Najpredávanejšie - Bestsellery - Slovenská beletria strana 57 z 161

Janko Mičko (1978) študoval právo, systematickú filozofiu, katolícku teológiu, učiteľstvo náboženskej a etickej výchovy. Venuje sa štúdiu magického realizmu, kresťanskej a židovskej mystiky, existencialistickej filozofii a filozofii dialógu. Po zbierke poviedok Ako ustrážiť prítomnosť (2011) sa tentoraz prezentuje knižkou Laterna magica. Na jej margo brat Šavol (Karol Lovaš) napísal: „Kúzelná lampa Janka Mička, ktorú sa rozhodol rozsvietiť, je výpoveďou o nás. O obyčajných veciach, ktoré robia obyčajní ľudia a zostávajú pritom neobyčajní. Mičkova sonda do každodennosti je správou o človeku, ktorý jej nie vždy čelí so vzpriamenou hlavou. Vďaka autorovi máme možnosť prežiť nejedno osobné Déjà vu. V tom je výnimočnosť jeho písania. Stačí si sadnúť pod lampu a nechať pôsobiť tajomstvo, ktoré z nej vychádza. Nebude nám neznáme. Mičkove príbehy sú pozvaním stretnúť seba a kus z toho, čo presahuje bytie jednotlivca. Vykročiť z prítomnosti vlastného Ja k Ty toho druhého. Práve ono ponúka obvykle dôležité odpovede, tak ako Mičkova LATERNA MAGIKA.“

"Hovorí sa, že keď je somárom príliš dobre, idú sa kĺzať. O tom niečo viem. S mojím mužom Cyrom sme sa jedného dňa rovnako ako tie somáre ocitli na klzisku", tvrdí v úvode Heda Záborská, rozprávačka príbehu. S manželom a dvomi dospelými dcérami žijú bežný život plný obyčajných starostí. Ale iba do chvíle, pokým sa Heda nerozhodne dostať naspäť peniaze od bývalého milenca, ktoré mu požičala. Namiesto toho sa stane svedkom jeho vraždy. Vtedy sa spúšťa reťaz udalostí, ktoré v priebehu jedného roka zmenia Hedin život a vyústia do prekvapujúceho rozuzlenia. Pretože povedané slovami hlavnej hrdinky:"Šťastné obdobie, kedy človek verí, že nič zlé sa mu nemôže stať, skončí, keď pochopí, že sa mu môže stať všetko."

Každý, koho zaujíma súčasná kinematografia, veľmi dobre pozná hollywoodsku divu Demi Moore. Dá sa však zrátať na prstoch jednej ruky, koľko ľudí vie, že tajne navštívila isté slovenské mestečko či skôr dedinu so zašlou baníckou slávou... Niečo by o tom mohli porozprávať herečky Mária Kráľovičová, Zdena Studenková, Táňa Pauhofová či spisovateľ Peter Jaroš, ale aj Anthony Quinn, Jean Reno a Johnny Depp, ktorí v tomto záhadnom príbehu tiež vystupujú. Hoci sa prítomnosť Demi podarilo utajiť aj pred tými najdobiedzavejšími médiami, dokonca aj pred televíznymi štábmi, známa astrologička Vilma Jamnická ju už dávno vyveštila – napočudovanie, nenápadnému miestnemu učiteľovi slovenčiny a dejepisu, ktorému nečakaná návšteva slávnej filmovej hviezdy úplne prevrátila život.

Hrdina románu V pazúroch moci Dávid nachádza svoju životnú lásku Petru i nové zamestnanie, atraktívnu prácu v administratíve politickej strany. Blížia sa parlamentné voľby, rozbieha sa predvolebná kampaň a strany bojujú o hlas voliča. Dávid v prostredí politickej strany spoznáva politikov, ktorí navonok pôsobia bezprostredne a priateľsky. Preto nemá dôvod pochybovať o ich ľudských kvalitách, hoci vie, že politikom neraz ide len o moc a na ceste k nej nie vždy používajú korektné prostriedky. Nešťastná náhoda a nepríjemná osobná skúsenosť mu však odkryjú oči a musí vyriešiť dilemu: poslúchnuť hlas svedomia, alebo dať prednosť sľubne sa vyvíjajúcej kariére politika?

