Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 46 z 75

Zbierka P. Iča (1987) Podchod obsahuje 15 strhujúcich príbehov, ktoré poukazujú na krutú realitu súčasnosti. Autor ich prostredníctvom približuje problémy stojace akoby v úzadí spoločenského záujmu. Podvedomá nenávisť, stres, chudoba, bezdomovectvo, úpadok morálky a čoraz hlbšia priepasť v medziľudských vzťahoch to sú iba niektoré z tém, ktoré Podchod bez zbytočného moralizujúceho pátosu predostiera čitateľskej verejnosti. Meditatívno-dejová konštrukcia textov pritom dokáže udržiavať čitateľa v strehu, nezavádza len do hlbín ponurých úvah, ale vychádzajúc z autorových osobných skúseností a pozorovaní, privádza skôr ku konštruktívnemu hĺbaniu. Ústrednými postavami poviedok sú ľudia rôznych vekových skupín a spoločenských vrstiev dôchodcovia, vdovy, mladí nezamestnaní ľudia, podnikatelia... Kniha je pohľadom na ich trápenia, životné postoje, tajomstvá a zločiny. Zbierka vydal Spolok slovenských spisovateľov (2018) v Edícii mladých slovenských autorov časopisu Dotyky.

Aký prísľub nám dávajú rýchlo sa rozvíjajúce digitálne technológie pre zlepšenie nášho života? A neprerastú nám čoskoro cez hlavu? Slovenský IT špecialista Miroslav Pikus sa vo svojej eseji Počítač v meste pozrel na problematiku ich zavádzania do spoločnosti. Vynálezy ako sú inteligentné pouličné lampy či odpadkové koše so senzormi majú nepochybne potenciál spraviť naše okolie bezpečnejším, krajším a efektívnejšie spravovaným. Počítačové a telekomunikačné firmy, ktoré ich sebavedomo ponúkajú, si však neuvedomujú, že vhupli do už veľmi rozvinutého umenia a zabehnutého poznania o ľudskom spolužití. S nasadením týchto technológií v zložitom prostredí miest a obcí totiž súvisia aj rôzne ťažkosti či riziká a ich fungovanie treba chápať v kontexte celej ľudskej spoločnosti. Na mieste je otázka, či skutočne vieme, čo robíme. Rovnako netreba prehliadať jednoduché a bystré riešenia, ktoré nevyžadujú zložité technológie a máme ich poruke. Múdre mesto nevytvorí sám magistrát. Ale ani korporácie, či aktivisti. Dokážu to len všetci spolu a budú im v tom musieť pomôcť tí najdôležitejší obyvatelia. Lebo čo je mesto, ak nie jeho ľudia? Esej Miroslava Pikusa Počítač v meste vychádza v edícii Skica.

V prípade osamelého bežca i rytiera stredovekej dvornej epiky je rozhodujúca cesta - vytrvalostný beh "po dlhej trati" i putovanie - v prenesenom význame. Obaja zdoloávajú trasu svojej prmeny a bytostného napĺňania a zdokonaľovania. Rytierstvo v tomto zmysle - ako individuálnym hrdinom vykonávaná "služba štátu" a dobrodružné putovanie - hľadanie (princím "quest") - nemá svoje "naplnenie", je to a priori nezavŕšiteľný, nikdy sa nekončiaci proces napĺňania, nekonečného realizovania sa, "stávania sa". Rytier má pred sebou stále "otvorenú cestu" - akékoľvek ušľachtilé činy a hrdinstvá práve vykonal, resp. má už za sebou, nemôže považovať svoje pôsobenie či službu za zavŕšenie a uzatvorenie, zakaždým ide ďalej (ísť stále ďalej - má u Štrpku (a Osamelých bežcov vôbec) od začiatku, t.j. od vzniku a profilovania sa skupiny a prvých skupinových manifestov, zmysel či hodnotu životného "motta", "programového vyhlásenia".

