Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 45 z 56
zobraziť:
Od Hokkaida po Južnú Kóreu
Pätnásty zväzok edície Hory, diaľavy zachytáva pocity, poznanie a úvahy z dvoch výprav na Ďaleký východ. Okrem zážitkov prináša bohatú faktografiu. Autor si všíma prírodné zákutia, kultúru, obyčaje, náboženské osobitosti, stavebné pamiatky a historické osudy dvojice ekonomicky vyspelých štátov. Čitateľa zavedie na severný japonský ostrov Hokkaidó, ktorý je pomerne málo osídlený a udržuje si prírodu bez civilizačných zásahov, posvätnú horu Fudži, do Japonských Álp, ulíc s mrakodrapmi a do Hirošimy a Nagasaki, miest s krutým osudom. Druhá výprava smerovala do Južnej Kórey. Autor vidí kontrasty medzi hlučnou metropolou a pokojnými národnými parkami. Neobišiel ani miesta, kde sa iba pred nedávnom odohrávala zimná olympiáda.
dostupné aj ako:
selestakovepeknefotky
Viktor Šelesták (11. 4. 1989 Košice) je predstaviteľom nového druhu fotografie, ktorý sa vyhranil až v tomto storočí. Je to zvláštny typ fotografického dokumentu, ktorého stredobodom nie sú ľudia, ale skôr stopy, ktoré zanechávajú, produkty civilizácie. Vznikajú v rôznych častiach sveta, ale Šelesták na rozdiel od svojich západných kolegov fotografuje väčšinou na „divokom východe“. Zameriava hlavne na súčasnú mestskú krajinu, väčšinou slovenskú, ktorá je doslova presýtená farbami. Realitu vníma ako pestrofarebný patchwork, farebnú záplatu na záplate. Je to veselý, priam radostný, a zároveň bezútešný svet. Napriek tomu sú jeho fotografie pekné, tak ako to majú v názve – #selestakovepeknefotky. Väčšinou síce odrážajú rozladenú realitu, v ktorej sa autor najčastejšie pohybuje, ale ony samy sú zladené, pretože sú presné až exaktné. Všetky zábery sú nafotené smartfónom a postupne boli zverejňované na instagrame. Ako obrazová – fotografická publikácia predstavujú vlastne experiment.
dostupné aj ako:
Veľký román
Tridsiatnik Martin Komínek sa už dlhé roky snaží získať finančnú podporu od Literárneho inštitútu na napísanie svojho Veľkého románu, ako pateticky sám nazýva knihu, na ktorej pracuje. Keď mu jedného dňa Inštitút udelí dotáciu, nedokáže tomu uveriť. Bude schopný skonsolidovať svoje tvorivé schopnosti a má skutočne kapacitu na to, aby napísal plnohodnotné beletristické dielo, ktoré bude mať čo povedať nielen hŕstke jeho najbližších intelektuálnych kamarátov? Záhadné udelenie grantu naruší dennú rutinu jeho ležérneho kaviarenského života. Nielen preto, že musí začať knihu skutočne písať, ale aj preto, že sa nad jeho dotáciou začnú zlietať všetci jeho veritelia, krčmoví kamaráti, chudobní umelci a podvyživení vydavatelia.
Veľký román je literárna gangsterka o dejinách slovenskej literatúry a kultúry, ale aj obraz obdobia komunizmu so všetkými jeho konzekvenciami smerom k súčasnosti, dráma medzi generáciou rodičov, ktorá dodnes spomína na normalizáciu ako na staré zlaté časy a generáciou ich detí, ktoré tento režim považujú sa neželané dedičstvo.
Čo tam píšeš?
Predstavu, že sa bude vlastnej matke zdôverovať s niečím takým intímnym, ako je jeho literárna tvorba, považuje za vrcholne perverznú. Od skorej puberty mal pocit, že si so svojimi rodičmi nemá čo povedať. Nezdôveroval sa im už dlhé roky, ani keď ešte žil v tomto byte. Rozprávať sa s matkou o čomkoľvek, navyše po tom, čo sa viac ako desať rokov vôbec nevideli, je pre neho absurdné. Hana sa však tvári, akoby odišiel len včera, a vyžaruje zo seba materskú prívetivosť a nehu. Martin nevie, ako má reagovať.
