Pamätať znamená nezabudnúť strana 2 z 2
Niektoré príbehy nie sú len o minulosti. Sú o tom, kto sme – a kým nechceme prestať byť. Pamätať znamená nezabudnúť na odvahu, utrpenie, aj tiché hrdinstvo ľudí, ktorých osudy formovali našu históriu.
Tento výber kníh prináša svedectvá, analýzy aj hlboké osobné výpovede o fašizme, vojne a totalite – aby sme porozumeli, súcitili a nezabudli.
zobraziť:
Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči, 2. vydanie
Táto kniha sa nás týka viac, ako by sme si mohli myslieť. Dokonca viac, než pred pár rokmi, keď po slovensky vyšla prvý raz. Mimoriadne svedectvo ženy, ktorá sa narodila v koncentračnom tábore v Novákoch a prežila Auschwitz už nie je iba prejavom snahy o uchovanie pamäti. Príbeh Evy Umlauf je aj neprehliadnuteľným varovným prstom. Kniha vychádza v preklade Kataríny Széherovej. Jej druhé vydanie je doplnené o doslov Michala Hvoreckého.
Národy a nacionalizmus
Kniha Národy a nacionalizmus, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1983, je jedným z najkomplexnejších a najvplyvnejších vysvetlení vzniku nacionalizmu, aké boli kedy napísané. Gellner, opierajúc sa o celý rad disciplín vrátane filozofie, antropológie, sociológie, politológie a histórie, tvrdí, že nacionalizmus je nevyhnutným dôsledkom modernity. Nie je podľa neho prejavom zmyslených dávnych identít, ale reakciou na potreby moderného priemyselného sveta, ktorý vyžaduje jednotný jazyk, kultúru a štát.
Kniha patrí k základným textom štúdia nacionalizmu a ponúka analytický rámec na pochopenie jeho vzniku a pretrvávajúceho významu aj v súčasnom svete. Aktualizované vydanie obsahuje doslov Johna Breuillyho z London School of Economics and Political Science, ktorý ju doplnil o reakcie na knihu, pozitívnu aj negatívnu odozvu, odpoveď autora, a zahrnul do nej aj rozsiahlu bibliografiu dôležitých prác o nacionalizme.
„Dôležitá kniha... tvorí nové východisko, z ktorého budú musieť vychádzaťť všetky ďalšie diskusie o nacionalizme.“
– New Society
„Gellner ponúkol lepšie vysvetlenie než ktokoľvek predtým, prečo je nacionalizmus dnes takým významným princípom politickej legitimity. Je výsledkom veľkej intelektuálnej energie a pôsobivého rozsahu vedomostí.“
– Times Literary Supplemen
dostupné aj ako:
Slovensko v 20. storočí
Monografia Slovensko v 20. storočí Ľubomíra Liptáka, slovenského historika európskeho formátu, vyšla po prvý raz v roku 1968. Už o rok sa však stala kvôli odvážnym myšlienkam pre normalizačný režim neakceptovateľnou a väčšina nákladu bola skartovaná. Z publikácie sa nesmelo citovať a pre ďalšiu generáciu historikov a čitateľov zostala neprístupná. Odvtedy nestratila nič na svojej aktuálnosti, o čom svedčí jej niekoľko ďalších vydaní po roku 1989. Ide o výnimočnú syntézu slovenských dejín, ktorá sleduje premeny Slovenska od prelomu storočí v Rakúsko-Uhorsku, cez prvú svetovú vojnu a vznik Československa, medzivojnový vývoj, vojnový štát aj povojnovú premenu na komunistickú totalitu.
