Najnovšie - Eseje, úvahy, štúdie strana 56 z 76
zobraziť:
Nemusíš zestárnout
Nemusíš zestárnout je volné pokračování úspěšné knihy Hansi, je to kniha otázek, které si Hansi v průběhu svého života kladla a hledala na ně odpovědi:
Co je láska? - tak se jako malá ptala, když se k ní její nevlastní otec choval velmi hrubě.
Co je svoboda? - tak se ptala, když Hitler pod záminkou "osvobození" Sudet obsadil pohraničí Československa.
Co je dobro? - to byla otázka, když po skončení války Hansi zázrakem přešla z komunistické zóny, kde Rusové nemilosrdně dopadené přeběhlíky likvidovali, na "západní" stranu k Američanům, kteří jí vlastně zachránili život. Každý z nás si v životě alespoň jednou položil podobnou otázku. Známe však tu správnou odpověď? Odpověď, která by byla podle Bible i podle toho, co cítíme hluboko v našich srdcích?
Kniha Nemusíš zestárnout nabízí na tyto i další otázky odpovědi - odpovědi prověřené neuvěřitelným životem autorky.
Na sklade 1Ks
8,22 €
Smích
Proslulá Bergsonova esej Smích se zamýšlí nad otázkou zdroje a smyslu smíchu. Odpověď zní, že plní závažnou společenskou roli. Kriticky totiž reaguje na vše komické, tj. na to, co vyjadřuje strnulé, mechanické stránky lidského myšlení a chování. Autor se zde projevuje nejen jako dobrý znalec literatury, ale též jako mistrný a vtipný pozorovatel každodenního života.
dostupné aj ako:
Solitéry
Vasilij Vasiljevič Rozanov, ruský publicista, filozof, zakladateľ „postmodernizmu“, dávno pred jeho vznikom na Západe. Základné prvky jeho svetonázoru sa sformovali už počas gymnaziálnych štúdií – vnútorná sloboda a protest proti autoritám a byrokracii, odstup od vonkajších udalostí, sebapozorovanie, neprítomnosť viditeľnej vôľovej cieľavedomosti. Rozanovský „postmodernizmus“ sa veľmi živo prejavoval najmä v programových „mozaikových“ prácach Solitéry (1912), Pominuteľné (1913) – tie sú obsahom knižky, a Spadnuté listy (opálka 1 a 2) (1913, 1915). Prezentované diela sú z posledného obdobia autorovho života a sú zároveň svojráznou psychologicko-duchovnou rekapituláciou života a tvorby spisovateľa, o ktorom rozanovovedec Alexej Nalepin napísal: „Rozanov je najtajuplnejšia, najprotirečivejšia talentovaná figúra v našej kultúre na hranici 19. ¬– 20. storočia“. Duchaplný lyrizmus a vynikajúca publicistika, šokujúca úprimnosť a groteskná buffa – to všetko sa premietlo do jeho diela. Metóda myslenia Rozanova je principiálne medzidisciplinárna a metahistorická. Obrovský význam Rozanova súčasníci oceniť nedokázali: pluralizmus jeho metódy pokladali za bezprincipiálnosť. Charakteristická je formulácia P. B. Struveho: „Veľký spisovateľ s obmedzujúcimi nedostatkami“. Ale až po niekoľkých desaťročiach ruskí postmodernisti (Andrej Šiňavskij, Venedikt Jerofejev, Viktor Jerofejev a iní) sa prihlásili k nemu ako ku kultúrno-historickému zdroju vlastnej literárnej tvorby a svetonázoru.
Na sklade 1Ks
6,61 €
Samovražda Západu
Hoci názov knihy napovedá niečo iné, dvojica britských autorov napísala prekvapivo optimistickú knihu o
našej civilizácii. Tú si cenia natoľko, že podľa nich stojí za to pokúsiť sa ju zachrániť.
V roku 1900 bola väčšina obyvateľov Západu na svoju civilizáciu hrdá. Vedeli, čo predstavuje a verili jej. Dnes sa tento
pocit stratil. Je to najmä preto, že šesť ideí, na ktorých sebavedomie Západu stojí, zažilo storočie neustálych útokov.
Západná civilizácia pretrváva dlhšie ako akákoľvek iná v minulosti alebo v súčasnosti – je oveľa úspešnejšia v
ekonomickom, vojenskom či politickom zmysle, ale aj vo vede, technológiách a umení. Zlepšuje sa zdravotných stav
jej obyvateľov, rastie ich bohatstvo, dĺžka života a zrejme aj pocit šťastia.
