Najnovšie - Slovenská beletria strana 53 z 161
zobraziť:
Killer Alcohol
Kniha zobrazuje život mladého dievčaťa Michelle Stumpovej, ako vníma, keď ju matka začne psychicky a fyzicky týrať. Odhaľuje nevypovedané myšlienky, ktoré navždy zostanú v našej mysli. Nikdy nevieme, čo si ten druhý myslí, čo mu beží v hlave, čím prechádza a aký v skutočnosti je.
Pohľad Michelle: Najväčší zabijak, ktorý mi zo života urobil peklo a spôsoboval mi muky a traumy. Bojím sa zobudiť, lebo mám strach, že sa to všetko stane znovu. Bojím sa zaspať, lebo mám strach, že sa mi bude o tom snívať. Nemôžem sa s tým nikomu zveriť, preto mi nedokáže nikto pomôcť. Som na všetko sama.
dostupné aj ako:
Mária a Peter - krátke texty a verše z knižky Nekonečný príbeh lásky
Jedná sa o verše a krátke poetické prózy. Ide v podstate o ľúbostnú poéziu, ktorá čerpá hodne podnetov z toho, čo je pre mnohých akousi sivou zónou na pokraji všetkých náboženstiev, teda z mystiky. Texty si však skôr než líniu nejakého konkrétneho náboženstva, všímajú vzťah človeka a transdendentnej reality vo všetkých podobách, ktoré tento vzťah môže mať. Kto vie, či nie preto bola knižka odmietnutá jedným katolíckym nakladateľstvom a kníhkupectvom. Autori ale nezaprú formáciu kresťanskými a židovskými náboženskými textami. Je tiež pravdou, že pod vplyvom okolností, za ktorých mnohé z tých textov vznikli, sa na bežný vkus asi príliš zaoberajú smrťou a zomieraním. Možno však práve preto ich výpoveď môže poskytnúť pomoc vo chvíľach, ktorým sa nik z nás nevyhne.
Trafený anjelom
Už v roku 2017, po autorovej prvej zbierke próz ŠTEPENÝ ČERTOM, súbore krátkych literárnych útvarov, jednoduchých príbehov zo života, bolo zjavné, vzhľadom na jej ohlas u čitateľa, že sa autor asi pokúsi o akýsi návrat a ďalšie, nezávislé pokračovanie. Aj sa tak stalo. A aby bolo už na pohľad jasné, čo oba tituly spája, dostala jeho druhá zbierka krátkych próz názov TRAFENÝ ANJELOM.
V názve prvého titulu, a tak je tomu i v tomto druhom, sa autor snažil predznačiť, že nepôjde o žiadnu ťažkú literatúru, skôr o ľahké, až oddychové čítanie. Napriek tomu, že v nemalej miere čerpá z vlastných, až intímne dôveryhodných zdrojov, je paradoxom, že v mnohých popisovaných situáciách sa určite opäť nájdu aj ďalší čitatelia. Potešiteľné to však je obojstranne, aj keď celkom predvídateľné, pretože každý z nás, dlhšie v páre žijúci človek muž i žena, isté situácie už zákonite musel zažiť a sú mu preto dôverne známe.
TRAFENÝ ANJELOM je teda opäť iba to, čo si v podstate vyžiadal sám čitateľ, bažiaci i dnes po akomsi literárnom pohladení, vľúdnom, odpúšťajúcom, až milom úsmeve zo situácií, ktoré denne prináša sám život. V knihe nastolené problémy nekladú veľa otázok, ale naopak, obsahujú veľa odpovedí, ktoré v čitateľovi emočne ešte dlho doznievajú. Príjemné čítanie!
Rozprávkový príjem
Rozprávka je, ked niekto niekomu rozpráva príbeh... Je to krátky prozaický útvar /niekedy môže byť veľmi, veĺmi krátky, inokedy zas veľmi, veľmi dlhý/, pričom môže byť prípadne aj veršovaný. Rozprávky majú rady hlavne deti, najmenej však dospelí: napokon, tí rozprávky pre deti vymýšľajú. Nielen pre deti, určite tak trochu aj pre seba. Ale krásne sú aj tie rozprávky, ktoré si vymýšľajú deti. Nebudem o tom príliš veľa mudrovať, už iba dodám, že súhlasím s tým, čo povedal Hans Christian Andersen, že najzázračnejšou rozprávkou je samotný život. Od sedenia na nočníku až po tú najstaršiu zo všetkých starôb.
