Najnovšie - Právo strana 41 z 118

Učebnica predstavuje komplexné spracovanie problematiky ochrany osobných údajov. Dielo je vhodné jednak pre študentov právnických fakúlt, ale aj pre odbornú verejnosť, a jednak aj pre širokú verejnosť. Z recenzného posudku Mgr. Rastislava Munka, PhD. Autor dopĺňa výklad o praktické príklady, grafické znázornenia postupov a judikatúru... Posudzovaná učebnica spracúva mimoriadne náročnú a často interdisciplinárnu problematiku, ale tiež problematiku, s ktorou sa v praxi stretávajú nielen právni odborníci či právni teoretici, ale aj široká verejnosť. Preto z hľadiska subjektov, ktorým je učebnica určená, možno konštatovať, že je určená primárne pre študentov práva, ale môže byť vhodnou literatúrou aj pre laickú verejnosť, resp. pre právnych odborníkov, ktorí sa len zoznamujú s problematikou ochrany osobných údajov. Z recenzného posudku JUDr. Jozefa Andraška, PhD.

Druhý diel publikácie „Obchodné právo“ je venovaný predovšetkým právu obchodných spoločností a družstvu, je prirodzeným pokračovaním prvého zväzku. Z pohľadu štruktúry sa odlišuje od iných publikácií venovaných korporačnému právu. Podáva výklad inštitútov, podstatných súvislostí, a tým aj podstaty práva obchodných spoločností. Aj v tomto diele sa autori snažia uchopiť problematiku obchodného práva tak, aby bol výsledok funkčne viacúčelový. Publikácia má slúžiť ako učebnica obchodného práva, ktorá je odlišná od doterajších pedagogických výkladov práva obchodných spoločností z hľadiska metódy spracovania, štruktúry, ale aj samotného obsahu. Základný výklad je doplnený o podnety pre ďalšie štúdium doktríny a judikatúry. Publikácia vzhľadom na praktický význam korporačného práva akcentuje praktické dôsledky teoretických konštrukcií. Výklad je prepojený s ilustračnými príkladmi a úlohami. Publikácia má však aj širšie ambície a poslúži všetkým tým, ktorí sa potrebujú vzdelávať, resp. doplniť či prehĺbiť znalosti práva obchodných spoločností a jeho aplikácie v praxi.

Publikácia „Judikatúra vo veciach súdneho prieskumu protokolov inšpekcie práce“ prináša prvý ucelený a systematicky spracovaný prehľad rozhodovacej činnosti správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktorý je zameraný na súdny prieskum protokolov inšpekcie práce. V priebehu viac ako desať rokov senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sformovali v tejto oblasti relatívne ustálenú rozhodovaciu prax, ktorou vás táto publikácia postupne prevedie. Chronologicky usporiadané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR od najstaršieho po najaktuálnejšie sú opatrené právnou vetou autora, ktorá vystihuje vždy jeden zásadný právny problém. Predkladaná publikácia poslúži nielen praktickým potrebám sudcov, súdnych úradníkov a advokátov, ale aj inšpektorom práce a zamestnancom inšpektorátov práce vrátane zamestnávateľov – kontrolovaných subjektov.

Zneužívanie trhu (angl. market abuse) je pojem, ktorý zahŕňa neoprávnené konanie na finančných trhoch a pozostáva z obchodovania s využitím dôverných informácií (angl. insider dealing), neoprávneného zverejňovania dôverných informácií (angl. unlawful disclosure of inside information) a manipulácie s trhom (angl. market manipulation). V očiach EÚ také konanie bráni úplnej a riadnej transparentnosti trhu, ktorá je predpokladom pre obchodovanie hospodárskych subjektov na integrovaných finančných trhoch. Súčasnú právnu úpravu EÚ v oblasti zneužívania trhu predstavujú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ o trestných sankciách za zneužívanie trhu. Ich priamym predchodcom bola hlavne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (bola zrušená nariadením č. 596/2014), ktorej predchodcom bola smernica Rady 89/592/EHS o koordinácii právnych predpisov týkajúcich sa obchodovania s využitím dôverných informácií (bola zrušená smernicou 2003/6/ES). Uvedená právna úprava EÚ bola doplnená judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Publikácia je súborným dielom judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach zneužívania trhu a súvisiacich trestnoprávnych otázok. Je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru SR. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia v odbore Trestné právo.

