy, predstavujú len malé percento z nich. Väčšina jeho nápadov tak zostáva pred verejnosťou ukrytá. Knižné spracovanie denníkov Otisa Lauberta nám umožňuje objaviť tematickú rozmanitosť a pestrosť výtvarných techník v tvorbe tohto známeho slovenského výtvarníka. Výtvarné nápady prezentované vo forme kresieb sú v druhom zväzku doplnené sprievodnými textami Kataríny Hubovej, Nadi Kančevovej, Evy Čarnokej, Viliama Klimáčka a Jána Kraloviča.
Zmena skupenstva
Dianišková v novej zbierke v ozvláštňujúcich stratégiách znevýznamňuje druhovo ľudské. Je záznamom hlasu prírody, človek je provokujúco vyzátvorkovaný. Táto neprítomnosť človeka naznačuje jeho historické zlyhávanie. Na scénu s apokalyptickými freskami vstupuje príroda vo všemožných podobách. Ide o vonkajškovo mierne bizarnú morfológiu. Bytie vedomia je odrazu celkom iné. Duch, jeho hlas, ktorý opustil človeka, sa presídľuje do živej i neživej prírody. S človekom mizne zároveň svetlo a empiricky temný tieň racionalizmu. Včlenenie do prírodného je hlboké, autorka zachádza vo výpravách do „neľudského“ (prírodného) ďalej ako Haugová alebo Luka. Básnický text tu má podobu svojskej mytológie.
Dievča z myrty
Ľanový obrúsok vyčarí jedlo, z palice vyskočí vojsko, pod pestrým plášťom sa objavia zámky, parky a jazierka. Človek nevie naisto, čo je skutočnosť a čo sen. Aj príroda sa nám tu javí plná záhad. Autorov, ktorých nazvali romantikmi, rozprávky z detstva doviedli k vlastným príbehom. Dobro v nich víťazí a každému sa po zásluhe dostane odplaty: princom milované dievča vystúpi z myrty, pán Arnold s rodinou sa vďaka duchom nemusia sťahovať, sedliakov Pejko sa dočká vyslobodenia. Nezvyčajné veci sa dejú v tejto knižke. Stačí, ak sa zveríme tónom a farbám, neprivoláme si na pomoc rozum a dáme sa unášať rozprávaním ? až vtedy sa plne odhalí krása a pôvab rozprávok z čias romantiky.
Čarovnú atmosféru rozprávok dotvorila pôvabnými ilustráciami Katarína Smetanová.
S láskou, otec
Kniha otca synovi, napísaná počas vojny. Mohol ukázať svojmu synovi svet a zostať po jeho boku. Namiesto toho vstúpil do armády, aby chránil svoju krajinu v rusko-ukrajinskej vojne. Napriek vyčerpávajúcim dňom bojov, hlavná postava nezabúda, že je aj otcom. Táto kniha vznikla ako rozhovor so synom, ktorý je ďaleko preč, no vždy blízko — v srdci svojho otca.
Kniha neobsahuje bojové scény ani bojové popisy. Valerij Puzik sa snaží demonštrovať, že aj v čase tzv. tých neľútostných vojnách zostáva stredobodom všetkého človek. Čitateľov vedie útržkami spomienok, úvahami o dnešku a snami o budúcnosti, vytvárajúc svoju vlastnú realitu bojiska.
Táto kniha je o tom, čo tisíce vojakov zažívajú počas vojny tu a teraz. Je to úzka cestička cez priepasť, cez ktorú treba prejsť až nakoniec, aby bolo vidieť svetlo — deti, milované osoby a pokojnú vlasť. Napísaná na fronte rusko-ukrajinskej vojny, je kniha živým svedectvom historických udalostí, ktoré sa dejú na Ukrajine. Dáva nádej, že láska a život prekonajú temnotu a smrť.
Denníky Mariupola
Vedel si niekto predstaviť, že v dvadsiatom prvom storočí môže byť mesto nezávislej európskej krajiny vymazané z povrchu zeme, zatiaľ čo jeho obyvatelia budú postavení na pokraj humanitárnej katastrofy? Takmer tri mesiace, v reálnom čase, celý svet sledoval, ako ruská armáda pomaly ničí Mariupol – jedno z kľúčových miest východnej Ukrajiny.
