Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 49 z 75
zobraziť:
Cudzie slová
Eva Tomkuliaková vo svojej novej básnickej knihe Cudzie slová radikálne premieňa svoju poetiku. Experimentuje s rôznymi hlasmi s hypnotickým, dosť autoritatívnym hlasom ovplyvňujúcim vedomie aj nevedomie, s neurotickým hlasom banálnych konverzácií, ktoré o povahe skutočnosti naopak silno pochybujú, ale aj s tichým, spočiatku nenápadným a potom čoraz sebavedomejším vnútorným hlasom, ktorý napokon nanovo definuje identitu básnického subjektu. Tomkuliakovej básnické pásmo je postavené na fragmentoch rôznych diskurzov (vedeckého, psychologického, či ezoterického diskurzu riadených meditácií) a jednotlivé básne sa v ňom spájajú metódou koláže do pôsobivých, miestami abstraktných a miestami až surealistických obrazov krajiny duše.
Na sklade 1Ks
9,45 €
Anička je veľkáčka
Piata zo série kníh o Aničke Anička je veľkáčka je situovaná do prostredia šesťročných detí –tesne pred vstupom do školy. Tomuto je prispôsobená náplň knihy, ktorá malému čitateľovi podáva pomocnú ruku pri prekračovaní prahu škôlky a školy. Poskytuje mu aj nové poznatky, ktoré sa mu na novom stupienku života zídu. Zoznamuje sa, napríklad, s prvými poznatkami zo zemepisu cez vianočný darček – glóbus, z dejepisu – rozprávaním príhod z histórie. Nechýbajú prvky dopravnej výchovy a správneho prechádzania cez cestu. Dieťaťu autorka poskytuje popri jednoduchých, prirodzených príbehoch informácie, ktoré pomáhajú utvoriť predstavu o škole a zvyknúť si na fakt, že sa preň v živote čosi zmení. Je len prirodzené, že skúsená autorka prozaických kníh, na ktorých kritika vysoko oceňovala majstrovské ovládanie jazyka, sa aj v knihách určených deťom pohráva s jazykom a s jeho možnosťami. Opäť pridáva pasáže na precvičovanie výslovnosti ťažkých slov. Do jednoduchých, škôlkarom pochopiteľných obrázkov všedného dňa vnáša veľa prekvapení a zvedavé otázky bystrých detí. Kniha je aj pomôckou pre rodičov s deťmi v tomto veku. Vládne v nej láskavá atmosféra a podčiarkuje sa úloha rodiny. Ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej podčiarkujú realistický a fantáziu rozvíjajúci svet láskyplných príbehov.
V prvom roku nežnej slobody
Autor prináša čitateľovi ďalšie voľné pokračovanie literárneho spracovania jeho denníkových záznamov, zachytávajúcich jeho vnútorné prežívanie prvého roka nežnej slobody (1990) v hlbokom duševnom a korešpondenčnom spojení s Pavlom Straussom.
Revolúcia, ktorá nechce zmeniť človeka, je iba surový boj o moc. Pavol Strauss Za mostom času
Titul voľne nadväzuje na pred časom vydané tituly autora V dotyku s Pavlom Straussom VII.,X., Posledný rok, V jubilejnom roku 2000, V prvom roku nového tisícročia.
Dielo autor venoval 170. výročiu narodenia Pavla Országha Hviezdoslava.
Vydanie titulu ako hlavný partner podporil Fond na podporu umenia
Blízke diaľavy
Deväť krátkych próz z autorskej dielne jedného z najoriginálnejších slovenských poviedkarov, laureáta ceny Anasoft litera a ďalších prestížnyach ocenení, predstavuje svieži a citlivý ponor do komplikovaných hlbín ľudskej duše a ešte komplikovanejších vzťahov jednotlivca s moderným svetom. Zelinkov poviedkový hrdina predovšetkým miluje, priam sebazničujúco nastoľuje potrebu lásky a porozumenia, no zároveň prísnym okom sleduje sebectvo, závisť, hlúposť a alibizmus nešťastníkov, ktorí svojou mravnou ľahostajnosťou ubližujú iným: ženám, mužom i deťom, spoločenstvu i prírode. Zelinka sa svojím ľahkým perom vie naozaj bytostne dotknúť všetkého podstatného, čo náš život robí horším, ako by mohol byť. I keď viaceré jeho poviedky kotvia v minulých časoch, sú vysoko aktuálne práve svojou angažovanosťou za kultúru nášho obyčajného, všedného dňa.
