Najnovšie - Právo - Občianske právo strana 4 z 9

Mojím krédom aj pri písaní tohto vydania komentára bolo priniesť čitateľom čo najviac právnych informácií a aby výklad bol v čo najväčšej miere zrozumiteľný (nie zbytočne akademický) a prehľadný. Preto boli jednotlivé časti výkladu ešte detailnejšie rozčlenené a opatrené priliehavými nadpismi sledujúc tak systematiku jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka. V novom vydaní komentára k všeobecnej časti Občianskeho zákonníka kladieme osobitný dôraz na základné princípy a generálne klauzuly, ktoré predstavujú kľúč nielen k pochopeniu fungovania súkromného práva, ale sú nenahraditeľnou pomôckou pre aplikáciu a výklad ustanovení Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník má v súkromnom práve centrálne postavenie rovnako ako ústava v oblasti verejného práva. V komentári preto venujeme bližšiu pozornosť vzťahom medzi občianskym a súkromným právom, verejným a súkromným právom, hmotným a procesným právom a vzťahom medzi ústavným a občianskym právom. Pokiaľ ide o systematiku výkladu, tam som urobil jednu zásadnú zmenu. Vzhľadom na to, že došlo k rozšíreniu textu komentára, uvádzam v úvode každej komentovanej časti obsah výkladu tak, aby som čitateľovi umožnil ľahšiu orientáciu v texte. Pridal som aj nové grafické tabuľky, aby čitateľ mal väčší prehľad o systematike a fungovaní vybraných inštitútov súkromného práva. Text je vhodným spôsobom doplnený o nové príklady z praxe. Vo výklade som zohľadnil nielen zmeny (novely) samotného Občianskeho zákonníka, ale aj zmeny ďalších súvisiacich predpisov. Predovšetkým som musel prepracovať tie pasáže komentára, v ktorých sa nachádzajú odkazy na procesné predpisy. Na záver vyjadrujem presvedčenie, že aj toto nové vydanie veľkého komentára si nájde cestu k čitateľom ako predchádzajúce vydania a prispeje tým k rozvoju právneho myslenia na Slovensku a v rozhodovacej praxi súdov. Imrich Fekete

Všeobecná právna úprava (ne)platnosti právnych úkonov v oblasti občianskeho práva hmotného, resp. súkromného práva, obsiahnutá v Občianskom zákonníku, vykazujúca značnú mieru stabily v tom zmysle, že nie je predmetom častých legislatívnych zmien, patrí medzi fundamentálne zložky matérie občianskeho práva hmotného, resp. súkromného práva. Je preto pochopiteľné, že právna veda jej venuje značnú pozornosť a že sa k nej viaže mimoriadne rozsiahla judikatúra. Tieto skutočnosti by (teoreticky) mali viesť k ľahkosti a bezproblémovosti aplikácie právnych noriem upravujúcich (ne)platnosť právnych úkonov. Aplikačná prax však ukazuje, že tento predpoklad sa nie celkom napĺňa. Ťažkosti aplikačnej praxe majú rôzne príčiny, medzi ktorými zrejme nie zanedbateľnú úlohu zohráva miera kvality (neraz v rýchlosti) prijímaných právnych noriem. Vzhľadom na rozsah judikatúry vzťahujúcej sa na právnu úpravu zmluvného práva, resp. na právnu úpravu (ne)platnosti právnych úkonov, je predkladaná publikácia prvým dielom spracovania tejto problematiky. Je venovaná výkladu právnych noriem vo vzťahu k (ne)platnosti právnych úkonov, prejavu vôle, právneho úkonu a zmluvy, ďalej právnym úkonom vo všeobecnej rovine a absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Prvá kapitola obsahuje stanoviská súdnej praxe ohľadom výkladu právnych noriem vo vzťahu k problematike (ne)platnosti právnych úkonov. Pokiaľ ide o stanoviská zaradené do tejto kapitoly, osobitne by sme chceli poukázať na stanovisko Ústavného súdu ČR, podľa ktorého je nutné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov z dôvodu rozporu so zákonom reštriktívne, a nie extenzívne. Do ďalšej kapitoly boli zaradené stanoviská súdnej praxe týkajúce sa výkladu právnych úkonov, resp. zmlúv, a zásady „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“, t. j. zásady, podľa ktorej „úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, než ako by neplatil“. Stanoviská súdnej praxe zaradené do týchto dvoch kapitol majú zásadný význam z hľadiska aplikácie právnych noriem upravujúcich (ne)platnosť právnych úkonov na konkrétne životné situácie (teda konkrétne právne úkony, resp. zmluvy), a teda v istom zmysle predstavujú úvod do problematiky (ne)platnosti právnych úkonov. Vzhľadom na túto skutočnosť sú tieto kapitoly zaradené na začiatok a nie na koniec tejto publikácie. Výkladové pravidlá obsiahnuté v prvých dvoch kapitolách azda dobre poslúžia pri aplikácii právnych noriem týkajúcich sa (ne)platnosti právnych úkonov, v rámci ktorých ešte súdna prax nezaujala žiadne stanovisko. Ďalšie kapitoly obsahujú stanoviská súdnej praxe k jednotlivým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale aj k ďalším právnym predpisom upravujúcim (ne)platnosť právnych Zostavitelia pripojili k viacerým rozhodnutiam svoje komentáre, ktoré vyjadrujú ich názor na danú problematiku, prípadne polemiku s právnym názorom, ktorý prezentoval súd, alebo ide o určité doplňujúce informácie k stanovisku súdu. Publikácia je určená sudcom, advokátom, notárom, ale aj širšej verejnosti, ktorá sa zaujíma o problematiku a dôsledky neplatnosti právnych úkonov.