Cieľom a zameraním publikácie, je poskytnúť základné informácie o procese mediácie ako mimosúdneho riešenia sporov a konfliktov v spotrebiteľskej oblasti. Zvláštna pozornosť je venovaná informáciám o elektronickom cezhraničnom nakupovaní, ku ktorému sa, mimochodom, doteraz neodhodlali takmer tri štvrtiny Európanov. V publikácii je venovaný priestor aj na kontext mediácie s verejnosti neznámymi, neverbálnymi vyjadreniami súhlasu s kúpnou zmluvou (napríklad kývnutie hlavou, potrasenie rukou, či zreteľné nevyjadrenie protestu); súčasne sú analyzované aj dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, napríklad ak dá obchodník podpísať kupujúcemu zmluvu, ktorej písmo je menšie ako 1,9 mm. Súčasťou publikácie sú aj desiatky kazuistík a príkladov z praxe o možnostiach použitia tohto fenoménu v rámci prevencie a riešenia sporov a konfliktov v pracovnej oblasti. Publikácia je určená nielen mediátorom, či odbornej verejnosti, ktorá sa angažuje v procese ochrany práv spotrebiteľa, ale aj dodávateľom, či samotným spotrebiteľom pri základnom zorientovaní sa v ich právach.

Ambíciou predloženej monografie je diagnostikovať post-pozitivistickú situáciu v teórii práva a v praxi aplikácie práva, a zároveň vytýčiť nový koncept post-pozitivistického právneho myslenia postaveného na ideách práva ako ? praktickej" (fronetickej) vedy. Autor sa prihovára za budovanie novo formulovanej ? preskriptívnej teórie práva " , t. j. teórie poskytujúcej praktické návody pre aplikáciu práva.

V európskej právnej kultúre má inštitút zákazu reformatio in peius hlboké korene siahajúce do obdobia antiky. Jeho podstata spočíva v zákaze zmeny postavenia obžalovaného k horšiemu, ak bol opravný prostriedok podaný len zo strany obžalovaného alebo ak ho podala iná oprávnená osoba v jeho prospech. V slovenskej právnej úprave inštitútu zákazu zmeny k horšiemu sa odzrkadľujú nedostatky právnej úpravy správneho trestania v podmienkach Slovenskej republiky. Kým v oblasti trestného práva a v oblasti priestupkového práva ako zásada opravného konania inštitút zákazu reformatio in peius upravený je a v praxi sa uplatňuje, v rámci vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti za iné správne delikty ako priestupky je situácia podstatne komplikovanejšia. Pre zodpovedanie otázky, či sa v určitom konaní o správnych deliktoch má zásada zákazu reformatio in peius použiť, prípadne v akom rozsahu, je nevyhnutné identifikovať a analyzovať právny predpis regulujúci konanie o určitom správnom delikte. Vzniká tým však rozdielny právny režim uplatňovania zákazu reformatio in peius v prípade obvineného z priestupku a v prípade obvineného z iného správneho deliktu. Otázku uplatnenia zákazu reformatio in peius v konaniach o iných správnych deliktoch možno teda z pohľadu súčasnej právnej úpravy a názorov odbornej verejnosti označiť za ambivalentnú a za značne rozporuplnú. Predkladaná monografia obsahuje charakteristiku základných pojmov a inštitútov správneho trestania a zákazu reformatio in peius, ďalej analýzu vybraných medzinárodných prameňov správneho práva trestného (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, vybrané pramene správneho práva trestného na úrovni Európskej únie) a vnútroštátnych prameňov správneho práva trestného (Trestný poriadok, zákon o priestupkoch, Správny poriadok, osobitné predpisy upravujúce skutkové podstaty iných správnych deliktov, Správny súdny poriadok) z pohľadu nevyhnutnosti aplikácie zákazu reformatio in peius v správnom trestaní. Následne je podrobne analyzovaná súvisiaca medzinárodná aj národná súdna judikatúra, ktorá má vzhľadom na neurčitosť právnej úpravy tejto problematiky veľmi dôležitú interpretačnú úlohu. V monografii sa tiež nachádza právna úprava inštitútu zákazu reformatio in peius v právnych poriadkoch Poľska, Maďarska, Rakúska a Českej republiky.

Publikácia „Judikatúra Súdneho dvora EÚ za rok 2019 vo veciach dane z pridanej hodnoty" predstavuje v poradí už ôsmu publikáciu, ktorá sa venuje rozsudkom Súdneho dvora EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty. Prináša 43 nových rozsudkov, ktoré sú v knihe zoradené chronologicky podľa dátumu ich vydania. Pri každom rozsudku sú v podstatnom rozsahu uvedené argumenty, ktoré Súdny dvor použil na zdôvodnenie svojho rozhodnutia. Každý rozsudok zahŕňa referenciu na relevantné ustanovenia DPH legislatívy EÚ, ako aj referenciu na korešpondujúce ustanovenia slovenskej legislatívy vrátane krátkeho komentára, ktorý obsahuje zhodnotenie významu konkrétneho rozsudku pre uplatňovanie slovenského zákona o DPH. Publikácia je určená predovšetkým odbornej verejnosti, ktorá sa venuje dani z pridanej hodnoty.

