Najnovšie - Slovenská poézia strana 17 z 57
zobraziť:
Zmyslov zbavovaný
Viliam Nádaskay sa vo svojej druhej knihe Zmyslov zbavovaný ponára hlboko: do súkromia, do tela, do tmavých skríň, ale i do deravej pamäti davu. V básňach na rozhraní poézie a prózy rozrušuje hranice, vstupuje do diskrétnych zón a narúša komfort. Odlupuje spoločenské nátery, nazerá pod koberce. Kriticky sa pritom díva do zrkadla, kde nevidí len seba, ale aj všetkých ostatných: susedov, príbuzných, mŕtve živočíchy, lásku či tretie tisícročie v drahých teplákoch. Hranice medzi ja, my a vy už dávno neboli také znepokojivo nejasné.
Druhá kniha mladého básnika Viliama Nádaskaya Zmyslov zbavovaný predstavuje posun v autorovej poetike. Od ironických polôh v prvej zbierke, urbánnom sitcome Vynechaný spoj, sa Viliam Nádaskay výraznejšie presúva z mestského priestoru do priestoru mentálneho i priestoru jazyka. Neónovo chladné i krikľavé obrazy urbánnej spoločnosti tu nahrádza pozorovanie (mužsko-ženských) vzťahov a ich prežívanie lyrickým subjektom (a chvíľu aj subjektkou). Paralelne s nimi sa knihou vinie jemne ironizovaná reflexia aktu písania, rámovaná aj úvodným a záverečným textom, v ktorom sa objavuje spolu s úsmeškom v kútiku úst autora aj figúra básnika.
Nádaskayova poézia, ktorá tentoraz nadobúda podobu blokov textu, tehličiek, tvoriacich mentálnu architektúru knihy, je vďaka tomu rafinovanejšia, komplexnejšia, a pritom nič nestráca ani z už známych ironicko-cynických polôh, ktorými autor dokáže dráždiť, provokovať a nenápadne nastoľovať otázky miery v poézii.
Neviditeľný terén
Pre debutovú zbierku básní Dušana Šutaríka je typický pohyb medzi osobami: ja ty my. Vďaka tomu z rôznych hľadísk trefne reflektuje našu prítomnosť v bohatých súvislostiach. Rozpoznáva v nej dávnoveké rituály živočíšneho druhu, ktorý sa hrozí nedostatku, a díva sa v ústrety dôsledkom civilizácie, ktorá prestrelila. Šutaríkov básnický jazyk je dobre situovaný v disciplínach, ktoré utvárajú našu dystópiu komfortu: ekonomika, médiá, politika, konzum, technológie. Táto rétorika presne konzervuje sebaobraz pragmatickej doby, autor ju však zároveň konvertuje a udeľuje jej ľudsky zainteresované významy a presah. Melanchóliu, úzkosť, smiech. Dušan Šutarík (1989) vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Publikoval časopisecky, bol finalistom súťaže Básne SK/CZ 2019. Žije v Šamoríne.
dostupné aj ako:
Súčasnosti
Nie je v lyrike zvykom nechať si ujsť príležitosť na sebavyjadrenie. Nechať na cudzích slovách, nech sa prejavia. Pre tvorbu Nóry Ružičkovej je dlhodobo typický práve záujem o to, čo básnické sa dokáže udiať s textom, ktorý bol vyňatý z pôvodného neumeleckého prostredia a podrobený adaptácii. Ani v Súčasnostiach z konceptuálneho prístupu autorka nezľavuje. Do zbierky naaranžovala zväčša publicistické texty rôzneho datovania, ktorých témou je čas a najmä prítomnosť. Texty, ktoré Ružičková nenáhodne zviedla dokopy, hovoria zväčša z autoritatívnych pozícií. Čokoľvek sa však snažia dosiahnuť v prostredí, ktoré predstavuje táto kniha, každý ich grif nadobúda tieň, odraz či posun, s ktorým sa pôvodne nerátalo. Komické gesto. Tik v štylistickom kútiku. Nestrojený básnický pohyb.