Duna 1
Púštna planéta Arrakis je jediným miestom, kde možno nájsť vzácne korenie, ktoré predlžuje ľuďom život a zároveň ich obdarúva výnimočnými psychickými schopnosťami. Na pozadí tohto neľútostného a drsného sveta sa rozohráva komplikovaný boj o moc medzi znepriatelenými veľkorodmi, ktoré by rady náleziská na Arrakise ovládali.
Klasika literatúry sci-fi, ktorá sa okrem precízne vytvoreného fiktívneho sveta zaoberá aj politikou, ekológiou a filozofiou, ponúka čitateľovi predovšetkým jedno: veľký a dobrodružný príbeh.
Aj keď Duna hneď po vydaní získala dve najprestížnejšie ceny v žánri sci-fi, jej popularita rástla až postupne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, predovšetkým vďaka zanieteným fanúšikom.
dostupné aj ako:
Počítanie na prstoch
Autor je rodený básnik, aj keď sme si zvykli, že sa vyjadruje v prozaickom žánri poviedky. Počítanie na prstoch je po Dúškoch a Príbehu bez príbehu jeho treťou zbierkou, kde si - naopak - zvolil formu básne. Kniha obsahuje staršie i celkom nové texty, spolu magických 77 básní, ktoré sú priezračne jednoduché, zároveň gnómické i hravé. Vychádzajú z neobyčajných pohľadov na obyčajné veci a situácie. Vyrastajú z nich drobné príbehy, rozhovory a poznámky o počasí. Niektoré sú len veľmi spomalenými poviedkami o rýchlom lete vtákov. Jednoducho, Dušek, ako ho poznáme a máme radi.
Básne vhodne dopĺňajú farebné kresby Dušana Nágela a zasvätený doslov Daniela Heviera.
Trnava známa – neznáma
Kniha Trnava v 18. storočí (očami Mateja Bela) je prekladom Belových Notícií o Trnave tak ako vyšli v latinskom jazyku v prvej polovici 18. storočia. Ide o prechádzku Trnavou začiatkom 18. storočia a čitateľ sa tu dozvie na základe textov a starých obrazov ako vyzerala Trnava pred takmer 300 rokmi.
Dva dramatické texty
Oba texty vznikly na objednávku divadla Dogma ve slovenském Trenčíně. Od začátku jsem věděl, že je píšu pro divadlo, a tak jsem s nimi i zacházel. Vlastně to celé byla šťastná souhra náhod a ve výsledku inspirovaná a radostná práce. Můj úplně první divadelní text (Herec a truhlář Majer mluví o stavu své domoviny, premiéra v Praze 2016) rozbouřil stojaté české kulturní vody. K divadelním hrám pro Trenčín jsem pak přistupoval s větším sebevědomím a vůbec jsem si nebral servítky. První text (Visegrad minus one) měl podle představy zadavatele pojednávat o Slovensku, o jeho stavu. Ano, původní představa byla taková, že půjde o jakéhosi Majera pro Slovensko. Ale už po pár slovech jsem věděl, že nic takového psát nechci. Nechtěl jsem se opakovat, ale nešlo jen o opakování; šlo i o to, že Slovensko konkrétně pro mě (a snad i pro Evropu?) znamená něco zcela jiného než moje rodné Česko. Brzy jsem nechal psaní o Slovensku a obrátil jsem se k Visegrádu, a obrátil jsem se k němu čelem, velmi hrdě vztyčeným čelem. Co jsme, k čemu jsme, a jaká je role té které visegrádské země? A konečně jaká je role Slovenska ve Visegrádu a v Evropě? Moje základní idea přitom byla taková, že Visegrád je v rámci Evropy jakási zvláštní třída. Se zvláštní třídou si docela automaticky spojujeme šikanu či útěky. A právě tak jsem pojednal svůj hrdě vztyčený průchod našimi méněcennými zeměmi Je to text politický, praktický, útočný, extrovertní. Druhý text (Konzervativec) je v zásadě opakem toho prvního. Je to psaní apolitické, básnivé, introvertní. V roce 2018 v Česku a o něco méně i na Slovensku slavíme sto let od vzniku samostatné ČSR, ale stoleté výročí se slaví i jinde v Evropě; je jedno, zda se slaví vznik ČSR nebo konec První světové války, prostě se slaví jakýchsi