Ivan Kamenec v predslove k piatemu vydaniu píše: „Kniha, ktorú držíte v rukách, je svojím poznaním, kladením otázok a formovaním smelých hypotéz stále prekvapujúco aktuálna v súčasnom zápase o charakter dnešného i budúceho kultúrneho života na Slovensku. Ak by sme si odmysleli tristné osudy prvého vydania a takmer dvadsaťročnú diskrimináciu a ostrakizáciu jej autora, mohli by sme pokladať primitívne politické útoky zo strany prívržencov ideológie dvoch totalitných systémov za najlepšie svedectvo jej odborných kvalít, respektíve morálnych občianskych postojov Ľubomíra Liptáka.“
dostupné aj ako:
Čierna skrinka Slovenska
Čierna skrinka Slovenska je unikátnou zbierkou textov, ktoré sa zamýšľajú nad tým, kde sa v skutočnosti dnes ako štát a spoločnosť nachádzame. Autorky a autori si kladú otázku, čo nás ovplyvnilo, či a kde sme spravili chyby a z čoho sa môžeme do budúcnosti poučiť. „Nabúrala“ naša krajina? Ak áno, je načase nájsť pomyselnú čiernu skrinku a zistiť, čo sa vlastne stalo.
Editorom projektu je spisovateľ a publicista Pavel Sibyla. V knihe si prečítate eseje, v ktorých sa autorský kolektív často dopĺňa, inokedy si protirečí alebo upriami vašu pozornosť na tému, ktorej dôležitosť si v každodennom zhone nestíhate uvedomiť. Texty sa dotýkajú tém ako politika, školstvo, zdravotníctvo, sociálne siete, ekonomika, korupcia či právny štát a ponúkajú aj prognózy vývoja, kam sa Slovensko posunie a ako bude vyzerať v roku 2030.
Autorky a autori: Beata Balogová – Miroslav Beblavý – Lucia Berdisová – Jakub Goda – Miroslava Hapalová – Zuzana Kepplová – Martin Makara – Samuel Marec – Ivan Mikloš – František Múčka – Zuzana Múčka – Zuzana Petková – Juraj Porubský – Iveta Radičová – Peter Tkačenko
dostupné aj ako:
Ako končia tyrani a prežívajú národy
Najmocnejší tyrani sú odsúdení prežiť život v strachu. Svojich nepriateľov sa môžu zbaviť lusknutím prstov a spolu s rodinami a prívržencami môžu riadiť celé krajiny z luxusného pohodlia vlastných palácov. Každá ich hodina je však presiaknutá strachom, že prídu o všetko. Nedá sa ho zbaviť za žiadne peniaze. Jediný chybný krok môže viesť k pádu. A tyrani po páde často končia v exile, vo väzenskej cele či pod zemou.
Politológ Marcel Dirsus na základe stretnutí a rozhovorov s lídrami prevratov, disidentmi a vojakmi skúma pády tyranov a diktátorov. Tvrdí, že zvrhnutie dlho fungujúcich režimov, napríklad v Severnej Kórei alebo Iráne, môže byť náročné. Demonštruje, že k týmto zmenám väčšinou dochádza, keď vypuknú vnútorné konflikty alebo keď zbehnú kľúčoví spojenci, a uvádza historické príklady zvrhnutia Ferdinanda Marcosa v roku 1986 či Francisca Macíasa Nguemu v roku 1979.
Autor sa pri písaní radil s diplomatmi, novinármi, odporcami režimu, bývalými špiónmi a jadrovými expertmi. Poznamenáva, že každý diktátor má slabé stránky, a tvrdí, že aj keď je cena vysoká, vždy existuje nádej. Pochopenie diktátorov však nestačí. Kniha Ako končia tyrani a prežívajú národy je pútavým a premysleným návodom, ako ich zvrhnúť.
dostupné aj ako:
Ako vychovať nacistu
Veľká Hitlerova armáda sa nezrodila v kasárňach, ale v školských laviciach. Americký pedagóg Gregor Ziemer sa v tridsiatych rokoch do detailov zoznámil so systémom nacistického vzdelávania, ktorého hlavným cieľom bolo vyrábať ľudí ochotných zomrieť za Führera. Ako vychovať nacistu je jedinečná reportážna sonda do hĺbky nacistickej duše.