Franchising jako metoda podnikání se v České republice úspěšně rozvíjí, přesto se franchising drží na okraji zájmu právní vědy a české právo jej jako pojem ani neupravuje. Autoři se proto v předkládané publikaci snaží zaměřit na vysvětlení podstaty a způsobu fungování franchisingu v ČR s využitím dostupné judikatury. Hlavní pozornost zaměřují na franchisingovou smlouvu jako na právní základ fungování spolupráce na principech franchisingu. Věnují se i aspektům práva soutěžního a vztahu franchisingu a zákona o ochraně hospodářské soutěže. Cílem této publikace není pouze seznámit čtenáře s franchisovým podnikáním a jeho právními aspekty, ale podnítit i zájem odborné veřejnosti o franchising, který zůstává neprávem přehlížen.

Rozhodcovské konanie nie je v aplikačnej praxi v Slovenskej republike náležite ukotvené, pričom k jeho degradácii prispeli najmä skúsenosti z minulosti, ktoré súviseli s rozhodovaním spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské konanie využívali dodávatelia na rýchle získanie exekučných titulov voči spotrebiteľom, ktorých práva boli v rozhodcovskom konaní porušované, pričom rozhodcovské súdy s pochybnou povesťou nedodržiavali požiadavky nezávislého a nestranného rozhodovania sporov. Preto sa zákonodarca rozhodol konať a prijať dvojkoľajnú úpravu rozhodcovského konania v Slovenskej republike, keď vyčlenil rozhodovanie spotrebiteľských sporov spod režimu zákona o rozhodcovskom konaní a prijal zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zaviedol osobitný typ konania blízky rozhodcovskému konaniu, no nejde o rozhodcovské konanie v jeho vlastnom zmysle slova. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je pomerne prísny, pričom autor poukazuje na potrebu novelizácie niektorých jeho ustanovení, ako aj súvisiacich opatrení a prístupov tak, aby sa miera uplatnenia spotrebiteľského rozhodcovského konania v aplikačnej praxi postupne zvyšovala. Komentár je primárne určený rozhodcom rozhodcovských súdov oprávneným rozhodovať spotrebiteľské spory a zriaďovateľom týchto rozhodcovských súdov. Komentár je však tiež určený sudcom všeobecných súdov, ktorí rozhodujú v konaniach o zrušení spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov, keďže v komentári možno nájsť rozsiahly výklad k § 45 ZSRK, kde autor upozorňuje na časté chyby, ktoré sa v týchto konaniach vyskytujú. V neposlednom rade je vhodný pre subjekty aktívne sa podieľajúce na legislatívnom procese, advokátov, ako aj pre podnikateľov a spotrebiteľov.