Od druhej polovice 90-tych rokov 20. storocia autorova tvorba vyrazne ovplyvnila podobu slovenskej poezie a urcovala jej dalsie smerovanie. Básnická kniha s eponymickým názvom Michal Habaj otvorila v roku 2012 nove tvorive obdobie autora a znamenala obrat v sposobe a charaktere jeho basnickeho vyjadrenia. V knihe najdeme spiritualnu poeziu, prirodnu lyriku, experimentalne basnicke formy, basne s tradicnou poetikou, spolocensky angazovanu poeziu, narativne pasma, kratke vychodne formy, velku biblicku poemu, basnicky serial i oddiel dennikovych zaznamov. Heterogenny charakter knihy sa utvara v interakcii mnozstva kodov a stylizacii autorskeho/lyrickeho subjektu, ktore sa navzajom doplnaju a podporuju, aby vytvorili jeden kompaktny a organicky celok, syntezu. Z tohto hladiska je zbierka polyfonna a nachadza sa v nej netradicne pestra kombinacia basnickych stylov a zanrov, na co odkazuju uz klucove slova v uvode knihy (mystika beat koncept experiment gyc pop teoria). Pritomne su tiez biograficky kodovane texty, ktore v sulade s eponymickym nazvom navadzaju citatela k tomu, aby knihu cital (potencialne) v auto/biografickom kluci. Autor sa tymto gestom hlasi k tradicii umeleckych koncepcii, ktore programovo pracovali s ideou sebatvorby cloveka, pricom tento spiritualne motivovany prieskum ma svoju vopred danu metodologiu. Kazdodennost a profannost je tu konfrontovana s cnenim po presahu do nadprirodzenej sfery. Knihu mozeme chapat ako basnicky dokument ludskej pute za poznanim. Umelecky prinos takehoto pristupu mozeme vidiet v snahe opatovne zdovodnit a dokladovat legitimnost a hodnovernost basnickeho textu vlastnym zivotom autora. Prepojenie zivota a poezie sa tu vnima ako prirodzeny vztah, ktory sa posobenim literarnej postmoderny oslabil, az miestami celkom zanikol, a ktory je nutne revitalizovat. Zaroven sa tu pripominaju take otazky ako su vztah diela k svojmu autorovi alebo tvorcu k svetu, ktory ho obklopuje. Autor sa pusta do skumania zmyslu krasy, oblasti v sucasnej poezii obozretne obchadzanej. Praca s imaginaciou v zmysle slobodneho pohybu reci dokladuje navrat k prirodzenosti a pravdivosti basnickeho obrazu. Cielom takto stavanej lyrickej situacie je, aby po knihe siahali rozni citatelia, ktori dokazu nachadzat zmysel a krasu v mnohosti a diferencovanosti obsahov i foriem sveta a poezie, v permanentnej vyzve mysliet inak, avsak autenticky, a nechavat sa vzdy nanovo prekvapovat vlastnou zvedavostou, sebou samym ako i moznostami basnickeho vyjadrenia. Prvé vydanie knihy v roku 2012 zvíťazilo v ankete denníka Pravda Kniha roka.

Básnický debut Martiny Strakovej Pohľadnice z neviditeľných miest prináša čitateľom poéziu impresionizmu. Zbierka je rozdelená do štyroch navzájom prepojených častí: Kabinetky, Herbáriá, Lepidoptera (súčasťou, ktorej sú aj tri grafické básne), spolu so záverečným cyklom desiatich spevov Rímske pínie. Básnický text je obohatený autorskými ilustráciami od Lívie Kožuškovej.

To čo sa v súčasnosti nazýva ľudovým umením, bolo v minulosti súčasťou každodenného života človeka. Ľudový výrobca pracoval s praktickým cieľom a jeho výrobky charakterizoval dokonalý súlad materiálu a techniky, funkcie a výzdoby. Každá vec ktorú zhotovil, musela byť taká, aby slúžila a aj ukázala, spájala sa v nej krása materiálu, výzdoby a účelnosti. Ľudia v Liptove spracovávali prírodné materiály a zhotovovali predmety, ktoré im slúžili v každodennom živote. Najpoužívanejšie boli predmety z dreva potrebné v domácnosti a gazdovstve, ale aj nábytok. Z prútia, korienkov a slamy sa plietli koše a košíky, hrnčiari robili a vypaľovali hlinené krčahy, misy, hrnce, pekáče a aj kachlice. Ovčiari si vyrezávali salašnícky riad, formy na oštiepky a črpáky na žinčicu. Ich oblečenie charakterizovala tzv. valaská paráda – bohato zdobené opasky, kapsy, klobúky, pracky a spony. Z ovčej vlny ľudia robili súkno, ktoré im slúžilo na odievanie, šili si z neho zimnú obuv a tiež používali ako prikrývky. Z koží oviec zruční remeselníci šili veľké mužské a ženské kožuchy, ale aj zdobené vesty bez rukávov. Ženy spracovávali ľanové a konopné vlákna, tkali z nich plátno, ktoré ozdobovali vytkávanými alebo vyšívanými vzormi. Modrotlačiari farbili biele plátno a potláčali ho krásnymi farebnými vzormi. Je potešiteľné, že takmer všetky výrobné a remeselné techniky a postupy sa v regióne uchovali až do súčasnosti ako živá tradícia. Úvodné texty ku každej kapitole sú v anglickom jazyku.

