Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 59 z 75
zobraziť:
Bitky a bojiská v našich dejinách
Jeden z najrenomovanejších slovenských historikov, priekopník a zakladateľ profesionálnej slovenskej vojenskej historiografie, Vojtech Dangl, vo viac ako päťdesiatich kapitolách približuje vojenské dejiny. Venuje sa nielen bitkám, ale aj ich príčinám a následkom, poodhaľuje zákulisia vojen a približuje osudy hlavných či menej známych protagonistov týchto dramatických a pohnutých udalostí.
dostupné aj ako:
Ohyb rieky
Najnovší román Petra Holku Ohyb rieky zachytáva osudy troch generácií otcov a ich synov pochádzajúcich od Nitry od začiatku 20. storočia po súčasnosť. Prvú časť tvorí rozprávanie starého otca. Napriek tomu, že spomína najmä na pobyt v nacistickom Nemecku, kam ho zavliekli v roku 1944 na nútené práce, príbeh hýri vtipom a presvedčením, že aj v najťažších pomeroch môže vzklíčiť láska. Možno iba pudová, s potrebou zanechať na zemi svoje gény, ale vždy taká, čo pomáha prežiť aj tým najslabším. Starý otec rozpráva svoj príbeh už mŕtvy doma z rakvy, keď čaká na svoj pohreb. Druhú časť tvorí rozprávanie jeho syna, ktorý bilancuje svoj život s dôrazom na rodinné vzťahy a väzby i pracovné pôsobenie v minulom režime. Tretiu časť rozpráva na dovolenke pri mori starnúci spisovateľ, vnuk starého otca, ktorý žije s mladučkou Zuzanou. Jednotlivé časti sú predelené tromi intermezzami, spomienkami žien, ich životných družiek. Hriechy mladosti postupne dobiehajú starého otca, otca i syna, a keďže sú zatajované, ležia na rodine ako prekliatie...
Román Petra Holku je síce napísaný s humorom, často s iróniou, ale autor s nesmiernou ľahkosťou píše aj o vážnych dejinných udalostiach. Nenudí, nemoralizuje, dáva čitateľovi možnosť samému posúdiť, čomu by ho história mala naučiť. Ohyb rieky je kniha, na ktorú sa po prečítaní nezabúda...
dostupné aj ako:
Hawránok
Autorka Zuzana Kuglerová vo svojej novej historickej fantasy zo slovenského prostredia privádza na svet už pomaly zabudnuté posplietané príbehy ľudí, elfov škriatkov, lesných duchov či bohýň riek a lesov. Naši predkovia žili v spätosti s prírodou a verili že nie sú na svete sami, ale že vo svete žijú a ovplyvňujú ho tajomné bytosti. Začítajte sa do mytologického sveta a zvykov našich predkov.
dostupné aj ako:
Mafusailova lampa alebo Extrémna bitka čekistov so slobodomurármi
Ide o nový román Viktora Pelevina, jedného z najvýraznejších súčasných autorov, držiteľa
viacerých literárnych cien. Pelevinove romány nesú posolstvo a vedia si ich vychutnať nároční čitatelia, a ani Mafusailova lampa netvorí výnimku. Román zachytáva v štyroch rôznorodých častiach osudy niekoľkých generácií šľachtického rodu Možajských. Autor členil text do štyroch častí, pričom každá je napísaná iným literárnym štýlom zodpovedajúcemu dobe, ktorú zachytáva. Pelevin zabudoval do príbehu i cestovanie časom a snahu pozmeniť budúce udalosti vsunutím nového vynálezu do dôb minulých. Štvrtá časť je prienikom a previazaním celku a zavŕšenie autorskej výpovede, ktorá je pokusom vysvetliť situáciu v Rusku ako zákulisný boj vyšších mocností. Odhaľovanie skrytej symboliky na ruskej i medzinárodnej politickej úrovni, finančné vzťahy aj okultné významy sú lahôdkou pre čitateľa, ktorý si zvykol hľadať Pelevinove skryté súvislosti a významy. Tento hybridný román odhaľuje zákulisné tajomstvo a vysvetľuje hlavné globálne politické a ekonomické problémy, rovnako ako aj ich kultúrne a antropologické väzby, pomocou jednoduchej a zrozumiteľnej symboliky.