sto let. Svůj text, sepsaný k uctění tohoto stoletého výročí, jsem pojmenoval Konzervativec. Hlavní postavou je člověk, který hledí do ubíhajících vln za lodí. Je to melancholický text o plynoucím času, pomník oněm sto rokům a zamyšlení nad jejich smyslem a významem. Nezabývám se přitom našimi společnými dějinami; ten text je pomníkem bez jezdce, pomníkem k uctění sta let, ničeho jiného. Je to záznam atmosféry prázdna, atmosféry po oslavě. Je to výmluvné ticho, které nastalo po pranici. Na konci všeho je, zdá se, nic Po technické stránce se dílo skládá ze tří částí: první a třetí část jsou meditativní, literární, a jejich znění je dané slovo od slova. K prostřední části se přistupuje v závislosti na místě provedení inscenace, text se šije na míru místním podmínkám. Právě druhá část může básnivý a melancholický text proměnit v politickou třaskavinu. Je to právě toto rámování, co podle mě celý text (či projekt) dělá výjimečným. S tím ostatně souvisí i poslední stručná poznámka. Konzervativce jsem psal na objednávku divadla Dogma, jak říkám výše, ale jeho realizace se v Česku ujala režisérka Kamila Polívková, se kterou jsem spolupracoval už na Majerovi. Během příprav na pražskou premiéru v Divadle Komedie vznikla verze pro Českou republiku, kterou tato publikace také přináší.
Mica
25 krátkych príbehov, ktoré sa skutočne stali mačkám v mestečku Liptovský Hrádok. Hlavnými hrdinami sú Mica a jej mačiatko, biely kocúrik Ťuťo, ktorý sa narodil hluchý. Jeho hendikep mu ale vôbec neprekáža v šantení.
Dobrodružstvá mačiek opisuje Zuzka, ktorá do Hrádku chodí na prázdniny za starou mamou a ujom. Niekedy prinesie aj psíka Tima: Máme päťročného pudlíka Tima a Tuťo bol ešte malé mačiatko, keď sme s ním prišli k starej mame. Tešila som sa, ako ich zoznámim a skamarátia sa. Ako to dopadlo? A prečo Ťuťo rád chodil na WC? Kam zmizla klobása a aká zvláštna vec sa prihodila Mici? Viac vám už prezradí Zuzka, tak pozorne počúvajte.
Bazová duša
Básnická skladba Jána Buzássyho Bazová duša bola napísaná roku 1978 ako výsledok hľadania čistých priestorov pre život človeka. Desať rokov po násilnom narušení reformného úsilia spoločnosti ostala nedotknutá už iba príroda a hudba, ktoré básnik tematizuje vo všetkých knihách toho obdobia Rozprávka (1975), Znelec (1976), Rok (1976) či Ľubovník (1979). Skladba Bazová duša má v tejto postupnosti osobité miesto, pretože sa podujíma nájsť odpoveď na otázku, ako vzniká báseň, z akých neviditeľných prameňov sa napája túžba a potreba vyjaviť svoje pocity a vyplniť prázdno, ktoré osamelého človeka dokáže obklopiť. Buzássyho intuícia preniká aj tam, kde ako ľudia nemáme prístup, a básnikova metafora nečakane nadobúda poznávaciu platnosť. Z nenápadnej bibliofílie, ktorá vznikla pri príležitosti Hviezdoslavovho Kubína ‘78, sa stal malý manifest slobody tvorby s nadčasovým umeleckým odkazom. Knihu ilustrovala slovenská výtvarníčka Alena Adamíková.
Super strela, Carlos! (Carlos 3)
Carlos Alvaréz má za sebou prvú sezónu za futbalový klub Modré gepardy. Po zisku ligového pohára má pocit, že všetko pôjde v novom ročníku ako po masle. Opak je však pravdou. Na tréningu si zlomí ruku a odvtedy ide všetko dole vodou. Tímu sa vôbec nedarí a medzi hráčmi panuje napätá atmosféra. Tréner Silva je odvolaný a jeho miesto zaujme nový tréner. Ten prinesie do tímu nový štýl tréningov a prístup k hráčom, čo sa razom odzrkadlí aj na výsledkoch. Carlos sa vráti späť do hry. Do konca ligy ostáva ešte dosť kôl a byť víťazom chce viacero silných tímov. Boj o vytúžený ligový titul sa môže začať.