Zameriavam sa na obdobie normalizácie, vykokce.
Hana prikyvuje, akoby rozumela, čo hovorí, sama však slovo normalizácia nikdy nepoužila, v románoch od Danielle Steelovej ho tiež nečítala a nechápe ani jeho historicko-politologický kontext.
Chcel by som napísať knihu, ktorá konečne adekvátne a s patričným dosahom zobrazí zvrátenosť komunistického režimu. Doposiaľ tu nič také nevzniklo. Mali by sme mať knihu, ktorá na celospoločenskej úrovni otvorí diskusiu o tejto dobe a raz a navždy sa vyrovná s jej démonmi, vyklopí Martin nacvičené frázy.
Takto dobre to nesformuloval ani do žiadosti na Literárny inštitút, je prekvapený, ako to z neho pekne vypadlo. Hana si k stolu donesie tanier s pirohmi a prisadne si k nemu.
Nie všetko za komunistov bolo zlé. Ľudia, čo chodili do roboty a hľadeli si svojho, sa nemali zle. Boli sociálne istoty.
Ferdinand Hložník - Tvorba ako genéza vlastnej identity / Exploring Identity Through Art
Ferdinand Hložník (1921-2006) patrí k významným osobnostiam slovenského moderného umenia. Do výtvarného diania vstúpil v polovici štyridsiatich rokov minulého storočia. Už vtedy sa zapojil do aktivity progresívnej Skupiny 29.augusta. Vo svojej tvorbe sa venoval niekoľkým výtvarným druhom- maľbe, ilustrácii, kresbe a grafike. Jeho celoživotný prínos sa prejavil najmä v maľbe, a to tak v expresívno-dramatickom, ako aj racionálno-konštruktívnom zameraní. Vo vývoji sa dotkol abstraktného a nefiguratívneho pólu. V obraze organicky používal symbol, archetyp, znak či metaforu. Námetom jeho prác bola situácia človeka v jeho svete, rodná krajina i prostredie mesta. Mal množstvo výstav doma aj v zahraničí. Za svoje dielo získal viacero významných ocenení.
Kde raky spievajú
V pokojnom mestečku Barkley Cove na pobreží Severnej Karolíny dlhé roky kolujú strašidelné historky o Dievčati z močiara. Keď sa v roku 1969 pod požiarnou rozhľadňou objaví mŕtvola miestneho krásavca Chasea Andrewsa, obyvatelia mestečka z jeho vraždy hneď upodozrievajú Kyu Clarkovú, prezývanú Dievča z močiara. Vraj mala s Chaseom nejaké pletky a keď sa oženil s "dobrou partiou", nedokázala sa cez to preniesť a siahla po pomste. V osudnú noc navyše zmizol prívesok s mušľou, ktorý Kya darovala Chaseovi a stále ho nosil na krku.
Lenže Kya nie je taká, ako sa o nej hovorí. Je citlivá a inteligentná, roky žije v rozľahlom a ťažko prístupnom močiari odkázaná sama na seba a nazýva ho svojím domovom. Zbiera slávky, loví ryby, údi ich a vymieňa za iný tovar. Priatelí sa s čajkami a snaží sa žiť v súlade s prírodou. Od zvierat sa učí vyhýbať nebezpečenstvu, zaobstarávať si potravu a šikovne unikať pred tými, čo by ju chceli pripraviť o slobodu. V škole sa ukáže len jeden jediný raz - za prísľub dobrého jedla. Keď však zažije výsmech, šikanovanie a nepochopenie, zanevrie na všetkých a utiahne sa späť do chatrče v barinách. No aj v jej živote príde chvíľa, keď zatúži po spoločnosti ľudí, po láske a dotykoch. Jej nespútaná krása očarí dvoch mladých mužov z mestečka a Kya sa pomaly začne otvárať novému životu - keď sa zrazu stane čosi nepredstaviteľné.