V tejto knihe sa dozvieš: - aké radikálne zmeny nastali v nemeckom školstve po nástupe Hitlera k moci - ako vyzeral každodenný život detí v nacistickom Nemecku - ako nacisti využívali školu i mimoškolské aktivity na ovládanie myslenia detí - čo sa učili o Führerovi, rase a nepriateľoch štátu - ako sa deti pripravovali na vojnu a smrť už od útleho veku - prečo bolo samozrejmé udávať aj vlastných rodičov
Matky rodia deti, pretože ich k tomu vyzval Führer. Ak sa narodí chlapec – bude z neho Hitlerov vojak. Ak dievča – bude z neho matka, ktorá porodí ďalších vojakov. Cieľom je dobyť celý svet, a tak to nemôže byť inak.
Americký pedagóg a publicista Gregor Ziemer pôsobil v rokoch 1928 – 1939 ako riaditeľ Americkej školy v Berlíne. Všetko, čo sa v Nemecku dialo po nástupe Hitlera k moci tak mal každý deň priamo pred očami. V roku 1939 využil svoje kontakty a s ministerským povolením navštívil rôzne vzdelávacie inštitúcie v Tretej ríši. Pozrel si nielen školy, ale aj pôrodnice, sterilizačné nemocnice či novorodenecké oddelenia. Zúčastnil sa na hodinách geografie, ktoré sa zmenili na náuku o stratených územiach, ktoré je potrebné opäť dobyť a navštívil aj hodiny biológie, ktoré kládli dôraz na to, že všade v prírode funguje vodcovský princíp a demokracia je preto odkázaná na zánik. Ziemer sa zúčastnil výcviku členov Jungvolku a Hitlerjugend, sledoval nočné iniciačné rituály v stredovekých hradoch, rozprával sa s chlapcami, ktorí chceli zomrieť za Hitlera, i s dievčatami, ktoré sa viac báli neplodnosti ako smrti.
Kniha Gregora Ziemera Ako vychovať nacistu vyšla po prvý raz v roku 1941, no aj po viac ako osemdesiatich rokoch nám má stále čo povedať. Oboznamuje nás s podrobnosťami jednotlivých fáz nacistickej výchovy i s mechanizmom formovania nového človeka. Opisuje, ako nacistická ideológia prenikala do každej oblasti života detí – od školy, cez učebnice, hry, piesne až po voľnočasové aktivity. Vzdelávanie bolo úspešné vtedy, ak sa študenti naučili podvoľovať autorite.
V tejto knihe sa však dozvieme predovšetkým to, čo sa môže stať, ak vzdelávanie a výchovu našich detí ponecháme v rukách fanatikov.
Súčasný pohľad na túto tému nám ponúka slovenský historik a odborník na fašizmus Jakub Drábik v zasvätenom doslove.
Kniha Gregora Ziemera Ako vychovať nacistu vychádza v preklade Igora Otčenáša.
dostupné aj ako:
Fašizmus, 2., rozšírené vydanie
Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny „fašizmus“ a „fašista“ patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva. Objasňuje motivácie a ideológiu fašistov a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín. Na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Československo) ukazuje, ako fungovali historické fašistické hnutia a režimy a v samostatnej kapitole vysvetlí i peripetie a transformáciu fašizmu po druhej svetovej vojne až po dnešok.
Rozšírené vydanie prináša kapitoly o transnacionálnych sieťach fašistov v medzivojnovom období a brazílskom fašizme, ale tiež o povojnových premenách a evolúcii fašizmu v digitálnom veku 21. storočia – od prvých prejavov a šírení na internete, cez sociálne siete až po nové taktiky a jazyk fašistov. Ukazuje aj to, prečo sa v odborných i verejných debatách o fašizme čoraz častejšie objavujú mená ako Donald Trump či Vladimír Putin.