Mladý muž, ženatý, otec päťročného syna, sa túži dostať sa do Ameriky. Železná opona sa zdvihla, treba vidieť Ameriku a zarobiť. Prvá časť diela sa točí okolo rozhodnutia, koho z rodiny vyberú na krátkodobý zárobkový pobyt v Amerike - napriek rôznym rodinným intrigám. Druhá časť diela sa viaže na pobyt nášho hrdinu v Amerike. Objavuje ju pre seba i čitateľa. Odkrýva aj typické myslenie Slováka v nedávnom období. Obidve časti knihy však spája ústredný motív, a tým je tragédia zanikajúceho manželstva. Autor vie veľa nielen o svetlých, ale aj veľmi temných stránkach vzťahu medzi mužom a ženou. Je to ľudsky a aj umelecky hodnotné dielo, ktoré čitateľa bezvýhradne zaujme od prvej po poslednú stranu

Kniha je výberom autorkiných poviedkových diel s tematicky rôznorodými príbehmi, ktoré nás svojím obsahom presvedčia o jej nevyčerpateľnej fantázii, invencii a majstrovskom rozprávačskom umení. Sedem príbehov nás uvádza do svetov, vybudovaných na tenkej hranici medzi reálnym a fantastickým, kde sa na pozadí obyčajných udalostí prirodzene odvíjajú nezvyčajné zápletky so šokujúcim rozuzlením. Poviedky v sebe nesú prvky vedeckej fantastiky, mytológie, hororu a detektívky s dramatickou gradáciou deja, oslavou irónie osudu a tým najčernejším humorom.

Vojnové a povojnové novely, tvoriace tento výber, oslovia aj dnešného čitateľa svojim hlbokým mravným posolstvom.

Kniha známej autorky Viery Švenkovej Rozmarné sebalásky zachytáva obyčajných ľudí, ktorí po svojom reagujú na neľahkú realitu života. Nedoľúbené lásky, choroby, stereotyp dlhého manželstva, nedostatok úcty k sebe aj iným, to všetko v nás vyvoláva tajený nepokoj, ktorý nás núti klásť si otázky a hľadať odpovede - možno spolu s literárnymi postavami.

Viem, že báseň je vec príliš vznešená na to, aby otvorila dvere aj nebásnikovi. Ak som na ne opatrne zaklopal, nie preto, že by som sa vtieral do družiny Rilkeho, Rúfusa či Peteraja, ale aby som im zložil hold. Zostavil som túto zbierku z rýmov i ner ýmov, ktoré som dlho ukrýval v zákutiach mojej duše aj šuplíkov. Prijmite ich ako nedeľné zastaveníčko, po ktorom sa opäť vrátim do prózy všedného dňa. Autor

Štefan bol benediktínsky mních, ktorý bol opátom v kláštore na Skalke pri Trenčíne v čase panovania Matúša Čáka Trenčianskeho. Príbeh nezvyčajného priateľstva mocného a bohatého Matúša so Štefanom – človekom oddanému viere, odhaľuje doteraz neznáme fakty z histórie Trenčína.

Už je to dávno, čo ten chlapec pre ňu robil kvety z piesku. Mal na to tú správnu formičku. Odvtedy sa naučil aj všeličomu inému. Už vie, že po byte sa nechodí v topánkach, že do spoločnosti nepatria rozťahané, potrhané, skrátka nepoužiteľné tričká, že ponožky sa nosia rovnaké na obidvoch nohách, že dekel treba najprv zdvihnúť, a že kabelky sú dôležité. Ale tú svoju starú dobrú formičku nestratil. Len dnes v nej nerobí kvety z piesku, ale zo slovíčok.

Román dolnozemského Slováka s prostredia bývalej Juhoslávie.