Na sklade 1Ks
9,90 €
Výstava oblakov
Ivan Negrišorac, vlastným menom Dragan Stanić, sa narodil r. 1956 v Trsteniku (Srbsko). Je autorom trinástich básnických zbierok, viacerých románov, divadelných hier a kritických štúdií. Jeho básne a prózy sú preložené do dvanástich jazykov. Autor patrí do neveľkej skupiny najvýznamnejších srbských básnikov, ktorí sa zjavili za posledné dve desaťročia na literárnej scéne v Srbsku. Jeho individuálny básnický vývin, od istého špecifického variantu neoavantgardnej poetiky cez tzv. poetiku lomeného verša až po básne písané v posledných rokoch, ktoré sú silne prifarbené religióznymi a vlasteneckými pocitmi, sú mimoriadne dôležité pre pochopenie zmien estetických priorít v novšej srbskej poézii. Kniha Výstava oblakov obsahuje štyridsať básní. Jedným z najsilnejších inšpiračných prameňov poetiky I. Negrišoraca je vo veľkej miere novodobejší historický osud srbského národa, ku ktorému aj sám patrí, ale aj osud jednotlivca, ktorý si v tomto komplexnom súčasnom živote hľadá orientačné body a spôsoby, ako vôbec prežiť.
Prípady Skromného Simona
Aleister Crowley (1875 - 1947) - britský okultista, spisovateľ, horolezec, šachista, maliar, astrológ, básnik, prozaik, jogín a kritik spoločnosti. Vplyvný člen niekoľkých okultných organizácií vrátane spoločností Zlatý úsvit, Argenteum Astrum, Ordo Templi Orientis. Býval označovaný za "najskazenejšieho muža sveta". Dnes je považovaný za jednu z najvplyvnejších osobností britskej histórie. Svojím životom a dielom inšpiroval mnoho významných umelcov. Jeho portrét sa nachádza na obale slávneho albumu Beatles Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band (1967), Ozzy Osbourne má na platni Blizzard of Ozz (1981) skladbu Mr. Crowley, Iron Maiden mu venovali niekoľko piesní na albumoch Piece of Mind (1983), Powerslave (1984) a Seventh Son of a Seventh Son (1988). Veľkým priaznivcom Aleistera Crowleyho je aj gitarista Led Zeppelin Jimmy Page a David Bowie v pesničke Quicksand z albumu Hunky Dory (1971) spieva: "Som bližšie k Zlatému úsvitu, ponorený do tvaru Crowleyho vízie".
V Crowleyho bohatej básnickej a prozaickej tvorbe vynikajú príbehy jedného z najbizarnejších detektívov na svete menom Simon Iff, známeho pod prezývkou Skromný Simon. Autorovo literárne alter ego je už pán v požehnanom veku, napriek tomu vykazujúci fyzickú aj intelektuálnu vitalitu mladíka. Iff dodržiava zdravú životosprávu, cvičí jogu, ale nepohrdne kvalitným mokom a obľúbeným fajčivom. Je skvelý šachista a zároveň znalec západných aj východných ezoterických systémov, dokáže sa blysnúť taoistickými múdrosťami, je vyznávačom thelémskej filozofie a zároveň má v malíčku poznatky modernej hlbinnej psychológie, stojí skrátka rozkročený medzi nadzmyslovým svetom a moderným svetom vedy, hoci v tom prvom sa evidentne cíti lepšie. Skromný Simon nepotrebuje klasické detektívne propriety ani vyšetrovacie postupy a pátranie v teréne, pretože v konfrontácii s jeho brilantnou mysľou, vycvičenou v mágii, šachu aj psychoanalýze, by boli krvopotne získavané stopy a fakty zbytočnou nadprácou.
