Najnovšie - Ústavné právo strana 1 z 4

Kto zvolil, ten má právo kedykoľvek odvolať. Do tohto princípu možno zhrnúť opakujúce sa referendové iniciatívy, ktorých obsahom sa stalo odvolanie Národnej rady prostredníctvom referenda. Myšlienke, že ľudia by mali mať právo aktualizovať svoju vôľu aj mimo pravidelného volebného obdobia, vyjadrili podporu nielen najvyšší ústavní činitelia v rôznych volebných obdobiach, ale tiež mnohí predstavitelia právnej vedy. Okolo tejto myšlienky sa vytvoril naratív, že odvolávanie volených zástupcov ľudom existuje v každej demokracii, a ak môžu občania svojím hlasovaním skrátiť volebné obdobie prezidenta či odvolať starostu, potom nie je žiadny dôvod zakazovať im ani odvolanie celoštátneho parlamentu. Jednoducho povedané: čo nie je zakázané, je dovolené. V tejto súvislosti sa vzniesla vlna kritiky na rozhodnutie slovenského ústavného súdu, ktorý referendovú otázku o odvolaní konkrétneho parlamentu považoval za protiústavnú. Predložená vedecká monografia so simplicistickým poňatím odvolávania verejných funkcionárov polemizuje, a celú problematiku skúma nielen v slovenskom, ale medzinárodnom kontexte. Slovenský ústavný poriadok a jednotlivé ústavné inštitúty totiž nie sú exkluzívnym dielom domácich predstaviteľov, pričom v iných štátoch by boli neznáme. Práve naopak, existencia ústavných princípov ako suverenita ľudu, deľba moci, systém bŕzd a protiváh, legalita a legitimita moci či vláda práva predchádzala vzniku slovenskej ústavy, ako aj ústav viacerých ďalších členských štátov Rady Európy. To platí aj o parlamentarizme, zákaze imperatívneho mandátu či koncepcii takých základných práv, akými sú volebné právo či právo na prístup k verejným funkciám. Väčšina štátov sveta sa zároveň otvorene hlási k myšlienke demokracie, a preto dovolávanie sa princípu „kto zvolil, ten má právo kedykoľvek odvolať“ nebude obmedzené výlučne iba na slovenské pomery. Publikácia tak skúma odvolávanie verejných funkcionárov voličmi vo svetovom ústavnoprávnom a filozofickom myslení, so zameraním na komparatívne ústavné právo, a tiež ústavnoprávny vývoj, ktorý vzniku Slovenska predchádzal. Vnímajú iné demokratické a právne štáty odvolávanie verejných funkcionárov voličmi ako základné právo, ktoré vyplýva z ústavného textu aj vtedy, keď ten o ňom mlčí? A odkiaľ sa vôbec myšlienka „kto zvolil, ten má právo kedykoľvek odvolať“ dostala v najrôznejších modifikáciách do slovenského právneho poriadku? Vedecká monografia v uvedených súvislostiach skúma, či je nález ústavného súdu vo veci referenda o predčasných voľbách postavený na doktrinálne korektných východiskách, a súčasne overuje, či sa princíp „kto zvolil, ten má právo kedykoľvek odvolať“ v slovenskom právnom poriadku uplatňuje v plnom rozsahu. Odpovedá tiež na úvahy o ústavnej prípustnosti zavedenia odvolávacieho hlasovania na občanmi nevolené orgány, a sprostredkúva tiež nové vedecké poznatky, napríklad o rizikách platnej a účinnej úpravy ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta alebo o dlhodobom porušovaní zákonnej povinnosti vzťahujúcej sa na odvolávacie hlasovanie v územnej samospráve. Publikácia je určená nielen predstaviteľom vedy ústavného práva, ale tiež politických a právno-historických vied, a rovnako osobám pôsobiacim v územnej samospráve. Užitočné poznatky v nej nájde každý, kto sa na demokraciu pozerá optikou „zosaditeľnosti vlády ľudom“.