Na sklade 2Ks
12,00 €
Sami na tomto svete
Nový román známeho a renomovaného spisovateľa Ľuboša Juríka s názvom SAMI NA TOMTO SVETE je svojráznou psycho¬logickou sondou do myslenia a konania ľudí v krízových, až hraničných situáciách. Skupi¬na desiatich ľudí sa zhodou okolností ocitne na vysokohorskej chate v úplnej izolácii, zasy¬paná hrubou vrstvou snehu, bez akéhokoľvek vonkajšieho kontaktu – bez elektriny, signálu, spojenia, aspoň však s dostatočnou zásobou potravín a paliva na kúrenie. Na tomto pôdo¬ryse sa začínajú odvíjať príbehy ľudí, ktorí sa stretli po prvý raz a sú vystavení celkom novým podmienkam. Zápletky a medziľudské vzťahy gradujú, napätie a nevraživosť sa striedajú s veľkou mierou súdržnosti a spolupatričnosti, keďže ľudia sú od¬kázaní jeden na druhého. Príbeh nechtiac pripomína obecný stav ohrozenia spoločnosti počas pandémie, keďže aj zaviata chata pripomína karanténu, kde ľudia musia odolávať nielen odlúčenosti, ale aj chorobám, ktoré sa niekto¬rým z nich nevyhýbajú. Sociologická vzorka uzavretej spoločnosti je natoľko pestrá, aby umožnila autorovi stvárniť svojrázne charaktery a príbehy svojich protagonistov vskutku originálnym literárnym spôsobom. Súčasťou literárneho pôdorysu románu sú svojské príbehy každého z hostí chaty, ktorí sa dohodnú, že si budú rozprávať príbehy zo svojho dôverného života na spôsob Boccaciovho Dekameronu. Zaiste aj preto dal autor svojmu románu podtitul SLOVENSKÝ EROTIKON. Takéto vrstvenie odhaľuje nové dimenzie románu. Príbeh drží čitateľa v napätí až do posledných riadkov.
Dámska volenka
Prozaičku VIERU ŠVENKOVÚ čitatelia poznajú ako autorku poviedok, ktoré roky vychádzali v časopisoch (Slovenka, Slovenské pohľady a i.), ako aj v knižných vydaniach (Biela pani Zuzana, Tatranské romance, Hory na dosah a i.). Na ich námety vznikli televízne filmy Steny a Prstienky z kukučiny. Aj jej dlhšie prózy (Listy vo vetre, Deň je krátky a i.) sa tešili záujmu čitateľov. Autorka v celej tvorbe zachytáva premenlivý obraz súčasnej ženy, jej nespokojnosť so sebou, so vzťahmi, uvzaté hľadanie is¬toty v neistom svete. Kritika oceňuje vnútornú silu žien, ktoré sklamanie naučí spoliehať sa na vlastné sily – a práve o to ide aj v Dámskej volenke; aj tu hlavná postava Dana, rozvedená matka dcéry v pubertálnom veku, premáha pochybnosti, či sa jej podarí zvládnuť pracovné i rodinné povinnosti, ovplyvniť výchovu a vzde¬lanie dieťaťa, a pritom si nájsť čas aj na nový vzťah, ktorý vstupuje do jej života. Vlastne celý obsah Dámskej volenky krúži okolo témy „otcov a detí“. V čase, keď sa rozmáha pandémia, pomáha osamelej matke zorientovať sa v okolitom svete i v sebe samej najmä priateľstvo, ktoré ešte žije aj v bratislavských intelektuálnych kruhoch. „Ženský príbeh“ zrkadlí problémy, s ktorými zápasí veľa súčasníkov, dnešná rodina a škola, celá spoločnosť.