Veľkú časť týchto úspechov môžeme pripísať na vrub šiestim základným ideám – kresťanstvu, optimizmu, vede,
ekonomickému rastu, liberalizmu a individualizmu. Tieto idey však už Západ nespájajú ani neinšpirujú a jednotlivcom
nedávajú sebaistotu nevyhnutnú na spoločný postup, akokoľvek neuvedomelý.
Namiesto toho vidíme evidentný príklon ku kolektívnej samovražde, v našich dejinách hlboko zakorenený už od roku
1914. Dá sa vystopovať v upadajúcej dôvere voči každej idey, ktorá kedysi inšpirovala Západ a celý svet.
Našťastie, lepší pohľad na šesť faktorov ukazuje veľkú húževnatosť, s akou odolávajú útokom. Väčšina dnešného
nepriateľstva voči týmto ideám je založená na módnych, ako bol napríklad Freudov pohľad na ľudskú prirodzenosť,
ktorý vedecké dôkazy medzitým vyvrátili.
Aspoň teoreticky by dômyselnejšia syntéza šiestich ideí mohla ponúknuť Západu cestu, ako ho zbaviť jeho úzkostí a
zvýšiť jeho integritu. Ale v praxi? Táto facsinujúca kniha sa pokúša nájsť odpoveď.
Na sklade 1Ks
12,95 €
dostupné aj ako:
Lacná kniha Myslivcův rok (-25%)
Deníková kniha Myslivcův rok obsahuje autorovy záznamy z cest, úvahy o setkáních, o přečtených knihách i o vlastní tvorbě.
Miosz vzpomíná na dětství a mládí prožité v Litvě, na těžké počátky v exilu, vytváří ucelené portréty svých přátel a spisovat
elů, píše krátké úvahy-eseje o umění, náboženství, nejnovějších dějinách a o politice
Na sklade 1Ks
11,60 €
15,46€
dostupné aj ako:
Lacná kniha Myslivcův rok (-10%)
Deníková kniha Myslivcův rok obsahuje autorovy záznamy z cest, úvahy o setkáních, o přečtených knihách i o vlastní tvorbě.
Miosz vzpomíná na dětství a mládí prožité v Litvě, na těžké počátky v exilu, vytváří ucelené portréty svých přátel a spisovat
elů, píše krátké úvahy-eseje o umění, náboženství, nejnovějších dějinách a o politice
Na sklade 1Ks
13,91 €
15,46€
dostupné aj ako:
Voľným okom III
Juraj Mojžiš (10.4.1938 v Bratislave). Po prerušení štúdia na FFUK v roku 1960 viedol Galériu mladých až do roku 1969, kedy stratil zamestnanie i možnosť publikovať. Pracoval v robotníckych povolaniach a s pomocou "pokrývačov" časopisecky publikoval
preklady článkov, recenzie kníh a televíznu hru o Kolumbusovi. V polovici 70. rokov začal pracovať vo výtvarnom oddelení Slovenskej televízie. Po novembri 1989 využil možnosť znovu publikovať. Postupne mu vyšli knižné monografie o tvorbe Rudolfa Filu
(1997), Mariána Čunderlíka (2001), Vladimíra Kompánka (2005), Jozefa Jankoviča (2007), o Skupine Mikuláša Galandu pripravil knihy Galandovci 1 a Galandovci 2 (2003, 2004), z diela Alberta Marenčina spracoval pre knižné vydanie monografiu Albert Mare
nčin - Koláže 1942-1997 (1998) a Albert Marenčin - filmár na križovatke času (2007), ďalej pripravil publikáciu Znepokojené múzy o štúdiách Oskára Čepana o výtvarnom umení (1999), súbor štúdií a článkov Neslýchané stretnutia Cypriána Majerníka a iné
texty (2003) a cyklus interpretačných textov Použi ma ako stránku knihy (2004). Od začiatku 90. rokov prednáša na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. V roku 2007 vyšla vo vydavateľstve F. R. & G. kniha Voľným okom. Za knihu Voľným okom II. (2009) bol
a autorovi udelená cena Dominika Tatarku.
Zuřivý vzdor
Korzárské spisy a Luteránské listy jsou zuřivým křikem smutné zraněné duše. Jsou výrazem dilemat levicového intelektuála, který stále ještě používá terminologii vzatou z marxistické teorie, i když si stále více uvědomuje, že tato terminologie je tvář
í v tvář společnosti druhé poloviny 20. století neadekvátní - ale odmítá si uvědomit, že na této terminologii byl vybudován nejděsivější režim dvacátého století, který přinesl nesčetněkrát horší nesvobodu než tu, na kterou si on stěžuje.