Na sklade 1Ks
13,99 €
dostupné aj ako:
Kiko a tajomstvo papierového motýľa
Knižka Markéty Pilátovej „Kiko a tajomstvo papierového motýľa“ je plná záhad. Tá prvá záhada, ako sa japonské dievčatko Kiko dostane na zámok v Koměŕíži, sa vysvetlí hneď na začiatku. Jej otec je svetoznámy odborník, ktorý vie liečiť a opravovať vzácne staré knihy, aby ich príbehy nevybledli a aby si ich ľudia mohli čítať aj po niekoľkých storočiach. Bol teda ich reštaurátor, no Kiko hovorievala, že je lekár kníh. V knižnici kroměřížskeho zámku má opraviť už celkom zostarnuté stránky o slávnom Ryšavom kráľovi, ktorý kedysi dávno vyhnal z krajiny turecké vojská. A tu stojíme pred najväčšou záhadou. Pretože práve toto sa mu nie a nie podariť! Naopak. Každou novonanesenou farbou obrázok kráľa iba bledne a v jeho príbehu mizne čoraz viac stránok... Kto sa chce dozvedieť, čo za tým väzí, urobí dobre, ak bude Kiko sledovať pri jej dobrodružnom pátraní. To je i o tom, ako sa japonské dievčatko môže dorozumieť nielen s duchom zakliatej princeznej Františky, ale i s českými deťmi, ktorých reč nepozná, a predsa im v núdzi dokáže vysvetliť tajomstvo kúzelných japonských papierových motýľov i to, prečo ich v jednu chvíľu potrebuje od detí presne tisíc. A ako sa jej to podarí bez jediného českého slova, to samo je už nápad za milión.
Na konci cesty - Krematórium v Bratislave - At the End of the Road The Bratislava Crematorium
Kniha sa podrobne zaoberá mimoriadnym architektonickým dielom - bratislavským krematóriom. Postavili ho pred pol storočím (1968) za neobyčajne priaznivej súhry okolností, no predchádzal tomu dlhý zápas o jeho zriadenie, ktorého počiatky siahajú až do roku 1889. Preto kniha približuje aj históriu moderného kremačného hnutia v Európe so zreteľom na dlhý zápas mesta Bratislava o krematórium, ďalej sa zaoberá domácimi a zahraničnými architektonickými podnetmi, ktoré ovplyvnili architektúru objektu. Okrem príbehu samotnej budovy a urnového hája, v ktorom stojí, sa dočítate o tvorivej dráhe autora budovy, architekta Ferdinanda Milučkého, príslušníka prvej povojnovej slovenskej architektonickej generácie, ale aj súvislostiach vzniku pozoruhodných výtvarných diel z areálu krematória - sôch od troch špičkových slovenských výtvarníkov. Text Matúša Dullu v slovenčine a angličtine sprevádzajú umelecké fotografie Olje Triašky Stefanović. Snímky citlivo zachytávajú premeny krematória a prostredia, v ktorom sa nachádza, počas jednotlivých ročných období. Publikácia vychádza pri príležitosti päťdesiateho výročia vzniku prvého slovenského krematória.
Prežil aby odriekal kadiš
Spomienky bratislavského rodáka A. Romi Cohna na jeho detstvo a mladosť. Narodil sa v Bratislave koncom 20-tych rokov (rodina bývala na Vysokej ulici). V prvých kapitolách sa sústreďuje na rodinný život, spomína na vtedajšie pomery v Bratislave. V druhej polovici 30-tych rokov. Na základe svojich skúseností opisuje, ako sa po nástupe nacistickej ideológie menil vzťah bratislavských úradov a obyvateľov voči židom. Ťažiskom sú osudy najbližších rodinných príslušníkov, najmä ale Cohnove osobné zážitky v priebehu holokaustu: skrývanie, útek k partizánom a život medzi nimi. Pozornosť venuje aj prvým mesiacom po oslobodení a februáru 1948 v Bratislave. Po roku 1948 emigroval do Kanady a neskôr do USA. V New Yorku sa stal významným podnikateľom v stavebníctve (vybudoval viac ako 15000 domov). Napriek utrpeniu a osudom rodiny nestratil vieru a žije naďalej ako silne veriaci ortodoxný žid, ktorý neskrýva obdiv k životu a dielu Chatama Sofera. Pôsobí aj ako mohel a urobil niekoľko tisíc obriezok. Jeho skúsenosti využívajú aj newyorské nemocnice, kam ho často volajú v zložitých situáciach ako konzultanta. Svoj vzťah k Bratislave prejavil na prelome milénia, kedy sa ako predseda Medzinárodného výboru pre záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy rozhodujúcou mierou pričinil o záchranu cintorína a vybudovanie dnešnej podoby memoriálu Chatama Sofera.
