Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 19 z 75
zobraziť:
Druhá tvár modernity
Silvia Ruppeldtová je prekladateľka, publicistka a esejistka. Vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení a archeológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Ruskú literatúru študovala na Puškinovom inštitúte v Moskve, španielsku a latinskoamerickú literatúru na Univerzite Complutense v Madride, na Havanskej univerzite a na Univerzite vo Viedni, kde navštevovala aj Inštitút pre Vyššie latinskoamerické štúdiá. Pracovala ako archeologička a sprievodkyňa vo viacerých krajinách Európy a Latinskej Ameriky. Pôsobila ako redaktorka a komentátorka v týždenníku Slovo a v denníku Pravda so zameraním na kultúru Slovenska, Strednej Európy a Latinskej Ameriky. Prekladá z francúzskeho, španielskeho, portugalského, nemeckého, ruského a anglického jazyka.
O vášňach a nerestiach
Kedy strach a zimomriavky ovládnu dušu čitateľa? Keď Majster vzýva Diabla a vydáva sa na let ponad prekliatu Moskvu? Keď v laboratóriách jeho fantázie praskajú osudové vajcia, liahnu sa na svet príšery a ulice sa zapĺňajú ľuďmi so psími srdcami? Alebo vtedy, keď nám Michail Bulgakov vykresľuje realistické obrazy sovietskej Moskvy či predrevolučného virvaru? Realita je hroznejšia o to viac, že autor a jeho postavy si neodpustia, aby ju prikrášlili vidinami narkomana či démonickou hrou. Morfium – Diaboliáda – Moskva z červeného kameňa... Hrôza, hrôza, hrôza.
Výber svojich časopiseckých próz plánoval Michail Bulgakov (1891 – 1940) vydať roku 1937 pod názvom O vášňach a nerestiach. Lenže v jednom z najhorších rokov krvavej ruskej histórie kniha nevyšla a jednotlivé poviedky sa dlhé roky po spisovateľovej smrti publikovali v najrozličnejších výberoch z jeho tvorby. Autorom koncipovaná zbierka tak vychádza v novom slovenskom preklade po prvý raz.
dostupné aj ako:
Dve symfónie
Dve symfónie ruského spisovateľa a básnika symbolistu Andreja Belého (1880 – 1934) v slovenskom preklade prichádzajú po knižnom vydaní jeho tretej a štvrtej symfónie – Návrat a Pohár metelíc. Štyri experimentálne texty na pomedzí poézie a prózy predstavujú juvenílie autora, pričom osobitosťou je, že pri ich tvorbe vychádzal z hudobných princípov. Originálnymi symfóniami, ktoré Belyj napísal a vydal v priebehu rokov 1900 – 1908, sa stal jedným z tých, čo v ruskej literatúre novátorsky otvárali 20. storočie. Druhá symfónia (Dramatická) vyšla skôr než Prvá symfónia (Severná, hrdinská) a medzi čitateľmi spôsobila veľký rozruch. Dielo zaujalo nielen inovatívnosťou, ale aj autobiografizmom, kde sa v zrkadle autorovho duchovno-mystického vnímania odrážali reálne postavy a udalosti života Moskvy. Záujem vzbudzovalo zašifrované stvárnenie pikantnej histórie platonického milostného vzťahu mladého básnika k manželke moskovského mecenáša umenia M. A. Morozova.
Ela z Bylinkovej záhrady
Ela je malé dievčatko. Vo vrecku svojej záhradnej zástery nosieva len sitko na čaj, formičku v tvare hviezdy a malú lopatku. Zvyčajne sa hrá v záhrade, ráta semienka z minulého roka a triedi ich, aby mohla vysievať a vysádzať.
Na drevenej tabuľke, ktorá je zavesená na kľučke dverí do jej domčeka, čítame oznam: „Hrám sa, prosím, nerušiť.“ No niektorí z jej priateľov už začínajú tušiť, že nejde iba o hru, že záhrada je zázračná...