Predložená publikácia podáva ucelený základný teoretický pohľad na právo sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom k tomu, že ono je v neustálom pohybe, legislatívne zmeny permanentne prebiehajú, narúša to kompaktné usporiadanie jednotlivých právnych inštitútov z hľadiska ich obsahového naplnenia, ale aj systémových väzieb. Mimoriadne pozitívne hodnotím spracovanie historického vývoja sociálneho zabezpečenia s dôrazom na jeho historické etapy na území bývalého Československa i súčasnej Slovenskej republiky až po súčasnosť. Zároveň autorka rozoberá jednotlivé faktory, ktoré ovplyvňujú stav a systém sociálneho zabezpečenia. Publikácia zrozumiteľným spôsobom približuje jadro sociálnej politiky – samotné právo sociálneho zabezpečenia a mechanizmus fungovania jeho vzťahov.

Nová publikace z ediční řady Právo prakticky si neklade za cíl podat výklad o veškerém souboru právních nástrojů chránících spotřebitele, nýbrž se soustřeďuje jen na vybranou část stojící na pomezí právní úpravy nekalé soutěže v občanském zákoníku a úpravy nekalých obchodních praktik, která tvoří součást zákona o ochraně spotřebitele. Snahou autorů je maximálně přiblížit čtenářům zvláštní povahu popisované problematiky. První dvě části se snaží obecně vymezit subjekty, jichž se nekalé obchodní praktiky týkají, tedy podnikatele a spotřebitele, vysvětlit i pojem nekalých obchodních praktik a nekalé soutěže a objasnit právní pozici podnikatele i spotřebitele v závazkových vztazích Těžištěm publikace je část třetí vysvětlující vzájemné průniky úpravy nekalých obchodních praktik i nekalé soutěže. Významné místo je zde ponecháno judikatuře vyšších soudů, kterou autoři analyzují a ukazují na ní, jak působí ochrana spotřebitele pomocí aplikace pravidel o nekalé soutěži a jak mohou být aplikována pravidla obsažená v zákoně o ochraně spotřebitele. Závěrečná část je věnována pouze úpravě veřejnoprávní.

Publikácia sa zaoberá troma spoločensko-právnymi inštitútmi, v ktorých do popredia vystupuje vzťah medzi občanom a štátom. Autor sa venuje problematike justičného omylu, občianskej neposlušnosti a práva na odpor. Pri justičných omyloch dochádza k narušeniu dôvery vo vzťahu medzi občanom a zodpovednými štátnymi orgánmi. Občianska neposlušnosť predstavuje nelegálny, no akceptovaný prostriedok vyjadrenia nesúhlasu s konkrétnymi zákonmi, vládnou politikou, prípadne sa jej realizáciou poukazuje na závažné globálne problémy (chudoba, vojnové konflikty, migračná kríza a pod.). Právo na odpor zas predstavuje ústavou garantovanú možnosť verejného politického disentu proti vládnej politike. V monografii možno nájsť opis pojmov, jednotlivých druhov spracovaných inštitútov aj množstvo príkladov, ktoré ilustrujú ich obsah i využitie. Publikácia je rozdelená do troch kapitol. Najprv sa podrobne venuje problematike justičných omylov, nasleduje téma občianskej neposlušnosti a posledná kapitola obsahuje stručné informácie o práve na odpor.Najviac priestoru je venovaný problematike justičných omylov, ktorá dosiaľ nebola v našom právnom prostredí komplexne spracovaná. Zameriava sa na definičné vymedzenie, druhy, príklady, dôvody vzniku aj spôsoby odhaľovania justičných omylov. V kapitole o občianskej neposlušnosti sú zas rozpracované jej nové podoby v súčasnom svete. Publikácia je určená odbornej aj laickej verejnosti.