Na sklade 2Ks
9,90 €
Príbeh (ja) na mladom snehu
Stíšená a intímna poézia A. Ondrejkovej pozostáva z neopakovateľných (imaginatívnych) záznamov s ambíciou na malom priestore, minimalisticky sprostredkovať dramatickú vnútornú situáciu ženského lyrického subjektu. Jej obraznosť v sebe nesie surrealistickú auru, postupy však smerujú k introspektívnej, hĺbavej reflexii. Táto kognitívna básnická mapa má svoje vyostrené existenciálne kontúry zvýraznené autorkiným zmyslom pre efektívnu a presnú integráciu zón ticha a mlčania.
Na sklade 2Ks
8,00 €
Prikladanie slnka
Básnická zbierka od Janka Martona z roku 2021, jeho desiata v poradí.
"V tme, čo oberá nás o svetlá lámp
Sadajú úkradmo k čaši tušu
Bez obáv vyzliekať pravde háb
Ochotní vykostiť pred nami dušu
... Tú vlastnú...
Prazvláštni alchymisti
Snílkovia - sú Realisti!
... Ján Marton?
- je taký istý..."
Sveťo Vladař (spevák skupiny HT)
Ukážky básni z knihy:
Rana nad ľavé obočie môjho zmyslu
Si ako slnko nad temným
výjavom neurčitej viery.
Rana nad ľavé obočie
môjho zmyslu.
Si Vianocami mojich pohrebov
v gurmánskych papuliach
lásky.
Si batoľa i starena.
Stena prekrásneho výjavu
nad utrpením tmy.
Si premena mojej doby,
môjho rytmu i tónu.
Hlas mojich pochodní,
zrodu i smrti.
Skutočne existuješ.
A to je na tom to najstrašnejšie..
Dlhá a nežne blčanlivá
I.
Chcel by som byť
tvojim pohárom.
Tesne pred pol štvrtou
v ďalšej básni.
Cez okno však len
lámem lúč,
a vravím slnku ešte nezhasni
tú prekliatu vec:
Deň.
II.
Ohnivé dunenie mojich stotín,
iba napája tušenia
a podobne poslednú nádej
na nové ráno a tú istú teba.
Len tak,
akoby bola noc nad čakanie
vzácnejšia.
Dlhá a nežne blčanlivá.
Ako ohne v tvojich studniach.
Je ráno plné okien
Všetko, čo mám,
vo svojej sopke,
sú obrazy. Bez rámov
a ochranných skiel.
Všetko, čo mám,
je ráno,
keď sa nadýchnem vetra,
čo mi posiela tvoje vlasy.
Tvoje ruky. Po vetre
v tom istom obraze bez rámu.
Lebo je ráno
v opuchnutých očiach.
V úsmeve motýľa,
čo sa ukryl do rozprávkovej knihy.
Je ráno teba a mňa.
Sopiek a slnka.
Usmej sa. Hovorím si
a v dlaniach lámem kamene.
Je ráno plné okien
a teba.
Strácam dych a slová.
Znova
v priamom prenose,
keď ti hladím vlasy.
Oknami, čo ostali mi namiesto očí.
Bukolika
Jurolek je mysliteľský typ básnika, ale ani filozofia jeho textu nie je výkladová, nevystavuje sa na obdiv. Prekvapuje a udivuje jednoduchosťou vyjadrenia niekedy zložitých obsahov, čím sa približuje kóanu, stavom osvietenia, keď čitateľ pocíti najskôr radosť z objavu a vzápätí aj akési očisťujúce až katarzné povznesenie. Jurolekova Bukolika nehľadá hodnotu v idyle, ona hodnotu vytvára a vidí ju v sústredení sa na existenčne podstatné, aj keby ním mala byť len zdanlivá drobnosť. Mimocivilizačné, prírodné scenérie Jurolekových básní nie sú prázdnou kulisou, sú naplnením, zmyslom, rozuzlením, v zápase o vnútorne čistého človeka.
Na sklade 1Ks
8,00 €
Majster nepísania
Záverečný diel 12-dielnej experimentálnej série, ktorá vychádzala vo vydavateľstve Drewo a Srd od roku 2014 do roku 2021. Majster nepísania radikálne prehodnocuje ustálené predstavy o tom, čo je to kniha a literatúra. Nepísanie vníma ako fenomén magického myslenia.