Román Kde raky spievajú je prekrásna óda na nedotknutý svet prírody, dojímavý príbeh o osamelom dospievaní mladej dievčiny a zároveň prípad záhadnej vraždy s prekvapujúcim koncom. Owensová nám pripomína, že detstvo nás formuje na celý život a príroda pred nami stále ukrýva tajomstvá - krásne a neraz aj kruté.
dostupné aj ako:
Ars Poetica 2018
Antológia z tvorby účastníkov 16. ročníka medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica:
Tomomi Adači (Japonsko) / Risto Ahti (Fínsko) / Renate Aichinger (Rakúsko) / Nikolina Andova Šopova (Macedónsko) / Jana Beňová (Slovensko) / Luc Bénazet (Francúzsko) / Olivier Brossard (Francúzsko) / Pietro Cagni (Taliansko) / Veronika Dintinjana (Slovinsko) / Bruno Doucey (Francúzsko) / Mária Ferenčuhová (Slovensko) / Łukasz Jarosz (Poľsko) / Carmien Michels (Belgicko) / Camilla Nelson (Veľká Británia) / Agda Bavi Pain (Slovensko) / Noam Partom (Izrael) / Martin Poch (Česká republika) / Alexandru Potcoavă (Rumunsko) / Luke Roberts (Veľká Británia) / Kathrin Schmidt (Nemecko) / Hannah Silva (Veľká Británia) / Endré Szkárosi (Maďarsko) / Kinga Tóth (Maďarsko)
Na sklade 1Ks
15,00 €
Čarovné príbehy z rozprávkovej záhrady
Autor knihy Peter Glocko prináša príbehy o pánovi Rozprávkarovi a jeho zázračnej Rozprávnici - múdrej Aničke, šalamúnskej hlavičke. Zapája do hry súčasné deti cez susedovcov pána Rozprávkara: Tomáša, Zorku a Martina, približuje im nielen "muky" tvorby, keď musí pánovi Rozprávkarovi pomôcť s písaním čarovná Rozprávnica, ale dokazuje deťom, že aj ony samy môžu byť tvorcami rozprávky, môžu ju napísať spolu s pánom Rozprávkarom, prečítať si ju, ba aj nakresliť k nej obrázky. Autor nenásilne povzbudzuje deti k tvorbe, samostatnému čítaniu, živému rozprávaniu, a tak rozvíja ich kreativitu. Nevšedné príbehy bohato dopĺňajú krásne farebné ilustrácie akad. mal. Martina Kellenbergera.
Ide o druhé, rozšírené vydanie úspešnej knihy, ktorá v roku 2007 získala ocenenie v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Shakespeare medzi Veľkým treskom a South Parkom
Editorka medzinárodnej zbierky Jana B. Wild oslovila na spoluprácu nielen divadelných vedcov a kusthistorikov, ale aj vedcov a tvorcov, ktorí sa v shakespearovských ani vedeckých diskurzoch bežne neobjavujú. Shakespeare sa tu ocitá v medzipriestoroch kultúr, médií, dôb. Kniha prináša pohľady z oblasti filozofie a astrofyziky, informačných technológií a dejín divadla, stredoškolskej pedagogiky, antropológie a sociológie, kultúrnych štúdií a japonistiky, výtvarného umenia, filmu, tanca a opery, performancie a videoartu, z popkultúry a televízie, ako aj zo súčasnej drámy. Autorky a autori textov uvažujú o renesančnej astronómii a filozofii; o vnútornej slobode človeka v škrupinke mysle; o Veľkom tresku; o všadeprítomnosti všetkých minulostí; o kultúrnych kódoch a stereotypoch; o virtuálnych svetoch aj o materiálnom telesnom princípe; o slovách a obrazoch; o komikse; o vulgárnosti v rôznych jazykoch a médiách; o rituáloch; o nevysloviteľnom a (ne)viditeľnom; o apropriácii v rozličných kultúrach Európy a Ázie; o národných dejinách a národných animozitách; o hudbe, tele a pohybe; o inakosti; o ženskom princípe; o Rómoch; o legendách a mýtoch; o kultúrnej pamäti; o zabudnutých či nedokončených projektoch; o nových paradigmách; o rozdelenom aj globalizovanom svete. Zbierka s odporúčaním dvoch zahraničných recenzentov vyšla aj v angličine (Shakespeare in Between, VŠMU Bratislava 2018).