Zbierka poviedok Aj o vetre je o obrazoch a situáciách, ktoré autorka vidí a pomenováva. Ide o bežné denné momenty. Na druhú stranu, čo je vlastne v živote bežné? Spisovateľ je takými okuliarmi ľudí. Každý si vyberie, aké mu sedia a cez ktoré dobre vidí.

A Tremolo ostinato rövid fejezetekből építkező, különös ritmusú regény – nemregény, amelyben a valóság összemosódik a fikcióval, mindezt bravúros nyelvi játék kö-zepette. Annyira közvetlen, mintha a szerzőnél járnánk látogatóban. Előkerülnek a régi családi történetek, a gyerekkor, a neves író édesapa, felbukkan az összes rózembók, valaki hangszert ragad, és már jön is a következő anekdota. Egyik történet hívja elő a másikat, némelyek vissza-visszatérnek, mint egy dallam, mígnem bekopog az öreg Esterházy Péter. Családja mindenkinek lehet, csak nem biztos, hogy úgy tud róla írni, mint Veronika Šikulová. „A Tátrában is műhavaznak már, csak aztán akad a szezon végén, aki kártérítést követel, hogy nem havazott, pedig megvettük a három új sífelvonót, és új vécéket telepítettünk, de mindenki szart rájuk, mert nem esett a hó, és hiába vettünk fel egy alkalmazottat, aki ott ült egész nap és horgolgatott, kilesett időnként a parkolóba, de senki sem parkolt ott, hiába emeltük a parkolási díjat, kártérítsen meg minket valaki!, még mit nem!, tiltakoznak a strandtulajdonosok, mert őket nem kártéríti senki, ha esik az eső és nem megy senki a strandra, a virsliárusokat sem, ha épp nincs senkinek gusztusa virslire, mert mindenki fagyit akar enni, szóval dühösek a tátraiak, és még az álmos medvék is meg-megkergetik őket, és túlszaporodtak a rókák is, más állatok meg csak úgy ukk-mukk-fukk kihaltak maguknak...”

