Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 47 z 75
zobraziť:
Demian
Túto knihu publikoval Hesse knižne v júni 1919 pod pseudonymom Emil Sinclair, pretože bol v Nemecku pre svoje protivojnové až pacifistické postoje počas vojny nežiaducim autorom. Po veľkom čitateľskom úspechu (8. dotlačí za pol roka) a uznanlivých recenziách kritiky získal aj Fontaneho cenu pre začínajúcich autorov. Následne priznáva autorstvo a kniha ďalej už vychádza s podtitulom ako naše súčasné vydanie. Už v roku 1925 vychádza 66. vydanie a už v roku 1947 presiahlo nemecké vydanie milión výtlačkov. V súčasnosti je kniha preložená do 28. jazykov.
Tento román je príbehom priateľstva dvoch mladíkov v časoch pred nadchádzajúcou veľkou vojnou. Je aj príbehom hľadania nového, neskompromitovaného náboženstva a zmyslu života vôbec. Zo všetkých Hesseho kníh je Demian najviac ovplyvnený Jungovou psychológiou a symbolikou (Hesse bol Jungovým pacientom a neskôr aj priateľom). Veľký vplyv na text knihy mal aj psychoanalytik Josef B. Lang, dlhoročný Hesseho priateľ a terapeut, ktorý sa v knihe objavuje ako významná postava Pistorius. Publikácia obsahuje prvý raz slovensky publikovaný doslov Volkera Michelsa a vychádza v grafickej úprave Mareka Kianičku v luxusnej edícii TERRA.
Strieborný holub
Román Strieborný holub rozpráva príbeh mladého ruského intelektuála, básnika a filológa Petra Dariaľského. Stojí pred dvomi životnými cestami, ktoré v autorovej predstave odrážajú odveké vajatanie Ruska medzi Západom a Východom. Získa lásku krásnej grófskej dievčina Kati, zasnúbi sa s ňou, a tak sa mu už črtá cesta žiarivej budúcnosti, naplnenej prepychom, európskou vzdelanosťou a kultúrou. Stane sa však niečo nečakané – Peter, obdivovateľ ľudu, ľudového života, prostonárodnej reči, vidiaci v pravoslávnej nábožnosti odkaz Byzancie a starovekej antiky, podľahne zvádzaniu primitívnej, živočíšnej dedinskej ženy Matriony. Netuší, že je členkou sekty holubov a nezvádza ho náhodou. Takto nevdojak vykročí po svojej druhej, osudnej ceste. Vôkol neho sa začne sťahovať sieť, ktorú mu sektári nastražili. Roztočenie neviditeľných koliesok ženie hrdinu do bezvýchodiskovej situácie, ktorá sa prehlbuje jeho neuvedomelosťou a naivitou.
Symbolistický básnik a prozaik, ale aj ideológ a teoretik, predstaviteľ ruskej moderny Andrej Belyj (1880 – 1934) sa vlastným menom volal Boris Nikolajevič Bugajev. Do literatúry vstúpil v prvých rokoch 20. storočia ako autor štyroch experimentálnych symfónií, lyrických prozaických útvarov vytvorených na hudobnom princípe. Neskôr sa stal románopiscom a patril k tým, ktorí v svetovom meradle obrodzovali románový žáner. Zarovno so spisovateľmi ako James Joyce, Marcel Proust či Virginia Woolfová svojimi modernistickými dielami otváral brány k najväčším výdobytkom svetovej umeleckej prózy. Spomedzi jeho románov sa najviac cenia Strieborný holub (1909) a Peterburg (1911 – po 1913/14). Kým v Peterburgu umelecky spracoval tému západnej, európskej podstaty Ruska, jeho chladného, racionálneho prvopočiatku, ktorý podľa neho ubíja národnú mentalitu a odcudzuje ju samu sebe, v Striebornom holubovi sa zameral na iracionálnu živelnosť a temnosť, prichádzajúcu v autorových predstavách z Východu...