Skúsenosti týchto dní (zvierat)
Jeden z mnohých sa zastavuje v sústredenom pohľade do seba. Zdá sa mu, akoby ním otváral bránu labyrintu, ktorý ho do seba vťahuje. Napriek istým obavám sa podvoľuje jeho sile. Postupne odkrýva chodby labyrintu, kreslí jeho mapu. Nachádza tu úlomky pravdivosti, ktoré nasvecujú jeho podobu, jej skryté časti. Neskláňa pred nimi pohľad. Cestou labyrintom tak postupne vzniká aj mozaika, obraz toho, čím sa nepozorovane v týchto rýchlych dňoch akoby len náhodou stal...
I to je jeden z možných spôsobov, ako sa priblížiť, ako čítať Skúsenosti týchto dní (zvierat).
Za hlasom krahulca (Legenda o Braslavovi 2)
Pokračovanie fantazijnej ságy Tiene nad Veligradom z obdobia Veľkej Moravy.
Knieža Rastislav vyhlásil brannú pohotovosť a je pripravený postaviť sa Frankom tvárou v tvár. Dúfa však, že mu v boji pomôže bájny bojovník Braslav, ktorý kedysi získal od gryfa pazúr nesmrteľnosti a môže Veligradu pomôcť. Rodan, Bojan a Žiarovít sa vyberú za ním, prejdú cez Lesnú bránu do druhého sveta. Za bránou nájdu kahanec, ktorý ich má na ceste sprevádzať svojím svetlom. Strach, hnev a pocit neistoty počas cesty však jeho svetlo oslabia. Podarí sa im aj bez neho nájsť Braslava? Putujú bez stopy po Veľkej Morave a ich jedinou nádejou je trepot krídel krahulca, ktorého z času na čas zazrú. Hľadanie legendárneho bojovníka ich privedie po rieke Morave k Devínu, v zúfalstve sa pustia za krahulcom smerom na Nitru, aby o niekoľko mesiacov neskôr dorazili až do Skalistých divých hôr.
dostupné aj ako:
Nočný rozhovor
Slávny román o hrôzach fašizmu.
„V apríli roku 1965 som bol v Drážďanoch. Celú noc som prechodil po meste, ktoré sa dodnes nespamätalo zo strašných následkov vojny. Keď som sa vrátil domov, začal som písať túto knihu. Nie je to autobiografia, ale môže si niekto vymyslieť niečo, čo sa nikdy nestalo?" L. M.
Legendárny slovenský prozaik Ladislav Mňačko sa narodil 29. januára 1919 vo Valašských Kloboukoch. Po rozbití Československej republiky sa roku 1939 snažil ujsť do Sovietskeho zväzu a o rok sa pokúsil prekročiť nemecko-holandské hranice. Pri tomto druhom pokuse ho chytili a odvliekli do koncentračného tábora Hunswikl. Z nútených prác v „ríši" utiekol, vrátil sa na Moravu a zapojil sa do partizánskych akcií proti okupantom. V rokoch 1945 – 1953 bol redaktorom komunistických denníkov Rudé právo a Pravda. Je autorom legendárnych románov Smrť sa volá Engelchen (1959), Ako chutí moc (1968) a knihy Oneskorené reportáže (1963). V roku 1967 na protest proti antiizraelskej kampani československej vlády emigroval do Izraela a bol zbavený československého občianstva. Po „oteplení" politických pomerov v roku 1968 sa vrátil domov, no po okupácii republiky vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 odišiel do Rakúska. Tam žil, pracoval a tvoril až do novembra 1989. Do vlasti sa vrátil roku 1990, no po rozpade Československa sa rozhodol žiť v Prahe. Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave.
Novela Nočný rozhovor (1966) je majstrovskou analýzou hrôz druhej svetovej vojny. Prostredníctvom dialógu s obsluhujúcou dievčinou v drážďanskej kaviarni sa autor s až cynickou otvorenosťou pokúsil rozobrať otázku viny za krvavý konflikt. Obaja rozprávajú ako prežili nacizmus a ako sa s tým po určitom čase vyrovnávajú. Z dialógu bývalého väzňa koncentračného tábora a dcéry nacistu vzniklo pozoruhodné prozaické dielo, ktoré je dodnes bolestne aktuálne.
dostupné aj ako:
Z našich sĺz bude múdrosť, ale z vášho úsmevu?!?
Peter Altenberg (1859 – 1919) patrí životom i tvorbou k najoriginálnejším autorom modernej rakúskej literatúry. Vytvoril svojrázne, umelecky jedinečné dielo s neopakovateľným pohľadom na človeka a jeho život.
