Knihy - Slovenská poézia strana 15 z 72
zobraziť:
Hora a jej Líška
Kniha "Hora a jej Líška" je symbolom symbiózy môjho totemového zvieraťa a miesta, kde žije- jej Hory.
Horu nemožno ohraničiť do priestoru či času.
Hora je miesto grandiózne ako svätyňa, tiché, vľúdne, ale aj drsné a ničivé.
Hora je nepredvídateľná.
Hora ľudí toleruje, ale nevyhľadáva.
Každá Hora má svoju Líšku.
A Líška... aj keď v nej veľa krát blúdi, predsa k nej patrí, a navždy k nej privinie.
"Potichu jej šepkám Zblízka : Budem aká chcešno stále Líška"
Na sklade 2Ks
12,26 €
12,90 €
Jazver
Žena v poézii Evy Luky je iracionálna, raz vyčkávajúca, pasívna, a inokedy spod kontroly sa vymaňujúca bytosť. Opúšťa odcudzený, nespoľahlivý, civilizovaný svet, v ktorom sa ľudské stalo neľudským. Preniká do magického a podmanivého univerza snov, vízií a preludov. V neraz bizarnom príbehu osobnej mytológie sa ako záchrana črtá návrat alebo zostup do zrozumiteľnejšieho sveta zvierat a rastlín. Cez zvieracie, animálne sa manifestuje bolestivo ľudské. Vzťah k mužskému partnerovi je rovnako animálny, túžba po ňom má svoj vyhrotene napätý telesný rozmer. V paralelnej existencii zbavenej ničivých nánosov kultúry sa pre ženskú hrdinku vynára priestor na zachovanie vnútornej slobody a autenticity. Jazyk Evy Luky postavený na bizarných slovách a neologizmoch je strhujúci vo svojej pitoresknosti, imaginácii a akejsi zvláštnej obohacujúcej deformovanosti. Poetika Evy Luky je svojskou a invenčnou odpoveďou na otázky smerujúce k bezvýchodiskovosti časti najnovšej básnickej tvorby. Básnická zbierka vychádza v edícii Mušľa s pôvodnými ilustráciami autorky textu.
Spln duše (Pásmo)
Pásmo Pavla Suržina je viacrozmerným obrazom vnútorného sveta, v ktorom sa odohráva zápas človeka na veľkej ceste k smrti. Vyhasínajúcu, trýznivú túžbu znásobuje vzťahová nenaplnenosť, samota a izolácia. Pomyselné piliere zmyslu sú vyvrátené. Život sa redukuje na tvorivú prácu, ktorá je paradoxne všetkým. Ani platonickému vzťahu k žene, lyricky umocnenému presvedčivým portrétom dvoriaceho muža s takmer aristokraticky zdorilým správaním, nie je súdené naplnenie: Zámerne nehovorím o istote,/na to sme slabí./ Musíme večne držať spolu./Ľadovce držia spolu,/ oči verného psa, keď nevie kam,/ľudia, ktorých zajtra/ rozhádžu a povešajú,/ do poslednej chvíle držia spolu. Spln duše nenastáva. Písanie ako zmysel vyvažujúci a kompenzujúci všetko, čo sa už nedá zažiť, nadobúda principiálnu platnosť. To, čo zjednocuje túto výpoveď nie je nehatená asociatívnosť, ale zvláštna pripútanosť (lyrického hrdinu), ktorú stelesňuje milovaný i nenávidený (levočský) genius loci a svojská básnická paralela s rezbárom Majstrom Pavlom. Zvláštna, intímna atmosféra tejto poézie sa zachováva aj v lyrických poznámkach, ktoré od obrazu telesne i duševne podlomeného subjektu smerujú k nenápadnému, ale výstižnému svedectvu o dobe. Básnická zbierka vychádza v edícii Mušľa s ilustráciami Mareka Ormandíka.
Malý šlabikár lásky
dôvernosť letmý bozk jemné pohladenie líca chrbtom ruky pevné stisnutie ruky nežné objatie zachovalá dôvernosť
Rodinné konštelácie
Veronika Šramatyová (1977 Zvolen) vyštudovala maliarstvo u prof. D. Fischera na VŠVU v Bratislave, ktoré ukončila doktorátom (2010). Debutovala zbierkou untitled (2009). Rodinné konštelácie sú jej druhou zbierkou, ktorá vychádza po desiatich rokov. Precízna básnická sonda do súkromného sveta, do sveta za dverami.