Samovrava
Samovrava Miloša Karáska voľne nadväzuje na predchádzajúcu zbierku Bezseba". Krátke, úsporné texty jednoduchým jazykom odrážajú hlboké precítenie emócií, ktoré zažíva každý z nás. Krása a bolesť bytia na pozadí striedania ročných období, krehké zmeny prírody, pominuteľnosť, a z nej prameniaci prirodzený životný smútok, to sú základné motívy zbierky. Ich pomocou sa autor snaží vyjadriť to, čo je skryté pod povrchom, čo nevidíme, ale cítime.
Novinkou a výrazným žánrovým posunom je spracovanie vybratých básní do krátkych poetických videí, ktoré nájdete na adrese fb.miloš karásek
Sviatočne obyčajné dni
Tridsať fejtónov, z ktorých viaceré majú povahu väčších glos či krátkych poviedok. Zbierka každodenných vecí, situácií a epizód, ktoré Marián Hatala svojím videním sveta a literárnym remeslom povyšuje do stavu sviatočných okamihov.
Predslov napísal Joe Palaščák, autorom fotografií na frontispice je Jaro Jelenek. Kniha vychádza v pôsobivej grafickej úprave Matúša Chalupu v edícii slovenskej prózy ARCUS.
Rozptylové lúky
V príbehu na pomedzí neistej reality a vulgárneho materializmu hrá dominantnú úlohu skalárny počítač, implantovaný do klasického písacieho stroja. Záhadní regrúti ho vnútia hlavnej postave, hľadajúcej námet na román. Autor kníh sa nechá po zdesení z vlastných pokleskov priviesť do stavu somnolencie a zažíva okolnosti plné všadeprítomných pochybností, kde je málokto konkrétny, postavy sa rozprávajú v sporných, úsečných dialógoch a situácie sa vyvíjajú s nepredvídateľnou logikou. Dej je popretkávaný útržkovými informáciami o vlnách násilníckych útokov, podnecovaných Syndikátom. V pozornosti tohto úlisného bratstva sa môže ocitnúť každá existencia, podliehajúca moci magnetickej sugescie. Víťazstvo láka, nech je akékoľvek, manipulátori sa menia na manipulovaných a ako pripomína jedna z figúr novely: „Aj keď je to ponižujúce, usmerňuje nás viac funkcia miechy, nie mozog...“
Historky k pollitru
Kniha pozostáva z množstva krátkych samostatných príbehov. Pivo je jedným z najstarších kultúrnych vynálezov ľudstva. Je rovnako staré ako pazúrikové nástroje a oveľa staršie ako koleso. Tento nápoj je súčasťou nášho života už 13 000 rokov a má svoj podiel na tom, že sme takí akí sme. Pili ho naši neolitickí predkovia, bolo obľúbeným nápojom starovekých národov a varili ho aj v prvých kresťanských kláštoroch. Dvadsať historiek tejto knihy rozpráva príbeh piva – od jeho zrodu až po dnešnú dobu remeselného pivovarníctva a mníchovského Oktoberfestu.
Na sklade 1Ks
12,99 €
Ako sme (ne)robili perestrojku
Základom knihy sú denníkové záznamy z rokov 1987 až 1989. Šéfredaktor Nového slova si ich robil v očakávaní možných udalostí magického osmičkového roka, a to najmä v súvislosti so zápasom o perestrojku, ktorú začal v Sovietskom zväze Michail Gorbačov v roku 1985. V záznamoch figurujú rôzne politické a aparátnické postavy a postavičky vtedajších čias, defilujú strety prívržencov perestrojky a jej protivníkov, úsmevné aj menej úsmevné dobové príhody a udalosti... Nie vždy ide o presné zachytenie udalostí či faktov, niekedy sú to sprostredkované informácie, niekedy aj fámy a klebety, takže to nie je dokument o dobe, ale jej ilustrácia. So zreteľom na to autor do publikácie zaradil citáty z rôznych prameňov a publikácií, ktoré môžu spresniť či uviesť na správnu mieru zapísané, prípadne odhaliť nedopovedané. S odstupom tridsiatich rokov záznamy doplnil aj o pohľady historikov a publicistov, ktoré sú nezaťažené dobovým nánosom, ako aj o svedectvá z najvyšších poschodí moci, ktoré boli aj pre šéfredaktora Nového slova neprístupné, skryté za jej oponou.