Altenberg je básnik bežného života. Tohto „lačného rybára na brehu oceána všedného dňa" priťahoval pôvab každodennosti, objavovanie „malej" skutočnosti obyčajného dňa. Preslávil sa krátkymi prózami, stručnými tesanými škicami, impresiami, novinárskou beletriou, kurzívami, postrehmi na okraj dňa. Sám ich nazýval extraktmi života, črepinami, autogramami a telegramami duše. Sú to často pravé básne v próze, bez dekoratívnosti a krasorečnenia, s geniálnou kompozíciou, vyhraneným krédom, ľudsky účastným, filozoficky hlbokým a kriticky prenikavým.
Výber z rozsiahlej tvorby tohto „posledného trubadúra a minnesängra" sa usiluje zachytiť celé jej rozpätie. Od impresionistického opojenia životným momentom, lásky k žene a dieťaťu, až po reflexie životného filozofa a kritika. Len málo diel zo svetovej literatúry sa čitateľovi prihovára tak sviežo a bezprostredne, a iba neveľa próz vie na malom priestore povedať tak veľa o človeku, živote, kráse vecí, krajiny, o radosti, tragike a najmä o zážitku duše.
dostupné aj ako:
Chasidské príbehy
Až do vypuknutia 2. svetovej vojny pulzoval vo východnej Európe židovský život intenzívne rovnako v kvantitatívnom, ako aj v kvalitatívnom zmysle. Nebol to však ani idylický ani harmonický život. Najneskôr z tých čias pochádza zrejme aj starý vtip o tom, že na otázku, čo by urobil, keby sa ocitol na opustenom ostrove, odpovie Žid, že by ako prvé postavil dve synagógy, a na prekvapenú následnú otázku, načo dve, by jeho odpoveď znela: „Do jednej by som sa každý deň chodil modliť, a do tej druhej by som v živote nevkročil!"
Na prelome 19. a 20. storočia – to je obdobie, kedy vznikali „Chasidské príbehy" Jicchoka Lejbuša Pereca (1852 – 1915) – tvorilo židovské obyvateľstvo v nespočetných mestečkách a mestách dnešného Poľska, Bieloruska, Ukrajiny, pobaltských krajín a časti dnešného Rumunska síce väčšinu, napriek tomu bolo zákonom a úradmi utláčané a ubiedené. A predsa medzi ním panovala nesvornosť, nenávisť a večný spor. V 18. storočí sa rozšírilo mystické chasidské hnutie s desiatkami rôznych frakcií. Jeho vášnivými odporcami boli tradicionalistickí tzv. misnogdi, šíril sa aj osvietenecký moderný racionalizmus, asimilanstvo, ďalej socialistická organizácia Bund, a napokon nacionalistické sionistické hnutie so svojimi rôznymi frakciami. Potierali sa navzájom ako sa len dalo.
Perec nepatril ani k jednému z týchto hnutí. Riešenie, ktoré ponúkal svojim čitateľom, bolo národné, a predsa nie nacionalistické. Staval do stredu individuálneho i spoločenského života ako jednotiace národné pojítko tradíciu nie v náboženskom, ale v kultúrnom zmysle a jazyk jidiš ako podhubie tejto kultúry. „Chasidské príbehy" nastavujú krivé zrkadlo spoločenským pomerom vo východoeurópskej židovskej populácii a vrhajú kritický, a predsa láskyplný pohľad na túto dnes takmer vykynoženú komunitu.