dostupné aj ako:
Z pohľadu dvoch pohárov mlieka
Juraj Briškár (1964) je vysokoškolský pedagóg, literárny vedec a spisovateľ, autor piatich zbierok aforizmov a sentencií (Mlčanie, 1994; Chôdza v Oriente, 1998; Autumnal furniture, 2002; Symetrické pozorovania, 2011; Prechádzka labyrintom, 2017), dvoch kníh esejí Elementárne situácie v literatúre (2005) a Poetika zmyslového vnímania (2014) a prózy Sprievodca nezrozumiteľnosťou (2014). Vo všetkých knihách autor vychádza z tvorivého čítania sveta a odkrývania nevidených a neviditeľných súvislostí. V básnickej zbierke Z pohľadu dvoch pohárov mlieka po prvý raz preveruje, do akej miery je aj poézia prostriedkom na skúmanie a zaznamenávanie skutočnosti. Briškárove básne sú nekonvenčné a v mnohom idú proti zaužívaným postupom literatúry. Obyčajnosť, účelnosť či účelovosť autor povyšuje na úroveň poézie ako príklad výnimočných schopností ľudskej mysle, jej prenikavosti a imaginatívnosti, a tak ukazuje, koľko radosti a slobody je možné obsiahnuť jediným hlbokým pohľadom.
Na sklade 2Ks
9,90 €
a b c
Texty publikované v tejto knihe sú rozpracovaním projektov There Are More Things a Rušička automatizovaných mentálnych spojení, ktoré autorky prvýkrát prezentovali na výstave Z druhej ruky v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici v roku 2012. RAMS je skomponovaná z 365 prisvojených príkazov, inštrukcií, predpisov a odporúčaní z rôznych oblastí a období. Časť nazvaná ? a b c ? pozostáva z 1000 obrazových titulkov, ktoré autorky uvoľnili z ich vzťahov k obrazom a usporiadali do podoby akejsi asociatívnej encyklopédie. Tieto dva texty dopĺňa ešte báseň Trh márnosti, taktiež zostavená z apropriovaných textových fragmentov. Mlynárčiková a Ružičková sa aj touto knihou hlásia k intelektuálnemu odkazu Bouvarda a Pécucheta.
Paternoster
Dana Podracká sa nám v zbierke Paternoster, podobne ako vo väčšine svojej predošlej básnickej aj esejistickej tvorby, predstavuje ako autorka skúmajúca mýtické súradnice nášho sveta, vnútorné vzťahy jednotlivých vrstiev najvšeobecnejšej ľudskej skúsenosti a rozličné stránky kozmického rozmeru bytia. Hoci nijako neskrýva, že svoje ľudské a umelecké poznanie čerpá z osobnej skúsenosti, ba často priam ostentatívne štylizuje svoje texty do prvej osoby jednotného čísla, jej popisy, odkazy a postrehy nikdy neskĺzavajú do narcistického privátna či do egocentrického sentimentu, ale odkrývajú tie siločiary jej vedomia a podvedomia, čo celkom prirodzene a nenásilne korešpondujú s najvnútornejšou skúsenosťou každého z nás.
Na sklade 1Ks
9,90 €
dostupné aj ako:
(ne)obyčajný život farára
Obyčajný farár! Čím už len môže byť zaujímavý jeho život? Tento sprofanizovaný postoj sa v našom (post)komunistickom prostredí akoby udomácnil natrvalo. No na druhej strane je tu nemalá skupina veriacich, ktorí v kňazoch vidia absolútnu autoritu a uchovávajú ešte zostatok doby, v ktorej bol kňaz jednou z najváženejších osobností v spoločnosti.
Titul, ktorý držíte v rukách, nechce stáť ani na jednej zo strán ideovej barikády. Už jeho netradičný názov so zátvorkou mení význam pôvodného tvrdenia. Autori knihy chcú nechať na čitateľoch, aby si po prečítaní knihy urobili vlastný názor, či je zátvorka v názve opodstatnená alebo nie. Je čisto na nich, či budú život kňazov v minulosti považovať za obyčajný a nudný, alebo pohľad do „farárskej“ mikrohistórie môže byť pre nich inšpirujúci, poučný, či dokonca vtipný.
Kniha ukazuje, že plejáda (ne)obyčajných slovenských kňazov nekončí pri menách Hlinka, Tiso, Hurban, či Hodža. Autori pripravili deväť zaujímavých kapitol o živote kňazov zastupujúcich takmer celé pestré konfesionálne prostredie územia Slovenska. V ich príbehoch odohrávajúcich sa v 19. a 20. storočí môže čitateľ sledovať nielen jednotlivé životné osudy, ale aj vývoj doby a jej každodennosť.