Vláda blaženosti
Ako vyrozprávať roztrieštený príbeh? Tak, že sa staneme všetkými jeho rozprávačmi. Nie. Stane sa z nás príbeh. Na starom dillíjskom cintoríne sa usadí Aňdžum, ktorá kedysi bola Áftábom. Spoločnosť jej však nerobia len vtáky, stromy a duchovia mŕtvych – čoskoro sa k nej prisťahuje mladý muž, ktorý si hovorí Saddám Husajn. Spoločne si na cintoríne zriadia Penzión Džannat, teda Raj. Miesto sa stane útočiskom pre všetkých, ktorých sklamal svet ľudí a ktorí vďaka láske a nádeji žijú ďalej a s nimi aj ich príbehy. Vláda blaženosti je druhý a najnovší román indickej spisovateľky, nositeľky Bookerovej ceny Arundhati Roy. Vo Vydavateľstve SLOVART vyšla aj jej prvotina Boh maličkostí.
dostupné aj ako:
Pokojní v nepokoji / Light in darkness
Fotograf Timotej Križka zachytil príbehy politických väzňov zo Slovenska. Do knihy vybral svedectvá tých, ktorých pobyt vo väzení nezlomil a napriek neprávosti, ktorá bola na nich spáchaná, si zachovali vnútornú slobodu a pokoj. Ako hovorí jeden zo svedkov: Každý z nás má mať určitý životný názor a za ním stáť za každej situácie. Nie meniť svoje názory vzhľadom k tomu, aby po ekonomickej alebo spoločenskej stránke získal niečo navrch. Tak bude šťastný a spokojný.
Pokojní v nepokoji/Light in darkness: Eugénia Vyskočilová, Rudolf Dobiáš, Michal Ivanko, Štefan Ružovič, Michal Vasiľ, Eugen Ján Kočiš, Ján Ďuro, Anton Srholec, Dorota Kravjanská, Jozef Tóth, Imrich Vanta, Imrich Mráz, Ján Chryzostom Korec, Františka Múziková, Ján Zeman, Jozef Mašlej, Akvinas, Ladislav Záborský, Justína, Bernard Pánči, Andrej Konc
Kniha je dvojjazyčná SK/EN.
***
Človek môže byť fyzicky obmedzený, ale o slobodu ducha, o to nemôže obrať človeka ani väzenie. / A man can be limited physically, but not even prison can rob a man of the freedom of the spirit.
Nehanbím sa sám pred sebou. Keby som videl, aj zrkadlo by mi ukázalo, kto som. / I am not ashamed when I look at myself. If I could see, even the mirror would show me who I am.
Vyšiel som von ako slepý. Nepoznal som peniaze, nič. Bol som samý vred. Boli veľké ako slepačie vajce. Celý čas som žil pod tlakom nevedomosti. Prišiel som domov a keď ma uvidela manželka, myslela si, že má halucinácie. Deti vyrástli, jedna dcérka mala dvanásť, druhá desať rokov. / When I got out I was like a blind man. I didnt know the currency, nothing. I was covered in ulcers. Ulcers as big as chicken eggs. This whole time I lived under the pressure of ignorance. I came home and when my wife saw me, she thought she was hallucinating. My children grew up, one of my daughters was twelve, the other ten.
Tam som mal čas na premýšľanie. Modlil som sa za svojich nepriateľov, nikdy som nepochyboval o tom, že dobro zvíťazí. Naivita? Doteraz som na to nenašiel odpoveď. / In there I had time to think. I prayed for my enemies, I never doubted that good would triumph over evil. Naiveté? I dont have an answer yet.
Na sklade 1Ks
39,99 €
Za nekonečnom svitá I: V mimózach vietor
Básnická tvorba Jána Motulka (1920-2013) výrazne čerpá z tradície slovenskej duchovnej poézie a opodstatnene sa vníma ako pokračovanie slovenskej katolíckej moderny. Do prvého zväzku súborného vydania Motulkovej poézie Za nekonečnom svitá I: V mimózach vietor sú zaradené autorove básne od štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia po rok 1989, ktorým sa končí básnikovo ideologicky motivované odsúvanie z oficiálnej literatúry. Prvý zväzok mapuje známu aj menej známu tvorbu autora a okrem básnických kníh Blížence (1944), V mimózach vietor (1947), Čas Herodes (1948) a Zobúdzanie popola (1970) obsahuje tiež poéziu pre deti a rozsiahly výber z poézie, ktorú autor nezaradil do básnických zbierok. Viaceré básne neboli publikované vôbec a čitateľom sú predstavené po prvý raz.
