Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 5 z 75
zobraziť:
Impérium bolesti
Rozdali stovky miliónov dolárov a po celé desaťročia sa ich meno spájalo s filantropiou. Hovorili o nich ako o Mediciovcoch súčasnosti. Kto sú vlastne Sacklerovci? Kde prišli k svojmu imaniu? A ako ich meno súvisí so smrťou takmer pol milióna ľudí? Odpoveď ponúka Patrick Radden Keefe vo svojej fenomenálnej knihe Impérium bolesti.
História dynastie Sacklerovcov v sebe ukrýva všetky prvky správnej drámy – napínavé osobné príbehy, ostré boje o majetky, tvrdé súboje v zasadačkách, pozoruhodné zbierky moderného umenia, machiavelistické metódy v súdnych sieňach i finančné machinácie s cieľom vylepšiť svoju povesť a zničiť slabších.
Sacklerovci patria medzi najbohatšie rodiny na svete. Preslávili sa štedrou finančnou podporou umenia i vedy. Ich meno bolo vytesané do mramoru, vyryté na mosadzných plaketách, dokonca vsadené do farebných vitráží.
Pôvod ich majetku bol vždy zahalený tajomstvom, až kým nevyšlo najavo, že rodina má na svedomí vývoj a intenzívny marketing mimoriadne silného opioidného analgetika s názvom OxyContin, ktoré spôsobilo revolúciu v liečbe chronickej bolesti, no zároveň viedlo k takzvanej opioidovej kríze. Sacklerovci boli obvinení zo smrti závratného množstva ľudí a ich meno upadlo do nemilosti. Nečudo, že táto téma tak veľmi vzrušila filmárov, dokumentaristov i spisovateľov.
Impérium bolesti Patricka Raddena Keefa s podtitulom Tajné dejiny dynastie Sacklerovcov je príbeh jednej bohatej dynastie, ale zároveň aj podobenstvo o chamtivosti dvadsiateho prvého storočia.
Patrick Radden Keefe označuje svoje knihy za „výpravnú literatúru faktu“ (a nie za učebnice dejepisu). Jeho mimoriadne populárne knihy Nič nehovor aj Impérium bolesti tak možno s čistým svedomím označiť aj za „reportážne detektívky“.
Impérium bolesti vychádza v preklade Alexandry Strelkovej.
dostupné aj ako:
Koniar z Auschwitzu
Dojímavý skutočný príbeh o odvahe a prežití. Dokonca aj v pekle sa dá nájsť nádej.
Heinz Adolf Oster bol šťastné dieťa vyrastajúce v zámožnej židovskej rodine v Kolíne. S
nástupom Adolfa Hitlera k moci sa však jeho život začal drasticky meniť. Najprv rodinu
vysťahovali z krásneho bytu na prestížnej ulici do maličkého bytu na okraji mesta, neskôr do
geta v Lodži a odtiaľ po čase do koncentračného tábora Auschwitz.
Malý chlapec zažíval hrôzy, aké nikdy predtým nezakúsil, no napriek tomu nestrácal vôľu žiť.
Keď mu zomreli otec aj matka, ostal celkom sám. Prežiť mu pomohlo aj to, že hovoril po
nemecky, a séria šťastných náhod. Konca vojny sa dočkal už ako dospievajúci mládenec. Keďže
bol sirota bez domova, organizácia pomáhajúca židovským deťom ho umiestnila vo
Francúzsku. Tam začal opäť chodiť do školy a učiť sa nový jazyk.