Publikace je komplexním průvodcem právní úpravou vztahující se k obětem trestné činnosti. Druhé, aktualizované a podstatně doplněné vydání zahrnuje především komentovaná ustanovení zákona č. 45/2013 Sb., o obětech trestných činů, upravujícího práva obětí, poskytování peněžité pomoci obětem ze strany státu a vztahy mezi státem a subjekty, které poskytují obětem trestných činů služby, a to ve znění zákona č. 77/2015 Sb. a zákona č. 56/2017 Sb. Kromě toho byla autory okomentována také všechna relevantní ustanovení zákona č. 141/1961 Sb., trestního řádu, týkající se oběti a poškozeného a jejich vystupování v trestním řízení, a dále vybraná ustanovení dalších právních předpisů, která mohou mít z hlediska ochrany oběti a jejích práv význam například zákona č. 292/2013 Sb., o zvláštních řízeních soudních, zákona č. 273/2008 Sb., o Policii ČR, či zákona č. 108/2006 Sb., o sociálních službách. Součástí výkladu je přehled relevantních závěrů soudní praxe, včetně recentních rozhodnutí přijatých v letech 2019 a 2020, a upozornění na návrhy změn zákona o obětech trestných činů projednávané k datu vydání publikace v Parlamentu ČR. Problematika obětí je tak představena co nejaktuálněji a v širších souvislostech. Autorský kolektiv tvoří řada renomovaných odborníků včetně těch, kteří se podíleli na přípravě zákona o obětech trestných činů. Publikace je určena nejen právnické veřejnosti a posluchačům právnických fakult, ale též zástupcům orgánů veřejné moci, pracovníkům občanských organizací a dalším osobám zabývajícím se pomocí obětem trestných činů, jakož i obětem samotným a jejich nejbližším. Kolektiv autorů Miroslav Růžička, Jana Zezulová, Hana Šimánová

Svetové právne systémy sa dlhodobo tešia veľkému záujmu študentov. Autorky obsahovú náplň predmetu spracovali pútavo. Z publikácie cítiť erudíciu a kvalifikovaný odborný jazyk. Považujem ju za potenciálne obohacujúce odborné čítanie nielen pre študentov práva, ale aj pre absolventov práva a dokonca aj pre iný odborný segment (napr. v kontexte niektorých sociologických otázok, religionistiky, dejín a pod.). prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. Obdobné spracovanie v monotematickej publikácii nie je v súčasnosti na slovenskom trhu odbornej právnickej literatúry k dispozícii a daná publikácia túto medzeru vypĺňa. Oceňujem a vyzdvihujem tému a zvolené zadanie spočívajúce v komparácii základných prvkov svetových právnych systémov. Je to prínos a obohatenie pre súčasnú slovenskú odbornú právnickú literatúru. Šírkou spracovania svetových právnych systémov na základe geografickom, ideologickom či náboženskom je predmetná publikácia v súčasnosti bezprecedentná. doc. JUDr. Boris Balog, PhD.

Publikace poskytuje ucelený přehled o problematice rozvodu manželství. Je rozdělena do dvou částí. První část představuje praktický manuál určený zejména pro samotné manžely, kteří se rozhodli své manželství ukončit. Srozumitelným způsobem vysvětluje jednotlivé procesní kroky, které musí manželé podstoupit, a pomáhá řešit otázky, s nimiž se v souvislosti s rozvodem manželství setkávají. Publikace se zabývá také mimosoudním řešením sporů (mediací) a jeho využitím při rozvodu manželství. Cílem této části publikace je poskytnout manželům co nejkomplexnější souhrn informací tak, aby se mohli bezbolestně rozejít při zohlednění vhodné úpravy poměrů svých nezl. dětí a minimalizace negativních dopadů do jejich budoucího života. Druhá část publikace se zabývá řízením o rozvod manželství, které podrobuje komplexní právní analýze určené zejména pro odbornou veřejnost. Publikace se zabývá historickým vývojem právní úpravy řízení o rozvod manželství, jeho procesní povahou a právní úpravou řízení o rozvod manželství v zákoně č. 292/2013 Sb., o zvláštních řízeních soudních. Cílem této části publikace je identifikovat problematické otázky jednotlivých ustanovení současné právní úpravy, pokusit se je správně interpretovat a učinit návrhy de lege ferenda.