Teória jazyka a východiská sociálnych vied
Štúdie J. Habermasa uverejnené v zväzku Vorstudien und Ergänzungen zur Theorie des kommunikativen Handelns boli napísané v rokoch 1970 až 1982 a predstavujú východisko pre práce, ktoré uverejnil v 80. a 90. rokoch minulého storočia v oblasti teórie k
omunikatívneho konania, diskurzívnej koncepcie etiky a diskurzívnej koncepcie práva. Význam týchto štúdii je daný predovšetkým tým, že bez nich nie je možné pochopiť hlavné dielo J. Habermasa: Teória komunikatívneho konania. Štúdie v uvedenom zväzku
sú natoľko samonosné, že nepredpokladajú znalosť prác J. Habermasa zo 60. rokov minulého storočia. Zjednocujú pritom skúmania z oblasti sociológie, vývinovej psychológie, filozofie a teórie jazyka; z tohto dôvodu môže osloviť širšie publikum. Celý zv
äzok je súčasťou pôsobenia J. Habermasa v oblasti tzv. teoretickej filozofie; z tejto oblasti neboli na Slovensku uverejnené žiadne jeho štúdie.
Na sklade 1Ks
25,00 €
Krátky sprievodca Archívom Divadelného ústavu Bratislava
Odborná publikácia pomyselne otvára odbornej a laickej verejnosti dvere do Archívu Divadelného ústavu a predstavuje všetky jeho klenoty. Medzi ne nesporne patria dokumenty Janka a Oľgy Borodáčovcov, Gašpara Arbéta, Ctibora Filčíka, Magdy Husákovej Lo
kvencovej, Jána Kákoša, Petra Karvaša, Lucie Poppovej či Zity Hudcovej-Frešovej. Vďaka neúnavnej zberateľskej činnosti zamestnancov sa tieto archívne materiály zhromažďovali v Divadelnom ústave počas celej jeho existencie a reflektujú nielen minulosť
, ale aj súčasnosť slovenského divadla. Krátky sprievodca fondami a zbierkami prináša obraz o nesmierne cennom kultúrnom dedičstve neoceniteľnej hodnoty.
Neúnavná slova
Neúnavná slova jsou výborem nejvýznamnějšího českého hungaristy, mezinárodně uznávaného profesora Petra Rákose, který takto sám vybral a uspořádal. Výbor představuje nejen nejvýznamnější tematické okruhy životního díla samotného autora a průřez poválečnou českou hungaristikou, ale je zároveň vzácným důkazem toho, jak mohou špičkoví představitelé „malých oborů“ inspirovat vědecké myšlení obohatit metodologické aspekty obecně. Rákosovy studie a eseje obnažují konkrétní problémy doby, ve které vznikaly, aniž by jí byly poplatné, a to i v těžkých dobách 50. a posléze 70. a 80. let. Výbor z textů, u nichž polovina vyšla původně maďarsky, doplňuje předmluva editora knihy Evžena Gála.
Na sklade 1Ks
29,14 €
Lacná kniha Živá reklama (-70%)
Život. Realista ho vidí taký, aký je. Optimista dúfa, že ho vie zlepšiť. Pesimista neverí, že sa s ním dá niečo robiť. Nihilista si je istý, že sa s ním nedá nič robiť. Filozof sa ho pokúša vysvetliť. Anarchista nepotrebuje nikomu nič vysvetľovať. Fanatik verí, že smrťou v mene niečoho sa bude mať v inom živote určite lepšie, čím sa dostáva na úroveň optimistu. Jozef Kaščák do žiadnej z týchto kategórií nepatrí. Jeho blogy sú o veselej hlučnej samote v presýpacích hodinách našej civilizácie. Máte radi fejtóny, ktoré sú písané s nadhľadom, humorne, moderným jazykom a pritom nestrácajú ľahkosť bytia? V tom prípade sa vám kniha životných postrehov Jozefa Kaščáka bude páčiť...