Veľká budúcnosť
Novela Veľká budúcnosť sa odohráva v postapokalyptickej strednej Európe roku 2040, v meste budúcnosti zvanom Centropolis, kde sa hlavný hrdina spisovateľ Vlado snaží vyrovnať so spoločnosťou po klimatickej zmene. Spoločnosťou, ktorej vôbec nerozumie, napriek tomu, že práve jeho táto zmena vyšvihla na najvyššie spoločenské rebríčky. Veľká budúcnosť je cyberpunkové scifi, v ktorom sa melanchólia strieda s cynizmom a absurdno s mrazivými opismi ľudského prežívania.
dostupné aj ako:
Neviditeľné múzeum / Invisible Museum / Nadikhuno muzeumos
Kniha bola koncipovaná ako formát podnecujúci uvažovanie o myšlienke múzea rómskej kultúry na Slovensku spoločne s umelcami, akademikmi, kultúrnymi pracovníkmi a aktivistami. Jednotliví autori prispievajú ku konceptualizácii múzea s ohľadom na rôzne aspekty rómskeho vizuálneho umenia, kultúry, histórie, ich pozícií v rámci dominantných diskurzov a ich relevantnosti v muzeálnom kontexte.Publikácia takisto hovorí o potrebe novej inštitúcie, koncipovanej z perspektívy dneška. Inštitúcie, ktorá by prekračovala hranice tradičného etnografického prístupu a vychádzala z interdisciplinárneho myslenia, ktorá by bola poučená dekoloniálnou a feministickou teóriou a praxou a ktorá by stavala na účasti a spolupráci. Kniha je tak uvažovaním o múzeu, ktoré môže mať výrazný emancipačný a politický potenciál.
Autor: Judit Angel, Oto Hudec, Eliška Mazalanová, Zuzana Révészová, Emília Rigová (Editori)
Rozpad
Podobne ako v prvej časti špionážnej trilógie pod názvom PREHRA, aj v jej pokračovaní sa ako červená niť vinie celým príbehom priateľstvo dvoch spolužiakov zo štúdií v Leningrade, Rusa Voloďu a Slováka Gulivera. Najprv sa stretnú na Kaukaze, kam Guliver prichádza na priateľovo pozvanie. Keďže sú obaja výborní lyžiari, vyberú sa na dobrodružný freeride, ktorý sa skončí uväznením Gulivera na neznámom mieste. Na jeho oslobodení sa podieľajú nielen miestni horali, ale aj jednotky KGB. A tak sa Guliver nechtiac ocitá v sieti záujmu KGB, z ktorej sa dá len ťažko vymotať.
Druhá časť sa odohráva v revolučnom roku 1989, keď sa postupne rozpadá sovietske impérium a v štátoch strednej a východnej Európy rozpadá komunistický režim. Pádom berlínskeho múru sa končí dlhé obdobie studenej vojny a v postkomunistických krajinách nastupuje éra demokratickej vlády. Zmena politických pomerov stavia dávnych priateľov pred nové rozhodnutia. Každý z nich sa svojím spôsobom snaží začleniť do novej situácie a nájsť uplatnenie v politickom živote. Voloďa sa vracia z NDR do vlasti a rozhodne sa vystúpiť zo služieb KGB. Urobí bleskovú kariéru, ktorá ho vystrelí na vysokú pozíciu v Kremli. Guliver sa na Slovensku zaoberá rozvojom ekonomiky, do ktorého patrí aj konverzia. Je vyslaný na konferenciu do Washingtonu, kde tajné služby znovu rozohrávajú nebezpečnú hru o získanie dôležitých dokumentov, a na túto misiu neváhajú použiť Gulivera. Žáner špionážneho románu vznikol na začiatku 20. storočia. Podnet na to dala rivalita a intrigy medzi svetovými veľmocami a vznik tajných služieb jednotlivých štátov. Živnou pôdou pre tento žáner sa neskôr stala studená vojna, vznik medzinárodných zločineckých organizácií, globálny terorizmus a technologická špionáž. Zo známych mien autorov tohto žánru hodno spomenúť Angličanov Johna Le Carré, Fredericka Forsytha, Kena Folletta a Američanov Roberta Ludluma, Toma Clancyho, Daniela Silvu a ďalších. Je potešujúce, že aj na Slovensku sa ujala špionážna literatúra a začal sa jej venovať práve Mark Verin.
dostupné aj ako:
Duna 1
Púštna planéta Arrakis je jediným miestom, kde možno nájsť vzácne korenie, ktoré predlžuje ľuďom život a zároveň ich obdarúva výnimočnými psychickými schopnosťami. Na pozadí tohto neľútostného a drsného sveta sa rozohráva komplikovaný boj o moc medzi znepriatelenými veľkorodmi, ktoré by rady náleziská na Arrakise ovládali.