Vďaka ďalšej šťastnej náhode sa o ňom dozvedel príbuzný žijúci v Amerike a chlapca si s
manželkou adoptovali. V Kalifornii sa z Heinza Adolfa stal Henry, vyštudoval optometriu a
prežil v Amerike dlhý, šťastný život.
dostupné aj ako:
Divadlo na Tomovom jazere
Citlivý príbeh o ľúbostnom vzplanutí, manželskej láske
a o živote rodičov predtým, ako sa stali rodičmi
V severnom Michigane nastala jar. Larine tri dcéry sa vracajú na rodinnú farmu s krásnymi
čerešňovými a višňovými sadmi. Pri nezáživnom oberaní ovocia naliehajú na matku, aby im
konečne porozprávala príbeh o slávnom hercovi Petrovi Dukeovi, s ktorým pred rokmi
účinkovala v divadle na Tomovom jazere a prežila s ním búrlivú letnú romancu. Kým sa Lara
vracia v spomienkach do minulosti a starostlivo zvažuje, čo povie a čo len naznačí, jej dcéry
premýšľajú nad vlastným životom, plánmi do budúcnosti a prehodnocujú svoje vzťahy,
názory a chápanie sveta.
Divadlo na Tomovom jazere je úvahou o mladistvej a o manželskej
láske a o živote rodičov v ich mladosti. Mnohé deti by chceli nazrieť
za tieto dvere, ale väčšinou zostávajú pred nimi zatvorené. Lara
odkrýva pred dcérami svoje lásky, nezvyčajnú cestu za kariérou
herečky, svoje úspechy na javisku a vo filme až po zlom, ktorý obrátil
jej život naruby. Príbeh plný nádeje aj clivoty kladie otázky, ako byť
šťastný a ísť ďalej, aj keď sa svet naokolo rúca.
Tak ako vo všetkých svojich románoch, aj tu Ann Patchettová spája podmanivé rozprávačské
umenie s prenikavými postrehmi do zložitých vzťahov a rodinnej dynamiky. Podarilo sa jej
vytvoriť jedinečný, inteligentný príbeh plný života, nabitý emóciami.
Ľahký a premyslený štýl autorky ponúka čitateľovi citlivý pohľad na meniace sa rodinné
vzťahy a na vzájomné pôsobenie osudu a individuálnej voľby. Patchettová týmto príbehom
plne potvrdila, že patrí k najvýznamnejším americkým spisovateľkám.
dostupné aj ako:
AtlasAnka
Viete čo je to svetlotma?
Zavrite oči a predstavte si svet, kde sa hranice medzi realitou a fantáziou spájajú do príbehu. Predstavte si Anku, dievčatko s veľkými snami, ktoré sú väčšie než hviezdna obloha. Anka odmalička miluje atlasy, znamenajú pre ňu oveľa viac než len informácie a obrázky. Je to brána do svetov plných dobrodružstva.
Na svojej dobrodružnej ceste v knihách ATLASOCH spoznáva dôležitosť priateľstva a rodiny, ale aj silu fantázie a odvahy, ktorá nás môže priviesť kamkoľvek. AtlasAnka je príbeh o dievčatku, ktoré miluje atlasy, ale objaví, že pravé bohatstvo spočíva v rozmanitosti, ktorá vytvára nádherný svet okolo nás.
Jedny prázdniny, jedny Vianoce. Mestečko, PánOrech, zlomená noha ale aj vyrazený zub. Nový ozajstný kamarát Zoli z opačnej strany Zemegule i nájdený chlpatý člen rodiny. Jeden skoro rozbitý luster a odveké naťahovanie psov a mačiek. Možno zistíte, že púpava nie je iba burina a zase je tu ďalšie leto.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Ako milovať svoju dcéru
Psychologická dráma izraelskej autorky, ktorá sa dotýka základných otázok rodičovstva. Citlivo vykresľuje strasti materinskej lásky, každodennosti, ale aj omylov a klamstiev rodinného života. Odcudzenie medzi matkou a dcérou otvára znepokojivé otázky a kladie tenkú hranicu medzi ochranárstvom a vlastníctvom vo vzťahoch. Spomienky oživujú dávno pochované pocity a autorka bez pátosu vedie čitateľa pátraním po tom, čo sa vlastne pokazilo.