V knihe sa nachádza príbeh známeho historika a publicistu Jonáša Záborského, ktorý si prešiel tŕnistou cestou ako konvertita z evanjelického na katolíckeho kňaza. Politikom angažujúcim sa v revolučných udalostiach 1848/49, avšak izolovaným v čase neoabsolutizmu, bol Eugen Gerometta. Ďalším konvertitom, z evanjelickej na pravoslávnu vieru, bol najdlhšie žijúci štúrovec, otec dvanástich detí, Jozef Podhradský. „Neposlušným“ panslávom dvíhajúcim krvný tlak spišským a banskobystrickým biskupom bol Peter Tomkuljak. V príbehu o Jozefovi Murgašovi sú odkryté mnohé, doteraz málo známe vedecké úspechy, slovenského rodáka za „veľkou mlákou“, tiež aj korenisté ukážky jeho cholerickej povahy. Plejádu kňazov ozdobuje jediná žena – Darina Bancíková, prvá evanjelická farárka, väznená v 60. rokoch minulého storočia. Pravoslávny biskup a spolupracovník ŠtB, Michal Kančuha, nedovolene prekročil hranice Československa a emigroval do USA. Jeho príbeh končí tragicky neslávnym návratom do socialistickej vlasti. Totalitný režim druhej polovice 20. storočia ostro zakročil aj proti gréckokatolíckemu kňazovi Mironovi Petrašovičovi, ktorého agenti „vyšetrovali“ ako starca a dôsledkom ich metód umrel. Vyšetrovanie, väznenie a 40-ročné prenasledovanie zažil František Paňák, ktorý do rehole vstúpil ako mladý nadaný právnik.
Stena
Príbeh na hranici sci-fi predstavuje metaforu totalitného režimu, jeho zrútenia a opätovného úspešného návratu v ešte agresívnejšej podobe. Pod ostrovom a jeho tzv. Ľudovým režimom si môžeme predstaviť fašizmus, komunizmus alebo aj skorumpovanú polodemokraciu, pretože princíp zla a lojality voči zlu ostáva rovnaký. Potvrdzuje to aj svojská genéza príbehu: Prvé časti sa začali rodiť v rokoch 1987 a 1988 pod vplyvom komunistického totalitného režimu. Novela, teda jej prvá verzia, bola dokončená v roku 1992 – už s ohľadom na hrozbu nacionalizmu, ktorý vtedy prepukol nielen na Slovensku, ale s oveľa tragickejšími dôsledkami aj na Balkáne. Táto prvá ucelená strojopisná verzia sa znovu objavila po 25 rokoch – a odrazu, vzhľadom na geopolitické zmeny, ktoré sa v poslednom období odohrali pôsobí opäť aktuálne.
Na sklade 1Ks
12,90 €
dostupné aj ako:
Už
Mária Bátorová je „dvojdomou autorkou“. Ako literárna vedkyňa zaujala na začiatku 90. rokov prácami, ktoré sa zaoberali predtým tabuizovanými literárnovednými témami Biele miesta v slovenskej literatúre (1991, spoluautorka), Roky úzkosti a vzopätia (1992) a neskôr precíznou komparatívnou prácou J. C. Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre (2000) prinášajúcou nové poznatky o väzbách medzi dielom J. C. Hronského a európskou literárnou modernou. Začiatkom 90. rokov sa Bátorová predstavila aj ako prozaička. V roku 1991 vydala novelu Zvony v kameni. Bátorovej prozaickou doménou sú jemné psychologické sondy do ženského sveta, tak ako ich poznáme z kníh Tíš (1996), Tell (1999) a Biele steny (2003). Mária Bátorová píše aj svoje prozaické knihy od počiatku tak, že kombinuje prozaický text – poviedky a novely s básňami. Poézia v prozaických knihách je paritne zastúpená a stojí buď v kontrapunktickom postavení k próze, alebo je v súlade s ňou a lyricky podčiarkuje prozaický text. Dokonca román Stred (Ikar 2010) obsahuje dve básne. V roku 2008 vyšiel výber z poézie autorky pod názvom Púšte a oázy vo vydavateľstve Petrus. Tento raz predkladá autorka opäť projekt čisto poetický: Básnická zbierka Už sa skladá z troch oddielov predelených ilustráciou, v ktorých sú básne usporiadané zhruba podľa témy. Prvý oddiel obsahuje básne venované tým, ktorí už nežijú, druhý tvoria básne občiansko-spoločenské s motívmi sociálnymi a etickými, tretí oddiel tvoria básne intímnej reflexie. Samotný názov je zvolený trefne: „Už“ je krátke slovo, ktoré má významový potenciál štartu a zároveň redukcie smrti. Medzi týmito entitami sa pohybuje rozsah významov v tejto zbierke. Obraz Vladimíra Popoviča, ktorý dizajnér knihy František Hříbal zobral ako podklad pre obálku básnickej knihy, spočíva na motíve tancujúcich postáv, ktoré sa pohybujú v kruhu a pripomínajú večný kolobeh života.