Sousedské právo je tradičně charakterizováno jako právo, které reguluje vzájemné právní vztahy vlastníků sousedících nemovitých věcí, a to ať vlastníků nemovitých věcí bezprostředně ležících vedle sebe, tak sousedů vzdálenějších. Zároveň toto právo upravuje i vztahy vlastníků a třetích osob. Stávající občanský zákoník obsahuje poměrně rozsáhlou úpravu sousedského práva. Řada institutů sousedského práva je zde nyní zařazena zcela nově, v některých případech se jedná o právní úpravu, která byla známa již obecnému zákoníku občanskému. To se týká zejména úpravy rozhrad nebo určování hranic. Nově a podrobně je také upravena problematika plodů spadlých ze stromů a keřů na sousední pozemek, nebo sázení stromů v blízkosti společné hranice pozemků. Podrobněji nežli dříve je řešena i úprava jednotlivých druhů imisí, včetně nároků, které může imisí dotčený soused uplatňovat po původci. Cílem publikace bylo určitým způsobem se zabývat právní úpravou sousedských vztahů a práv nejen v občanském zákoníku, ale také částečně i v jiných právních předpisech, v souvislosti s jejich různorodou právní úpravou, a právní praxí. Jde o analýzu a interpretaci jednotlivých ustanovení i vyjádření názoru na novou právní úpravu, její klady a problémy. Autoři též poukazují na nové prvky právní úpravy a význam a účel jednotlivých ustanovení i za situace, kdy k převažujícímu počtu ustanovení není zatím k dispozici dostatečné množství nové judikatury vyšších soudů.

Predkladaná publikácia sumarizuje rozhodovaciu prax slovenských súdov predovšetkým v otázkach zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie (1. časť), teda za škodu spôsobenú klientovi advokáta, ktorý je s ním v zmluvnom vzťahu (§ 26 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii).Osobitným problémom je zodpovednosť advokáta za škodu v iných prípadoch, t. j. vo vzťahu k bývalému klientovi alebo tretej osobe. Rozhodnutia k tejto téme sú zhromaždené v 2. časti. Vychádzajú z toho, že zodpovednosť advokáta v týchto prípadoch sa riadi všeobecnou úpravou zodpovednostných vzťahov (§ 415, § 420 Občianskeho zákonníka). Hoci postupom času sa judikatúra k téme zodpovednosti advokáta za škodu vykryštalizovala, rôznorodosť skutkových situácií, ktorú prináša prax, necháva viaceré otázky do budúcnosti otvorené. Práve táto rôznorodosť skutkových situácií vyvolala potrebu spracovať rozhodnutia zaradené do tejto publikácie tak, že bol daný pomerne široký priestor popisu skutkového stavu rozhodovaných vecí a citácií úvah, ktoré súdy viedli k rozhodnutiu, hoci samotná právna veta je v prípade rozhodnutí obdobná. Zmysel tohto prístupu spočíva práve v tom, že súdna prax dôsledne vopred zvažovala podriadenie skutkovo osobitných prípadov pod postupne sa zjednocujúce právne závery.Vzhľadom na to, že obdobne je upravená zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie v Českej republike (§ 24 zákona č. 85/1996 Sb. o advokácii), zaradená bola do publikácie aj česká judikatúra k téme, ktorá je pomerne bohatá a inšpiratívna.Osobitne sú v publikácii zhromaždené aj rozhodnutia súdov zaoberajúce sa zodpovednosťou advokáta za právny názor a hranicami tejto zodpovednosti vo vzťahu k zodpovednosti advokáta za neznalosť.V závere publikácie je pre úplnosť zaradený prehľad vybranej (slovenskej a českej) odbornej literatúry k téme zodpovednosti advokáta za škodu.Výber judikatúry je určený predovšetkým advokátom, ale v neposlednom rade aj sudcom, prokurátorom, vyšším súdnym úradníkom a širokej verejnosti, ktorá sa môže s problematikou zodpovednosti advokáta za škodu stretnúť.