Publikácia obsahuje aktualizované úplné znenie Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a ústavný zákon č. 23/1991 Zb. Listinu základných práv a slobôd s účinnosťou od 1. novembra 2025, s výraznenými zmenami poslednej novelizácie ústavného zákona č. 255/2025 Z. z.

Novelou ústavného zákona sa sleduje aj rozšírenie ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv, pokiaľ ide o postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv. Ustanovilo sa, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa, v Ústave Slovenskej republiky. Zároveň sa rozšírilo ústavné vymedzenie rodičovských práv, medzi ktoré sa doplnilo právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu. V tejto spojitosti sa tiež ustanovuje, že štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Taktiež sa zakotvilo, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. V súvislosti s rozšírením ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv sa ustanovila rovnosť mužov a žien pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Tieto zmeny vychádzajú z platnej a účinnej zákonnej úpravy, ale vzhľadom na dôležitosť týchto tém dochádza k povýšeniu ich úpravy na ústavnoprávnu úroveň.

Novelizovaná Ústava Slovenskej republiky Prvého novembra 2025 nadobudne účinnosť kontroverzný ústavný zákon č. 255/2025 Z.z., ktorý mení a dopĺňa Ústavu Slovenskej republiky. Vzhľadom na závažnosť novej právnej úpravy sme spracovali úplné znenie Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a do novej publikácie zaradili aj aktualizovanú dôvodovú správu k novele ústavy, aby občanom pomohla pochopiť, aké dôsledky bude mať na ich postavenie, práva a povinnosti. ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 460/1992 ZB. V ZNENÍ ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 244/1998 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 9/1999 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 90/2001 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 140/2004 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 323/2004 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 463/2005 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 92/2006 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 210/2006 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 100/2010 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 356/2011 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 232/2012 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 161/2014 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 306/2014 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 427/2015 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 44/2017 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 71/2017 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 137/2017 Z. Z., NÁLEZU ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 40/2019 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 99/2019 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 422/2020 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 378/2022 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 24/2023 Z. Z. A ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 241/2023 Z. Z.

Publikácia Ústavné právo predstavuje 2. vydanie učebnice, ktorú autorský kolektív pod vedením Mariána Gibu pod rovnomenným názvom prvýkrát vydal v roku 2019. Prvé vydanie učebnice sa stretlo s mimoriadne pozitívnym ohlasom a stalo sa obľúbenou študijnou pomôckou predovšetkým pre študentov bakalárskeho štúdia absolvujúcich predmet Ústavné právo. V učebnici sú prezentované základné princípy Ústavy Slovenskej republiky a tiež inštitucionálna schéma najvyšších ústavných orgánov. Je v nej vysvetlená forma vlády na Slovensku, ako aj otázky fungovania priamej demokracie, najmä celoštátneho referenda. V základnom rámci učebnica obsahuje aj problematiku základných práv a slobôd a tiež podstatné časti ústavného a politického vývoja Slovenska od polovice 19. do konca 20. storočia.

Predkladaná vedecká monografia sa venuje všeobecným východiskám inštitútu ústavnej sťažnosti fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré analyzuje v kontexte otázok aplikačnej praxe konania o ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Na podklade komparácie predstavených poznatkov sú formulované vlastné úvahy autorov a ich návrhy de lege ferenda, ktoré sa okrem práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia venujú aj širšiemu konceptu práva na spravodlivé konanie, a to v spojení s príčinami, vznikom a existenciou zbytočných prieťahov.

Obľúbená vrecková príručka ústavného práva obsahuje úplné znenie Ústavy SR a ústavných zákonov (vrátane v januári novelizovaného zákona o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov) v prvej a druhej časti, zákonov upravujúcich činnosť Ústavného súdu SR v tretej časti a uznesení, ktorými Ústavný súd SR podal výklad sporných či nejednoznačných ustanovení Ústavy SR v štvrtej časti.