Viete, čo má spoločné Pinocchio a opička Pipo? Nuž, obe stvoril ten istý autor, Carlo Collodi, ktorý im dal aj mnohé podobné črty, ako sklony k neposlušnosti, klamstvu a huncútstvu. Vďaka nim sa dostávajú do rôznych nebezpečných situácií, ktoré ich odvedú od rodín. Opička Pipo žije v lese, spolu so svojimi rodičmi a súrodencami, ktorí sú na rozdiel od nej veľmi poslušní. Pipo prejde veľmi dlhú cestu a zažije mnoho dobrodružstiev. Vráti sa na konci domov, ku svojej rodine, alebo ostane žiť s novým kamarátom Alfrédom? Mimochodom, tento 10-ročný chlapec je vlastne Pinocchiom, ktorý sa naňho zmenil v závere svojho príbehu. Autor zámerne prepojil obe knihy ešte aj postavou Modrej víly. A spoločný majú tiež svieži jazyk, iskriaci humor a rýchlo plynúci a bohatý dej. Knihu, ktorá vychádza v slovenčine po prvýkrát, ilustroval Axel Scheffler, tvorca obľúbenej príšerky Gruffalo.

Básnik Benjamín Škreko je známy najmä staršej generácii vďaka tomu, že často uverejňoval svoju tvorbu v satirickom časopise Roháč. Jeho láskavý a nezameniteľný humor sa tak stal súčasťou mnohých rodín a domácností. Humoristické prvky v jeho tvorbe prezrádzajú, že je to človek s optimistickým prístupom ku všetkému, čím sa stretáva. Táto črta sa nachádza aj v jeho najnovšej zbierke básni Kam z kanape. Spoznávame v nej Benjamína Škreka nielen ako výborného aforistu, no najmä ako skvelého básnika. So šarmom majstra nám ponúka dokonalo vypracované verše, v ktorých sa drží starej osvedčenej poetickej formy – viazaného verša, no napĺňa ju večne mladým, optimistickým duchom. Benjamín Škreko nám prináša svoje básne preto, aby nás potešil, poláskal, trošku sa s nami aj pomaznal pomocou svojich čarovných slovíčok a kúziel, ktoré vie dať do nich on. Jeho tvorba je ako vzácne víno, čím je staršia, tým je iskrivejšia. Má v sebe všetko to, čo vie potešiť ľudského ducha: vtip, iskru, myšlienku, nenáročnosť, pritom však jedinečnosť. Túto knihu by mali mať všetci, ktorí chcú večer zaspávať s úsmevom na perách. Foto: Miroslav Huptych

Pastierska kultúra a tradičné formy chovu oviec v minulosti významne ovplyvnili pôvodnú roľnícku kultúru Liptova. Kniha prináša pútavé rozprávanie o salašnom hospodárení a pasení oviec na vysokohorských a hôľnych pasienkoch. Pri čitateľov budú zaujímavé skutočné príbehy bačov a valachov, ich osobné spomienky a zážitky. Okrem hospodárskeho významu chovu oviec, vplyvu ovčieho mlieka a syra na stravovanie obyvateľstva, využitie ovčej vlny na odievanie a obuv sú to aj významné kultúrne a výtvarné hodnoty. Je to pastierske rezbárske umenie ako špecifický prejav ovčiarov spojený s ich dlhodobým pobytom v prírode a hudobný a tanečný folklór. Charakteristickým znakom ovčiarskeho povolania tzv. valaského stavu sú doplnky odevu a ďalšie artefakty. K nim patria bohato zdobené široké viacprackové opasky, pracky, spony, vybíjané pastierske kapsy a klobúky. K výstroju ovčiarov patrili valašky, palice, rôzne archaické hudobné nástroje. Úvodné texty ku každej kapitole sú v anglickom jazyku.