Motívom pre napísanie tejto príručky bola snaha uľahčiť čitateľom orientáciu v pomerne neprehľadnom systéme sociálneho zabezpečenia a dať im zrozumiteľné odpovede na otázky, ktoré si kladú - kedy požiadať o invalidný dôchodok, na čo má nárok človek s ťažkým zdravotným postihnutím, ako sa odvolať proti rozhodnutiam úradov, aké sú práva pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Zákon o dobrovoľných dražbách predstavuje v slovenskom právnom poriadku jednu z právnych úprav, ktorá popri Exekučnom poriadku implikuje najzásadnejšie zásahy do majetkových práv a ďalších práv subjektov vlastníckeho práva s priamym dosahom na zásah do práva na obydlie. Od prijatia zákona o dobrovoľných dražbách uplynulo viac ako 14 rokov a s jeho existenciou sú spojené nielen miliardy poskytnutých finančných (úverových) prostriedkov, ale aj viac ako 16 000 vykonaných dobrovoľných dražieb. Autori predkladajú odbornej aj laickej verejnosti komentár, ktorý svojím koncipovaním nie je komentárom dražobníkov, veriteľov, notárov a ani dlžníkov. Jeho ambíciou je podať komplexný a vyvážený výklad jednotlivých inštitútov právnej úpravy dobrovoľnej dražby v systéme vznikajúcich záväzkových vzťahov veriteľa, dlžníka, záložcu a tretích osôb. Autori ku koncipovaniu komentára pristupovali využívajúc synergiu a symbiózu výkladových prístupov vlastných teórií, legislatívy a rozhodovacej činnosti súdov, a teda príznačných pre oblasti, ktoré reprezentujú. Komentár je zameraný aplikačne a prakticky a pokúša sa ponúknuť všetky relevantné relácie a implikácie právnej úpravy vo svetle pôsobenia civilných inštitútov a použitia noriem Občianskeho zákonníka. Komentár obsahuje rozsiahlu zbierku použiteľnej judikatúry. Súčasťou komentára sú aj vzory vybraných právnych podaní vo veciach dobrovoľných dražieb, ktoré môžu dotknutým osobám napomôcť rýchlej orientácii pri využívaní práv a plnení povinností, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje. Komentár je určený odbornej verejnosti, sudcom, prokurátorom, vyšším súdnym úradníkom, advokátom, notárom, dražobníkom, zástupcom realitného sektora, študentom právnických fakúlt, ale vzhľadom na jeho praktické zameranie má ambíciu slúžiť aj ako každodenná pomôcka pre objasnenie režimu práv a povinností vyplývajúcich z komplikovaných právnych vzťahov súvisiacich s výkonom záložného práva dražbou.

Inštitút nájmu bytu už dlhodobejšie volal po vytvorení flexibilnejšej alternatívy chráneného nájmu bytu, ktorá by vychádzala zo špecifického charakteru krátkodobosti a potreby flexibility založenia a skočenia nájomného pomeru k bytu, ktorý bude umožňovať plniť dočasné bytové potreby nájomcov mimo miesta ich obvyklého pobytu. Krátkodobý nájom ako nájom na dobu určitú, v rámci ktorého prenajímateľ prenecháva za nájomné nájomcovi byt alebo jeho časť do užívania najdlhšie na dva roky, a to dvakrát, predstavuje kumuláciu dočasnosti, flexibility, ale aj stabilizácie nájomného pomeru v situácii, keď zmluvné strany dospejú k záveru, že trvanie krátkodobého nájmu bytu v jeho vlastnom pôvodnom zmysle (najviac dvojročného právneho vzťahu) nepostačuje na naplnenie účelu tohto inštitútu v kontexte realizácie potrieb zmluvných strán. Po tom, ako autori v roku 2015 odovzdali na publikáciu rukopis komentára k zákonu o krátkodobom nájme bytu, začali pracovať na doplnkovej publikácii aplikačného rázu, ktorá zhŕňa aktuálnu judikatúru vo veciach krátkodobého nájmu bytu a v otázkach súvisiacich s nájmom bytu v režime Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že krátkodobý nájom bytu predstavuje pomerne nový inštitút, zaraďujú autori v predkladanej judikatúre pomerne netradične aj stručný úvodný komentár, ktorý sa sústreďuje na všeobecnú charakteristiku krátkodobého nájmu bytu, vzťah zákona o krátkodobom nájme bytu a Občianskeho zákonníka a krátkodobý nájom bytu a spotrebiteľskú nájomnú zmluvu. Ide o výber z najdôležitejších výkladových a aplikačných otázok, ktorých pochopenie napomôže nielen orientácii v predkladanej judikatúre, ale umožní pochopiť aj osobitosti jej obsahového koncipovania. Samotnú judikatúru autori rozdeľujú na 8 autonómnych častí, vychádzajúc pritom z logiky usporiadania jednotlivých ustanovení a inštitútov obsiahnutých v zákone o krátkodobom nájme bytu. Zbierka judikatúry pozostáva z výberu relevantných rozhodnutí vydaných súdmi rozhodujúcimi nielen v prostredí slovenského právneho poriadku, ale aj v prostredí českého právneho poriadku. Judikatúra je doplnená aj relevantnými rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Zbierka integruje rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, orgánov ochrany ústavnosti, ale rovnako aj rozhodnutia súdov nižších stupňov, ktoré – podľa názoru autorov - priniesli zásadné právne závery vo výklade inštitútov odplatného užívania bytu. Publikácia je určená odbornej verejnosti, sudcom, vyšším súdnym úradníkom, súdnym exekútorom, advokátom, notárom, ale rovnako má ambíciu slúžiť aj ako každodenná pomôcka pre akademikov, študentov právnických fakúlt a zástupcov laickej, občianskej aj podnikateľskej obce, ktorá sa zaujíma o otázky užívacích právnych vzťahov, ktorých predmetom je byt.