Na sklade 1Ks
1,50 €
4,99€
dostupné aj ako:
Živá reklama
Život. Realista ho vidí taký, aký je. Optimista dúfa, že ho vie zlepšiť. Pesimista neverí, že sa s ním dá niečo robiť. Nihilista si je istý, že sa s ním nedá nič robiť. Filozof sa ho pokúša vysvetliť. Anarchista nepotrebuje nikomu nič vysvetľovať. Fanatik verí, že smrťou v mene niečoho sa bude mať v inom živote určite lepšie, čím sa dostáva na úroveň optimistu. Jozef Kaščák do žiadnej z týchto kategórií nepatrí. Jeho blogy sú o veselej hlučnej samote v presýpacích hodinách našej civilizácie. Máte radi fejtóny, ktoré sú písané s nadhľadom, humorne, moderným jazykom a pritom nestrácajú ľahkosť bytia? V tom prípade sa vám kniha životných postrehov Jozefa Kaščáka bude páčiť...
dostupné aj ako:
Pojednání
Pojednání o radostné cestě od kolébky ke krematoriu malíře Vladimíra Komárka se stalo klasikou české literatury. Tato kniha vychází z poslední autorem doplněné verze a je rozšířena o vyprávění Růženy Komárkové o její radostné životní cestě vedle svého muže.
Lacná kniha Čo videl pes a iné dobrodružstvá (-50%)
Prečo sa niektorí ľudia zaseknú a iní spanikária? Prečo máme veľa druhov horčice, ale kečup zostal rovnaký? Čo nás učia futbaloví hráči o zamestnávaní učiteľov? Ako nám farba na vlasy rozpovie históriu dvadsiateho storočia? Kniha Čo videl pes ponúka výber toho najlepšieho z publicistickej tvorby Malcolma Gladwella, ktorého označujú za najoriginálnejšieho amerického novinára. Všetkých devätnásť esejí sa prvý raz objavilo na stránkach časopisu New Yorker. Dokumentujú veselého ducha a neutíchajúcu zvedavosť, ktoré z autora urobili bystrého skúmateľa skrytej výnimočnosti. V knihe rozdelenej do troch tematických celkov nájdete dojemné rozprávanie o vynálezcovi antikoncepčnej pilulky aj príbeh pioniera lahodných omáčok k cestovinám Howarda Moskowitza. Gladwell si posedí u Rona Popeila, kráľa americkej kuchyne, keď predáva kuchynské grily, a vytuší tajomstvá Cesara Millana, „krotiteľa psov“, ktorý rozzúrené zviera skrotí dotykom ruky. „Čo chodí Millanovi po rozume, keď to robí?“ zamýšľa sa autor. „To ma inšpirovalo pri písaní tohto dielka. Ale keď som bol asi tak v polovici príbehu, uvedomil som si, že existuje ešte lepšia otázka: Keď Millan predvádza svoje čary, čo chodí po rozume psovi? To je to, čo chceme naozaj vedieť: chceme vedieť, čo videl pes.“ V ďalšej časti Gladwell skúma dôveryhodnosť inteligenčných testov a prezrádza, prečo sa raz zamestnávatelia zo Silicon Valley priam pretekali pri najímaní istého absolventa vysokej školy. „Sila dobrého písania,“ píše Gladwell v úvode, „nestojí ani nepadá na svojej schopnosti presvedčiť. Stojí alebo padá na schopnosti zapojiť vás, prinútiť vás rozmýšľať a umožniť vám nazrieť do niečej hlavy.“ Z anglického originálu What the Dog Saw and other adventures (Little, Brown and Company, New York 2009) preložila Anna Sedlačková.
Na sklade 1Ks
6,45 €
12,90€
dostupné aj ako:
Lacná kniha Čo videl pes a iné dobrodružstvá (-25%)
Prečo sa niektorí ľudia zaseknú a iní spanikária? Prečo máme veľa druhov horčice, ale kečup zostal rovnaký? Čo nás učia futbaloví hráči o zamestnávaní učiteľov? Ako nám farba na vlasy rozpovie históriu dvadsiateho storočia? Kniha Čo videl pes ponúka výber toho najlepšieho z publicistickej tvorby Malcolma Gladwella, ktorého označujú za najoriginálnejšieho amerického novinára. Všetkých devätnásť esejí sa prvý raz objavilo na stránkach časopisu New Yorker. Dokumentujú veselého ducha a neutíchajúcu zvedavosť, ktoré z autora urobili bystrého skúmateľa skrytej výnimočnosti. V knihe rozdelenej do troch tematických celkov nájdete dojemné rozprávanie o vynálezcovi antikoncepčnej pilulky aj príbeh pioniera lahodných omáčok k cestovinám Howarda Moskowitza. Gladwell si posedí u Rona Popeila, kráľa americkej kuchyne, keď predáva kuchynské grily, a vytuší tajomstvá Cesara Millana, „krotiteľa psov“, ktorý rozzúrené zviera skrotí dotykom ruky. „Čo chodí Millanovi po rozume, keď to robí?“ zamýšľa sa autor. „To ma inšpirovalo pri písaní tohto dielka. Ale keď som bol asi tak v polovici príbehu, uvedomil som si, že existuje ešte lepšia otázka: Keď Millan predvádza svoje čary, čo chodí po rozume psovi? To je to, čo chceme naozaj vedieť: chceme vedieť, čo videl pes.“ V ďalšej časti Gladwell skúma dôveryhodnosť inteligenčných testov a prezrádza, prečo sa raz zamestnávatelia zo Silicon Valley priam pretekali pri najímaní istého absolventa vysokej školy. „Sila dobrého písania,“ píše Gladwell v úvode, „nestojí ani nepadá na svojej schopnosti presvedčiť. Stojí alebo padá na schopnosti zapojiť vás, prinútiť vás rozmýšľať a umožniť vám nazrieť do niečej hlavy.“ Z anglického originálu What the Dog Saw and other adventures (Little, Brown and Company, New York 2009) preložila Anna Sedlačková.