Svojej experimentálnej sérii dal autor názov Magická séria. Každá z dvanástich kníh je kompatibilná so znamením Zverokruhu, v tomto poradí: Notes (baran), Sothis (býk), Barbarská generácia (blíženci), Azoth (rak), Magnum Opus (lev), Uroboros (panna), Deň pri jazere (váhy), Graffiti (škorpión), Graffiti na vlaku (strelec), Naživo (kozorožec), Akasha (vodnár) a Majster nepísania (ryby). V Magickej sérii sú formou experimentálnej poézie tematizované tri okruhy poznávania vesmíru: alchýmia, astrológia a mágia. Pozri a uvidíš. Múdremu stačí naznačiť.
Kamil Zbruž sa narodil 17. júna 1964 v Bratislave. Je autorom 21 experimentálnych kníh: Spitý imidž (1993), Oddychovka (1998), Sírius (1998), Barbar(u)ská ruleta (1998) spolu s J. Litvákom, A. Turanom a R. Bielikom, Primitív (2007), Energy (2011) internetové vydanie, Nigredo (2012) internetové vydanie, Albedo (2012) internetové vydanie, Rubedo (2012) internetové vydanie, Notes (2014), Sothis (2014), Barbarská generácia (2014), Azoth (2016), Magnum Opus (2019), Uroboros (2019), Deň pri jazere (2019), Graffiti (2020), Graffiti na vlaku (2020), Naživo (2021), Akasha (2021), Majster nepísania (2021). Bol spoluzakladateľom literárnej skupiny Barbarská generácia. Dvakrát nominovaný na národnú cenu za poéziu Zlatá vlna (2020 a 2021).
Erised
Maja Jackobs Jakúbeková za svoj debut #Vykrivenie získala prémiu v súťaži Cena Ivana Kraska. Jej druhá básnická zbierka #Erised predstavuje v kontexte súčasnej slovenskej poézie nevšednú, imaginatívnu poetiku.
Kniha je rozdelená do siedmich tematických celkov, ktoré spája motív zrkadlenia našich vnútorných túžob. Námetom zrkadlenia sa stalo Zrkadlo z Erisedu zo ságy Harryho Pottera od J. K. Rowlingovej.
Osobitý lyrický subjekt sa vymedzuje voči javom okolitého sveta vychádzajúc z empiricky spracovanej skutočnosti.
Autorkin štýl je charakteristický využitím induktívnej metódy a vysokej miery reflexívnosti.
Prenikavý ponor do vnútra človeka a dôsledná práca s jazykom sú výrazom nesmierne senzibilného uchopenia reality, pomocou ktorého autorka neustále pobáda k hľadaniu vlastnej ontologickej podstaty.
Do sto slov
Do Sto Slov vzniklo ako nápad zachytávať pominuteľné myšlienky formou akýchsi slovných obrazov. Sú to fotografie momentov, nevypovedané vyznania, ťaživé pocity či výsledky pozorovania. Vznikajú spájaním pätice navzájom nesúvisiacich slov, ktoré autor dostáva od priaznivcov svojej tvorby na sociálnych sieťach alebo živých čítaniach. Rovnakým spôsobom hľadá spojenie s ľuďmi, ktorí vnímajú, že spolu by dokázali vytvoriť aspoň krátky príbeh alebo vetu.
Mŕtva kaviareň
Vo svojom oficiálnom debute Mŕtva kaviareň sa Martin Melicherčík predstavuje ako vyzretý autor s nápaditou a ľahko rozpoznateľnou poetikou. Básne zahŕňajú mnohé aktuálne aj staršie popkultúrne vplyvy, prirodzene prepájajú jazyk dnešného mestského života s poetickým videním a cítením. Kniha je špecificky vtipná a nebojí sa súčasné spoločenské dianie a život jednotlivca v urbanizovanom svete komentovať hravou ľahkosťou, z ktorej však pri hlbokom ponore preniká na povrch hĺbavá melanchólia. Mŕtva kaviareň je napokon práve taká, ako napovedá jej názov: retro a živá zároveň, tichá a predsa plná ruchov; miesto živelných stretnutí, ale aj nepovšimnutého osamenia uprostred davu.
Na sklade 1Ks
10,90 €
Zem ľudí
Už samotný názov novej kolekcie básní autora Jaroslava Čierneho Zem ľudí napovedá, že ústredným motívom je človek. Človek, ktorý nazerá na svoju existenciu a na rozličné životné situácie, ktorým často stojí tvárou v tvár každý z nás, cez prizmu skúseností a so značnou dávkou pokory a vďačnosti.