Izraelská autorka Hila Blum (1969) je dlhoročnou redaktorkou spisovateľov ako Etgar Keret, Amir Gutfreund, Eškol Nevo či Jigal Schwartz. Za román Ako milovať svoju dcéru získala v roku 2021 prestížnu izraelskú národnú literárnu cenu Sapir.
dostupné aj ako:
Metódy etiky III-IV
Finálna časť rozsiahleho traktátu britského filozofa Henryho Sidgwicka (1838-1900) venovaného systematickej analýze a komparácii princípov morálky zdravého rozumu a moderných etických teórií. Jedno z najprepracovanejších diel anglofónnej analytickej morálnej filozofie si za cieľ kladie hľadanie harmónie metód etiky využívaných v bežnom morálnom uvažovaní bez kompromisov konfliktov, neistoty či náhodnosti. Popularita diela vychádza tiež z faktu, že ide o prvý dôkladný pokus rozvinúť utilitarizmus, najznámejšiu britskú etickú teóriu, vo vzťahu s poprednými etickými teóriami egoizmu a intuicionizmu a preukázať jeho prirodzenú prítomnosť v bežných morálnych úsudkoch. Predmetom prekladu Petra Gurského je tretia a štvrtá kniha 7. edície (1907). Preklad prvých dvoch kníh vyšiel pod názvom Metódy etiky I-II (2023).
Deň noc voda
Silvia prvýkrát necháva doma svoje dve deti a muža a cestuje do Kostariky pod zámienkou hľadania záhadnej tety, otcovej sestry, ktorá emigrovala za bývalého režimu. Silviin spiatočný let je pre pandemické nariadenia zrušený a ona s odstupom a s nejasným termínom návratu domov nenachádza, po čom pátra, ale, naopak, zisťuje, čo všetko je ešte stratené.
Mária Modrovich (1977) je autorkou próz Lu & Mira, Tichý režim, Flešbek a Rozhovor s členkou kultu. Flešbek sa dostal do finálovej päťky ocenenia Anasoft litera 2018 a v roku 2019 bol nominovaný na Európsku cenu za literatúru. V roku 2023 Rozhovor s členkou kultu pre Mestské divadlo Žilina zdramatizovala Petra Fornayová a pre Teatr Ślaski v poľských Katoviciach Katarzyna Dudzic-Grabińska.
Modrovich spoluorganizuje medzinárodný literárny festival Novotvar. Spolupracuje so Slovenským literárnym centrom a s časopisom VLNA.
dostupné aj ako:
Žalujem...!
Jedna z najväčších afér konca 19. storočia – Dreyfusova aféra – mala silnú odozvu v dobovej tlači. Najznámejšou osobnosťou, ktorá sa k afére vyjadrila, bol významný francúzsky spisovateľ Émile Zola vo svojom známom pamflete pod názvom J'accuse...!, teda „Žalujem...!“. Tento brilantný žurnalistický text nebol doteraz na Slovensku preložený ani publikovaný. Okrem spomínaného pamfletu od Émila Zolu v knihe nasledujú texty významných osobností súdobého spoločenského, politického a umeleckého života vo Francúzsku, aby sme dnešným čitateľom poskytli komplexný obraz reflexie tejto aféry vo vtedajšej francúzskej spoločnosti.
Príbehy zo slovenského lesa
Autor Miroslav Saniga žije v lese a s lesom. Pozná zvieratá, vtáčiky, chráni ich, pomáha im a zažíva s nimi príbehy v lese i mimo neho. Vtáčiky často odletia do parkov, sídlisk a sadov, aby nás potešili. V tejto knižke nájdete to najlepšie z tvorby Miroslava Sanigu pre deti. Príbehy, pranostiky, podľa ktorých žili naši prastarí rodičia. My sa síce už riadime vedou, ale múdrosť pranostík s nami zostáva. Čitateľa iste zaujme Naj zo sveta vtákov, ako aj vtáčí raj s búdkami a kŕmidlami, do ktorých sa zlietavajú tisícky operencov. Vedia, že o ne bude postarané. Tiež zaujme kapitolka o zvieratách podľa abecedy, ktorá deti naučí poznávať ríšu zvieracích priateľov. Tobôž ak v niektorých prípadoch autor siahol aj po príkladoch, ako zvieratká určovať. To všetko sprevádzajú fotografické príbehy z nášho lesa.