Predkladaná publikácia po prvýkrát v slovenskej odbornej literatúre komplexne spracúva problematiku práva štátnej pomoci. Zaoberá sa všetkými dôležitými otázkami práva štátnej pomoci. Objasňuje teoretické a právne východiská, ciele právnej úpravy a európske a národné pramene práva vrátane štátnej pomoci na boj s pandémiou COVID-19. Predkladané dielo je primárne určené právnickej obci (sudcom, advokátom, interným právnikom a študentom). Publikáciu však ocenia aj podnikatelia (ako potenciálni príjemcovia pomoci alebo ich konkurenti, ako aj spoločnosti poskytujúce poradenské služby v oblasti poskytovania štátnych podpôr) a verejné orgány (ako potenciálni poskytovatelia pomoci).

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci. Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017. Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach.

Publikácia Konanie podnikateľa sa venuje kľúčovému aspektu výkonu podnikateľskej činnosti, ktorým je konanie podnikateľa v právnych vzťahoch. V kontexte stanovenej problematiky sa autori zaoberajú právom aprobovanými spôsobmi konania podnikateľa, prostredníctvom ktorých môže prejavovať svoju vôľu navonok voči tretím osobám tak, aby jeho prejav vôle spôsoboval ním zamýšľané právne účinky. Jedinečnosť tejto publikácie spočíva najmä v prierezovom spracovaní danej problematiky naprieč právnymi odvetviami, ktoré obsahujú relevantnú právnu úpravu konania podnikateľa. Obsahom publikácie je spracovanie problematiky konania podnikateľa z hľadiska obchodného práva, občianskeho práva, pracovného práva a civilného práva procesného. Publikácia je určená predovšetkým širokej odbornej verejnosti, podnikateľom, pre ktorých môže predstavovať spôsobilú právnu pomôcku pri výkone ich podnikateľskej činnosti, ako aj študentom právnických fakúlt.

Jedinečný komentár k zákonu č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky od autorského kolektívu odborníkov z aplikačnej praxe a z akademickej sféry, z ktorých sa niektorí v rámci legislatívneho procesu podieľali aj na tvorbe samotného komentovaného zákona o ústavnom súde, resp. z ktorých sa niektorí podieľali na komentároch Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku prináša podrobný výklad ustanovení toho nového predpisu. Komentár je adresovaný širokej odbornej verejnosti, odborníkom na ústavné právo, právnym teoretikom i praktikom, sudcom všeobecných súdov, advokátom, študentom a doktorandom právnických fakúlt, ako i každému, kto sa o problematiku ústavného súdnictva a rozhodovaciu činnosť ústavného súdu zaujíma.

Třetí vydání velkého komentáře k ZOK je podstatně změněné a přepracované, protože v letošním roce vyšly dvě velké novely zmíněného zákona. Autorský kolektiv pod vedením doc. JUDr. Ivany Štenglové se práce chopil s velikou chutí a erudicí sobě vlastní. Komentář obsahuje názory autorů na výklad nových či změněných ustanovení, které do zákona o obchodních korporací přinesly již zmíněné novely (zákon č. 163/2000 Sb., s účinností od 1. července 2020, a zákon č. 33/2020 Sb. s účinností od 1. ledna 2021). Autoři doplnili a přepracovali výklad k novelou nedotčeným ustanovením, která si to zasloužila více než jiná. Každý ze spoluautorů rovněž zkontroloval a doplnil novou judikaturu a odbornou literaturu, která se ukázala být relevantní, a odstranil ta, která se ukázala být nerelevantní. Jsme přesvědčeni, že nový komentář čtenáři uvítají v neposlední řadě i proto, že Nakladatelství C. H. Beck je první, kdo takto rozsáhlý komentář na našem trhu vydal.