O dievčatku, ktoré kráča Domov
Originálna autorská ilustrovaná kniha pre deti ale aj dospelých (žáner bilderbuch). Podiel obrazovej zložky výrazne presahuje textovú. Text je v odkazoch na fragmety známych rozprávok. Obsahovo a formálne veľmi zaujímavo spracovaná publikácia s odlíšiteľnou poetikou.
Rozprávka o cárovi Saltánovi
Zámerom vydavateľa je priblížiť slovenskej čitateľskej verejnosti známu rozprávku najvýznamnejšieho ruského básnika Alexandra Sergejeviča Puškina. Tento vydavateľský počin je o to významnejší, že text rozprávky preložil, prebásnil a spracoval renomovaný slovenský básnik Jaroslav Rezník, čo je zárukou kvality a zachovania umeleckej hodnoty originálu. Rozprávka o cárovi Saltánovi patrí medzi najkrajšie Puškinove rozprávky, ktorej motív nachádzame aj v slovenských ľudových rozprávkach, preto je slovenskému čitateľovi blízka. Veršovaná podoba dodáva deju dynamiku a melódiu a cibrí poetický cit čitateľa. Pre detských čitateľov je prínosný aj samotný obsah rozprávky svojím ľudským posolstvom, pretože nielenže klasicky víťazí dobro nad zlom, ale namiesto potrestania zla nasleduje odpustenie. Toto je vyšší mravný rozmer, ktorý je pozitívnym výchovným prvkom najmä pre deti, ktorých vek vedie skôr k uplatňovaniu pravidla: oko za oko, zub za zub. Odpustenie veľkej neprávosti je totiž psychologicky silným impulzom, ktorý sa hlboko zapíše do vedomia dieťaťa a v budúcnosti má potenciál pozitívne ovplyvniť jeho správanie. Čo sa týka samotného deja, pripomeňme si, že cár Saltán tajne počúva rozhovor troch sestier a vezme si za ženu tú, ktorá mu chce dať dediča. Ostatné sa nahnevajú a spletajú intrigy spolu so zlou ženou s bosoráckymi schopnosťami. V dôsledku intríg cár potrestá nevinnú ženu a spolu s dieťaťom ich v sude hodia do mora. Nezahynú však, ale zachránia sa na ostrove. Tam chlapec vyrastie a keď zachráni labuť pred čarodejníkom, toto zakliate stvorenie mu pomôže po mnohom úsilí privolať na ostrov otca, ktorý s radosťou prijíma ženu a dieťa a zlým sestrám aj bosorke, ktorá im pomáhala, odpúšťa. Na knižnom počine je potrebné vyzdvihnúť aj veľmi kvalitné ilustrácie Petra Cpina, ktorý sa dokáže vysoko profesionálne prispôsobiť téme aj veku čitateľov a vytvoriť krásne ilustrácie, ktoré sú samostatnou hodnotou a v kombinácii s textom podčiarkujú účinnosť Puškinových veršov a zvyšujú atraktivitu knihy i na prvý pohľad, vizuálne.
Z Prešporku do Soľnohradu
Prepracované a doplnené slovenské vydanie pôvodne rakúskej publikácie slovenských autorov Dr. Roberta Hofrichtera a Petra Janovičeka približuje čitateľsky príťažlivou formou dejiny Bratislavy a oblasti bývalého Rakúsko-Uhorska na území medzi Bratislavou a Salzburgom. Autori chcú prispieť k lepšiemu spoznaniu nášho západného suseda a zároveň zdôrazňujú nezmyselnosť nacionalizmu ako prekonanej ideológie, ktorá v minulosti strednej Európe nepriniesla nič dobré. Text bohato ilustrovanej knihy s úvodom Magdy Vášáryovej dopĺňajú rozhovory s osobnosťami regiónu strednej Európy Karlom Schwarzenbergom, Barbarou Coudenhove-Kalergi, Milanom Lasicom, Fedorom Gálom a prof. Friedrichom Gottasom.