Fotografie: Miroslav Saniga
Ilustrácie: Juraj Martiška
S hlavou nad vodou
Kniha básní S hlavou nad vodou od Gojka Božovica predstavuje srbskú poéziu v jej najlepšej kondícii . Ide o
najnovšiu knihu významného súčasného srbského básnika Gojko Božovića, srbského básnika, kritika, esejistu a vydavateľa, zakladateľa vydavateľstva Arhipelag a Belehradského festivalu európskej literatúry - obsahuje 56 básní v ôsmich cykloch. Je to ucelená zbierka básní srbského moderného urbánneho autora, dobrého znalca svetovej poézie, v ktorej sa odzrkadľujú poznania a pocity muža skúšaného hektickou dobou počas rozpadu bývalej Juhoslávie.
Oheň času
Kniha „Oheň času“ obsahuje výber z poézie Sylvestra Clanciera, riaditeľa Domu poézie v Paríži a prezidenta Mallarmého akadémie, tajomníka a bývalého prezidenta Francúzskeho PEN centra, ako aj 16 básní jeho otca Georgesa-Emmanuela Clanciera, popredného predstaviteľa francúzskej avantgardnej poézie 40.-90. rokov dvadsiateho storočia a bývalého viceprezidenta PEN International. Zbierku dopĺňa 9 surrealistických, sociálne ladených básní Jacqueline Clancierovej, nedávno zosnulej tety S. Clanciera. Verše G.-E., S. a J. Clancierovcov preložil Milan Richter v jazykovej spolupráci s odborníkom na francúzsku literatúru Alexandrom Halvoníkom. Bloky básní každého z troch básnikov maju osobitné názvy. Kniha obsahuje aj krátke medailóny všetkých troch autorov a zasvätený doslov z pera Clancierovho kolegu P. Pujasa.
Ľad
Dá sa v ľadom spútanej krajine uvažovať o niečom inom ako o prežití? Samozrejme, že dá. Napríklad o láske. Alebo o vlastnej identite. Žiadna severská krajina nie je taká mrazivá, aby ju Ilona Wiśniewska neskúsila spoznať a pochopiť. V knihe Ľad vďaka nej zistíte, že srdce grónskych ľudí vôbec nie je tvrdé ani ľadové.
Na západnom pobreží najväčšieho ostrova na svete sa nachádza skalnatý ostrovček s rozlohou dvanásť štvorcových kilometrov, ktorý obýva 1 300 ľudí. Práve tu sa nachádza najstarší sirotinec v Grónsku, kde Ilona Wiśniewska na jar roku 2017 tri mesiace pracovala ako dobrovoľníčka. Bol to najlepší spôsob, ako spoznať krajinu a jej ľudí.
Obyvatelia Grónska jej rozprávali o svojej krajine, o tom, ako lovili ryby spod ľadu, ako sa prevážali taxíkom z jedného ostrova na druhý po zamrznutom mori, ako umývali podlahy a varili večere pre niekoľko desiatok stravníkov. Hovoria jej však aj o svojej identite. O tom, že sa už necítia byť Dánmi, no ešte nevedia, akými Grónčanmi by sa chceli stať.