dostupné aj ako:
Tam kde plačú husle
Mela, odmala poznačená vojnovými udalosťami, sa usiluje utiecť z domácnosti, kde panuje nedostatok, a rozhodne sa vydať za dôstojníka Jána. Tri generácie jej rodiny prechádzajú najrozmanitejšími peripetiami, v ich úzadí, nie celkom bez vplyvu na súkromný život, sa zviditeľňujú ekonomicko-politické premeny od skončenia 2. svetovej vojny až po transformáciu socialistickej ekonomiky na kapitalistickú. Dej sa odohráva v časoch, keď napriek spoločenským neduhom nebola núdza o prácu, sociálne útvary v podnikoch organizovali pracovníkom rekreačné pobyty a ich požiadavky sa nezištne vybavovali jediným telefonátom, v časoch, keď kostoly rástli ako huby po daždi a namiesto zisku išlo ešte o človeka. Neskôr prišla divoká privatizácia, nárast nezamestnanosti či cestovanie do cudziny za prácou - tieto pomery, s ktorými sa museli vyrovnávať aj ich rozčarovaní iniciátori, neboli človeku žičlivé. Spory manželov stojacich na opačnej strane barikády sprevádzajú husle a ich kvílenie ako akási hrozba prenasleduje pár už od sobáša. Zdá sa, že Ján nemôže zabrániť rozkladu manželstva, konfliktom, ktoré zároveň predznamenávajú názorovo silne rozdelenú spoločnosť po roku 1989. Prirodzene, história, i nie až taká dávna, môže byť akákoľvek, len nie čierno-biela.
dostupné aj ako:
Môj sen o láske
Uplynulo vyše sedemdesiat rokov od doby, keď vyšli dve zbierky poézie pod pseudonymom Ria Valé. Kto mohol vedieť, že autorkou píšucou pod pseudonymom Ria Valé nebol Rudolf Dilong, ale žena, mladá a zaľúbená, no pre svoj židovský pôvod skrytá za Dilonga? Navyše, táto žena, Valéria Reiszová, nebola iba Dilongovou žiačkou básnického umenia, ale aj jeho partnerkou, ktorá mu v roku 1942 porodila dcéru. Neľudský zákon slovenskej vojnovej republiky z roku 1941, nazývaný Židovský kódex, však zakazoval nielen partnerské zväzky medzi Židmi a Nežidmi, ale aj akúkoľvek umeleckú činnosť Židov. Po dlhých rokoch je preto namieste vrátiť Riu Valé, autorku, ktorá sa pre svoj rasový pôvod nemohla hlásiť k svojim dielam, do literatúry. Sprievodnú štúdiu autorsky pripravuje literárna vedkyňa Mgr. Kristína Pavlovičová, PhD. a niekoľko osobnejších spomienok bude dielom spisovateľky Denisy Fulmekovej, autorky románu o vzťahu Rudolfa Dilonga a Valérie Reiszovej Konvália (Slovart, 2016). Navyše, od narodenia autorky Rie Valé uplynie tento rok symbolická storočnica.
Flešbek
Mária Modrovich v desiatich textoch rozpráva príbehy jednej ženy alebo jeden príbeh viacerých žien konfrontovaných s malosťou aj nesmiernosťou tohto sveta.
Opustila stereotyp a chvíľu to bolo akože osviežujúce, za oknom sa mihala krajina, domov a komínov ubúdalo, snehu pribúdalo alebo tepla pribúdalo, na sedačkách a kolenách matiek sedeli a spali cudzie deti, bolo milé na sekundu vidieť ich tváre a potom ich opustiť, hlavne aby jej nekopali do sedadla, aby nepišťali.
Flešbek: biely piesok pod zadkom a teplý Pacifik vypĺňajúci všetky dutiny. Flešbek: ľadovec a pod ním šokujúce palmy, prales. Mangovníky, helikoptéry, vodopády, raje dasyatis thetidis, vyhliadkové terasy mrakodrapov, nakladané hady, karibské rumy, zamrznuté žľaby.
Bodkulienka
Rýmované detské básničky na každé ročné obdobie, veselé, s nápadom a úsmevom. Čo majú zvieratká a deti nové? Dobré správy (aj ako mravček obed varí) prinesie lienka Bodkulienka. Stačí ju zavolať.
Chýbajúce strany
Miroslav Brück (1964) básnicky debutoval v roku 1989 zbierkou Noc, tráva v pozadí. Potom mu v takmer pravidelných intervaloch vyšlo ďalších šesť kníh poézie, naposledy Podstata rieky (2012). Novou básnickou zbierkou Chýbajúce strany Brück potvrdzuje pohyb na svojej literárnej ceste, keď počiatočný mladícky údiv a očarenie svetom vystriedala občas príjemná, inokedy trpká životná skúsenosť, ktorá u neho ústi do jej racionálnej reflexie. Aj v tejto zbierke rozvíja poetiku svojich lyrických denníkov, ktorých vecný, civilný výraz zavše okresáva až do tvaru miniatúry pripomínajúcej starojaponskú poéziu.