Čierny lev
Po rokoch vydáva úspešný autor novú zbierku poviedok. V krátkych aj dlhších príbehoch sa vyberiete do strednej Európy po klimatickej kríze, medzi geneticky upravené zvieratá aj do Dunaja, v ktorom opäť žijú vyzy. Kniha literárne reaguje na nové spoločenské výzvy ako globálna migrácia, pravicový populizmus či náboženský fanatizmus. Textom nechýba napätie, irónia ani humor. Spisovateľ sa s novou silou a skúsenosťami vrátil k svojim poviedkárskym koreňom.
dostupné aj ako:
Stretni sám seba
Môžu sa ľudia zmeniť? Dokáže sa vzťah, v ktorom si ničím nie sme istí, premeniť na lásku, ktorá vydrží až naveky? Dokedy má zmysel čakať? A príde raz chvíľa, kedy zabudnem? Dá sa zabudnúť na človeka, o ktorom som si myslela, že je ten pravý? A čo ak tým pravým naozaj je, len musím chvíľu vydržať a dopriať mu čas?
Kruh, ktorý nemá konca, no ja ten koniec tak veľmi potrebujem. Vitajte v živote Mii Amber, ktorá v ničom nemá jasno, len v tom, že v ničom jasno naozaj nemá. Je to život plný paradoxov, tragikomických situácií, ktoré v čase, keď sa práve odohrávajú, vôbec komické nie sú. Vitajte v srdci Mii Amber, ktoré hlboko miluje jedného muža, ktorého srdce miluje plytko, ak vlastne vôbec...
Mohla by som písať siahodlhé riadky o tom, čo v tejto knihe nájdete. Ale ja mám rada, keď sú podstatné veci stručné a zrozumiteľné. Tak teda...
Nájdete tu odpovede na otázky:
– prečo milujeme tých, ktorí nemilujú nás,
– prečo je dôležité porozumieť tomu, čo cítime,
– prečo nie je dobré kompenzovať si silnou láskou k druhým slabú lásku k sebe samému,
– prečo najprv musíme odpustiť sebe, ak chceme odpustiť iným,
– prečo zostávame tam, odkiaľ by iní už dávno ušli,
– prečo nás láska robí slepými a stávame sa presne tou kamoškou, ktorá sa zmenila na obohranú platňu,
– prečo niektorých ľudí jednoducho stretnúť musíme.
A v neposlednom rade, prečo by sme mali žiť tak, aby sme sa nemuseli báť, že raz stretneme sami seba.
Pozri sa dolu! ilustrovaná kniha pre seniorov
Vydanie prvej ilustrovanej knihy pre seniorov vychádza z osobnej skúsenosti slovenských autoriek Miroslavy Grajciarovej /text/ a Evy Márie Ondovej /ilustrácie/. Príbeh je skutočný, hoci má rozprávkový koniec. Autorky vychádzajú zo skúsenosti, že seniori radi čítajú, ale túto aktivitu im znemožňuje a znepríjemňuje fakt, že zle vidia. Preto prichádzajú s knižnou novinkou - pre seniorov prispôsobenou knihou s 32 farebnými ilustráciami. Grafička Sára Volemanová upravila text /veľkosť a font písma/ a ilustrácie tomuto prirodzenému javu starnutiu, no v istom kontexte zdravotnému handicapu. Skúmala čitateľnosť textu u seniorov, vymyslela ho tak, aby si ho bez okuliarov a námahy mohli vychutnať . Farebnosť ilustrácií Evy Márie Ondovej je unikátna, podobne ako jej obsah. Je nakreslená z podhľadu Eleny, pamätníčky Baťovej školy pripútanej na lôžko.
Táto ilustrovaná kniha pre seniorov používa font EIDO. Bol vytvorený v Laboratóriu kognitívnej psychológie na Univerzite Aix-Marseille vo Francúzsku, aby uľahčil čítanie ľuďom, ktorí majú sivý zákal. Font písma je výrazný a je vytlačený na matnom papieri, aby sa dosiahol väčší kontrast a tým bol čitateľnejší pre všetkých, čo majú problém so zrakom.