Ilona Wiśniewska sa v rámci poľskej reportážnej školy vyprofilovala na „reportérku severu“. Napísala už štyri knihy, v ktorých postupne predstavila Špicbergy, krajný sever Nórska, či Grónsko. Nie sú to však turistické bedekre, ale plnokrvné literárne reportáže napísané po dlhodobých pobytoch na konkrétnych mrazivých miestach severu. Po úspechu slovenského prekladu špicberskej reportáže Biele prináša Vydavateľstvo Absynt ďalšiu knižku z Wiśniewskej severskej tetralógie s názvom Ľad.
Grónska reportáž Ilony Wiśniwskej Ľad vychádza v preklade Slavomíra Bachuru.
dostupné aj ako:
Kristus a iné miniatúry
Autorka v knihe poskladala drobné úlomky reality (niektoré vážne, iné smiešne či absurdné) a ozdobila ich vlastnými ilustráciami. Štyridsať krátkych poviedok o roku života tohto sveta.
Zuzana Mojžišová ostrým perom zrkadlí súčasnosť, niekedy plytkú, inokedy zvnútornenú a hlbokú. Na malom priestore a úspornými vetami rozpráva príbehy o tom, ako šiel Alzáčik prvý raz do roboty; o Ignácovi, ktorého dojal kúsok toaletného papiera pohodený na ulici; o smutnom Kristovi a vojne; o Zlatuši, čo má kozu Rózu; o anketároch, trampotách s domácim robotom; zázračnom botanickom graffiti; o srdci v gatiach.
dostupné aj ako:
Príbehy z hladného brucha
Kniha Príbehy z hladného brucha ukazuje deťom lásku k jedlu a k vareniu. Je o spoznávaní nových chutí a jedál a okrem dobrodružného príbehu obsahuje aj recepty, aby si deti mohli spolu s rodičmi doma vyskúšať jedlá, o ktorých Petrovi hudci tak napínavo rozprávali.
Keď je Peter hladný, začnú sa mu zjavovať zvláštni tvorovia – hudci z jeho brucha. Hudci ako správni muzikanti precestovali takmer celý svet a na vlastné oči videli a na vlastné jazyky okúsili, že každý kút sveta má svoje tradičné jedlá a suroviny. Malí dobrodruhovia sa tak neraz presvedčili, že jedlo nám nielen plní bruchá, ale môže ľudí aj spájať a prinášať im smiech a lásku.
Hudci Petrovi rozprávajú ako v treskúcej zime takmer umrzli v Japonsku, no zachránili ich tajné majstrovstvá v ramene. Nešťastnej neveste, ktorá chcela uzmieriť svoju rodinu s rodinou svojho nastávajúceho, pomohol Žolko, keď navrhol – Mám to! Keď chcete spojiť svoje rodiny, musíte spojiť svoje pirohy! – A tak prispel k vzniku slávnych gruzínskych khinkali.
Žolkova nehoda v Kanade, pri ktorej skočil do suda s javorovým sirupom, odštartovala obľúbenosť francúzskeho toastu. A dokonca podarilo sa im zachrániť ľud Etiópie, ktorý sa už niekoľko nocí nevyspal, lebo ich slávny muzikant zložil pieseň o slnku a mesiac sa urazil a nevychádzal. Hudci nelenili a zložili pieseň o mesiaci, navyše pripravili aj obrovskú indžeru, ktorú vystrelili na oblohu – odvtedy sa už v Etiópii vždy strieda deň s nocou.
Napokon pomohli aj Petrovi s jeho školským projektom, aby pripravil slovenské tradičné jedlo. Všetci boli prekvapení, že ním bola kaša. A aká dobrá bola!
„Keď už boli rezance ponaťahované a nakrájané na krásne rovnaké pásiky, vystúpili na pódium medzi ľudí. Začala sa súťaž o najlepší rezanec! Predbiehali sa vo viacerých kategóriách, napríklad v skoku do misky polievky či v tom, ktorý rezanec sa dokáže natiahnuť najviac bez toho, aby sa pretrhol.“
„O niečom takom som jakživ nepočul,“ komentoval Peter trochu nedôverčivo.