Vydavateľstvo Wolters Kluwer predstavuje ďalšiu publikáciu z obľúbenej edície výberov judikatúry na tému trovy občianskeho súdneho konania. Výber obsahuje publikované aj nepublikované súdne rozhodnutia tak slovenských, ako aj českých súdov, pokiaľ môžu byť vďaka hodnotným zovšeobecneným názorom užitočné aj pre slovenskú právnu prax. Keďže právna úprava trov konania je v obidvoch republikách v procesných kódexoch takmer totožná, nie je pochýb o tom, že aj judikatúra českých súdov je pre slovenskú právnu prax plnohodnotným prameňom zaujímavých právnych názorov. Do publikácie neboli zaraďované súdne rozhodnutia týkajúce sa individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov, ktoré síce vychádzajú z § 138 OSP, ktorý je systematicky zaradený do tretej hlavy tretej časti Občianskeho súdneho poriadku nazvanej „Trovy konania“, no ich spracovanie môže odborná verejnosť nájsť v publikácii ,,Judikatúra vo veciach súdnych poplatkov“, kde sme pre komplexnosť spracovania témy súdnych poplatkov považovali ich zaradenie za vhodnejšie. Z jednotlivých rozhodnutí bola vyabstrahovaná právna veta a pri niektorých rozhodnutiach uvádzame tiež stručný opis skutkového stavu alebo časť odôvodnenia rozhodnutia pre lepšie pochopenie interpretácie a následnej praktickej aplikácie konkrétnej právnej úpravy zo strany súdu. Z veľkého množstva dostupných rozhodnutí sme sa snažili vybrať hlavne tie, ktorých zovšeobecnené závery by mohli byť užitočné pre čo najviac súčasných či budúcich sporov a eliminovať výber takých rozhodnutí, ktoré by už pre svoju špecifickosť alebo zásadné zmeny v relevantnej právnej úprave nenašli širšie využitie. Výber judikatúry je určený vyšším súdnym úradníkom, sudcom či advokátom.

V súčasnosti je často potrebné analyzovať právne vzťahy s cudzím prvkom a riešiť právne problémy s tým spojené. Cieľom tejto krátkej publikácie nie je podať vyčerpávajúci výklad, ale poskytnúť čitateľovi stručný základný prehľad problematiky právomoci a rozhodného práva v obchodnoprávnych a v občianskoprávnych veciach. Účelom je takisto vytvoriť podklad pre prednáškovú a pedagogickú činnosť. Publikácia je zameraná predovšetkým na európske predpisy, ktoré v súčasnosti z veľkej časti pokrývajú úpravu uvedenej problematiky. Výklad je doplnený o základnú relevantnú rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie a národných súdov. Keďže prvé vydanie tejto publikácie je už vypredané a úprava právomoci, uznávania a výkonu cudzích súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach sa výrazne zmenila (od 15.januára 2015 sa aplikuje nové nariadenie č.1215/2012), bolo po úprave, doplnení a aktualizácii pristúpené k príprave tohto druhého vydania. Publikácia je určená študentom právnických fakúlt, no môže poslúžiť aj odbornej verejnosti (advokátom, sudcom, vyšším súdnym úradníkom) ako úvod do problematiky obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov s cudzím prvkom.