Podobne ako autorova prvá básnická zbierka, aj kolekcia básní, ktorú máme pred sebou, je písaná pestrým jazykom s použitím (v súčasnej poézii) nie celkom tradičných výrazových prostriedkov, čo možno chápať ako vyjadrenie úcty ku kráse svojej rodnej reči, a tiež ako autorov osobitý štýl.
Autor v zbierke predkladá zamyslenia na rozličné témy späté s človekom a jeho bytím, pričom podstatou nie je len samotná potreba vyjadrenia pocitov, ale najmä snaha o posunutie uvažovania človeka o sebe samom a o svojom živote v hlbších súvislostiach.
Poézia pre dvoch Poetry For Two
Básnická kniha Poézia pre dvoch Poetry For Two je napísaná po slovensky a anglicky, v dvoch jazykoch, ktorými poetka Ivana Komanická myslí, v ktorých si uvedomuje svoje bytie a v ktorých tvaruje svet okolo seba. Podoba básní je určená konverzačným tónom reálnych a fiktívnych rozhovorov s partnerom a z virtuálnej podstaty reči sa postupne začínajú formovať skutočné udalosti a skutoční ľudia zachytení v nečakanej a naliehavej situácii. Básne plynú ako políčka filmu a v ich osobitom a ľahkom rytme sa odkrýva a zahaľuje všetko to, čo človek túži povedať alebo hovorením zakryť. Kniha je vnútorne spojená s autorkinou lyrickou prózou Pre teba sa postavím proti sebe (2018) a spolu zobrazujú životný príbeh človeka zasiahnutého prítomnosťou, v ktorej sú zviditeľnené fragmenty individuálnej pamäti a záblesky toho, čo sa môže stať.
Na sklade 2Ks
8,00 €
Preblahoslavená
Karol Strmeň (1921 1994) napísal básnickú zbierku Preblahoslavená (1977) ako osobnú a hlboko prežitú meditáciu o živote a význame Panny Márie pre človeka a pre jeho spasenie. Exulant, ktorý musel predčasne opustiť vlastnú matku, sa symbolicky spája s matkou všetkých kresťanov a nachádza v nej útočisko, vzor konania, nespočetné zdroje inšpirácie a nejedno tajomstvo. Vznešenú tému podáva kultivovanou viazanou poetickou rečou, ktorú pretkáva prvkami modlitby, piesní, prosebných žalmov a dramatickými úryvkami z evanjeliových príbehov. Kniha Preblahoslavená je básnikovým krédom, v ktorom si odrieka duchovné aj životné pravdy, utvrdzujúc sa vo svojom mieste v pozemskom aj nadpozemskom svete. Strmeňova tragická smrť urobila z knihy básnikov testament, ktorým sa podčiarkuje význam tejto jednej z najväčších mariánskych básnických kníh slovenskej literatúry. Knihu ilustruje Katarína Kvietiková-Bekéniová.
Na sklade 1Ks
10,00 €
Zastávka na zatmenie
Najnovšia básnická zbierka Miroslava Kapustu – Zastávka na zatmenie, je z doterajších štrnástich knižných publikácii už jeho siedmou zbierkou poézie. Hoci sa okrajovo venuje aj iným literárnym žánrom, vo svojom vnútri sa predsa len viac cíti básnikom. Podobne ako jeho predchádzajúce básnické zbierky, ani táto nevznikla spontánne, ale bola dlhodobo tvorená a dotváraná v cieľavedomom prístupe tak, aby priebežne odrážala dobu, a najmä aby zachytávala čo možno najviac súvislostí v súčasných medziľudských vzťahoch, charakteristických pre spoločnosť, v ktorej žijeme. Aj keď poéziu autora mnohí považujú za výsostne mužskú, nie je to celkom tak, snáď iba podľa mužského rodu, v ktorom sú jednotlivé texty písané. Autor sa však štýlovo snaží o súčasnú a zovšeobecnenú poéziu pre obe pohlavia a to ako jazykom, tak i rôznorodosťou tematiky, ktorá je myšlienkovo blízka jednak jeho naturelu, ale v poslednej dobe i projektu THE ART OF NEW WORLD, kde bol k medzinárodnej spolupráci oslovený spolu s množstvom iných žánrovo rozdielnych umelcov z celého sveta jeho zakladateľkou, francúzskou výtvarníčkou, Marie-Laure Romanet Prin.