„Ako by si aj mohol? Slávne ramenové hry sú nanajvýš tajné. O tom, že také hry existujú, sa síce v Japonsku šušká kde-tu, ale ľudia si napokon aj tak myslia, že je to len legenda.“
Oni
Kniha Oni. Osudy kvír ľudí počas druhej svetovej vojny od Joanny Ostrowskej je ojedinelým dielom na pomedzí historickej reportáže a odbornej monografie. V roku 2022 získala ocenenie čitateliek a čitateľov v rámci prestížnej poľskej knižnej ceny Nike.
Autorka v knihe Oni na základe výsledkov dlhoročného výskumu vypĺňa ďalšie biele miesto v historickej pamäti a dáva slovo zabudnutým obetiam nemeckého nacizmu – ale nielen im. Ako totiž ukazuje na stránkach svojej knihy, kvír ľudia odsúdení podľa paragrafu 175, ak vôbec nacistický teror prežili, museli peklo, ktorým si prešli, tajiť ešte dlhé desaťročia po vojne. Prostredníctvom príbehov jednotlivých protagonistov nám Ostrowska pripomína, aké sú dôsledky toho, keď sa väčšina „chráni“ pred menšinou.
„Oni“ boli iní. Považovali ich za sexuálnych predátorov, dokonca pedofilov a navyše ich bolo pomerne málo. Ich príbehmi sa nikto nezaoberal, nikto si ich nepripomínal a nikto ich nepovažoval za obete nacistického systému. O tých, ktorí prežili, sa mlčalo. „Oni” neexistujú vinou nás, boli vymazaní predvojnovými fantazmagóriami živenými nacistickou propagandou a zvrátenými vojnovými a táborovými klebetami. Prirovnávali ich k bezmenným zvodcom, kriminálnikom a asociálnym živlom. Proti týmto predstavám je nutné sa vzbúriť. O „nich“ už nie je možné ďalej mlčať.
O autorovi:
Joanna Ostrowska, je poľská historička, teatrologička, filmová kritička, dramaturgička a vysokoškolská pedagogička. Zaoberá sa problematikou sexuálneho násilia počas druhej svetovej vojny a zabudnutými obeťami nacizmu. Jej predchádzajúca kniha Premlčané. Nútená sexuálna práca počas druhej svetovej vojny (2018) získala prestížne ocenenie Mauthausen-Memorial-Forschungspreis.
Cestujúci
Román Cestujúci Ulricha Alexandra Boschwitza je mrazivý hitchcockovský triler z nacistického Nemecka. Rukopis tejto knihy bol takmer osemdesiat rokov stratený, a keď roku 2018 vyšiel v Nemecku po prvý raz, stal sa nielen literárnou senzáciou, ale aj dôkazom, že o utrpení nemeckých židov sa vedelo už dlho pred vojnou.
Písal sa november 1938, keď ťažké čižmy nacistov stúpili na koberec židovského obchodníka Otta Silbermanna. Unikol im len o vlások a vyrazil na svoju bezcieľnu púť naprieč Nemeckom v snahe zachrániť si aspoň holý život. Stal sa z neho štvanec bez možnosti úniku.
Román Cestujúci Ulricha Alexanda Boschwitza zachytáva udalosti spojené s Krištáľovou nocou, ktoré rozsahom i brutalitou predznamenali holokaust. Vypálené synagógy, rozbité sklá výkladov, židia zatknutí a odvlečení do koncentračných táborov.
Ulrich Alexander Boschwitz napísal román Cestujúci v roku 1938, tesne po pogromoch Krištáľovej noci. Napísal ho závratnou rýchlosťou za štyri týždne a jeho próza má rovnaké tempo. Je to dokonalý triler o zúfalej snahe prežiť v nacistickom Nemecku. Hlavný hrdina Otto Silbermann strieda vlaky, prechádza mestami, stretáva ľudí, z ktorých ide strach. Panika hlavnej postavy sa chorobne stupňuje, až sa napokon desí aj ostatných židov. Dobre situovaný a spokojný podnikateľ sa v priebehu niekoľkých týždňov stane štvancom, majiteľ šesťizbového bytu sa zmení na utečenca bez domova.