Predložená monografia analyzuje žalobu na obnovu konania ako súčasť systému opravných prostriedkov vytvorený v civilnom procese. Podobne ako pri ostatných opravných prostriedkoch, jej existencia je odôvodnená možnosťou pochybenia v procese súdneho rozhodovania s dôrazom na objavenie sa nových skutočností, rozhodnutí, dôkazov. Tento mimoriadny opravný prostriedok bol ustanovený ako výnimočný mechanizmus voči nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia. Monografia sa snaží vymedziť historické korene a vývoj tohto inštitútu, porovnať žalobu na obnovu konania s podobnými inštitútmi v procesných poriadkoch iných krajín a hlavne poukázať na sporné otázky právnej úpravy, ktoré sú problematické pre súdnu prax a ponúknuť návrhy na zlepšenie a doplnenie právnej úpravy de lege ferenda.

Slovenská republika sa po páde železnej opony v roku 1989 postupne stáva krajinou, kam prúdi stále viac cudzincov. Prichádzajú nielen utečenci, hľadajúci medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním, ale aj cudzinci, pre ktorých je Slovenská republika iba tranzitnou krajinou na ich ceste do krajín západnej Európy - stále je však viac tých cudzincov, pre ktorých je cieľovou krajinou. Na príliv cudzincov musela Slovenská republika nutne reagovať. Prijala všetky podstatné medzinárodné dokumenty týkajúce sa ochrany ľudských práv a azylovej problematiky. Je stranou Dohovoru o právnom postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Túto matériu upravuje tiež Listina základných práv a slobôd a zákon o azyle. Zaistenie cudzincov v podmienkach Slovenskej republiky upravoval zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorý bol od 1. januára 2012 nahradený zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. K transpozícii Návratovej smernice 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 došlo už v priebehu účinnosti predchádzajúceho zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov. Slovenská republika bola jedným z prvých členských štátov EÚ, ktoré formálne splnili transpozičnú povinnosť, pričom úplná transpozícia tejto smernice bola zavŕšená 1. januárom 2012, a to nadobudnutím účinnosti práve zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. K problematike cudzineckého práva na slovenskom trhu chýba nielen komentár k zákonu o pobyte cudzincov a odborné články, ale predovšetkým zhrnutie a analýza judikatúry ESĽP, SD EÚ a slovenských súdov so zameraním na judikatúru vo veciach zaistenia cudzincov. S ohľadom na trojaký rozmer prameňov práva, ktoré upravujú zaistenie cudzincov, autorka predkladá publikáciu založenú na znalosti judikatúry ESĽP, SD EÚ a súdov Slovenskej republiky (Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR) s cieľom poskytnúť nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti spracovanú databázu judikátov v oblasti zaistenia cudzincov doplnenú o komentár súvisiacich relevantných ustanovení zákona o pobyte cudzincov. Hlavným motívom publikácie je poukázať na niektoré výkladové trendy, ktorými najvyšší súd zákon o pobyte cudzincov, niektoré medzinárodné dohovory a právne predpisy EÚ vykladá, ale je aj pokusom o nabúranie zotrvačnosti v myslení slovenského právnika, ktorý sa často upína na text zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov bez schopnosti vykladať ho vo svetle znalosti judikatúry ESĽP a textu EDĽP, resp. znalosti judikatúry SD EÚ a textu práva EÚ.