Na sklade 1Ks
7,60 €
8,00 €
Prameň
Básne Milana Rúfusa po desaťročia oslovujú čitateľov na Slovensku i vo svete. Básnik celistvého bytia nám obrazmi jedinečnej sily odovzdáva svoje posolstvo. Človek na kríži života a času. Nezvyčajne vnímavý svedok doby, ktorý svoj údel nesie až do samého konca a pritom spieva. Vydavateľstvo IKAR prináša prvú z troch kníh (Prameň, Studňa, Studnička), v ktorých ponúkne čitateľovi to najpodstatnejšie z básnickej tvorby Milana Rúfusa. Verše tematicky zoradené a pospájané do ôsmich „uzlov“ sa zrodili z toho bezprostredného, čo básnika od detstva obklopovalo a formovalo, čo mu bolo ozajstným prameňom aj v starobe. Vybrané básne sprevádzajú ilustrácie akademického maliara Ivana Pavleho.
Vlastná váha
Tvorba Ľuboša Bendzáka (1966), autora básnických zbierok Básne pre Soňu Marmeladovovú (1995), Zápisky z čudného domu (2005), Vodka (2009), Vytrvalosť sivej (2010), Pohreb andulky a iné udalosti dňa (2015) a prózy Samota je moja staršia sestra (2017), je dlhodobo vytváraným experimentom so sebou samým. Zatiaľ čo početné vedecké tímy majú k dispozícii mnohokilometrové urýchľovače častíc, on s pomocou niekoľkých veršov vytvára básne ako spomaľovače vnímania bežných ľudských situácií. Jeho laboratóriom sú byty a pohostinstvá. Pozornosť a úcta, s akou v nich pristupuje aj k zdanlivo nedôležitým veciam, demonštruje, aká veľkorysá vie byť poézia, keď je sama sebou.
Čas večne prítomný
Kniha Čas večne prítomný je súborným vydaním básní, ako naznačuje aj podnázov „staré i nové dumky“, s autorovou esejou Poézia a filozofia mysle a s doslovmi srbského básnika a literárneho vedca profesora Dušana Stojkovića a redaktora knihy, básnika a spisovateľa Petra Mišáka. Súborná zbierka obsahuje 15 tematicky blízkych cyklov, Prolegomenu i Epilóg. Knihu ilustroval akad. Maliar Stanislav Balko. Bielikova poézia je charakteristická filozofickou reflexiou, osobitým vzťahom medzi poéziou a filozofiou, no zároveň je aj lyrická. Dokladajú to aj jej súzvuky s tvorbou velikánov svetovej poézie (Rainer Maria Rilke, Thomas Stern Eliot, Milan Rúfus, Josif Brodský...) Ak uvádza P. Mišák, v zbierke máme tú česť s dôkladným poznaním všetkého, čím básnik predznamenáva vlastné autorské (poetické) výpovede. Jeho básne, podľa D. Stojkovića, sú „chvenia nahej ľudskej bytosti, nahej duše, tej, ktorá sa ocitla na návetrí dejín, bitá aj zvonku, aj zvnútra, plná trosiek svojho a všeobecného jestvovania, ktorá si zaumienila, že svojím spevom v púšti, v ktorej sme, prenikne do svetla...“
Oblak v nohaviciach
Vladimír Majakovskij nebol básnikom lyrických sentimentalít a banálností, no tým menej básnikom, posluhujúcim cudzej, neprežutej fráze, básnikom falošnej a permanentnej oslavnosti. Z celého srdca miloval revolúciu, jej horúci dych a prostú hrdinskosť skutkov, jej nadšených bojovníkov v šedivých otrhaných plášťoch, ale s hlavou plnou predstáv o kráse budúceho mierového života, jej neúnavných, premrznutých a hladných pracovníkov, snívajúcich v blate a chlade o prekvitajúcom „meste-sade“ budúcnosti. A bola to práve táto veľká a úprimná láska, úprimná v celej veľkosti básnického génia, ktorá nedovoľovala Majakovskému povedať čo len jediné falošné slovo, čo len jednu nepravdu hocako peknú a hocako zdanlivo nepotrebnú v danej chvíli. Svoj osud spojil s futurizmom. Údel tvorby futuristov v meštiackej spoločnosti bol aj jednou z tém poémy Oblak v nohaviciach (1915). Vyjadruje sa tu k poézii jeho doby, odsudzuje doterajšie umenie, zriadenie, náboženstvo a pohľad na lásku. 14. apríla 1930 Majakovskij ukončil svoj život dobrovoľnou smrťou. Svetu však zanechal tvorbu, ktorá neprestáva žiť a je uznávaná celým kultúrnym svetom.