Román Cestujúci je napínavé i desivé čítanie o Nemecku po prebratí moci nacistami. Ukazuje, že utrpenie židov, ich okrádanie, týranie, väznenie, deportácie a vraždenie patrili medzi všeobecne známe a banálne skutočnosti. Všetci vedeli, čo sa deje, a až na vzácne výnimky mlčali, alebo dianie otvorene podporovali.
Román Cestujúci Ulricha Alexandra Boschwitza vychádza v preklade Michala Hvoreckého.
dostupné aj ako:
Sen o strome
Longyearbyen rok 2110. Hlboko v horách na severe sa nachádza úložisko semien rastlín zo všetkých kútov sveta. Tommy vyrastá v drsnom prostredí Špicbergov s dvoma bratmi, pre ktorých by urobil čokoľvek, a so starou mamou, správkyňou úložiska. Prežiť kúsok južne od severného pólu je náročné, no malé spoločenstvo ľudí si tam našlo svoj spôsob existencie - pred mnohými rokmi prerušili kontakt s inými krajinami a žijú v súlade s prírodou. V tom istom čase na druhom konci sveta žije Tao zo spomienok na svojho syna Wei-Wena, ktorého stratila pred dvanástimi rokmi. Dni jej plynú rovnako, otupne a smutno. Tao hladuje, tak ako ostatní ľudia žijúci v biednom a spustošenom prostredí, z ktorého dávno zmizla väčšina rastlinstva. Všetko sa však zmení v deň, keď ju požiadajú, aby viedla expedíciu na sever. Cieľom výpravy sú Špicbergy a úložisko semien. Záverečný diel románového cyklu Maje Lunde o klimatických zmenách.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
dostupné aj ako:
Celok je menší ako súčet jeho častí
Publikácia k výstave Celok je menší ako súčet jeho častí, podobne ako formát výstavnej prezentácie i samotná architektúra pôvodnej výstavy, ktorá sa konala 26. 11. 2021 až 30. 5. 2022 v Mirbachovom paláci GMB, vychádza z výskumu tvorby neoavantgardného umelca Petra Bartoša (1938) a artikuluje i formy jeho autorskej prezentácie.
Sleduje formát atlasu s alternatívnym viazaním a skladaním vyklápacích listov, ktorý reflektuje Bartošovu takzvanú nástenkovú estetiku, kde autor v rámci svojej tvorby asociatívne skladá jednotlivé obrazy a apelatívne texty. Okrem Bartoša boli na výstave a sú v katalógu zastúpení i ďalší slovenskí a rakúski umelci a umelkyne Petra Feriancová, Andreas Fogarasi, Martin Hrvol, Anna Jermolaewa, Ingeborg Strobl, Lois Weinberger, ktorých spája neantropocentrický prístup a vo svojej tvorbe spochybňujú predstavu o ľudskej nadradenosti nad neľudským svetom (zvierat, rastlín a prírody vôbec).
Publikácia je určená primárne odbornej verejnosti – historikom umenia, kurátorom, pedagógom umeleckých škôl, ale svojim spracovaním má potenciál osloviť aj širšiu verejnosť a študentov umeleckých a umenovedných odborov.
Kritické vydanie textov Gisely Weyde I
Jedinečný odkaz textov Gisely Weyde, významnej kunsthistoričky, archeologičky, maliarky, ochranárky etc., spolu s ich kritickým spracovaním je dnes nanajvýš aktuálnym a relevantným prínosom k otázkam zachovania a ochrany staviteľského a umeleckého dedičstva vo verejnom priestore, ako aj príspevkom ku scitliveniu v individuálnom vnímaní umenia mesta.