dostupné aj ako:
Hups, Rups a Šups
Malý Hups je tlačiarenský škriatok. Berie z kníh písmenká a robí si z nich nábytok vo svojej myšacej diere. Inokedy ich len poprehadzuje a dobre sa na tom baví. Jedného dňa sa zoznámi s Amálkou a zdá sa, že jej svojimi písmenkovými kúskami narobil kopu problémov. Ale nie, všetko je inak, písmenká v Amálkinej čítanke predsa nevymenil Hups, no Amálka sa naňho za to hnevá, ba dokonca jej po lícach stekajú kvapky slanej vody. Hups jej musí dokázať, že to nebol on, musí nájsť toho záškodníka, čo Amálku rozplakal. Koľko škriatkov môže byť v jednej takej tlačiarni? Že neviete, lebo chybu nájdete skoro v každej knihe? Jeden by to asi nezvládol, však? Tak sa môžete tešiť na stretnutie s Hupsom, Rupsom a Šupsom.
dostupné aj ako:
Edita Gruberová - Spev je môj dar
S menom slovenskej koloratúrnej sopranistky Edity Gruberovej sa spájajú mnohé prívlastky: kráľovná belcanta, nenapodobiteľná či jediná skutočná prima donna assoluta súčasnosti. Vďaka ohromujúcej technike, jedinečnému hlasu i mimoriadnemu charakterovému stvárneniu sa pohybuje na javiskách už takmer štyridsaťpäť rokov. Mozartovský a belcantovský repertoár v jej podaní považujú kritici za štýlotvorný a jej interpretácie Kráľovnej noci, Lucie di Lammermoor alebo Zerbinetty za priam neprekonateľné. Mníchovský žurnalista Markus Thiel pozorne sprevádzal Gruberovú vyše desať rokov, viedol s ňou a jej spolupracovníkmi početné rozhovory. Biografia v jeho spracovaní preto prináša osviežujúci a zaujímavý obraz o živote tejto výnimočnej umelkyne.
Medzi snom a skutočnosťou – Umelecká bohéma v Bratislave 1938 – 1945
Rok 1938 bol pre umeleckú bohému v Bratislave medzníkom. Zánikom demokratického systému sa končí jej „zlaté“ obdobie. Autoritatívny režim, ktorý sa etabloval po vyhlásení Slovenkého štátu prináša do liberálnej atmosféry umeleckej bohémy disharmonické prvky a negatívne ovplyvňuje aj osobné vzťahy a priateľské väzby. Na scénu nastupuje avantgardne a dekadentne naladená nadrealistická bohéma, ktorá sa usídľuje v kaviarňach Metropol a Grand. V roku 1939 sa do Bratislavy s časopisom Elán presúva Ján Smrek, pod krídlami ktorého sa zoskupuje spisovateľská bohéma „malý Parnas“ v kaviarni Luxor. Treťou výraznou bohémskou skupinou boli výtvarníci okolo Janka Alexyho. Viacerí predstavitelia „zlatej bohémy“ z medzivojnového obdobia vrátane Tida J. Gašpara sa zapájajú do služieb autoritatívneho režimu. Večerno-nočné stretnutia v kaviarňach, viechach, hostincoch a nočných baroch však nerušene pokračujú, pretože vo vojnovej Bratislave sa podarilo udržať nerušený chod civilného života. Do každodenného života bohémy sa čoraz viac vkrádajú rozpory medzi snom a skutočnosťou. Rok 1945 vo viacerých ohľadoch završuje rozpad modernistickej umeleckej bohémy v Bratislave.
Mária Sabína
Opustené sanatórium vysoko v horách a v ňom tri ženy: šialená matka a jej dve krásne dcéry, Mária a Sabína. Sabína rada bubnuje, Máriu baví šijací stroj. Obidve milujú rovnakého muža, pašeráka áut Jaceka. Ten sa miluje so Sabínou, no dieťa sa narodí jej sestre, panne Márii. Do sanatória prichádza nový doktor a nájde hroby svojich predchodcov. V lesoch okolo žijú tajomní divosi a pália alkohol z čučoriedok, dedinčania sa živia prepadávaním turistov a jediný policajt chráni len toho, kto zaplatí viac. V noci tajne pristáva vzducholoď s českou komisárkou, ktorá má podozrenie, že básnik Jiří Wolker nezomrel na tuberkulózu, ale zničila ho akási temná sila v týchto horách, keď sa tu pred rokmi liečil... Román je hravou poctou magickému realizmu.
