Najpredávanejšie - Bestsellery - Knihy - Biografie - Životopisy - Na sklade strana 2 z 136

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.

„A Jóbarátok, szerelmek és az a Rettenet nyers, kíméletlen önvallomás, aminek a megírásához komoly bátorság kellett. Mint kiderül, Matthew Perry nagyon bátor. Őszintén ír a függőségéről, betegségeiről és a keserves magányáról. Matthew az élete során valahogy mindig képes volt arra, hogy mások számára szórakoztató módon dolgozza fel a fájdalmát, de ennek, mint mondja, ára van. Végig vezet minket a saját »poklán«, de nem dagonyázik az önsajnálatban. A kötet így reményt ad a jövőre nézve. Ha tudni akarjátok, ki az a Matthew Perry, hanyagoljátok a szennylapokat, és olvassátok el ezt a könyvet!” – MARTA KAUFFMAN, az NBC Jóbarátok című szitkomjának társalkotója Felnőtteknek ajánljuk!

Kniha známeho publicistu a spisovateľa Mariana Jaslovského približuje osobnosť geniálneho hudobníka Mariána Vargu tak blízko, ako sa len dá. Jaslovský spolu s Vargovou manželkou Janou vyspovedali asi tridsiatku priateľov, členov rodiny a spolupracovníkov z Vargovho najbližšieho okruhu. Ich spomienky boli v mnohých prípadoch prekvapujúce aj pre Janu - najbližšiu Mariánovu osobu. Biografiu v duchu „oral history" ilustrujú aj zaujímavé faksimile a fotografie, ktoré neboli nikde uverejnené. Knižka organicky dopĺňa Jaslovského monografiu Collegium Musicum.

V mladosti si vypočul, že z neho futbalista nikdy nebude. S rodičmi a bratom sa museli pre exekúciu z večera do rána vysťahovať z bytu. Nemal čo do úst a jednu horalku si rozdeľoval na sedem dní. Bývalý slovenský futbalový reprezentant Ján Ďurica sa však nevzdal svojho veľkého sna. A postupne sa všetko zlomilo. S Artmediou Petržalka si zahral skupinovú fázu Ligy majstrov, zažil majstrovstvá sveta i Európy, pôsobil v Rusku či v Turecku. V slovenskej reprezentácii vytvoril legendárnu stopérsku dvojicu s Martinom Škrtelom. Ďurica rozpráva o vzťahoch so spoluhráčmi a trénermi, opisuje zákulisie slovenskej reprezentácie. A aj to, ako po skončení kariéry hľadal stratenú identitu. Svoju autobiografiu napísal so športovým redaktorom a komentátorom televízie Markíza Marekom Arpášom. Knihu dopĺňajú komentáre Martina Škrtela, Vladimíra Weissa staršieho, futbalového agenta Karola Csontóa a ďalších ľudí, ktorí sprevádzali Ďuricovu kariéru. Ján Ďurica: „Minulosť ma formovala a spravila zo mňa človeka, ktorým som dnes. Keď prežívam náročné dni, spomeniem si na obdobie, keď som nemal čo do úst. Išiel som krok za krokom a veril, že bude lepšie. V mojom prípade to nebolo o talente, ale predovšetkým o tvrdej drine. Šport ani prácu neoklameš. Len ak niečo robíš na sto percent, si na ceste k úspechu.“