Jablko v tme
Martim spáchal zločin. Skrýva sa v brazílskom vnútrozemí, najprv v zabudnutom prázdnom hoteli, potom na osamelom statku. Usiluje sa začať celkom odznova, na samom začiatku, poprieť celú svoju predchádzajúcu existenciu a využiť svoj skutok na úplnú obnovu. Pritom naráža na hranice jazyka, na veci i pocity, ktoré nemajú meno. Clarice Lispector sa v románe Jablko v tme ponára do ľudského vnútra, pokúša sa vysloviť nevypovedateľné a priblížiť sa k našej najhlbšej podstate. Písanie vníma ako pokus, ktorým sa chce dotknúť základov sveta a „chytiť jablko v tme, bez toho aby spadlo“.
Román získal Cenu Carmem Dolores Barbosovej za najlepšiu knihu roka 1961.
Preklad a vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Clarice Lispector je jedným zo skrytých géniov literatúry dvadsiateho storočia... Jej príbehy a tvorivé postupy sú nanajvýš originálne a brilantné, podmanivé a znepokojivé. Colm Tóibín
Bohatosť Jablka v tme vzdoruje i najprenikavejšej vysvetľovacej schopnosti akejkoľvek interpretácie. Literárna príloha The Times Keď ju človek číta po prvý raz, môže nadobudnúť pocit, že ho vedú cestičkou smerujúcou k ezoterickým záhadám, ktoré nikto nikdy celkom neosvetlí. Predstavujem si, ako si najoddanejší čitatelia Clarice v rámci akejsi bibliomancie otvárajú jej knihy na náhodných stranách, aby im jej strhujúce riadky ukázali iný uhol pohľadu na život sťa tarotová karta vytiahnutá z balíčka. Katrina Dodson
Autoportrét v listoch 1916 – 1942
Listy nemecko-židovskej katolíckej filozofky, mystičky a obete holokaustu Edity Steinovej z rokov 1916 – 1942 tvoria prirodzený doplnok k jej autobiografii Príbeh jednej židovskej rodiny. Hovoria nielen o zásadných udalostiach z jej života, ale autorka v nich zároveň odhaľuje svoj najhlbší osobnostný rozmer. Vyžaruje z nich ľudskosť, snaha o pravdu, spravodlivosť a pomoc iným pri riešení ťaživých životných problémov, otvorenosť jednoduchosť, múdrosť i hlboká náboženská viera – dokonca aj v najťažších chvíľach jej života. Čitateľ tak dostáva intímny portrét veľkej ženy a mysliteľky v súkromí, pri filozofickej i pedagogickej práci, rodine, aj vo vlastnej tvorivosti a kontemplatívnom živote v kláštore. Zároveň získava obraz aj kultúrnom a politickom živote v Nemecku jej doby, ktorý tvorí širšie pozadie jej korešpondencie.
dostupné aj ako:
Portrét Alexandra
Ako kvapky vody sú poviedky, z ktorých pozostáva Portrét Alexandra. Každá zrkadlí vlastný príbeh, ale spolu vytvárajú prúd spoločného plynutia času od konca devätnásteho storočia až po súčasnosť. Čas vo vnútri jednotlivých textov sa neraz skrúti do protipohybu, vráti na scénu vedľajšiu postavu alebo inak zmieša prítomnosť s minulosťou — barónsku nadradenosť s tajomstvom falzifikátu, víťaza prvých motocyklových pretekov s jeho poslednou milenkou, podvedeného emigranta s budúcim premiérom či amputovanú nohu s Van Goghovým odrezaným uchom.
To hlavné je však rozprávanie o ubiehaní Alexandrovho života, ktorý koreňmi čiastočne siaha do vymretého aristokratického rodu, on sám je však priemerný človek dneška, ktorý nič významné nedosiahol, hoci sa o to pokúšal. Aj preto nostalgická konfrontácia toho akí sme boli, o čom sme snívali, s tým, čo sme urobili a kam sme dospeli, je v knihe neustále prítomná.