„Narodila som sa v Mariupole a prežila som tam celý život. Je to moje mesto detstva, mojej lásky a môjho šťastia. Videla som ho v rôznych podobách a formách, ale nikdy som si nemyslela, že ho uvidím mŕtve. Nemohla som si predstaviť, že budem opisovať jeho agóniu. Postavy z tejto knihy sú skutoční ľudia. Sú to moji priatelia, príbuzní a susedia. Počas blokády, bombardovania, neustáleho ostreľovania a hladu, my, obyvatelia Mariupolu, sme sa snažili prežiť. Písala som si všetko, čo sa nám dialo, aby som si zachovala zdravý rozum. Nemyslela som si, že ja budem mať šancu uniknúť z tohto pekla a preto som opísala všetky udalosti tak, ako sa naozaj stali,“ píše o svojej knihe Nadia Sukhorukova.
Polárna žiara 2: Veštica a Vikingovia
DOBRODRUŽSTVO POKRAČUJE
Druhý diel Polárnej žiary pokračuje v Jotundalskom lese, do ktorého sa Sonja dostala cez magický portál. Sonja považuje údolie za očarujúce miesto, no začína sa báť hrozby, ktorá ho môže zničiť.
Vikingovia bažiaci po pomste sa spoja s vešticou, aby Espenovi a jeho družine zahatali cestu. Sonja sa ocitá vo víre sporu medzi trolmi, Vikingami a záhadnými ľuďmi z hôr. Všetko je inak ako očakávala… Dokonca Espen sa začne obávať, že ju už viac nedokáže ochrániť.
„Môže sa mágiu naučiť ktokoľvek?”
„Ak ju má vo svojom vnútri, tak áno.“
Veštica a Vikingovia je druhá kniha v sérii Polárna žiara.
Mačací hosť
Kniha Takašiho Hiraideho Mačací hosť je na prvý pohľad jednoduchým príbehom o nečakanom vzťahu manželského páru spisovateľov k mačke, ktorá si k nim našla cestu zo susedného domu v tieni obrovskej zelkovy. Zároveň je hlbokým vhľadom do mysle človeka, ktorý nám podáva citlivú správu o dôležitom období svojho života; o vzácnej mačacej bytosti, ktorá zmenila život jemu, jeho žene, a ak chceme, môže ho v istom zmysle zmeniť aj nám. Minimálne v tom, že nám ukazuje, ako sa pristaviť, rozhliadnuť, pozorovať, prijať a nechať ísť. Táto kniha je o prilipnutí k čomusi, čo nám nepatrí a patriť nikdy nebude: či už je to mačací hosť, záhrada, dom alebo kúsok života, ktorý ide popri nás a my sa ho márne snažíme uchopiť. Je to hold pominuteľnosti a smrteľnosti: kvalitám, ktoré treba znova a znova prehodnocovať. Je o japonskej filozofii "mono no aware" (uvedomovanie si smútku a krásy vecí) a "wabi-sabi" (prijatie pominuteľnosti a nedokonalosti). Ale predovšetkým je pôvabným príbehom o neokázalej, zastretej láske.
Byť paňou svojho Muzotu
Výber z poézie Byť paňou svojho Muzotu Dany PODRACKEJ (* 1954) ponúka prierez všetkými štrnástimi básnickými zbierkami, ktoré poetka vydala od svojho básnického debutu v roku 1981 – popri esejistike, tvorbe pre deti a odborných knihách. Ide o úctyhodné dielo pokrývajúce štyri desaťročia jej pôsobenia v slovenskej poézii. Výber vznikal konsenzuálne medzi poetkou, autorkou doslovu a vydavateľom. Čitateľom ponúka nielen možnosť oboznámiť sa s premenami Podrackej poetiky v čase, ale aj nevšedný básnický zážitok, potvrdený kritikou i čitateľmi jej básní. Hoci ide o tematicky rozložitú poéziu so silnou obrazovou a metaforickou zložkou, angažovanými postojmi, do ktorých sa otláča náš svet s jeho nepokojom i kataklizmami, a neraz aj so spirituálnym vyústením básní, jadro poetkinho záujmu ostáva stále rovnaké: človek, jeho skryté hlbiny i vonkajšie vzťahy, siete a kontexty ľudskej existencie, ľudstvo na križovatkách dejín... a v neposlednom rade aj žena ako subjekt dejín s jej rodovo podmienenou a nestálou identitou.
„Nový básnický výber Byť paňou svojho Muzotu, ako i celá Podrackej poézia sú dnes pozoruhodným skrúteným hadom objavovania vlastnej cesty. Lyrickej hrdinke ju ukazuje láska, mementá zločinov druhých a všetko, čo ako Jakubov rebrík (pyramída či paternoster) dvíha hore a zjavuje ďalší nový horizont. Primárny fókus je na vyrovnávaní narušenej celistvosti ženy a spoločenstva, v ktorom dnes ako ľudstvo žijeme. Žene sa navracia status sebahľadania, identita premýšľajúcej, ktorá neprestáva mať kontakt primárne so svojou dušou – no ani so svojím telom alebo so svetom tam vonku“ (z doslovu M. ZUMRÍKOVEJ KEKELIAKOVEJ).