V miestnosti vedľa pitevnej sály čakalo štrnásť cigánskych detí, ktoré srdcervúco nariekali. Doktor Mengele k nám neprehovoril ani slova a pripravil 10 a 5 mililitrové striekačky. Z krabice vytiahol Evipal, z ďalšej chloroform, ktorý bol uskladnený v 20 mililitrových nádobkách, a položil ich na stôl. Následne bolo privedené prvé dvojča, štrnásťročné dievča. Mengele mi ju nakázal vyzliecť a uložiť na stôl. Potom jej do žily pravej ruky vstrekol Evipal. Akonáhle dieťa zaspalo, nahmatal jej ľavú srdcovú komoru a vstrekol 10 ml chloroformu. Po jednom malom myknutí bolo dievča mŕtve, potom ju Mengele nechal preniesť do miestnosti pre mŕtvoly. Rovnakým spôsobom boli usmrtené v priebehu noci všetky dvojčatá. Josef Mengele sa stal prežívajúcim symbolom Hitlerovho konečného riešenia, stelesnením jeho hrôz chladný, odosobnený, a vždy dokonale pripravený na predlžovanie smrtiacich obradov pekelných selekcií, ktorých sa vtedy mladý doktor SS pravidelne zúčastňoval počas dvadsaťjeden mesiacov strávených v koncentračnom tábore Auschwitz. Spomienka na muža útlejšej postavy s upravenými vlasmi v tmavozelenom úhľadne vyžehlenom plášti s dôkladne vyumývanou tvárou a čiapkou so znakom smrti SS posadenou švihácky do strany zostáva vrytá do pamäte tých, ktorí prežili jeho skúmavý pohľad hneď po príchode na stanicu v Auschwitzi. Mierne rozkročený v nablýskaných čižmách, palec položený na opasku s pištoľou, skúmal svoju korisť chladnými prenikavými očami. Smrť vľavo, život vpravo. Predpokladá sa, že štyristotisíc ľudských duší bábätiek, malých detí, mladých dievčat, matiek, otcov a starých rodičov ľahkovážne odmávala smerom vľavo palička, ktorú držala ruka v rukavici. Mengele bol hlavným zásobovačom plynových komôr a krematórií. Občas jeho kamenný výraz tváre ožil. Oči mu zasvietili a ruky zjemnili gestá. Bolo to v okamihoch, keď genetik Josef Mengele zbadal dvojčatá.

Kniha nahlíží na život nezapomenutelné osobnosti, a to i mimo pódium: přináší spoustu zajímavých informací a příběhů ve vzpomínkách člověka, který s Mercurym trávil prakticky každý den. "Byl jsem pro Freddieho kuchařem i myčkou lahví, číšníkem i komorníkem, sekretářkou i uklízečem... a psychologickým poradcem," píše Peter Freestone. "Scestoval jsem s ním celý svět, byl jsem s ním při jeho největších úspěších a provedl ho těžkými chvílemi... byl jsem i jeho bodyguardem, když to potřeboval a na konci jeho života jsem se přirozeně stal jedním z jeho ošetřovatelů." Peter Freestone pracoval jako zpěvákův osobní asistent v letech 1979 až 1991. Žil s ním v Londýně, Mnichově i New Yorku. A byl s ním, když umíral. Tato kniha je jednou z nejdůvěrnějších vzpomínek, jaká kdy byla o Mercurym napsána.