Portrét Alexandra je fragmentárny neromán o pominuteľnosti a o náhodách, ktoré sa stávajú osudom. Je mozaikou skomponovanou z rozhodujúcich okamihov Alexandrovho života, ktorým často nerozumel, keď sa mu diali, z jeho najintímnejších spomienok, ale aj z toho, čo sám nezažil, z paralelných príbehov ľudí, ktorí mu skrížili cestu. Všetky postavy v knihe vlastne tvoria Portrét Alexandra. „Tých na druhom brehu rovnako pri sebe cítim ako tých, ktorých vidím očami,“ hovorí príznačne jeden z Alexandrových predkov, potulný maliar Benický.
dostupné aj ako:
Smrť je brutálna drina
Abd al-Latíf je starý muž, ktorý pokojne zomiera na nemocničnom lôžku v Damasku. Pred smrťou poprosí svojho najmladšieho syna o posledné želanie, aby bol pochovaný na
rodinnom pozemku v regióne Aleppo. V zúfalom úsilí naplniť otcovu poslednú vôľu cestuje od tej chvíle trojica súrodencov s pozostatkami otca a začína sa púť súčasnou Sýriou cez
spletitú sieť checkpointov. Cesta, ktorú by za normálnych okolností prekonali za pár hodín, v súčasnej situácii trvá niekoľko dní. Lemujú ju rozbombardované domy, opustené dediny a vraky tankov. Postupne sa demaskuje nielen rozklad vonkajšieho sveta, ale zároveň aj rodinných a súrodeneckých vzťahov. V dusnej a napätej atmosfére mikrobusu s rozkladajúcou sa mŕtvolou otca ožívajú prízraky ich spoločnej histórie.
K majáku
V románe K majáku z roku 1927 sa Virginia Woolfová, jedna z najinovatívnejších autoriek a najuznávanejších literárnych kritičiek dvadsiateho storočia, zameriava na rodinné vzťahy a napätie medzi mužmi a ženami. Prostredníctvom prúdu vedomia prezentuje vnútorný svet viacerých členov rodiny Ramsayovcov pri ich zápase so sklamaním a stratou. Príbeh rozdelený na tri časti sa odohráva pred prvou svetovou vojnou aj po nej, počas návštev v letnom sídle Ramsayovcov na ostrove Skye v Škótsku.
Európsky rod v slovenskom svete
Dejiny sa najlepšie píšu prostredníctvom ľudských príbehov a príbeh šľachtického rodu Friesenhof Oldenburg, ktorý žil v 19. až 20. storočí v kaštieli v Brodzanoch, stojí za rozpovedanie. Je unikátny svojimi nadnárodnými väzbami - alsaským pôvodom, spojením s habsburskou monarchiou a územím dnešného Slovenska, s veľmi silným ruským kontextom, prepojeným na rodinu básnika A. S. Puškina. Jeho príslušníkom bol oldenburský vojvoda a vnuk švédskeho kráľa v jednej osobe, iný predstaviteľ rodu bol zase členom výboru Matice slovenskej a významným podporovateľom slovenských národnoemancipačných snáh. Fascinujúce ľudské osudy európskej šľachty žijúcej na Hornej Nitre zrekonštruovala na základe stoviek listov zozbieraných v siedmich krajinách Európy dvojica historikov Alexandra Lukáčová a Roman Holec.
Svetodejinné osobnosti: Sokrates, Budha, Konfucius, Ježiš
Karl Jaspers, významný predstaviteľ filozofie existencie, patrí k najvplyvnejším mysliteľom 20. storočia. Táto jeho práca tvorí obvykle samostatne vydávaný úvod k jeho rozsiahlej monografii Veľkí filozofi z roku 1959. Súbor štyroch štúdií je venovaný životu, dielu a najmä svetodejinnému pôsobeniu najvýznamnejších osobností dejín, ktoré „ovplyvnili ľudské bytie ako nijakí iní spomedzi ľudí“. Hoci možno váhať, či ich vôbec nazvať filozofmi, predsa podnietili vznik a vývoj mohutných filozofických myšlienkových hnutí. Ich trvalé pôsobenie neustáva ani po tisícročiach a ich odkaz je mimoriadne aktuálny aj dnes, v dobe globálnych otrasov ľudskej civilizácie, ktorá je zároveň dobou hľadania záchytných nosných bodov ľudského života. Preložila Patrícia Elexová, dizajn a zalomenie Peter Brunovský. Vychádza edícii IDEA.