Georg Simmel (1858 1918) patrí medzi zakladateľské osobnosti modernej sociológie a zvlášť sociológie kultúry. Esej Rembrandt z roku 1916 vychádza v slovenčine prvýkrát. Georg Simmel si vo svojej knihe kladie zásadné otázky, ktoré sú však dnes už len v pozadí sociologických analýz, ak sa vôbec kladú. Napríklad: Čo skutočne vidíme v umeleckom diele?, Čo nám hovorí Rembrandtovo dielo o ľudskej prirodzenosti alebo podstate?, V čom spočíva jedinečnosť autorovho prínosu? Jeho brilantná interpretačná štúdia patrí k majstrovským textom filozofie a sociológie umenia.

Sociálne siete ako novodobý fenomén využilo vydavateľstvo PARS ARTEM na to, aby v nich našlo pár zaujímavých autorov. Patrí k ním aj poetka z Rožňavy s krásnym poetickým nickom Bea Hric Swetlunka. Keďže jej poézia pod týmto menom figuruje na internete, Pars Artem sa rozhodlo pod týmto pseudonymom publikovať aj jej knihu básní. Sú jedinečné svojou myšlienkovou štruktúrou a tým, že autorka nenachádza inšpiráciu v tom, v čom väčšina žien jej veku. Hoci je jednou z nosných tém knihy láska, resp. partnerský vzťah, nie je jediná. Bea Hric Swetlunka zostáva verná svojmu nicku v tom, že čitateľovi predkladá krehké a svetlé obrázky sveta, v ktorom žije. Verše v niečom pripomínajú japonskú perokresbu, sú náčrtom, v ktorom si môžeme mnohé domyslieť. Pre svoje nevšedné videnie sveta si poézia Bei Hric Swetlunky zaslúži, aby sa z obrazovky, resp. internetu dostala do rúk čitateľov ako krásna a pôvabná kniha. Debuty majú zvyčajne ťažkú cestu, ale Bei Hric Swetlunke vo veľkom pomohla grafická výprava knihy, za ktorú vďačí renomovanej a známej ilustrátorke, výtvarníčke Alexandre Geschwandtnerovej.

Antológia z tvorby účastníkov 16. ročníka medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica: Tomomi Adači (Japonsko) / Risto Ahti (Fínsko) / Renate Aichinger (Rakúsko) / Nikolina Andova Šopova (Macedónsko) / Jana Beňová (Slovensko) / Luc Bénazet (Francúzsko) / Olivier Brossard (Francúzsko) / Pietro Cagni (Taliansko) / Veronika Dintinjana (Slovinsko) / Bruno Doucey (Francúzsko) / Mária Ferenčuhová (Slovensko) / Łukasz Jarosz (Poľsko) / Carmien Michels (Belgicko) / Camilla Nelson (Veľká Británia) / Agda Bavi Pain (Slovensko) / Noam Partom (Izrael) / Martin Poch (Česká republika) / Alexandru Potcoavă (Rumunsko) / Luke Roberts (Veľká Británia) / Kathrin Schmidt (Nemecko) / Hannah Silva (Veľká Británia) / Endré Szkárosi (Maďarsko) / Kinga Tóth (Maďarsko)

C20 je séria knižných vreckových sprievodcov, ktoré vás prevedú architektúrou 20. storočia. Publikácia slúži ako unikátny turistický bedeker pre čoraz obľúbenejšie cestovanie za modernou architektúrou. Vďaka atraktívnemu a prístupnému spracovaniu zvyšuje povedomie o architektonických kvalitách minulého storočia a posilňuje záujem o i menej známe budovy. Za sprievodcom C20 stojí občianske združenie Archimera a umelecká skupina Opustená (re)kreácia. Sprievodca C20 pre hlavné mesto Bratislavu má dva diely, pričom každý obsahuje 50 stavieb, ktoré by jeho obyvateľovi alebo návštevníkovi nemali ostať neznáme.