Údolie sa odohráva v africkej autokratickej krajine, kde vládne vojsko terorizuje časť civilného obyvateľstva. Vzdialenosť tu však nezohráva úlohu, pretože situácia je až prekvapivo podobná tej našej – a to nielen blízkosťou vojny, ale i snahou štátu obmedzovať občianske slobody. Vzájomne prepojené príbehy vyrozprávané taxikárovi v meste ležiacom na okraji konfliktu vychádzajú z reálnych faktov, zároveň sú tou najslovenskejšou knihou, akú Marek Vadas doteraz napísal. O AUTOROVI Marek Vadas (*1971) vydal knihy Liečiteľ, Čierne na čiernom a Zlá štvrť, ktoré sa odohrávajú v africkej kulise. Jeho rukopis je v nich ovplyvnený domorodým ľudovým štýlom rozprávania, v ktorom sa miešajú skutočnosť a fantázia, mágia a čierny humor, absurdita a temné existenciálne tóny. V ďalšej knihe Šesť cudzincov sa vrátil na Slovensko — jej témou je zabudnutý protirómsky pogrom, následné mlčanie spoločnosti, nepriznaná vina a individuálna i spoločenská pamäť. Debutoval v roku 1994, napísal osem kníh pre dospelých, tri pre detských čitateľov a je laureátom Ceny Anasoft litera, najprestížnejšieho slovenského ocenenia za prozaickú tvorbu. Jeho diela boli preložené do pätnástich jazykov. UKÁŽKY Z KNIHY Svoju prvú naozajstnú futbalovú loptu som dostal od strýka, mohol som vtedy mať asi osem rokov. Podával mi ju s vážnou tvárou a slávnostným gestom. Situácia si to vyžadovala, pretože o takej lopte som sníval a podobnú nemal nik v okolí. Nebola to profesionálna futbalová lopta, k takej sa v tých časoch u nás nedalo dostať za žiadnych okolností. Bola z imitácie kože a mala aj tie záhyby po švoch, či už reálnych alebo falošných. Dva dni som si ju kopal sám na dvore o múr domu, mal som strach vyjsť s takou vzácnosťou medzi ľudí. Čo ak ju niekto rozkopne? Ale taká lopta je nanič, ak sa ňou nepopýšite pred ostatnými, neobdivujete so spolužiakmi. Aj otec ma povzbudil, aby som sa šiel hrať von, a tak som sa na tretí deň vybral s loptou pod pazuchou k železničnej trati, pri ktorej bola najvhodnejšia plocha na futbal. Skúšal som si s ňou rôzne finty a čakal na spolužiakov, nech vidia, ako vyzerá skutočná lopta. Čaká nás konečne poriadna hra. Ako prvý sa však zjavil Leopold, drgol do mňa a loptu mi bez slova drzo vzal. Nedokázal som za ním ani zakričať. Bola to chvíľa, keď sa mi zrútil svet, moje detstvo sa prelomilo na dve časti, moment, keď som zistil, že ľudia sú zlí. Keď som doma povedal, čo sa stalo, otec prisľúbil, že to vyrieši, zlodej bude potrestaný a lopta sa vráti, nemám sa strachovať, prinajhoršom mi kúpi novú. No čas bežal a nič sa nestalo. Futbal sme hrávali s plastovými mäkkými loptami, ktoré veľa nevydržali. Pri každom zápase na mňa prišla chvíľa, keď som sa nad svojou krivdou dojímal. Ozajstnú profesionálnu loptu som si potom kúpil sám, už ako dospelý, no iba som si ju vyložil na čestné miesto a nikdy som do nej ani nekopol. Na strýka, trojdňové šťastie a následnú krádež som si spomenul počas cesty vlakom, keď som vedľa trate spoznal naše miesto, na ktorom som strávil hodnú časť svojho detstva. (str. 23) Oči mal prázdne ako bez ducha a pohyboval sa ako handrová bábika, ktorá z nejakého dôvodu chodí a drží sa viac-menej vzpriamene. Dovtedy však k doktorke stihli prísť ďalší traja noví pacienti. Jeden o trochu starší, ďalší dvaja približne v jeho veku a pôsobili na mňa takmer rovnako, utiahnuto a zmätene, takže som bola zamilovaná štyrikrát, neúspešne, ako som si už zvykla. Keby som od šoférov na výpadovke vyberala mýto za výjazd z mesta, viac by som si pokecala s každým z nich. Spomenula som tých čudných pacientov Etele, čo robí na trhu omelety, a tej bolo okamžite všetko jasné, hneď vedela, že to budú vojaci, čo zabíjali dedinčanov, a teraz sa vrátili z výpravy. Sú zakliati a niet im pomoci, mám sa pozerať po iných. Nejaký čarodejník zariadil, aby sa v ich hlavách prebudilo svedomie a zožerie ich zvnútra, až z nich zostane len úplne prázdna schránka. Rozprávala tak, akoby to bola všeobecne známa vec, no ja som z tých rečí bola celkom mimo, lebo dovtedy som o žiadnych vojakoch na západe nepočula, nečítam noviny a v televízii u susedy pozerám len súťaže s pesničkami, ale ona trávi celé dni na trhu a tam sa dozvie všetko, ľudia zo stánkov s maskami jej povedali tie veci o svedomí, čo vie zožrať rozum aj všetko pod kožou. Nepotešila ma, pretože okrem tohto nového typu pacientov sa u doktorky v čakárni žiadni potenciálni nápadníci neukazujú. Okrem tých nešťastníkov som obsluhovala len starenky, alebo mamy s chorým drobizgom. (str. 113)

Zrodenie hrdinu Terpa sa odohráva na pozadí temnej súčasnosti. Stačí malé preklopenie a z reality sa stáva dystópia. Postupne ju spoznávame spolu s chlapcom Terpom, ktorý by sa najradšej venoval len maľovaniu. Okolnosti ho však dostanú do víru udalostí a on si už nemôže dovoliť zostať bokom. S kamarátkou Avril, mentorom kníhkupcom a vyvrheľom posadnutým zhromažďovaním železa čelí tomu, čo búcha na brány nášho zatiaľ ešte stále slobodného sveta. Ide o druhú spoluprácu spisovateľa Lukáša Cabalu a maliara Juraja Tomana.