Autor si vo svojej poézii nevyhradzuje právo na absolútnosť vlastnej pravdy, ale v každom texte necháva priestor na jeho vlastné dotvorenie v chápaní čitateľa, k čomu vizuálne poslúži aj hojný počet ilustrácií, pôvodne voľných grafických listov, jeho spriazneného priateľa a výtvarníka, Igora Cvacha.
Lacná kniha Presýpacie vreckové hodiny (-25%)
Prvotina zrelej poetky, ktorá navidomoči vie o čom, prečo a ako píše. Intímne verše, z ktorých mnohé merali do knižky dlhú cestu. A nemali to ľahké. Strážne psy autorkinho naturelu a tvorivého talentu - poctivosť, senzitívnosť, exaktné a sebakritické myslenie - spôsobili, že prežité, precítené a predumané sa pretavilo do veršov, ktoré majú silu osloviť. Pri verejných prezentáciách autorkinej tvorby zaznievajú okrem potlesku i povzdychnutia na margo posmutnelého ladenia viacerých básní. Nuž, vnútorné spovede, súkromný svet, rúhačské jednohubky, odpovede na večnú otázku: quo vadis homine - nezvyknú byť bohvieako veselé ... .
Tak či onak, život je pestrofarebný vejár a rozmarný muzikant - a tak ho zrkadlí i táto vydarená prvotina. Osobité poetické videnie autorky pocíti čitateľ od úvodných veršov : ... kým jednou rukou siaham do kameňa/tú druhú norím do snehu/vravela som ti že som taká žena/nos opieram si o pehu ... (taká som); silný potenciál oslovenia súčasníka má vycibrená metaforičnosť: ... nebo je ako vyštrbený mažiar/v odkvapoch sneh už vodu vytuší/keď plačú strechy vždy ma slová ťažia/asi mi chýba škridla na duši//sľúbil mi odmäk špinavý a starý/že si vraj na jar všetko povieme/s poslednou vločkou stekám po konári/keď plačú stromy/vsiakam do zeme... (odmäk). Odpoveď na otázku, prečo táto poctivo urobená kniha, výtvarne dotvorená kongeniálnymi dielami banskobystrickej výtvarníčky Luffé, nesie práve názov “Presýpacie vreckové hodiny”, možno dajú tieto verše: ... bezčasnosť v čase narodenia/potom už vládne majster strach/možno sa cítim podvedená/keď skrývam piesok po vreckách?//prasknutým hrdlom v protismere/po zrnkách padám k čiernej diere//a z času od veľkého tresku/vyteká tenký prúžok piesku/... (presýpacie hodiny).
Aké aktuálne...
Na sklade 1Ks
6,00 €
8,00€
dostupné aj ako:
Presýpacie vreckové hodiny
Prvotina zrelej poetky, ktorá navidomoči vie o čom, prečo a ako píše. Intímne verše, z ktorých mnohé merali do knižky dlhú cestu. A nemali to ľahké. Strážne psy autorkinho naturelu a tvorivého talentu - poctivosť, senzitívnosť, exaktné a sebakritické myslenie - spôsobili, že prežité, precítené a predumané sa pretavilo do veršov, ktoré majú silu osloviť. Pri verejných prezentáciách autorkinej tvorby zaznievajú okrem potlesku i povzdychnutia na margo posmutnelého ladenia viacerých básní. Nuž, vnútorné spovede, súkromný svet, rúhačské jednohubky, odpovede na večnú otázku: quo vadis homine - nezvyknú byť bohvieako veselé ... .
Tak či onak, život je pestrofarebný vejár a rozmarný muzikant - a tak ho zrkadlí i táto vydarená prvotina. Osobité poetické videnie autorky pocíti čitateľ od úvodných veršov : ... kým jednou rukou siaham do kameňa/tú druhú norím do snehu/vravela som ti že som taká žena/nos opieram si o pehu ... (taká som); silný potenciál oslovenia súčasníka má vycibrená metaforičnosť: ... nebo je ako vyštrbený mažiar/v odkvapoch sneh už vodu vytuší/keď plačú strechy vždy ma slová ťažia/asi mi chýba škridla na duši//sľúbil mi odmäk špinavý a starý/že si vraj na jar všetko povieme/s poslednou vločkou stekám po konári/keď plačú stromy/vsiakam do zeme... (odmäk). Odpoveď na otázku, prečo táto poctivo urobená kniha, výtvarne dotvorená kongeniálnymi dielami banskobystrickej výtvarníčky Luffé, nesie práve názov “Presýpacie vreckové hodiny”, možno dajú tieto verše: ... bezčasnosť v čase narodenia/potom už vládne majster strach/možno sa cítim podvedená/keď skrývam piesok po vreckách?//prasknutým hrdlom v protismere/po zrnkách padám k čiernej diere//a z času od veľkého tresku/vyteká tenký prúžok piesku/... (presýpacie hodiny).