Iason a Medeia je v poradí piatym titulom edície Múzy, ktorá čitateľa sprevádza antickým príbehom argonautov. V knihe nechýba dôležitá esejistická časť „Príbeh príbehu“, ktorá zaraďuje mýtické motívy do historických, spoločenských a umeleckých kontextov. Moderné výtvarné diela Daniela Brunovského sú v pravom zmysle slova dorozprávaním príbehu. Kniha je určená čitateľom všetkých generácií. Ilustrácie: Daniel Brunovský

Beletrizované rozprávanie Karola Dubeckého sa opiera o historické fakty a zachované dokumenty. Autor pri písaní knihy čerpal nielen z odbornej literatúry, ale i z listov, denníkov, poznámok umelcov a zo životopisov. Za každým príbehom čitateľ nájde poznámky, v ktorých sú v skratke zhrnuté základné údaje o skladateľovi a jeho diele aj vysvetlené hudobné termíny, cudzie slová, mená a historické udalosti. Čitateľa určite poteší príloha „Malé skladby veľkých majstrov“, v ktorej nájde notový materiál najjednoduchších skladieb majstrov. Albín Brunovský, jeden z našich významných výtvarníkov, v roku 1975 doplnil knihu portrétmi hudobníkov a krásnymi ilustráciami, ktoré čitateli oslovia i dnes. Ilustrácie: Albín Brunovský

Táto knižka vás presvedčí o tom, že slovenské dejiny sa písali aj na východ od Tatier. Dozviete sa o pozoruhodných udalostiach z dávnej i menej dávnej minulosti Spiša, Zamaguria, Šariša, Abova, horného a dolného Zemplína. Ocitnete sa uprostred krvavej bitky pri Rozhanovciach, v ktorej Matúš Čák takmer zajal uhorského kráľa. Na Zádielskej planine stretnete zbožného kráľa Ladislava v boji proti hordám ázijských lúpežníkov. V Slanských vrchoch spolu s chamtivým pastierom odhalíte poklady, akých nikde inde na svete niet. V Raslavickom kaštieli sa pozhovárate s ruským cárom Alexandrom a odhalíte záhadu tajuplnej vraždy. A obrovské množstvo iných podivných i neslýchaných udalostí, zvestí a tajomstiev na vás čaká v takmer stovke príbehov, ktoré vám vyrozpráva erudovaný znalec histórie a zberateľ povestí z východu Slovenska.

Známa poľská publicistka Paulina Wilk nás cez obrazy každodennosti sprevádza politickou a spoločenskou transformáciou Poľska. Vraciame sa s ňou do detstva pred pádom režimom, do spomienok, ktoré konfrontuje s prítomnosťou. Bez zbytočného sentimentu a nostalgie ukazuje, ako jej generácia vymenila systém za systém a zabudla na solidaritu a hodnoty, s ktorými vyrastala. Kritizuje bezbrehý individualizmus a apeluje na to, aby sme sa opäť viac zblížili, pričom veľmi presne píše o problémoch, ktoré trápia nielen Poľsko, ale celú strednú Európu.

Básnická zbierka Petra gregora Odniesť si oheň z horiaceho domu je jemným ironickým portrétovaní historických postáv z antiky s alúziami na súčasníkov. Témy chápe ako príležitosť metaforicky prerozprávať historky zo zašlého sveta poetickým jazykom v kontexte neduhov súčasnosti ako univerzálny svet, kde konzekventná chronológia nehrá dôležitú rolu.