V roku 2005 vyšiel prvý komentár k zákonu č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Tento komentár bol vypracovaný na základe spoločnej iniciatívy Notárskej komory Slovenskej republiky a Notárskej akadémie Slovenska. V čase, keď bol tento komentár vydaný, bol Notársky poriadok v účinnosti už dvanásť rokov a notárska pospolitosť pociťovala absenciu publikácie tohto charakteru. V nasledujúcich rokoch prešiel zákon viacerými zmenami - v  roku 2009 zákonom č. 304/2009 Z. z. a najmä v roku 2015, keď bol zákonom č. 397/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 2015 vo viacerých ustanoveniach novelizovaný. Zároveň 1. júla 2016 nadobudla účinnosť rekodifikácia civilného procesného práva v Slovenskej republike a Občiansky súdny poriadok bol nahradený troma predpismi - Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom. Komora sa rozhodla v súvislosti s týmito prijatými právnymi normami pripraviť predovšetkým pre notárov nový komentár k Notárskemu poriadku ako reakciu na uvedené zmeny. Publikácia má ašpiráciu ako praktická príručka uspokojiť potreby predovšetkým notárskej obce, napomôcť pri každodennej práci notárov, notárskych kandidátov, notárskych koncipientov, ako aj ďalších zamestnancov notárskych kancelárií. Je však určená celej odbornej právnickej verejnosti.

Mediace ve společnosti, hodnocení jejího významu v národním, mezinárodním a regionálně integračním kontextu. Význam mediace a mediačních metod pro oblasti školství, politiky, hospodářství, veřejného sektoru a mnohých dalších v komparaci s úrovní demokratického zřízení společnosti, dostupnosti spravedlnosti a rozsahu spektra způsobu řešení sporů a konfliktů. Všechna tato témata a mnohá další jsou obsažena v publikaci, která představuje pokračující snahu o koncepční pojetí problematiky mediace a s ní souvisejících právních, sociologických, psychologických či politických a dalších aspektů na půdě Právnické fakulty Univerzity Palackého, prezentovanou odborníky z partnerských institucí včetně zahraničních. Tato kniha je kolektivním dílem autorů, kteří reflektují současný stav mediace v České republice a ve vybraných zemích Evropy z pohledu sociologie, práva, psychologie, historie, sociální práce či politologie. Jednotlivé kapitoly této publikace se zabývají aktuálními otázkami, jež jsou předmětem zkoumání v rámci mediace a jejích metod. Monografie dále prezentuje výstupy z konferencí pořádaných na Právnické fakultě Univerzity Palackého v Olomouci, kde docházelo k diskuzím mezi teoretiky a praktiky, které se týkaly aktuálních metodologických a interdisciplinárních problémů. Multidisciplinarita a interdisciplinarita mediace s sebou přináší nové, doposud nezodpovězené otázky, zaměřené na vývoj a aktuální zkušenosti s mediací ve vybraných zemích Evropy, konkrétně v Rakousku, Německu a Slovensku, řešení problémů v současné mediační praxi, mediaci ve zdravotnictví, mediaci ve veřejném sektoru a další specifické případy a subprocesy v mediaci. Poslední část knihy je pojatá jako pojednání o mediaci v České republice v kontextu závěrů kulatých stolů na PF UP v Olomouci.

Táto publikácia je prvým vydaním prehľadu judikatúry z oblasti nájmu a podnájmu bytov a nebytových priestorov a obsahuje zhrnutie rozhodnutí a stanovísk tak Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu ČR a Ústavného súdu ČR. Publikácia je rozdelená na dve časti, z ktorých prvá časť sa venuje bytom a druhá časť nebytovým priestorom. Každá časť obsahuje zozbieranú a spracovanú relevantnú judikatúru, ktorá sa venuje nájomnej zmluve, jej náležitostiam, právam a povinnostiam vyplývajúcim z nájomného vzťahu vrátane povinnosti platiť nájomné, ako aj skončeniu nájmu. Vnútorné členenie publikácie bolo navrhnuté tak, aby sa čitateľ mohol rýchlo a ľahko orientovať. Rozhodnutia českých súdov boli preložené do slovenského jazyka a vhodne upravené tak, aby boli pre slovenského čitateľa ľahko zrozumiteľné. Jednotlivé právne vety sú často doplnené odôvodnením, ktoré je spravidla skrátené a upravené, aby čitateľovi poskytovalo základný prehľad o obsahu rozhodnutia. Veríme, že publikácia bude pre čitateľov cenným zdrojom právnych názorov.