Mimoriadnou pridanou hodnotou publikácie je originálny PODHĽAD výtvarníčky, ktorý, aj keby čitateľ nechcel a bránil sa tomu, musí na vlastnej koži a na vlastné oči uvidieť svet Eleninými očami. Jediné spravodlivé je starnutie, čitateľ si uvedomí, že to, ako ľahostajne sa správame ku staršej generácii, nás raz dobehne. Kniha nebude poučovať, nebude moralizovať! Cez obraz a text sa autorky pokúsia vytvoriť magický priestor pamätníčky Baťovej školy.
Príbeh penzistky z Baťovej éry je autentický, pravdivý, dojímavý, je písaný s veľkou dávkou empatie. Citlivo vníma osud ženy, ktorá ostala na svete sama, zneistená žije v penzióne, kde našťastie stretne dievčatko. Elena prosí okoloidúcich, aby si kľakli a pozreli sa dolu, kde ona žije. V suteréne penziónu. Príbeh končí optimisticky. Okolie nie je ľahostajné k Eleninej izolácii. Malé dievčatko ju zo sociálneho suterénu vyvedie von.
Povesti z Poľany a Podpoľania
Viete, koľko vrcholov má naša slovenská Etna – mohutná vyhasnutá sopka nad Detvou? A uhádnete, prečo sa jeden z nich nazýva Drábovka? Chcete sa dozvedieť, ktorí uhorskí králi poľovali v hlbokých lesoch bájnej Poľany a čo pritom zažili? A prečo sa ozrutné bralo v polianskom kráteri nazýva Jánošíkova skala? A že sa tu kdesi ukrýva povestný Jánošíkov poklad? Chceli by ste spoznať tajomstvo Melichovej i Záhorskej skaly, Kaľamárky, Ľubietovského hradu, Bratkovského mosta a mnohé ďalšie podivuhodné príbehy a tajomstvá, ktoré opriadajú malebný stred Slovenska? V tejto knihe vám ich prezradí jeden z najpovolanejších – prírodovedec, zberateľ povestí a spisovateľ, autor niekoľkých povesťových zbierok a kníh o legendárnych slovenských vrchoch vrátane Poľany – Peter Urban: „Spoznajte cez povesti tento pozoruhodný, krásny a jedinečný región Slovenska! Pretože Poľana a Podpoľanie sú naozaj nevšednou krajinou príbehov. Možno neskromne dúfam, že po prečítaní tejto knižky budete chcieť aj navštíviť miesta, kde sa odohrávali. A to nielen pre tvrdenie starých Detvanov o tom, že kto nebol na Poľane, nevidel ešte svet...“
Smrt si říká Engelchen
V horském terénu moravsko-slovenského pomezí zasazují nacistům nepříjemné údery partyzáni, jejichž základnou je kopaničářská obec Ploština. V rozhodujícím okamžiku partyzáni zklamou důvěru kopaničářů. Není to bez následků, odvíjí se odtud pocit spoluviny, která ničí hlavní postavy románu. Okamžité radosti partyzánského života, milostné vztahy pod hrozbou konce, jenž může přijít v kterémkoliv okamžiku, tvrdá rozhodnutí partyzánských velitelů, vyčerpávající krutá štvanice, drsné dny s příchutí krve, slz a střelného prachu, kdy se nic nedá předstírat – to vše jako součást velkého lidského dramatu.
Kniha vycházející z osobních autorových prožitků zobrazuje pravdivě, upřímně a otevřeně – tedy rozporuplně – ozbrojený odpor proti krvavému násilí. Je živoucí připomínkou tisíců bezejmenných, kteří přinesli nejvyšší možnou oběť ve jménu mravních zásad: věrnosti, cti a spravedlnosti.
Známi i menej známi slovenskí autori - tu spoznáte príbehy slovenských knižných talentov ako Róbert Bryndza, Dominik Dán, Táňa Keleová - Vasilková, Ivica Duricová, Boris Filan, Jana Benková, Kristína Tormová, Dušan Dušek,...