Marko Blažo. Život v linke
Počas tvrdého lockdownu v pandemickom roku 2021 zomrel jeden z najvýznamnejších umelcov generácie po roku 1989 Marko Blažo. Jeho mama maliarka Katarína Tekeľová Blažová nastúpila cestu trúchlenia a začala písať listy synovi prechádzajúc jeho archívom. Kniha ponúka hlboké záznamy o smrti, chorobe, materstve, detstve, ale aj spoločnej práci v ateliéri v rodine výtvarníkov až do samotného konca umelcovho života. Kniha je kolážovým výtvarným projektom, čitateľ tu nájde nielen autorkine listy, ale tiež archívne dokumenty, mnohé nerealizované autorove koncepty, jeho kresby a záznamy.
Kosť & Koža
Debutová zbierka básní od Agda Bavi Paina a dnes už kultová kniha Kosť & Koža vyšla prvýkrát v roku 2002. Po dvadsiatich rokoch vychádza reedícia knihy, ktorá v čase vzniku spôsobila rozruch na literárnej scéne aj mimo nej. Zbierka nonkonformného básnika, dramatika, prozaika a neskrotného performera s tureckými koreňmi nestratila ani po dvoch dekádach nič z tvorivej údernosti, hravej invenčnosti či provokatívnej subverzie.
„Kniha Kosť & Koža propaguje – síce majstrovským spôsobom, ale pomerne jasne –, antikultúru, resp. kultúru smrti.“ – Katolícke noviny
Básnik a spisovateľ Agda Bavi Pain doposiaľ vydal osem kníh prózy a poézie. Okrem literatúry pôsobí tiež v oblasti filmu, hudby, divadla, televízie a reklamy. Je spoluautorom Európskej ústavy vo verši (Brusel, 2009) a v ankete časopisu Revue aktuálnej kultúry bol zvolený ako jeden z najlepších slovenských básnikov po roku 1989.
Ružová vila
Osud jednej slovenskej rodiny z okolia Banskej Štiavnice naprieč celým dvadsiatym storočím. Mozaikový príbeh, v ktorom sa stretli autorovi starí rodičia. On, žandár narodený vo Vyhniach, ju chytil pri nelegálnom prechádzaní nových Československých hraníc. Ona, z učiteľskej rodiny, jej otec maďarský básnik. Mali sa radi, rozišli sa, potom sa im darilo, nadobudli penzión Ružová vila, dostali sa do biedy, mali sedem detí, on zachránil mnoho ľudí cez vojnu a stal sa posledným demokratickým primátorom Banskej Štiavnice pred nástupom komunizmu. Kniha osudov, príbehov a postáv bojujúcich o svoje miesto na slnku.
Jankina perinka
Vynikajúci americký spisovateľ a dramatik Arthur Miller pre deti napísal iba jeden jediný, ale jedinečný rozprávkový príbeh Jankina perinka. Hrejivý rodinný príbeh o tom, akým šťastím je dieťa v rodine. Nie je však len o dievčatku a jeho perinke. Je najmä o veciach a vzťahoch, ktoré sú v živote dôležité; o dospievaní a o tom, ako sa z bábätka stáva dievča. A tak trochu je to aj príbeh o autorovi samom. Janka je jeho prvá dcérka Jane, ktorá sa bolestne lúči
s milovanou perinkou, lebo sa nelúči iba s ňou, ale aj so svojím detstvom.
Z nežných ilustrácií Maje Dusíkovej vyžaruje pokoj a harmónia.
Kniha je určená deťom od 3 rokov.
V čase, keď Jane spávala prikrytá ružovou perinkou,
jej ocko ešte nebol slávny. Vedel a cítil len, že má talent
a túžil, aby o tom presvedčil aj iných. Jane pomaly z perinky
vyrastala a jej ockovi sa splnil sen: jeho divadelné hry sa hrali
na Broadwayi, na slávnych divadelných pódiách. S úspechom
prišla aj sláva a na jednej filmovačke sa spoznal a neskôr oženil
s najobdivovanejšou herečkou všetkých čias, s Marilyn Monroe.
Aj ona mala jeho dcérku Jane rada.