S Enzom Ferrarim som sa súkromne stretol len raz – koncom leta roku 1975. Bol som v Maranelle s Philom Hillom, skvelým americkým pretekárom, ktorý v roku 1961 vyhral majstrovstvá sveta pre Ferrari po tragických pretekoch v Monze, kde jeho hlavný rival a tímový kolega, gróf Wolfgang von Trips, zahynul pri poondiatej havárii. Hill, citlivý a hĺbavý človek, opustil tím Ferrari o rok neskôr uprostred hlasných výčitiek. Bol preč už trinásť rokov, keď sme spolu prišli do mesta pracovať na dokumentárnom filme. Hilla bez varovania zavolali do Ferrariho tmavej kancelárie s modrými stenami. Prečo pozvali aj mňa, mi dodnes uniká. Bol som americký novinár, ktorý nemal formálne väzby na Hilla, ani na továreň Ferrari, preto sa mi moja prítomnosť zdala celkom zbytočná. Enzo Ferrari bol impozantnejší človek, než som očakával. Meral viac ako 180 centimetrov, bol teda o pol hlavy vyšší než Hill, ktorý bol, ako mnohí skúsení pretekári, štíhly a takmer krehký. Jeho hostiteľ, ktorý mal vtedy sedemdesiatsedem rokov, sa pohyboval s nápadnou ľahkosťou úspešného Taliana, mal výraznú bradu vystrčenú dopredu, vystretú hruď, roztiahnuté paže a veľké ruky načiahnuté až po nebo, keď nám kýval pri príchode. Jeho dozadu vyčesané biele vlasy, panovačný orlí nos a fádny oblek predstavovali dobre známe obchodné značky a neprekvapili ma. Slnečné okuliare, ktoré čoraz bežnejšie nosil na verejných vystúpeniach a ktoré mu dodávali zlovestnú osobnosť starnúceho kápa, vtedy nemal, čo len odhaľovalo jeho rozžiarený, strhujúci pohľad. Zaskočil ma však jeho jemný a zvučný hlas. Očakával som zvučný, silný, vzletný a dominantný hlas, alebo možno dokonca mrmlanie podobné Brandovi, spopularizované v nedávno premietanom Krstnom otcovi. Skrátka hocičo okrem zamatových tónov, ktoré sa rozliehali v tichej miestnosti. Ferrariho burácajúce záchvaty hnevu boli legendárne, ale v ten deň – deň nastolenia mieru – pôsobil umiernene a tak trochu utlmene. Popredný americký motoristický novinár Brock Yates vo svojej inšpiratívnej biografii ikony automobilového pretekania v 20. storočí, Enza Ferrariho, pristupuje s neskrývaným odhodlaním kvetnato, ale čo najvernejšie vykresliť tohto velikána motoršportu. Enzo Ferrari pod Yatesovým psychologickým mikroskopom odhaľuje svoje intímne miesta, ktorým sa najmä talianska tlač celé desaťročia obrovským oblúkom vyhýbala. Ferrari, ktorý rád okolo seba vytváral nepreniknuteľnú auru tajomnosti a neváhal ju marketingovo využívať, zostáva demaskovaný so všetkými svojimi ľudskými prednosťami, ale aj slabosťami. Yates neváha vyzdvihnúť nezmazateľné úspechy Starého pána, ako ho na sklonku života všetci volali, ale aj poodhaliť súkromné peripetie a rozbor osobnosti, ktorá svojou železnou vôľou dokázala to, čo len málokto v tomto športovom odvetví. Životný osud Enza Ferrariho, ktorý ešte ako mladík prišiel o otca aj brata, sa odvíjal na pozadí dramatických historických udalostí dvoch svetových vojen, úsvitu automobilového pretekania a vinul sa ako prastará Via Apia Apeninským polostrovom v povojnovom období. Za ten čas sa z neznámej Scuderie Ferrari stala rešpektovaná a komerčne mimoriadne úspešná značka a z jej majiteľa sivá eminencia celého motoršportu. Je priam pozoruhodné, že Ferrari dosiahol status národnej ikony, „rímskeho prokonzula“ so všetkými svojimi „spiatočníckymi“ názormi na moderné technológie, lebo aj napriek tomu sa jeho autá svojimi výkonmi a nesporne príťažlivou eleganciou držia na špici automobilových pretekov už viac ako 70 rokov. Netreba pritom zabúdať, že vďaka nezlomnej vôli samotného Ferrariho sa tak deje nepretržite a v mimoriadne silnom konkurenčnom prostredí. Mnohé, ak nie všetky značky s výnimkou Ferrari čas od času (a niektoré aj natrvalo) vypadli z kolotoča Veľkých cien. Nie však Ferrari. V tom sú táto značka a jej zakladateľ navždy zapísané v dejinách motoršportu a automobilového priemyslu. Z oboch sa stali legendy so všetkými pozitívami aj negatívami. A práve Yatesovi sa podarilo vyváženým spôsobom, cez vrcholy a strmé pády,