dostupné aj ako:
Čisté zviera
Adri začína obedovať šalát z rias, mrkvy a tofu. Valika jej zaželá dobrú chuť a opýta sa, čo dobrého dnes
má. Adri jej pekne odpovie: Dnes mám zasa vegemenu. Bosáková to ako vždy nevydrží. Uštipačne podpichne: A čo si ty veľryba, že žerieš riasy? Predstava veľryby Adriku veľmi zaujme. Na chvíľku prestane prežúvať. V mysli
skúma, kedy tak asi tou veľrybou mohla byť. V ktorej časti svojho života. Odrazu sa jej mozgové bunky silno rozkmitajú, zažiaria a ona si spomenie na tú kratučkú chvíľu, keď bola embryom a vyvíjala sa v maminom bruchu. Dôjde jej, že sa nápadne podobala na malilinkú veľrybku, ktorá hltá plodovú vodu a vypúšťa ju otvorčekom v hlave späť! Pozrie sa Bosákovej do očí. Uprene, akoby v nich videla odraz svojej predstavy, a z hrdla jej mocne vytryskne spev vráskavca dlhoplutvého, ako ho raz počula v nejakom prírodopisnom filme. Kde sa to len vo mne berie? pochváli sa v duchu. Bosákovou mykne, očervenie v tvári a otočí sa ku kolegyniam s ukazovákom na čele:
Schizofrenička jedna nenormálna! Raz nás tu všetky pozabíja!
Iba Valika sa rozosmeje, a aby odľahčila situáciu, poprosí Adri o ešte jednu veľrybiu pieseň.
Je mŕtvy
Postavy bizarných príbehov navonok azda pôsobia ako kruté, nenávistné indivíduá, ich konanie však v konečnom dôsledku prezrádza túžbu intenzívne, poctivo žiť a odolávať banalite každodenného sveta.
Jedna z postáv Ballovej knižky hovorí: Dobrý aforizmus je viac ako zlý román. Možno preto autor po úspešnej odbočke k relatívne dlhším prózam (V mene otca, Veľká láska) znovu prichádza s textami krátkymi a ešte kratšími. Hoci to nie sú aforizmy, vypointovanosťou hádam každej vety od nich ďaleko nemajú. Vo zvláštnych, neraz šokujúcich príbehoch či skôr antipríbehoch tu v pôsobivo lapidárnej skratke zaznievajú autentické i cielene zremixované hlasy bežných našincov, ich filozofia aj pseudofilozofia. Provokatívny názov knihy síce naznačuje opak, ale Balla rozhodne nie je mŕtvy počúva nás totiž až príliš pozorne.
3 hodiny čítania
Skryté pagody a iné básne
Vo vydavateľstve LN Studňa vyšiel koncom roku 2018 výber z poézie Vicenteho Huidobra pod názvom Skryté pagody a iné básne v preklade Viery Dubcovej, s ilustráciami Tomáša Krčméryho. Prvý výber z Huidobrovej poézie vyšiel v preklade Viery Dubcovej v roku 1972 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
V novom výbere prekladateľka prináša dosiaľ u nás nevydané básne.
Básnik (1893 1948) vo svojej tvorbe vychádza z modernizmu (americká obdoba parnasizmu a symbolizmu), ale stáva sa priekopníkom americkej aj európskej avantgardy; zakladá kreacionizmus (od slova crear tvoriť), ktorý neskôr popiera pre úzkosť z úskalí rozumu.
Kniha obsahuje obsiahly výber zo zbierky Skryté pagody (1914), ktorá sa vyznačuje štýlovým synkretizmom a tvorí prechod medzi Huidobrovou modernistickou a avantgardnou poéziou. Tu autor prináša cenné ľúbostné motívy (apoteóza ženy a lásky) a originálne reflexie o prírode a medziľudských vzťahoch.
Ďalej tu nájdeme ukážky z Huidobrovej avantgardnej poézie z obdobia 1. svetovej vojny, poznačené túžbou po živote (ohňostroj obrazov) a smútkom z ľudskej zloby (Zrkadlo vody, Štvorhranný horizont, Arktické básne, Ekvatoriál).