Klasika literatúry sci-fi, ktorá sa okrem precízne vytvoreného fiktívneho sveta zaoberá aj politikou, ekológiou a filozofiou, ponúka čitateľovi predovšetkým jedno: veľký a dobrodružný príbeh.
Aj keď Duna hneď po vydaní získala dve najprestížnejšie ceny v žánri sci-fi, jej popularita rástla až postupne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, predovšetkým vďaka zanieteným fanúšikom.
dostupné aj ako:
Horká chuť storočia
Rozhovor Juraja Mojžiša s Albertom Marenčinom je tak trochu netradičný. Témy vyselektovalo ich 55 ročné priateľstvo a pre oboch podstatné otázky ako príklon k ľavicovým či pravicovým postojom, avantgardistické vnímanie umenia či vzťah ku knihám a k slovenskému filmu. Ale to je len malá časť zo zmesi pocitov, vôní a chutí storočia, v ktorom najčastejšie dominovalo sklamanie, pach a horká chuť.
Postrehy emigrantky
Písanie švajčiarsko-slovenskej spisovateľky a novinárky Ireny Brežnej formovala zlomová skúsenosť emigrácie v roku 1968. Vynútená aj zvolená viacdomosť sa pre ňu stala zdrojom nevšedných postrehov o spoločnosti na Východe i Západe. Texty v tomto výbere, ktorý je už šiestou autorkinou knihou vychádzajúcou v slovenčine, vznikali v rozpätí rokov 1981 až 2017. Prinášajú rozmanité témy prepojené premýšľavo esejistickým, hravo poetickým a zároveň reportážne konkrétnym uvažovaním o zneužívaní, ale aj o (sveto)občianskom využívaní moci, o strachu z inakosti a vytváraní spoločenstva, o lžiach a ideáloch, o odstupe a blízkosti, o spolužití či jednoducho o jedinečnosti života – v Československu, Rusku, Guinei, Čečensku, vo Švajčiarsku, na Slovensku...
dostupné aj ako:
Kronika zabudnutých pocitov
V Piusovej beletrizovanej kronike ožíva starý, familiárne známy svet, jeho vlastné detstvo, mýtický svet, mŕtvi vstávajú zo svojich hrobov, aby znovu, ešte raz prežili svoje životy. Miroslav Pius do nich však vdýchol nový život. Kronika zabudnutých pocitov s podtitulom Dejiny našej krčmy (vydal Spolok slovenských spisovateľov) je vlastne beletrizovaným záznamom, pamäťou malého dedinského kolektívu a jeho osudov. Ako sám Miroslav Pius hovorí, názov jeho ostatnej knižky akoby evokoval známy výrok Marcela Prousta o hľadaní strateného času, pričom v jeho prípade ide najmä o hľadaní stratených pocitov. On stratený čas a zabudnuté pocity v týchto príbehoch nielen hľadá, ale ich aj cez svoju pamäť intenzívne prežíva. Na knižke autor postupne pracoval od roku 2011. Tvoria ju vtipno-smutné poviedky o známych či menej známych ľuďoch z Nemčinian, ktorí už nie sú na tomto svete, ale zanechali tu svoju stopu. Autor sa o nich dozvedel práve v krčme, alebo sa tu niektoré z príbehov priamo odohrali. Čitateľ sa určite dychtivo začíta do životných trápení pekára Palkoviča, kováča Máčaja, hrobára Kúšteka, Filipa Malého, dedinského filozofa, alebo Antona Šmidfajlíka – rechtora dedinskej malotriedky atď. Piusova kniha poslúži študentom a učiteľom pri výučbe regionálnych dejín, ako aj všetkým tým, ktorí zvedavo hľadajú a pátrajú po svojich predkoch.