Odchod princa Harryho a vojvodkyne Meghan z kráľovskej rodiny, posun monarchie do éry sociálnych médií a podpora národov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska počas pandémie covidu-19 zamestnávali kráľovnú Alžbetu II. v posledných rokoch jej života. Keď mladá panovníčka v roku 1952 nastúpila na trón, netušila, že v čase, keď dosiahne svoju poslednú kapitolu, bude riadiť nielen nestálu monarchiu, ale aj kráľovskú rodinu, ktorá bude čeliť množstvu škandálov, intríg a zrád. Nespútaný život Alžbetinej sestry princeznej Margaret, dlhoročná nevera jej ženatého syna princa Charlesa, pranie špinavej bielizne na verejnosti jej nevestou princeznou Dianou a jej smrť či prípad jej syna princa Andrewa a neplnoletého amerického dievčaťa, ktoré mu dohodil odsúdený pedofil Jeffrey Epstein, sú len niekoľkými príkladmi problémov, ktoré sa na hlavu monarchie počas jej 70-ročnej vlády zosypali. Kniha Vojna Windsorovcov, ktorú napísala britská novinárka a spisovateľka Tina Brown, sa v dvadsiatich piatich kapitolách venuje členom kráľovskej rodiny a udalostiam, ktoré formovali vzťah verejnosti k monarchii. Tina Brown pozoruje britskú monarchiu už tri desaťročia a jej rozsiahle svedectvo je plné silných odhalení, novo zverejnených detailov a bystrých postrehov získaných vďaka kontaktom s osobami zasvätenými do kráľovských záležitostí. Štýlová, vtipná a erudovaná kniha Vojna Windsorovcov nenávratne zmení spôsob, akým budete vnímať a chápať kráľovskú rodinu.

Trojnásobný šampión F1 a symbol mimoriadnej odvahy a odhodlania Niki Lauda zomrel 20. mája 2019 vo veku 70 rokov za prejavov obrovskej pocty z celého sveta. Laudova klasická autobiografia Do Pekla a späť opäť vychádza po prvýkrát od svojho vydania v roku 1986, v tomto špeciálnom pamätnom vydaní, s rozšíreným post scenárom korešpondenta Times F1 Kevina Easona. Niki Lauda šoféroval auto pre šport, ale prekročil hranicu medzi životom a smrťou a bojoval o ešte väčšiu slávu. Dokonca aj ľudia, ktorí nevedia nič o Formule 1, počuli o jeho havárii na Nurburgringu v roku 1976, keď Nikiho odvliekli z pekelného Ferrari tak ťažko zraneného, že málokto veril, že prežije. Do 33 dní opäť pretekal v Monze. Jeho rany krvácali, nemal očné viečka. O rok neskôr získal späť titul majstra sveta. V knihe Do Pekla a späť odhaľuje, ako bojoval so strachom, aby zinscenoval návrat, ktorý sa zdal byť mimo ľudskej vytrvalosti. Veľkým príbehom je N. Lauda vs. J. Hunt, epická rivalita, ktorá sa neskôr zdramatizovala v hollywoodskom trháku Rush z roku 2013. Rozpráva o prísnej výchove a nesúhlase rodičov, ktoré ho podľa vlastných slov urobili „závislým od dokonalosti“. Nikto už nebude taký, ako bol Niki. V roku 1985 Formulu 1 opustil a vydal sa za svojím snom v oblakoch. Založil vlastnú spoločnosť Lauda Air a čelil ďalším výzvam, teraz už v letectve. Volanie Formuly 1 však neustalo. V roku 1993 sa vrátil a ako poradca Ferrari odporučil angažovať Michaela Schumachera; potom krátko viedol tím Jaguar od počiatku predurčený na neúspech. Jeho korunný úspech však ešte len mal prísť, keď sa v roku 2012 pripojil k tímu Mercedes ako výkonný predseda predstavenstva. Do roku 2022 si Mercedes užíval celý rad bezprecedentných úspechov, keď získal sedem jazdeckých a osem konštruktérskych titulov. Jeho chránenec a priateľ Lewis Hamilton ich získal šesť, Nico Rosberg jeden.