Preložila: Zuzana Vilikovská
Ilustrovala: Maja Dusíková
Raoul Taburin
Dnes už legendárna autorská knižka od známeho francúzskeho autora a ilustrátora Jean-Jacques Sempého rozpráva dojemný príbeh o priateľstve, dôvere, ješitnosti a Sempého veľkej celoživotnej láske: cyklistike. Raoul Taburin, hrdina knihy, geniálny opravár bicyklov a obľúbený vtipkár, ktorý bicyklu rozumie telom i dušou, má jedno skutočne prekvapivé tajomstvo. A ak sa oň chce podeliť, prichádza k veciam takmer filozofickej povahy, ktorým nechýba humor, irónia a nadhľad. Nadčasový komiksový príbeh o vášňach a túžbach je nielen pre deti.
Okružné bulváre
Okružné bulváre je posledný Modianov román z tzv. okupačnej trilógie (Les Boulevards de ceinture, La Place de l’Étoile a La Ronde de nuit), v ktorej autor novátorsky stvárnil každodennú realitu rokov 1940 – 45, ako aj jej posolstvo a dopad na povojnové roky, v ktorých sa Francúzsko vyrovnávalo s kolaborantmi a nacistami. Modiano ako prvý o týchto chúlostivých témach písal priamo a otvorene.
Rozprávač príbehu sleduje obžerstvá a hýrenie troch vojnových profitérov, operujúcich pravdepodobne pod ochrannými krídlami francúzskeho gestapa: vydavateľa kolaborantských novín, záhadného grófa a vyslúžilého legionára a tiež svojho otca, pred vojnou úspešného obchodníka, teraz poradcu a účtovníka pri ich temných obchodných operáciach. Prví dvaja ho majú zjavne v hrsti a využívajú jeho mimoriadne obchodné schopnosti výmenou za to, že taja jeho židovský pôvod.
Rozprávač cestuje v čase a uvádza príbehy z detstva, z obdobia predtým, ako ho otec opustil. Rozpráva o jeho neúspešných obchodných transakciách, pri ktorých mu robil asistenta, o jeho snoch a spomienkach. V čase rozprávania (1942 – 44) ho už otec vôbec nespoznáva, až do chvíle, kedy sa rozprávač rozhodne zavraždiť jedného z protagonistov štvavej protižidovskej kampane a spolu s otcom odchádzajú ukradnutým autom do nočného Paríža, do miest, ktoré kedysi spolu navštívli, kde im hrozí zatknutie, deportácia a smrť. V závere sa dozvieme, že aspoň jeden z nich prežil.
dostupné aj ako:
Ospravedlnenie
Dmitrij Bykov – básnik, publicista, kritik a neustály búrlivák je výraznou postavovou literárneho života v súčasnom Rusku. Román Ospravedlnenie je jeho prvým prozaickým dielom a je plný autorovho paradoxného spôsobu myslenia. Spisovateľ ponúka svoju vlastnú, fantastickú verziu smutných udalostí ruských dejín minulého storočia: obete stalinského teroru nepopravili, ale poslali do špeciálnych táborov, kde z nich vykresali rasu nadľudí - nezlomných, povýšených nad bolesť, odolávajúcich horúčavám, chladu i citom. Po Stalinovej smrti sa začali vynárať zo zabudnutia – v bytoch rodiny či priateľov zazvoní telefón a postava z minulosti pozýva kedysi najbližších na tajné stretnutie...
Tma na poludnie
Jeden z najslávnejších a najvplyvnejších románov o praktikách totalitných systémov. Arthur
Koestler v Tme na poludnie autenticky a detailne popisuje súkolie stalinských čistiek a
procesy revolúcie, ktorá nakoniec vždy požiera vlastné deti. Literárne majstrovstvo zaistilo
jeho textu dnes už neochvejné miesto v kánone svetovej literatúry. Román vychádza po
prvý raz v slovenskom preklade, priamo z nemeckého originálu, ktorý sa našiel len pred
niekoľkými rokmi.
„Brilantné literárne dielo.“ – George Orwell
„Jedna z mála kníh, ktoré zmenili dejiny.“ – George Steiner
Vydanie publikácie z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.