Pokušenie je zbierka trinástich noviel, trinástich príbehov ľudí, ktorých životné osudy zaviedli na spoločenský či geografický okraj, ale aj na okraj vlastných, nekontrolovateľných citov a myšlienok. Margita Figuli svojou debutovou knihou vtrhla na pole slovenskej prózy ako čerstvý závan vetra, rozoberajúc na tú dobu témy svieže a unikátne. Ponorila sa do vnútra svojich postáv, zachytila ich potrebu žiť, chrániť, milovať. Viacero noviel sa nesie v duchu ženského erotizmu a autorka v nich odhaľuje vnútorný svet ženy, jej túžby, ľúbostné vzplanutia i sklamania. Už po prvom vydaní knihy v roku 1937 kritika predikovala autorke veľkú budúcnosť. Dnes sú meno a tvorba Margity Figuli nezmazateľne zapísané do histórie slovenskej literatúry.

Ako každý národ i ten náš má svoj príbeh. Vlastne má ich dva. Jeden uložený v dielach historikov, druhý poskladaný v srdciach, fantázii a pamäti mnohých generácií. Kým prvý rozpráva o faktoch a udalostiach, ako sa odohrali v kraji medzi Tatrami a Dunajom, ten druhý, povesťový, hovorí o túžbach, šťastí i nešťastí ľudí, ktorí v tomto kraji od vekov žili. O nich je táto kniha, do ktorej skutočný znalec vybral tie najkrajšie z tisícov klenotov v duchovnej pokladnici národa. Začítajte sa a dozviete sa, ako víla Dudinka vrátila život rímskemu chlapcovi, ako obyčajný bratislavský rybár potopil mohutnú franskú flotilu a záhadná Sabína zachránila uhorského kráľa. Povesť vám prezradí, prečo je lipa posvätným stromom Slovanov. Zaiste vám rozbúcha srdce príbeh o Haničke, ktorá namiesto staručkého tatíčka šla pod Komárno bojovať proti Turkom. Dočítate sa, aký zázrak vykonal slávny doktor Paracelsus v medenom meste na Hrone, a spoznáte človeka, ktorý žije už tristo rokov. Veríme, že objavíte aj tajomstvo krásy našich povestí. Nad všetko zlato sveta si totiž ctia dobro, lásku a ľudskú šľachetnosť.

Číry prameň umeleckého talentu a znovuzrodená chuť rozprávať príbehy – ale aj jasné a ostré videnie a skvelá schopnosť nájsť úsporné prostriedky na vytvorenie diferencovaného obrazu veľmi rozmanitých ľudských situácií. K tomu humor, nadhľad, ale aj chápavé človečenstvo. Poviedky v tomto výbere predstavujú jej tvorbu z deväťdesiatych rokov, titulná próza vznikla v šesťdesiatych rokoch, ale autorka ju po rokoch podstatne prepracovala. Svadba v Káne Galilejskej prináša nové prózy a výrečne dokumentuje, že Jaroslava Blažková je dodnes veľmi súčasnou, aktuálnou autorkou s osobitým rukopisom. Ukážka: Tridsať rokov čakala na tento deň, ona a dedina. Teraz nech si hromy bijú, pôjde v bielom, dve malé družičky ponesú za ňou závoj z tridsiatich metrov tylu, šesť muzikantov jej vystelie cestu notami, osemdesiatosem hostí bude za ňou kráčať v blatistej stope. Trepoce rukami v ústrety dažďu, má horúčku, ktorú môže utíšiť iba priestor. Je labuť, biela Mariška. Alebo hus? Telo má krátke a tučné, teda hus. Ale jej radosť vystreľuje vysoko nad mraky, kde svieti slnko.