Len jeden futbalista dokázal získať sedemkrát najcennejšiu individuálnu trofej Zlatú loptu ? Lionel Messi. A nie je vylúčené, že do tejto veľkolepej zbierky ešte ďalšie pocty pribudnú. Novinár Florent Torchut mal výnimočnú príležitosť dozvedieť sa od veľkého, no mimoriadne skromného hráča o niečo viac než iní, pretože Zlatú loptu udeľuje práve jeho materská redakcia časopisu France Football. Dekorovanie najlepšieho futbalistu umne využil na jeho spoveď. Zároveň sám dôkladne pátral po Messiho začiatkoch v rodnom Rosariu, zmapoval jeho dvadsaťjeden sezón v Barcelone až po senzačný prestup v lete 2021 do Paríža. S jeho súhlasom publikuje súkromné fotografie z detstva i z rodinného kruhu, pravdaže, popri tých športových. Všetok tento cenný materiál približuje najlepšieho svetového futbalistu nového milénia viac, ako by ste čakali. A určite nesklame. Z francúzskeho originálu Lionel Messi. Le Roi Leo (Solar Editions, France 2022) preložil Ivan Truchlik.

James Hunt bol ohromujúca osobnosť s neprehliadnuteľným vystupovaním, fascinujúca postava verejného života a miláčik bulváru, ktorý priniesol Formule 1 zástupy nových fanúšikov. Napriek všetkým ťažkostiam a pod obrovským tlakom očakávaní sa v roku 1976 stal majstrom sveta s tímom McLaren, keď porazil Nikiho Laudu – svojho najväčšieho rivala a zároveň jedného z najlepších priateľov. Do dejín sa zapísal ako fenomenálny aj kontroverzný jazdec, temperamentný milovník dobrej zábavy, starostlivý otec a manžel, ktorý sa obdivuhodne vymanil z najrôznejších závislostí a vrátil sa k Formule 1 ako obľúbený komentátor stanice BBC. Gerald Donaldson podáva presvedčivý a dojímavý obraz človeka, ktorý je dodnes vzorom pre mnohých mladých pretekárov.