Skromnejšie je zastúpená Huidobrova postavantgardná poézia: ukážky zo zbierok Jastrab výšok, Rozličné básne, Vidieť a dotýkať sa, Zabudnutý občan. Tu sa básnik zbližuje so surrealizmom, ktorý predtým príkro odmietal. Je to reflexia v obrazoch, úzkosť zo zla a hľadanie krásy.
Knihu uzatvára prekladateľkin doslov pod názvom Som ten, čo plakal pre svet. Huidobrova poézia sa vyznačuje láskou k človeku, obdivom k jeho tvorivým schopnostiam a smútkom z deformácií ľudskej povahy.
Na sklade 1Ks
7,00 €
Vinná z mlčania
Tretia zbierka poézie, ktorá je prirodzeným pokračovaním osobnej lyriky autorky z predchádzajúcich zbierok.
Jej básne sú poznačené novým osobnostným i poetickým zrením. Ich metafora je oproti predchádzajúcim otvorenejšia, čo dáva predpoklad na ešte hlbší čitateľský prenik do sveta, v ktorom si aj naďalej kladie nástojčivé, nepokojné, v náznakoch i filozofické otázky súvisiace so svojou ľudskou existenciou, ale aj existenciou v úlohe partnerky, manželky, matky osoby túžiacej po jasnejšej, hlbšej sebaidentifikácii vo všetkých týchto polohách.
Autorkina poetika spočíva v dynamike a metaforickej osobitosti vyjadrovania, čo jej veršom dáva rozmery oslovujúce najmä náročnejšieho čitateľa.
Teserakt
Zbierka básní Mariána Milčáka sa rodí z otázok, ktoré majú svoj pôvod v uvažovaní o zmysle. Premýšľanie o zmysle (nielen ľudskej existencie, ale všetkého, čo jestvuje), má popri filozofickom a umeleckom aspekte aj svoj vedecký a spirituálny rozmer.
Tieto na prvý pohľad vzdialené a protirečivé možnosti prístupu k svetu spája subjekt Milčákových básní ako niečo harmonické a prirodzené. Spirituálny výklad sveta nachádza napríklad svoju alternatívu v kvantovej fyzike a naopak. Výsledkom skĺbenia oboch možností nie je paradox, ale objav, odkrytie pravdy, logický posun. Ako isté ozvláštnenie možno vnímať pokus autora vtesnať svoje postoje k svetu tentoraz do tela básní v próze. Niektoré z Milčákových básnických textov však smerujú aj k citlivej reflexii dejinných obratov, ktorým sa jeho generácia nemohla a ani nechcela vyhnúť. Rukopis nadštandardným, nebanálnym spôsobom otvára filozofické, ale aj spirituálne otázky v postmetafyzickom a postregionálnom čase. Zbierka je ilustrovaná vyšívanými obrazmi Vlasty Žákovej.
Zvon
ZVON je nový román Juraja Bindzára, dvojnásobného finalistu Anasoft litera. Je to román so zlým koncom. V dedine na slovensko-moravskom pomedzí nažívajú katolíci, evanjelici, židia či Českí bratia v zhode a porozumení, pokým nevstúpi do ich života hlas zvona, hlas boží. Nie je to príbeh z dávnych čias, z temného stredoveku, nie, nie, tento príbeh sa stal vlani, možno predvlani, a ďalšie, veľmi podobné sa možno dejú aj v tejto chvíli. Kde sa tu zrazu vzalo toľko sebectva, neznášanlivosti, a zloby? Kde sa vzalo toľko surovosti a krutosti, kde sa vzali tí démoni okolo nás a v nás? Sme to ešte my, ľudia 21. storočia?
Havránok
Básnické dielo Ivana Laučíka predstavuje nespornú a trvalú, už aj literárnovedne vykázanú hodnotu a patrí k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v slovenskej poézii poslednej tretiny 20. storočia. V rámci Laučíkovej tvorby zaujíma osobitné postavenie práve zbierka Havránok, ktorá vyšla v prvom, neveľkom náklade vo vydavateľstve Modrý Peter v roku 1998. Táto Laučíkova posledná zbierka je pozoruhodnou z hľadiska významových, obrazných, výrazovo-tematických či formálnych osobitostí.
Zbierku ilustroval Svätopluk Mikyta.