Aké aktuálne...
dostupné aj ako:
Slony v čerešňovom sade
... pravda má opicu,
a každý len hľadá,
kde tú svoju uloviť.
Je to naozaj tak? Spýtajte sa slona, keď ho stretnete v čerešňovom sade. Že ste ešte nevideli slona v čerešňovom sade? To sa len príliš dobre maskuje...
Matej Vlašič mal odjakživa rád svoj vnútorný svet. Ten ovplyvnila večerná oranž zapadajúceho slnka nad petržalskými činžiakmi, no ešte o kúsok viac konáre nádhernej čerešne, ktorá mu bola detským útočiskom, a vinič, tiahnuci sa nekonečnou starkinou záhradou. Prvú báseň v živote napísal v trinástich, prvú báseň zo zbierky v sedemnástich. Od prvých veršov cítil, že ho už pero a ceruzka budú sprevádzať vnútorným životom navždy. Nikdy by však neveril, že obsah svojho veľkého srdca, čo kládol na papier, ho jedného dňa dovedie až sem k ucelenému dielu o láske, vášni, podstate bytia, či aspoň k snahe ho pochopiť.
Básne sú popretkávané myšlienkami z knižiek, ktoré autorom počas života otriasli. Niektoré z básní prifarbujú kresby, čo robí z knižky ozajstnú zbierku pokladov. Kombinácia výrokov velikánov, veršov z čistej duše človeka a autentických ilustrácií osloví čitateľa svojou ľudskosťou.
Pripravte sa: tieto básne o láske, hľadaní pravdy a svetla v tme pravdepodobne odhalia aj zopár slonov vo vašom čerešňovom sade. Ozaj, viete, prečo majú slony červené oči?
Medzi autorom a čitateľom (Interpretačné reflexie o knihách)
Výber z reflexií o vybraných dielach slovenskej aj inonárodnej poézie, prózy a literárnoteoretickej literatúry. Ide o typ odborných reflexií, pri ktorých metodologickým východiskom je selekcia výber takých literárnych diel, ktoré sa dajú prijímať afirmatívne. To umožnilo autorke použiť pri hodnotení kritiku sympatie. Interpretačné reflexie analyzujú diela z hľadiska ich štruktúry, žánrov, sémantického a ideového posolstva, autorka sa zmieňuje aj o ich výtvarnej stránke.
Na sklade 2Ks
7,70 €
Táto kategória je venovaná básnickému umeniu v slovenskom jazyku a ponúka vám unikátnu príležitosť objaviť bohatstvo a rozmanitosť slovenskej literatúry. Nájdete tu básnické diela od slávnych klasikov až po súčasných autorov, ktoré vás prenesú do sveta krásy, vášne a hlbokých emócií slovenského jazyka.
Táto kategória ponúka básnické diela od slávnych klasikov, ako Ján Smrek, Ivan Krasko, Janko Kráľ, a ďalších, až po súčasných autorov, ktorí oslovujú modernú generáciu. Nájdete tu básne plné nádeje, lásky, smútku, pýchy, odrazu a hĺbky ľudskej duše.
Pri prehľadávaní tejto kategórie narazíte na básnické zbierky rôznych štýlov a tematiky, od lyrických básní o prírode a láske k Slovensku, cez introspektívne diela o existenciálnych otázkach a ľudských citoch, až po spoločensky angažované básne, ktoré reflektujú súčasnú realitu.
Naše knihy slovenskej poézie vám umožnia objaviť bohatstvo jazyka, krásu básnického umenia a hlbšie porozumieť slovenskej kultúre. Bez ohľadu na vaše literárne preferencie, nájdete tu básne, ktoré vás oslovia a potešia.