Aktualizované vydanie po futbalistovej smrti v roku 2020, doplnené o nový materiál. Ak náhodou patríte k ľuďom, ktorí sa domnievajú, že Diego Maradona nebol ničím viac než len nadaným futbalistom, prečítajte si niektoré novinové titulky, ktoré priniesli správu, že 25. novembra 2020 zomrel. Narodil sa do chudobných pomerov, vďaka božskému futbalovému talentu sa mu však podarilo prekonať nepriazeň osudu a stať sa najlepším futbalistom na svete vo svojej dobe. Počas svojho turbulentného života a rovnako divokej kariéry hrával za najlepšie kluby v Južnej Amerike a Európe. V Neapole sa z neho stal uctievaný idol. A potom, čo Argentínu priviedol v roku 1986 k víťazstvu na Svetovom pohári v Mexiku, sa z neho v rodnej krajine stala nehynúca legenda. Známemu novinárovi Jimmymu Burnsovi sa podarilo preniknúť do úzkeho okruhu Maradonových blízkych a detailne zmapovať futbalistov život od biedneho detstva v slumoch Buenos Aires, cez roky jeho najväčšej slávy až po osudné majstrovstvá v Spojených štátoch v roku 1994, z ktorých ho vylúčili pre pozitívny dopingový test. Burns v knihe opisuje Maradonove neúspešné pokusy realizovať sa ako argentínsky reprezentačný tréner a priviesť Argentínu opäť na futbalové výslnie, ale aj jeho prudký pád, drogové excesy, škandály, snahu o vyliečenie z drog a nakoniec jeho smrť. „Maradonov hráčsky talent bol nesmierny a jedinečný, predvádzal neuveriteľné zákroky na ihrisku a robil z futbalu umenie v časoch, keď boli hráči vystavovaní ustavičným a zničujúcim faulom obrancov, pretože útočníkov ešte nesnímali viaceré kamery a rozhodcovia nechránili pred brutálnymi útokmi súperov. A vďaka spôsobu, akým premrhal svoj potenciál, keď dovolil, aby jeho turbulentný život mimo ihriska skrátil jeho najlepšie hráčske roky, sa zaradil medzi posledné futbalové rockové hviezdy...“ Kniha Božia ruka, aktualizovaná o nové informácie, sa považuje za najobsiahlejší a najšokujúcejší životopis futbalového génia a stala sa inšpiráciou pre film Diego Maradona od režiséra Asifa Kapadiu. ..."Maradona sa do športových dejín zapísal najmä svojím výkonom na majstrovstvách sveta v Mexiku z roku 1986. Vo štvrťfinálovom zápase Argentíny proti Anglicku strelil „politickému rivalovi” Argentíny prvý gól, ktorý nebol celkom kóšer, pretože ho do brány vlastne strelil rukou a nie hlavou, hoci sa tváril, že lopta sa od jeho ruky len odrazila. Rozhodcovia mu ho však uznali. On sám neskôr vyhlásil, že gól dala „trochu hlava, trochu Božia ruka”. Druhý gól, ktorý na tomto zápase skončil v anglickej bráne o štyri minúty neskôr, bol už dokonalý. Bol jeho sólovou akciou, z vlastnej polovice ihriska obratne obišiel štyroch anglických hráčov, famózne prekľučkoval k brankárovi a skóroval do prázdnej brány. Dodnes sa mi nezunuje na túto jeho akciu pozerať. Predvádzal na trávniku hotové pohybové umenie. Tieto dva celkom odlišné góly dokonalo vystihujú rozporuplného génia, ktorým bol Maradona predurčený sa stať už od narodenia.

Prečo je Formula 1 dokonalým príkladom líderstva, motivácie a strategického myslenia? Čo nás môže naučiť? Ako dokážu mechanici v boxoch vymeniť štyri kolesá za necelé dve sekundy? V čom podľa Rona Dennisa spočíva tajomstvo dobrého časového manažmentu a ako to môže pomôcť televíznym producentom? V knihe Recept na víťazstvo jazdec, komentátor a podnikateľ David Coulthard otvára dvere do sveta F1 a jednoducho, zábavne a pútavo odhaľuje, ako sa mu podarilo ovládnuť nesmierne rozmanitý svet kráľovnej motošportu. Len málokto sa z vrcholového športovca vypracoval na takého úspešného a všestranného podnikateľa ako David Coulthard. Vo svojej knihe hovorí o osobných skúsenostiach a spolupráci s velikánmi ako Michael Schumacher, sir Frank Williams, Christian Horner či Sebastian Vettel, a ponúka tak fascinujúci pohľad do zákulisia Formuly 1 aj výnimočného sprievodcu nielen športovým biznisom.

Komplexný portrét slávneho vedca doplnený o vzácne dokumenty z jeho archívu Albert Einstein je synonymom génia. Za posledných sto rokov nikto neobohatil vedu tak ako on teóriou relativity a slávnou rovnicou E = mc2 až po predstavu jednotnej teórie poľa. Tento ilustrovaný životopis sa nezameriava len na vývoj Einsteinových teórií. Odhaľuje človeka, ktorý stál za vedou, od detstva a prvých pokusov v Nemecku a práce vo švajčiarskom patentovom úrade cez dve manželstvá a deti až po jeho úlohu pri vývoji atómovej bomby, pomoc skupinám pre občianske práva v Spojených štátoch amerických či ponuku stať sa prezidentom Izraelského štátu. Komplexný portrét, ktorý z výnimočného výskumu a Einsteinových osobných dokumentov a informácií z rodinného archívu odhaľuje oveľa viac než len prelomové teórie. Kniha je určená širokej verejnosti a mnohým ľuďom sprostredkuje nový pohľad na osobnosť Alberta Einsteina. Z anglického originálu preložila Nikola Betková.