Kamienky
Pokiaľ má básnik zaujať čitateľa, musí mu ponúknuť verše, s ktorými sa môže čitateľ stotožniť, môže sa sporiť s autorom, no v žiadnom prípade ho jeho verše nemôže nechať ľahostajného. Poetka Brigita Lehoťanová tento dar básnickej komunikatívnosti má. Ba čo viac! Na ploche básne sa pohybuje suverénne a vystačí si so svojím bohatým autorským registrom aj bez siláckych postmoderných gest, slangu či nedajbože vulgarizmov. V Brigite Lehoťanovej prichádza na slovenskú poetickú scénu jasne vyhranený tvorca a svojou civilne-magickou poetikou ju rozhodne osvieži. Zbierku zdobia ilustrácie akad. maliara Stanislava Harangozóa.
Studňa
Viera Benková (1939 – Báčsky Petrovec, Srbsko) – popredná spisovateľka a kultúrna osobnosť slovenskej literatúry a kultúry v Srbsku a vôbec v celom slovakofónnom prostredí. Je autorkou viacerých básnických celkov, zbierok poviedok i beletristickej publicistiky a románov. V roku 2014 vydal Spolok slovenských spisovateľov výber z jej poetickej tvorby pod názvom Herbár zeme. V roku 2017 jej na Slovensku vyšiel generačný román Tri ženy, dvaja muži a ja... V novom výbere z Benkovej poézie pod názvom Studňa zaznieva univerzálna ľudská problematika, ale aj osobitosti komunitárnej existencie, vibruje ženská senzibilita a intímna znalosť hodnôt i slovenskosti.
Terče
Piata básnická zbierka Jany Bodnárovej Terče je výpravou, ktorá približuje ženu v mnohorakých historických a kultúrnych kontextoch. Dôležité miesto v tomto básnickom putovaní zohráva umenie. Mohlo by sa zdať, že Bodnárovej subjekt sa niekedy zaujíma viac o tvorivý (maliarsky, sochársky) obraz sveta, než o svet sám, ale motivická prítomnosť ťaživých dejinných výjavov naznačuje niečo iné. V prelamovaní mlčania, za neustálym pohybom v priestore a čase, je oveľa hlbšia vrstva Bodnárovej poézie. Terče sú predovšetkým tichým nárekom, trúchlením matky, ktorá žiali nad stratou syna. Možno jestvuje niečo ako nečakané objavenie sa predtým nevidenej cesty. Večný, nezničiteľný verš a akceptácia. Pokoj tvárou v tvár smrti. Tej smrti, ktorej raz sami pozrieme do očí. Ale čo s bolesťou ženy, ktorá aj bez syna ostáva matkou? Je poézia svetom, v ktorom sa neumiera? Ako vypovedať nevypovedateľné? Kde hľadať odpovede na (ne)vyslovené otázky? Presvetľuje bezpodmienečná láska matky vesmír a primkýna k sebe živých i mŕtvych? Je báseň tým, čo otupuje hrot smrtiaceho šípu? Súčasťou knihy sú ilustrácie bieloruskej výtvarníčky Aleny Hil.
Spev
Poézia Petra Repku, ako ju poznáme z posledného obdobia, smeruje i pri zachovaní niektorých osamelobežeckých postupov k zvláštnej básnickej kontemplácii. Preusporiadanie obraznosti k spevavosti ducha má v predkladanom texte štruktúru ruženca. Toto rozjímanie sa má udiať v čase ako rozličné podoby hudby. Neurčitosť významu v hudbe môže mať svoju istú paralelu v textovej ambigiute. Repkova poézia však inklinuje ku konštitúcii významu, ktorý má podobu niekedy radostného, inokedy tragického spevu. Celkové vyznenie Repkovho opusu je takmer slávnostné, povznášajúce a majestátne, ale bez akejkoľvek falošnej kvetnatosti či patetickosti. Garantom primeranej majestátnosti je v Repkovom texte teleológia umelecky a esteticky zvládnutej modlitby (pokora), gnómickosť, istý tvarový minimalizmus, ale paradoxne aj stopy zložitého a nelineárneho tvarovania. Súčasťou knihy sú fotografie Petra Župníka.
Si palác, kde chcem byť doma
Si palác, kde chcem byť doma.
Si ruža, čo krásne vonia
nad fialkou tvojho lona.
Júlia, stoj večne o mňa!
Vyjde slnko tvojich očí
spopod uhlia na obočí,
zasvietiš mi ním aj v noci,
si nádej, čo má ma v moci.
Podobne ako to slnko z Júliiných očí vychádza vo vydavateľstve Perfekt aj tvorba vynikajúceho básnika a Shakespearovho súčasníka Balassiho Bálinta - Valentína Balašu (1554 - 1594). Rodák zo Zvolenského zámku, ktorý padol v boji proti Turkom pri Ostrihome, je pochovaný v Hybiach. Preklady z jeho maďarskej tvorby sú doplnené anonymnými slovenskými básňami z Fanchaliho kódexu, nájdeného v minulom storočí vo viedenskej Národnej knižnici. Balaša vyrastal na Slovensku, nuž býval pokladaný aj za autora v našom jazyku napísaných básní. Hoci výskum to nepotvrdil, určite vznikli v jeho magickom kruhu, básne napísali jeho slovenskí súčasníci, a tak je táto kniha aj informáciou o pestrej uhorskej básnickej kultúre v 16. storočí.