Výsledky aktuálneho ročníka súťaže sú pre mňa osobne dobrou správou, pretože sme mali možnosť čítať sebavedomých zástupcov veľmi odlišných poetík. Nedá sa určiť jeden dominujúci prúd. Kvalitných reprezentantov si našla poézia civilná, konceptuálna, experimentálna, imaginatívna, čítali sme básne v tom najlepšom smere angažované, milostnú a prírodnú lyriku aj rôzne kombinácie vyššie spomenutého. Bez toho aby sme sa o tom v porote vopred dohodli, v spoločnej zhode sme hľadali naprieč kategóriami, nemali sme potrebu jeden smer vyzdvihnúť na úkor ostatných. Šlo nám jedine o silu výrazu a osobitosť básnického videnia. Verím, že výsledok náš zámer potvrdil. Uverejnené básne vybrala odborná porota v zložení Jitka N. Srbová (predsedníčka), Mila Haugová, Eva Tomkuliaková a Adam Borzič. 1. IHLAN  Michal Baláž  2. ZLATÝ REVOLUČNÍ ZPĚV Olga Stehlíková 2. STATUS QUO ANTE BELLUM Emma Kausc 3. NÁRODNÍ VARTA Jan Škrob Prémie:B., MODRÝ VLK Marek Torčík ŽIVOT A INÉ ZÁVISLOSTI - Lucia Huňadyová SOUKROMÝ VÝKLAD PRAVIDEL HRY GO - Ondřej Škrabal PREMENLIVÉ - Filip Németh (12.09.1985) ŠAMPANSKÉ NIKDY NIKOHO NEZABILO - Marcel Lacko NOČNÝ KLUB - Andrej Bublák AUTOMATIZÁCIA - Barbara Vojtašáková Vyhlasovateľmi súťaže boli literarnyklub.sk - občianske združenie a vydavateľstvo Fra. Predslov k zborníku Básne SK/CZ 2018 Úvodem V čem tkví smysl soutěží v uměleckých disciplínách, kde z podstaty věci nelze exaktně stanovit kritéria? Je vůbec možné stavět něco tak křehkého, jako je osobní výpověď o světě, do pomyslných startovních bloků? Jak porovnat zcela nesourodý autorský styl i zcela nepoměřitelnou životní zkušenost, jestliže soutěž není omezena věkem? A jak spravedlivě porovnat příspěvky ve dvou jazycích, které přes svou blízkost mají autonomní poetiky? Než jsem přijala svou úlohu v porotě 8. ročníku literární soutěže Básne SK/CZ, musela jsem si odpovědět, že smysl tu je, že hodnotit lze a že bude možné o spravedlnost usilovat. Nahlížím, že půvab soutěžeje právě v její otevřenosti a v tom, že se tu až do odkrytí číselných kódů přihlášených nehraje, neboť z podstaty věci nemůže, na žádná jména.A že se tu již druhým rokem připouští a dokonce pěstuje společný jazykový prostor češtiny a slovenštiny to mi v roce, který završuje století od vzniku Československa, připadá symbolické a důležité. Patřím ke generaci Husákových dětí, která vyrůstala v dvojjazyčném světě. Ztráta slovenštiny z českého kulturního mediálního prostoru, kterou vskutku nemohou kompenzovat česko-slovenské pop show, je pro mne ztrátou osobní. Tolik úvodní reflexe k povaze soutěže samé. Práce poroty, ve které mi byli partnery ( a také cennými protipóly! ) Mila Haugová, Eva Tomkuliaková a Adam Borzič, byla v mnoha ohledech postavena na osobní odpovědnosti. Každý z nás si v samotě prošel procesem čtení obrovského množství textů a musel se v prvních dvou kolech sám za sebe rozhodnout, které projdou dál. Systém soutěže nastavuje výchozí kritéria, přirozeně vyřazuje práce začátečnické a formálně či obsahově slabé. Šanci ale nedostaly ani příspěvky pouze nevyrovnané, kde byly v zaslaném souboru jedna či dvě výtečné básně a zbytek jejich úrovně nedosahoval. K této přísnosti nás systém soutěže přímo vyzýval a zároveň ho vyžadovaly stovky příspěvků zaslaných do prvního kola. Zároveň tak můžeme říci, že mezi autory, kteří letos nepostoupili, se mohou nacházet budoucí ocenění nebo i vítězové. Bylo také zřetelné, že mnozí básníci menší zkušenosti teprve ohmatávají možnosti formy, experimentují a zkoumají způsoby, kterými své inspirace přetavit v silné básně. Že tato potřeba v dnešním světě přetrvává, svědčí o trvalém významu poezie jako formy, již nelze nahradit emailem, SMSkou ani tweetem. Může ale z těchto dnes běžných formátů vyvěrat: v tomto smyslu mám chuť ustavičně podněcovat k tvůrčímu objevitelství v jazyce a nelituji žádné z mnoha hodin, které jsem proseděla nad texty, jež si to snad zcela nezasloužily. Zasloužila si to totiž lidská potřeba vyjádřit se nad rámec osobního p