Bývalý slovenský hokejový reprezentant a hráč NHL, dnes populárny a rešpektovaný televízny komentátor Boris Valábik je povestný svojou otvorenosťou, presnými postrehmi a kritickými názormi. Rovnaký je aj vo svojej autobiografii, ktorú napísal s popredným športovým novinárom Marošom Szücsom. Rozpráva o svojich začiatkoch, životných aj hokejových bitkách, nezabúda na súkromie – ženy, peniaze či policajnú školu, a ponúka svoje názory na slovenský aj svetový hokej. „Som rád, že som si mohol proti Borisovi zahrať v NHL. Vždy som mal rád, ako poctivo sa pripravoval na zápasy, aj na tréningy v lete. Borisa si vážim, pretože hral hokej naplno a neustúpil pred nikým. Bolo mi cťou zmerať si s ním sily v osobnom súboji.“ – Zdeno Chára Boris Valábik je bývalý hokejista. V roku 2004 si ho vo vstupnom drafte NHL vybrala Atlanta v prvom kole z desiateho miesta. Iba dvaja slovenskí hokejisti v histórii boli draftovaní vyššie. V NHL odohral 80 zápasov, jeho kariéru poznačili početné zranenia. S hokejom skončil už ako 30-ročný, potom absolvoval policajnú školu. Teraz pracuje v Športovom centre polície, je hokejovým expertom RTVS a so Slovenským zväzom ľadového hokeja spolupracuje na rozvoji mládežníckeho hokeja. Marián Szűcs vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. O športe a hokeji píše pätnásť rokov. Ako reportér bol na troch olympijských hrách a piatich majstrovstvách sveta v hokeji. Je vedúcim športového oddelenia v denníku SME. O bitkách... Bitka sa ide naplno. Technika je dôležitá hlavne pri obrane, lebo udierať vie každý, alebo sa to naučí. Ide o to, aby ťa súper neudrel tvrdšie a viackrát ako ty jeho. Údery sú také silné, aké ti protivník dovolí. Ak by ti dovolil ho knokautovať, tak to spravíš. Aj to sa stáva. O peniazoch... Do svojich 27 rokov som sa nepozrel na cenu ničoho, čo som si chcel kúpiť. Nemusel som. Nevedel som ani to, koľko mám na účte peňazí. Keby ma niekto okradol o 20-tisíc dolárov, ani si to nevšimnem. O ženách... Dal som sa do reči s jednou babou, ale o hokeji nepadlo ani slovo. Zobral som ju do hotela. Myslel som si, že ide po mne a nie po tom, že hrám hokej. Odskočil som si, a keď som sa vrátil, sedela za počítačom. Pozrel som sa, čo robí. Mala tam nahodené: „Boris Valábik plat.“ O hokeji... Hokej bol môj život a vďačím mu za všetko, čo mám. Stálo ma to dosť. Musel som si každú jednu vec oddrieť, obetovať zdravie a slzy, učiť sa na vlastných chybách. Ale to všetko zo mňa spravilo človeka, ktorým som teraz.

Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguy?n Th?. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.