Knihu ilustrovala Katarína Vavrová.
Kytica
Klasické balady českej romantickej literatúry, ktoré je považované za vrcholné dielo českého spisovateľa a zberateľa ľudovej slovesnosti Karla Jaromíra Erbena v prebásnení vynikajúceho slovenského spisovateľa Ľubomíra Feldeka s ilustráciami Kataríny Vavrovej sa po prvýkrát vcelku dostáva aj k slovenskému čitateľovi.
Neni dňa, aby sis ani neťukel
Kniha napísaná v dialekte mesta Holíč (z ktorého autor pochádza), predstavuje prierez jeho básnickou a aforistickou tvorbou. Šesť kapitol sprostredkúva verše širokého tematického okruhu: všeobecne reflexívne, občiansky či politicky akcentované, ľúbostné, ale i verše, čo vznikli pri listovaní v rodinnom albume. Poetickým textom originálnej obraznosti dominuje irónia, sebairónia, humor a slovná hra, ktorá občas vyústi do paradoxu a nonsensu. Knihu sprevádza šibalskými obrázkami Jaro Jelenek a vtipný záver ku knihe napísal Dušan Dušek. Vychádza v edícii Tilia.
Užívam si
Najnovšia zbierka básní obsahuje 47 básní, rozdelených do štyroch kapitol - Užívam si, Chcem, Našťastie a neštekať. Tématicky ide o básne súčasné, živé a nanajvýš aktuálne.
Kniha je ilustrovaná obrazmi výtvarníčky Reginy Kráľovej.
Doslov ku knihe napísala literárna vedkyňa Prof. Zuzana Kováčová.
Storočie, kruté storočie
November je mesiac smrti, na jeho samom konci /
Oscar Wilde vošiel navždy do obrazu, aký si sám /
vytvoril šľahmi irónie, nie aký vzišiel z fekálnych úst /
viktoriánskych pokrytcov. Zápal mozgových blán, /
nič veľkolepé ani vtipné, Oscar. Až o sto rokov /
čistí ľudia pochopia, že byť gejom či bláznom /
môže byť aj výzvou. /
Byť iný je vždy výzvou, aj byť židom uprostred /
katolíkov v dedinke na Záhorí bolo výzvou na úsvite /
krutého storočia / píše básnik Milan Richter.
Jeho najnovšia kniha je nie vždy radostným svedectvom židovského dieťaťa, muža a jedného z našich najprekladanejších básnikov o minulom storočí, ktoré ho formovalo. Richter je básnik so zvláštnym videním, a hoci sa ho prežité hrôzy priamo dotýkajú, vie ich sprítomniť s trpkým, čiernym humorom. Možno preto, že aj v zrelom veku zostal presvedčeným humanistom.
Abdoňácka päťročnica (1)
Zbierka príspevkov, ktoré boli zverejnené v online časopise Abdon za obdobie prvých piatich rokov - september 2012 až júl/august 2017. Ide o príspevky vytvorené na tému mesiaca. Výber obsahuje pestrú škálu tém i štýlov písania. Povinná jazda pre každého starého i nového abdoňáka.
Táto kategória je venovaná básnickému umeniu v slovenskom jazyku a ponúka vám unikátnu príležitosť objaviť bohatstvo a rozmanitosť slovenskej literatúry. Nájdete tu básnické diela od slávnych klasikov až po súčasných autorov, ktoré vás prenesú do sveta krásy, vášne a hlbokých emócií slovenského jazyka.
Táto kategória ponúka básnické diela od slávnych klasikov, ako Ján Smrek, Ivan Krasko, Janko Kráľ, a ďalších, až po súčasných autorov, ktorí oslovujú modernú generáciu. Nájdete tu básne plné nádeje, lásky, smútku, pýchy, odrazu a hĺbky ľudskej duše.
Pri prehľadávaní tejto kategórie narazíte na básnické zbierky rôznych štýlov a tematiky, od lyrických básní o prírode a láske k Slovensku, cez introspektívne diela o existenciálnych otázkach a ľudských citoch, až po spoločensky angažované básne, ktoré reflektujú súčasnú realitu.
Naše knihy slovenskej poézie vám umožnia objaviť bohatstvo jazyka, krásu básnického umenia a hlbšie porozumieť slovenskej kultúre. Bez ohľadu na vaše literárne preferencie, nájdete tu básne, ktoré vás oslovia a potešia.