dostupné aj ako:
Vyháňač besov
Vynikajúci svetoznámy ruský režisér Nikita Michalkov vydal zbierku esejí Vyháňač besov inšpirovanú autorskými televíznymi zamysleniami s rovnomenným názvom Besogon (Vyháňač besov). Sú to umelecky spracované esejistické úvahy o širokom spektre tém, ktoré sa vyznačujú hlbokým prienikom do duše človeka. Ich základ tvorí autorova úvaha, do ktorej Michalkov zapracováva aj úryvky z listov, citáty z kníh, výroky osobností. Témy siahajú od predstavenia vybraných historických osobností alebo civilizačných vzorov, cez hlboko ľudské témy spojené s historicko-psychologickými udalosťami, až po politicko-spoločenské
eseje inšpirované súčasným dianím, s historickými poznatkami aj politickými pohľadmi. Kniha, ktorá vyšla v máji 2016, je ilustrovanú dokumentačnými fotografiami. Toto knižné vydanie televíznych esejí sa Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov rozhodlo sprostredkovať slovenským čitateľom vo forme prekladu mimoriadne kvalitnej knihy,
ktorá prispieva aj k medzikultúrnemu, rusko-slovenskému dialógu a učí nás chápať ruskú dušu. Vyháňač besov je kniha nezávislého človeka napísaná pre rozmýšľajúcich ľudí. Autor nikoho ničomu neučí – uvádza fakty, kladie otázky a navrhuje spoločne hľadať na ne odpovede a robiť z nich závery. A darí sa mu to. Pretože píše o tom, čo ho znepokojuje. Po prečítaní knihy možno mnohé uzrieť v inom svetle.
Niečo ti pošepkám
Nosnú tvorbu skúsenej autorky Leny Riečanskej, ako sú napríklad romány Trojlístok z internátnej izby, Karolína, neblázni!; Nebo, peklo, raj či Čerešňa na šľahačku možno žánrovo zaradiť medzi spoločenské romány venované najmä čitateľkám. Časť autorkinej tvorby je však priamo zacielená na dospievajúcu mládež, ako povedzme kniha Som, aká som! alebo Sladkých štrnásť s horkou príchuťou. Dej nového románu Niečo ti pošepkám sa odohráva v súčasnosti, v prostredí, ktoré je mladému čitateľovi blízke. Približuje mentalitu mládeže, ale aj dospelých, s ktorými sa deti dostávajú bežne do kontaktu. Najdôležitejším zámerom knihy je nevtieravým spôsobom poukázať na dôležité postavenie rodiny v našej spoločnosti. Hlavnými postavami románu sú dvaja štrnásťroční školáci, chlapec a dievča. Zblíži ich priateľstvo, jeden druhému sa zverujú s radosťami aj starosťami. Prostredníctvom nich čitateľ nahliadne do rodinného prostredia a života dvoch odlišných rodín. Dostane možnosť porovnať skutočnú rodinnú pohodu vytvorenú na vzájomnej tolerancii s predstieranou falošnou pozlátkou založenou na finančných hodnotách. Dôležitú úlohu v deji zohráva blízkosť staršej generácie – babky a suseda v dôchodcovskom veku. Román je písaný štýlom pre mladého čitateľa ľahko zvládnuteľným, so zámerom zdôrazniť a pochopiť postavenie rodiny, možno pomôcť čeliť určitým osobným problémom a priviesť k zamysleniu sa. Celý príbeh je prepletený začínajúcou láskou. Autorka disponuje výborným štýlom písania, vo veľkej miere využíva priamu reč, vyhýba sa vulgarizmom, píše pútavo a bravúrne dokáže čitateľa vtiahnuť do deja. Knihu dopĺňajú pútavé, realistické ilustrácie Lucie Zajac Valovej.