Na sklade 1Ks
9,68 €
12,90€
dostupné aj ako:
Lacná kniha Čo videl pes a iné dobrodružstvá (-25%)
Prečo sa niektorí ľudia zaseknú a iní spanikária? Prečo máme veľa druhov horčice, ale kečup zostal rovnaký? Čo nás učia futbaloví hráči o zamestnávaní učiteľov? Ako nám farba na vlasy rozpovie históriu dvadsiateho storočia? Kniha Čo videl pes ponúka výber toho najlepšieho z publicistickej tvorby Malcolma Gladwella, ktorého označujú za najoriginálnejšieho amerického novinára. Všetkých devätnásť esejí sa prvý raz objavilo na stránkach časopisu New Yorker. Dokumentujú veselého ducha a neutíchajúcu zvedavosť, ktoré z autora urobili bystrého skúmateľa skrytej výnimočnosti. V knihe rozdelenej do troch tematických celkov nájdete dojemné rozprávanie o vynálezcovi antikoncepčnej pilulky aj príbeh pioniera lahodných omáčok k cestovinám Howarda Moskowitza. Gladwell si posedí u Rona Popeila, kráľa americkej kuchyne, keď predáva kuchynské grily, a vytuší tajomstvá Cesara Millana, „krotiteľa psov“, ktorý rozzúrené zviera skrotí dotykom ruky. „Čo chodí Millanovi po rozume, keď to robí?“ zamýšľa sa autor. „To ma inšpirovalo pri písaní tohto dielka. Ale keď som bol asi tak v polovici príbehu, uvedomil som si, že existuje ešte lepšia otázka: Keď Millan predvádza svoje čary, čo chodí po rozume psovi? To je to, čo chceme naozaj vedieť: chceme vedieť, čo videl pes.“ V ďalšej časti Gladwell skúma dôveryhodnosť inteligenčných testov a prezrádza, prečo sa raz zamestnávatelia zo Silicon Valley priam pretekali pri najímaní istého absolventa vysokej školy. „Sila dobrého písania,“ píše Gladwell v úvode, „nestojí ani nepadá na svojej schopnosti presvedčiť. Stojí alebo padá na schopnosti zapojiť vás, prinútiť vás rozmýšľať a umožniť vám nazrieť do niečej hlavy.“ Z anglického originálu What the Dog Saw and other adventures (Little, Brown and Company, New York 2009) preložila Anna Sedlačková.
Na sklade 1Ks
9,68 €
12,90€
dostupné aj ako:
Esej je literárnym žánrom, v ktorom sa jej autor kriticky zamýšľa nad určitým problémom. Má subjektívny charakter a vyjadruje postoje jej autora. Autor v eseji prezentuje svoje názory a argumenty k vypranej problematike.
Úvaha je literárny útvar, ktorý vysvetľuje a rozoberá známu tézu z nového pohľadu. Autor v nej zaujíma svoj postoj k téme a snaží sa čitateľa priviesť k uvažovaniu o danej téze.
Štúdia je vedecký článok väčšieho rozsahu.
Prinášame vám eseje, úvahy, a štúdie od známych autorov ako Elena Ferrante, Jan Amos Komenský, Josef Čapek, C.S. Lewis a mnohých ďalších. Začítajte sa do týchto zaujímavých diel a uvažujte s autormi o večných aj nových otázkach.