Upřímná zpověď našeho nejznámějšího neurochirurga. O životě, smrti, naději i zázracích moderní medicíny. Co vše víme o mozku? A co o něm naopak nikdy vědět nebudeme? Proč mozek jako jediný orgán nebolí? Dokážeme předejít těžkým nemocem, jako jsou parkinson, alzheimer, mrtvice či mozkové nádory? Má se těžce nemocným lidem podávat tvrdá pravda, nebo milosrdná lež? A měl by člověk dostat možnost sám se rozhodnout, že už nechce žít? Knižní rozhovor s lékařem, který provedl již přes osm tisíc operací a ve svém oboru patří k nejlepším na světě. V názorech je přímý a někdy i provokativní. Zároveň se nebojí přiznat, že chirurg má kromě sebevědomí často i strach. Při operacích mozku totiž o životě a smrti rozhodují milimetry. Strach je u chirurga přítomný celou dobu zákroku. Musí být. Kdybych ho neměl, je něco špatně, asi jako by umělec řekl, že nemá trému. Chirurg beze strachu je pro pacienta obvykle nebezpečnější než vlastní onemocnění. Strach, obava, respekt, každý tomu může říkat jinak. Když tyhle pocity nemáte, ublížíte, protože vás najednou nemá co zastavit. S nadsázkou říkám, že i opici naučíte operovat, ale už ne neoperovat. Strach je brzda, která člověka donutí udělat zákrok bezpečně. A když skončíte, přijde odměna. Úleva. Radost. Pýcha. Žádná únava. Když dooperuji, mám stejný pocit, jako když Jirkovi Lábusovi skončí premiéra, padá opona a lidé tleskají. Nebo jako když dá Messi gól. Jen s tím rozdílem, že u nás na sále je to bohužel bez potlesku. Beneš poutavě vypráví o pacientech, doktorech, mozku samotném, lékařské etice, víře, eutanazii, výčitkách, radosti, lékařských seriálech, úplatcích ve zdravotnictví, studiích za minulého režimu, ale i o tom, jak dnes po světě jezdí lovit brouky s kamarádem Oldřichem Kaiserem.

Billie Eilish, v súčasnosti najžiarivejšia svetová popová hviezda, nikoho nekopíruje - tvorí ojedinelé moderné skladby. Darí sa jej úplne presne zachytiť pocity, ktoré má dnešný mladý človek zo súčasného sveta a premieňa ich na originálnu a fascinujúcu hudobnú zmes. Pri tom všetkom je neuveriteľné, že nemá ani dvadsať. Od čias, ako sa v roku 2015 po prvý raz zviditeľnila, bol s ňou spojený už celý rad rôznych prívlastkov, ale na žiadnom z nich v skutočnosti nezáleží. Billie je jednoducho Billie. Robí presne to, čo chce a ako chce. A vy nemôžete inak, ako ju nasledovať.

Skutočný príbeh Slováka, ktorý ušiel z Osvienčimu, aby varoval svet V apríli 1944 sa Slovákovi Rudolfovi Vrbovi ako jednému z prvých Židov podarilo utiecť z Osvienčimu. Vtedy sa ešte volal Walter Rosenberg. Dostať sa z nacistického pekla skúsili stovky väzňov, no uspelo len zopár z nich. Vrba sa na tento takmer nemožný kúsok odhodlal preto, aby odhalil svetu pravdu o tábore smrti a varoval posledných Židov v Európe, aký osud ich čaká na konci železničnej trate. Napriek všetkým rizikám spolu s kamarátom Fredom Wetzlerom zdolali vrchy, prebrodili rieky, o vlások unikli nemeckým guľkám až napokon prepašovali prvý kompletný opis Osvienčimu, aký kedy svet videl – podrobnú správu, ktorá sa napokon dostala k Franklinovi Rooseveltovi, k Winstonovi Churchillovi a k pápežovi. Iba málokto však dbal na varovanie, pri ktorom rodák z Topoľčian – vtedy len devätnásťročný chlapec – riskoval všetko, aby ho dal na známosť. Niektorí mu neverili. Iní pokladali za lepšie mlčať. Vrba pomohol zachrániť dvestotisíc životov – ale stále bol presvedčený, že to mohlo byť oveľa viac. Toto je príbeh talentovaného „majstra útekov“, ktorý už v mladom veku chápal, že rozdiel medzi pravdou a klamstvom občas znamená aj rozdiel medzi životom a smrťou. Z anglického originálu The Escape Artist (John Murray, UK 2022) preložil Otakar Kořínek.