Kniha je vybavená kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Moniky ZUMRÍKOVEJ KEKELIAKOVEJ a obsahuje tiež Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých diel D. Podrackej, ale aj poetkinými explicitnými komentármi tvorivých míľnikov, na ktoré v texte upozorňuje. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela výtvarníčky Viery GERGEĽOVEJ, knižný dizajn je dielom grafičky Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA.
Koncepcia výberov z poézie v rámci edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú (niektorí) už piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť aj k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.
Rok magického myslenia
Kniha Joan Didion osciluje na pomedzí eseje, autobiografie a románu. Autorka v nej mapuje jeden rok od smrti svojho muža Johna Gregoryho Dunnea. Vťahuje nás do svojho „magického“ myslenia, ktoré sa pre jeho stratu stalo myslením vychýleným, odkloneným od reality. V období takmer štyridsiatich rokov s ním zdieľala nielen rodinu s adoptovanou dcérou (o ktorú prišla o dva roky po smrti Johna), povolanie spisovateľky a publicistky, ale predovšetkým spoločne prežitý čas života: „dvadsaťštyri hodín denne, čo zostávalo zdrojom bujarého veselia aj zlej predtuchy pre moju mamu a tety. ,V dobrom aj v zlom, ale nikdy nie celý deň,‘ hovorievali mi v prvých rokoch manželstva. Nedokážem spočítať, koľkokrát za deň, celkom obyčajný deň, sa objavilo niečo, čo som mu nutne musela povedať. Toto nutkanie ma neprešlo ani po jeho smrti. Už mi však nemal kto odpovedať.“
So stratou sa nevyrovnáva, ale ju cez krátke spomienky vkladané do pradiva svojho života opätovne prežíva a zakomponováva do novej, nevyžiadanej etapy bytia bez Johna. Vťahuje nás do rozličných období a prostredí, sme svedkami veselých i smutnejších príhod i osudov rôznych ľudí.
Text Joan Didion sa číta aj nečíta ľahko, je boľavý aj liečivý, môže byť návodom, porovnávacou štúdiou, odkazom z minulosti alebo prípravou na budúcnosť.
Rok magického myslenia sa stal takmer okamžite klasikou a denník Guardian ho zaradil na 2. miesto v rebríčku 100 najlepších non-fiction kníh všetkých čias.
„Napínavá... živá a ostrá, nezabudnuteľná kniha... Presný, úprimný a
prenikavý opis pocitov smútenia potom, ako autorka ovdovela... knihe
nechýba vtip, pretože sa nebojí pravdy.“
Robert Pinsky, The New York Times Book Review
„Ohromujúco úprimná kniha plná prenikavých detailov... Nezmazateľný
obraz straty a smútku.“
Michiko Kakutani, The New York Times
„Neviem o inej knihe, ktorú by sme potrebovali viac než túto...
Nedokážem si predstaviť umieranie bez tejto knihy.“
John Leonard, New York Review of Books
dostupné aj ako:
Strašidelné príbehy Slovenska
Ľudí od nepamäti fascinujú lokality spojené so smrťou, utrpením, krvavou históriou či záhadami. Darkturizmus (temný turizmus) sa teší obľube všade vo svete. Napriek tomu, že na Slovensku je stále iba v plienkach, naša domovina má v tomto smere obrovský potenciál. Práve preto sa reportér portálu Refresher.sk Lukáš Čelka rozhodol prebádať dvadsať lokalít, ktoré sú opradené desivými historkami a legendami. Vydajte sa spolu s ním do ponurých opustených budov, kamenných pozostatkov hradov a strašidelných lesov a spoznajte strašidelné príbehy Slovenska.
Autor o knihe:
„Tri roky. Presne toľko mi trvalo nájsť a navštíviť – aj popri inej práci –, všetky slovenské miesta opradené záhadami. Nekonečné hodiny som sa štveral do kopcov, brodil panenskou prírodou až do úplného vyčerpania, len aby som mohol v noci nasať atmosféru ponurých opustených budov, kamenných pozostatkov hradov a strašidelných lesov. Strach sa počas týchto výprav stal mojím verným kamarátom. Neraz som sa ocitol na hranici reality a snívania, možného a nemožného a prisahal by som, že som na vlastnej koži cítil dotyk iného sveta.“
Lukáš Čelka