retí zväzok Komentára k Ústave je zavŕšením rozsiahleho diela, ktoré spracoval kolektív autorov pod vedením prof. Orosza a prof. Sváka v uplynulých troch rokoch, v období, ktoré sa symbolicky prekrýva s 30. výročím prijatia Ústavy a vzniku samostatného štátu. Prvý zväzok diela sa komplexne venoval komentáru základných ústavných princípov a ľudských práv, druhý priniesol podrobný rozbor ústavných orgánov. Záverečný tretí zväzok prináša vôbec prvý komentár osobitných ústavných zákonov, ktoré spolu s Ústavou tvoria polylegálny slovenský ústavný systém. Autori, vedci pôsobiaci zároveň v právnej praxi, sa pri komentári zamerali predovšetkým na praktické aplikačné problémy v snahe splniť hlavnú úlohu, ktorá sa od komentárového diela očakáva – dať podrobné a pevnými argumentmi podporené odpovede na otázky, ktoré priniesla či prinesie aplikačná prax. Po veľmi pozitívnom ohlase, s ktorým sa stretli prvé dva zväzky diela, je dôvod veriť, že aj tretí zväzok Komentára bude pozitívne prijatý, o to viac, že prináša matériu, ktorá týmto spôsobom zatiaľ nikdy spracovaná nebola.

Úplné znenie zákona. Právny stav k 1. septembru 2023 Publikácia obsahuje aktualizované úplné znenie Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a ústavný zákon č. 23/1991 Zb. Listinu základných práv a slobôd s právnym stavom k 1. septembru 2023 so zmenami poslednej novelizácie: - zákona č. 241/2023 Z.z.

ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 460/1992 ZB. V ZNENÍ ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 244/1998 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 9/1999 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 90/2001 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 140/2004 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 323/2004 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 463/2005 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 92/2006 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 210/2006 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 100/2010 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 356/2011 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 232/2012 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 161/2014 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 306/2014 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 427/2015 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 44/2017 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 71/2017 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 137/2017 Z. Z., NÁLEZU ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 40/2019 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 99/2019 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 422/2020 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 378/2022 Z. Z., ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 24/2023 Z. Z. A ÚSTAVNÉHO ZÁKONA Č. 241/2023 Z. Z.

Prvá ústava SR

Monografia „Materiálne jadro ústavy. Ústavný systém v pohybe' predstavuje voľné pokračovanie monografie z roku 2014 venovanej materiálnemu jadru Ústavy Slovenskej republiky.V materiálnom jadre Ústavy Slovenskej republiky autor vychádza zo základnej štruktúry vymedzenia materiálneho jadra ústavy a jeho ochrany, pričom túto štruktúru duplikuje v zmysle teoreticko-komparatívneho skúmania. Monografia sa kľúčovo zameriava na analýzu ústavného systému SR.Kniha je výbornou pracovnou pomôckou pre každého právnika zaoberajúceho sa s problematikou ústavného práva, ale svoje miesto si nájde aj v knižniciach študentov právnických fakúlt.

Spolu v jednej knižke nájdete obidva spomínané významné dokumenty (ÚSTAVU SR i LISTINU ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBôD). Táto knižka by nemala chýbať v žiadnom úrade, štátnej inštitúcii, škole, obci, firme, skrátka mala by byť súčasťou každého pracoviska. Kniha má 120 strán, formát A5 a väzba je lepená. Je v nej zachytená i posledná novelizácia Ústavy SR a všetky zmeny platiace v našom právnom systéme od 1. septembra 2022.

Predkladaná vedecká monografia uznávaného odborníka v oblasti ústavného práva a teórie štátu a práva, rozoberá a hodnotí najdôležitejšie ústavnoprávne, štátoprávne a spoločensko-politické vzťahy, ktoré vznikajú pri uskutočňovaní štátnej moci príslušnými štátnymi a samosprávnymi orgánmi a sú upravené v platnej Ústave Slovenskej republiky ako aj právnymi predpismi, ktoré sú obsahom celého právneho poriadku Slovenskej republiky. Predkladá problematiku obsiahnutú v ústavnom práve, štátovede a rozoberá a hodnotí základné teoretické otázky či problémy. Uvádza, rozoberá a hodnotí ústavnoprávny a štátoprávny vývoj Československej republiky a postavenie Slovenska od jej vzniku (28. 10. 1918) až do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (1. 1. 1993). Rozoberá a hodnotí prípravy, vzniku, štruktúry a obsahu Slovenskej republiky no a na záver predkladá rozbor a hodnotenie právnej úpravy demokratických volieb, a to do všetkých druhov štátnych a samosprávnych orgánov, ktoré sa uskutočňujú vrátane volieb do Európskeho parlamentu v Slovenskej republiky V závere publikácie autor rozoberá a hodnotí základné náležitosti suverenity štátu, t. j. vnútorných a vonkajších znakov suverenity štátu.