Na sklade 3Ks
9,90 €
Šampanské, káva, pivo, Špaky v tŕní a Aksál
Šampanské, káva, pivo; Špaky v tŕni a napokon Aksál – to sú názvy troch už vydaných noviel autorky Zuzany Cigánovej, ktoré tento raz vychádzajú v jednom zväzku. Je to ich prirodzený osud, lebo sú vzájomne prepojené, i keď nie obsahovo, ale všetky sú čiastkami tej istej mozaiky, ktorá sa takto scelí. Navyše, všetky spája rovnaký rukopis autorky, ktorej si podarilo vybudovať si také dobré meno, že každá z jej troch kníh sa ocitla vo finále atraktívnej literárnej ceny Anasoft litera. Jej novely sú odpísané zo života. Vypovedajú o normálnych ľuďoch a vzťahoch medzi nimi. Šampanské, káva, pivo opisuje tri príbehy prepojené postavou dominantnej matky a manželky. Próza Špaky v tŕní je netradične poňatá romanca o slobodnej matke, ktorá sa nevzdáva svojich snov, ale ani svojho životného postoja. O žene, ktorá nemohla žiť veľkými vecami, tak žila malými. Próza Aksál je o večnej téme, láske. Lenže tu je predstavená ako mohutný živel. Prvý pohľad, prvý dotyk a vlna zmetie všetko, čo doteraz dávalo zmysel. Všedná téma trojuholníka v nevšednom príbehu. Novely je možné nazvať trpkokrásnymi príbehmi o zložitom bytí. Obsah autorka tvorí dokonalým odpozorovaním všednej každodennosti. Podáva ho pritom nevšednou formou povyšujúcou rozprávanie na umenie. Hrdinovia a hrdinky žijú spontánne, túžia po ľudskej blízkosti a láske. Nekalkulujú, ale odovzdávajú sa bez ohľadu na dôsledky, z ktorých sa potom musia spamätávať. Autorka im v tomto snažení dopraje úspech a čitateľovi príjemný zážitok. Preto v súvahe dobra a zla hrdinovia napokon zažívajú happy-end. Zuzana Cigánová vsadila na autentickosť a preto sa čitatelia v jej príbehoch nachádzajú, často demaskovaní, zaskočení, ale vždy s nádejou na dobré konce aj ich vlastných príbehov. Lyrický jazyk dotvára realistický obraz ľudských citov a tvorí z čítania ozajstný zážitok. Všetko to robí zo zbierky noviel nielen atraktívny kúsok do našich knižníc, ale vytvára aj časť nášho kultúrneho dedičstva zasluhujúceho ocenenie.
Na sklade 1Ks
14,90 €
Chaotikon
Čítate poéziu? Alebo je pravda, že je u nás viac básnikov ako tých, čo básne z vnútorného popudu čítajú, preciťujú ich, čo ich porebujú pre obnovovanie samého seba ?
Autor Tomáš Záborský, vnuk milovníka poézie a slávneho recitátora Viliama Záborského, sám ešte pomerne mladý, sa svojou tvorbou orientuje na mladých - mladých duchom. Preto si ako formu zvolil to, čo je duchu mladosti blízke. Piesňovú formu. Avšak nie tupých textov typu: nemôžeš ma vymeniť ako rúž, som tvoj muž... alebo: ...raz mi odpustíš, potom si nájdem tajnú skrýš... ktoré hučia z médií a banalitou rozpúšťajú v mnohých i tú trošku náklonnosti k dobrej poézii. Záborského piesnenie nie je bez srdca, no jeho verše sú nepovoľnou, drsnou a prenikavou poéziou diania dneška: jednak videním a hodnotením sveta, jednak výrazovými prostriedkami: ...vyprahnutá zem duševných púští/ hominidi v sakách žerú suši / vymýšľajú pre nás hrôzy nočných správ / štatistici smrtí odnikiaľ... //&//
... chaotikon - všetky srdcia naruby / utajené priedomia a pohľadnice z Aruby / chaotikon – šelmám brúsky na zuby / anestéza svedomia a ovciam zámky na huby... //&//
...drahý môj priateľu, rýchle sú naše životy / nevycítim z knihy tvárí, či si to naozaj ty / drahý amicenko príď k nám na staré miesto aspoň na chvíľu / príď tam sám pešo bez notbuku a mobilu... //&// drahý môj priateľu, príď prosím ako v tie dávne dni / keď hlavou, srdcom, dušou, telom analógovo sme boli prítomní / príď na to tajné miestu bez signálu GPS / kde nám amicenko bolo krásne aj keď tam už zdochol pes...
Pred pár rokmi som vydala knihu Piesne a iné texty Milana Lasicu, Záborského verše mi ich v tom najlepšom zmysle slova pripomínajú.