Za posledních deset let nevyšla monografie, která by se věnovala ucelenému výkladu exekucí. Tento nedostatek chceme odstranit. Je to podle nás zapotřebí. Exekuce nyní upravují stovky paragrafů v několika různých zákonech a zákonodárce nešetří novelizacemi. Věnujeme se především tématům, která pokládáme za problematická a o nichž víme, že se s nimi praxe aktuálně potýká. Proto laskavý čtenář v naší knize najde kapitolu věnovanou nákladům exekuce nebo účinkům tzv. generálního a speciálního inhibitoria. Neodolali jsme a vyjadřujeme se k problému kvazivypořádání společného jmění v exekuci. Jde-li o způsoby vedení exekuce, podrobně se rozepisujeme o srážkách ze mzdy, o postižení účtu, o prodeji movitých a nemovitých věcí. Mimo jiné řešíme, zda může uspět návrh na zastavení exekuce poté, co exekutor už udělil příklep, nebo za jakých podmínek exekutor rozhodne o zániku zátěže váznoucí na prodávané nemovitosti. Naše knížka má otevřít diskuzi nad některými závěry, o nichž praxe dlouhodobě nepochybuje, i když se do dnešních poměrů nehodí. Například vysvětlujeme, proč podle nás má příklep, kterým přechází vlastnictví k movité věci na vydražitele, povahu usnesení, vůči němuž je odvolání přípustné, nebo proč si myslíme, že rozvrhové usnesení je rozhodnutím, které mimo jiné nahrazuje příkaz k úhradě nákladů exekuce.

Nový komentář ke správnímu řádu se svým zpracováním vymyká již vydaným publikacím, na které otevřeně navazuje. Jeho cílem je poskytnout co nejpřehlednější výklad s důrazem na využitelnost a přínosnost v praxi. Autoři v maximální možné míře přibližují relevantní a aktuální judikaturu a správní praxi a přinášejí zcela konkrétní odpovědi na otázky, s nimiž se praxe potýká. Komentář je vhodný pro všechny, kteří se dostávají do kontaktu s veřejnou správou a správnímu orgány, ale stejně tak je užitečný pro aplikační praxi samotnou tj. úřady a úředníky, kteří se správním řádem pracují.

Komentár k Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov/GDPR, vychádza v edícii Veľkých komentárov vydavateľstva EUROKÓDEX. Rozšírené a doplnené druhé vydanie veľkého komentára vychádza po viac ako 2 rokoch uplatňovania Nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov (GDPR) vo viac ako 29 štátoch. Tvorí komplexný komentár, ktorý je zhrnutím skúseností autorov s aplikáciou Nariadenia a postojov inštitúcií, ktorých rozhodnutia a usmernenia prispievajú k výkladu Nariadenia. Priebežne sa v celom komentári nachádzajú relevantné stanoviská Európskeho výboru pre ochranu údajov, judikatúra Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike ochrany osobných údajov, ako aj nové rozhodnutia dozorných orgánov aj s uvedením sankcií, resp. správnych pokút, ktoré boli uložené. 2. vydanie komentára je rozdelené do dvoch zväzkov a pre správne pochopenie problematiky je vhodné pracovať s oboma zväzkami. Prvý zväzok obsahuje predmet a ciele Nariadenia vrátane stručného prehľadu histórie ochrany osobných údajov, vymedzenie jeho pôsobnosti, vysvetlenie vzťahu Nariadenia a slovenského zákona o ochrane osobných údajov, základné pravidlá spracúvania osobných údajov, podmienky vyjadrenia súhlasu dotknutej osoby, spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, ako aj údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky a práva dotknutých osôb. Prvý zväzok obsahuje tiež praktické príklady spracúvania osobných údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku rozšírila pandémia spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2, je prvý zväzok komentára doplnený o prílohu, v ktorej je zahrnuté stanovisko autorov na meranie telesnej teploty zamestnanca a pravidlá pre prácu z domu. Druhý zväzok upravuje postavenie prevádzkovateľa, sprostredkovateľa a zodpovednej osoby, podmienky kladené Nariadením na bezpečnosť spracúvania osobných údajov, okolnosti, za ktorých sa vyžaduje posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov vrátane zoznamu všetkých zverejnených black listov a návrhov white listov, právnu úpravu kódexov správania a certifikácie, podmienky pre realizáciu prenosov osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, postavenie a úlohy dozorných orgánov, zabezpečenie ich spolupráce a pravidiel konzistentnosti vrátane ukladania sankcií, prostriedky nápravy neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobných údajov a na záver podmienky stretu práva na ochranu súkromia s inými právami (s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, s právom na prístup verejnosti k úradným dokumentom, možnosti zásahu do povinnosti profesijnej mlčanlivosti, podmienky spracúvania rodného čísla, osobných údajov zamestnancov ich zamestnávateľmi vrátane rôznych foriem monitorovania, spracúvanie v oblasti archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo štatistické účely, pravidlá ochrany údajov cirkví, spracúvanie osobných údajov v oblasti elektronických komunikácii, nastavenie cookies a iné). Druhý zväzok obsahuje rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, vďaka ktorej sa čitateľ bude jasnejšie orientovať v problematike ochrany osobných údajov v osobitných situáciách zahrnutých v druhom zväzku komentára.