Pilotné zmienky o proporcionalite a vyvažovaní právnych princípov sa objavujú v našom prostredí začiatkom 90-tych rokoch. Napriek uplynutiu troch desaťročí ostávajú témy proporcionality zásahov zo základných práv na pokraji záujmu bežnej rozhodovacej činnosti súdov a ostatných štátnych orgánov. Test proporcionality predstavuje metodologický nástroj riešenia kolízie právnych princípov. Rozpracovanie princípu proporcionality, testov jeho aplikácie sa v judikatúrnej podobe „rodilo“ na ústavných súdoch. Keďže u nás ide o prvú publikáciu svojho druhu publikácia predkladá rozhodnutia ústavných súdov aj napriek tomu, že princíp proporcionality má svoje opodstatnenie pri aplikácii práva na súdoch inštančne nižších stupňov. Z uvedeného dôvodu by publikácia nemala chýbať v knižnici každého advokáta, sudcu ale aj študenta práva, ktorý chce pochopiť fungovanie práva na základnej úrovni. Na úvod sa čitateľ dozvie čo sú právne princípy, aké je ich miesto v právnom poriadku SR a aké právne princípy vlastne poznáme (základné práva a slobody, resp. verejné dobra). Po tejto časti nasleduje hľadisko teoretického rozboru princípu proporcionality a alternatív jeho judikatúrneho používania (test proporcionality a jeho verzie). V ďalšej časti sa publikácia zameriava na konkrétne zložky testu proporcionality a síce na skúmanie vhodnosti, potrebnosti prijatého zásahu do základného práva, resp. slobody a vyvažovanie proti sebe stojacich právnych princípov. Záverečná časť ilustruje ako sa štrukturálne mení test proporcionality v závislosti od oblasti jeho používania a v kolízii stojacich právnych princípov (alternatívy testu proporcionality). Autori publikácie vo svojej odbornej praxi aktívne pôsobia v oblasti ústavného práva, či už v pozícii advokáta alebo poradcu na Ústavnom súde SR.

Cieľom druhého vydania publikácie je, rovnako ako v prípade prvého, systematické spracovanie problematiky volebného práva SR, ako aj základných otázok volieb, volebného práva a volebných systémov vo všeobecnosti. Predkladaná publikácia je primárne určená ako učebnica pre rovnomenný výberový predmet, ktorý je vyučovaný na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Môže však poslúžiť aj ako komplementárna pomôcka na prehĺbenie vedomostí pre študentov iných spoločenskovedných disciplín, právnikov pôsobiacich v praxi či ostatných záujemcov o otázky spojené s voľbami, volebným právom či volebnými systémami. Druhá časť publikácie, najmä jej šiesta kapitola, môže slúžiť aj ako praktická pomôcka pre voliča na lepšie pochopenie pravidiel jednotlivých druhov volieb, s ktorými sa v SR stretávame. Publikácia je rozdelená na dve časti. Prvá časť sa venuje všeobecným otázkam zastupiteľskej demokracie, volieb, volebného práva a volebných systémov. Druhá časť je obsahovo rozsiahlejšia a upriamuje pozornosť na volebné právo SR. Zmeny, ktoré druhé vydanie učebnice prináša, predstavujú predovšetkým reakciu na vývoj slovenského volebného práva v období od apríla 2017 do mája 2021 (legislatívne zmeny i rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR). Úplne novou je však posledná, deviata kapitola druhej časti, ktorá je venovaná ústavnosti a zákonnosti volieb. Zaradenie tejto kapitoly bolo ovplyvnené nielen pedagogickými dôvodmi, ale aj nedávnymi zmenami v Ústave SR, ktoré sa dotkli najmä súdnej moci. Čiastkových úprav sa však dočkali aj ďalšie kapitoly. Novinkou je aj prehľadný sumár všetkých volieb, ktoré sa na Slovensku konali po roku 1989.

Jedinečný komentár k zákonu č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky od autorského kolektívu odborníkov z aplikačnej praxe a z akademickej sféry, z ktorých sa niektorí v rámci legislatívneho procesu podieľali aj na tvorbe samotného komentovaného zákona o ústavnom súde, resp. z ktorých sa niektorí podieľali na komentároch Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku prináša podrobný výklad ustanovení toho nového predpisu. Komentár je adresovaný širokej odbornej verejnosti, odborníkom na ústavné právo, právnym teoretikom i praktikom, sudcom všeobecných súdov, advokátom, študentom a doktorandom právnických fakúlt, ako i každému, kto sa o problematiku ústavného súdnictva a rozhodovaciu činnosť ústavného súdu zaujíma.

Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva je vo väčšine právnych systémov regulovaný na najvyššej, teda ústavnej úrovni. Žiadna ústava však priamo vo svojom texte v úplnosti nepokrýva všetky spletitosti, ktoré interakcia medzinárodnej a národnej sféry prináša. Táto publikácia sa pokúša tento vzťah komplexne analyzovať z pohľadu slovenského ústavného poriadku. Inšpirácie pritom čerpá z oblasti právnej teórie, medzinárodného práva, ako aj komparatívnej ústavnej praxe. Monografia sa zameriava na vertikálne právne vzťahy, čím sa akcentuje vnútroštátne postavenie jednotlivca ako centrálneho beneficienta medzinárodných vplyvov. S tým úzko súvisí aj ašpirácia spracovania tejto náročnej intersystémovej témy tak, aby mala potenciál ovplyvniť nielen vedecké diskusie, ale aj aplikačnú prax na Slovensku. Kniha je preto určená ako akademickej obci, tak aj sudcom, advokátom, právnym praktikom, ako aj všetkým tým, ktorí majú záujem dozvedieť sa viac o vplyvoch medzinárodného práva v slovenskom právnom poriadku.

Význam ochrany verejného záujmu pri výkone funkcii? verejných funkcionárov je nespochybniteľný. Verejní funkcionári rozhodujú o významných otázkach verejného záujmu. Ich rozhodovanie je spojene? s výkonom štátnej moci, ale aj so správou verejného majetku a s ochranou verejného nemajetkového záujmu. Absencia ochrany týchto záujmov spravidla vedie k uprednostňovaniu súkromných záujmov na úkor verejnosti. Právny poriadok predpokladá viaceré mechanizmy, ktoré zabezpečujú ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Jedným z nich je úprava v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý je súčasťou ústavného systému Slovenskej republiky v nezmenenej podobe približne 15 rokov. Rok 2019 bol z hľadiska podoby ústavného zákona zásadný, keďže bol novelizovaný trikrát. Zmeny v ústavnom zákone význame rozšírili okruh osôb, ktoré spadajú do jeho osobnej pôsobnosti, a modifikovali viaceré z jeho častí. Predkladané komentované spracovanie ustanovení ústavného zákona si za cieľ kladie ucelene a vyčerpávajúco opísať hmotnoprávne a procesné pravidlá ochrany verejného záujmu, povinnosti verejných funkcionárov, ako aj súvisiace otázky, reflektujúc na skúsenosti z praxe a rozsiahlu rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR. Publikácia je určená najmä osobám, ktoré vykonávajú verejné funkcie, ale aj odbornej verejnosti, advokátom a všeobecne právnikom ako teoretická a aplikačná pomôcka pri uplatňovaní ústavného zákona.