dostupné aj ako:
Matica slovenská v odboji a v povstaní
Naša najstaršia celonárodná kultúrna ustanovizeň Matica slovenská sa historicky od svojho vzniku roku 1863 profilovala ako dôležitý humanistický a demokratický prvok národnej kultúry, ako skutočne pokroková „jednota milovníkov národa a života slovenského“. Touto jej skvelou povesťou a dobrým menom zásadne otriaslo obdobie druhej svetovej vojny. Na jednej strane stálo úzke vedenie Matice slovenskej, ktoré sa stotožnilo a identifikovalo s vládnym režimom na Slovensku. Na druhej strane sa väčšina matičných aktivistov, zamestnancov i členov Matice slovenskej zapojila do odbojového hnutia a Povstania. Jednoducho sa nespreneverili tradícii matičných zápasov za humanistické a demokratické ideály, ako aj všeslovanskej orientácii, na ktorých bola samotná ustanovizeň založená a ukotvená. Postavili sa proti nemeckému nacizmu, fašistickej ideológii a totalitarizmu. Publikácia zaujme nielen originálnym spracovaním doteraz ucelene nikdy nespracovanej témy, ale aj početnými fotografiami. Približuje osudy známych i menej známych matičiarov, ktorí sa zapojili do druhého odboja a Povstania, napríklad Jána Martáka, Jána Štefánika, Jána Bulíka, Jozefa Matulu, Jána Turzu, Bohuša a Viliama Žingorovcov a mnohých iných.
Miliardári s hákovým krížom
Kúpite si letenku. Uzavriete životnú poistku. Nasadnete do auta. Uvaríte si puding. Možno o tom ani neviete, no aj pri takýchto bežných činnostiach môžete prísť do kontaktu so značkou, ktorá zažila svoj rozmach vďaka spolupráci s Hitlerom a podpore nacistickej Tretej ríše. Kniha Miliardári s hákovým krížom predstavuje výnimočnú investigatívu, ktorá sa ani zďaleka netýka len minulosti.
V tejto knihe sa dozvieš:
- ako sa nemecké podnikateľské elity podieľali na vzostupe nacistického režimu a čo za to získali
- akým spôsobom využívali firmy otrockú prácu a profitovali z vyvlastňovania židovského majetku
- prečo väčšina týchto podnikateľov nebola po vojne potrestaná, a ako sa im podarilo udržať svoje bohatstvo
- ktoré dnešné známe značky a firmy majú korene v nacistickej minulosti a ako sa s tým vyrovnávajú ich vlastníci
- prečo sa o týchto skutočnostiach dlhé roky mlčalo a ako si tieto dynastie chránili svoju povesť
Porsche. Volkswagen. Lufthansa. Dr. Oetker. Allianz. Všetky tieto a mnohé ďalšie svetové spoločnosti spája jedno temné dedičstvo. Bohatstvo rodín, ktoré ich založili a dlhý čas viedli totiž nie je celkom „čisté“. David de Jong vo svojej výnimočnej knihe Miliardári s hákovým krížom na základe množstva zdrojov ukazuje, ako sa títo magnáti zmocňovali židovských podnikov, získavali otrockú pracovnú silu a všemožne podporovali výrobu zbraní na vybavenie Hitlerovej armády, zatiaľ čo celá Európa sa topila v krvi. De Jong zároveň odhaľuje, ako známe nemecké rodiny a podnikatelia profitovali z Hitlerovej diktatúry a súčasne aktívne podporovali nacistov.
Po druhej svetovej vojne boli mnohí z týchto podnikateľov buď oslobodení, alebo dostali len symbolické tresty, a na ich temnú minulosť sa rýchlo zabudlo. Rodiny, ktoré vďaka nacistickému režimu zbohatli a zveľadili svoje majetky, dnes vlastnia významné podiely v svetoznámych firmách a ovládajú veľkú časť svetovej ekonomiky. Dlhé desaťročia úzkostlivo chránili svoje meno, často odmietali zverejniť pravdu o svojej minulosti a bránili historickému výskumu. V tejto prelomovej knihe investigatívnej žurnalistiky odhalíte ich skutočné príbehy. David de Jong nám však zároveň kladie otázku, ako by sa spoločnosť mala vyrovnať s minulosťou elít, ktoré sa aktívne podieľali na fungovaní Tretej ríše, a či ich súčasné bohatstvo môže byť morálne v poriadku.
Kniha Miliardári s hákovým krížom vychádza v preklade Kristíny Kováčik Bartovej.
dostupné aj ako:
Krutý kontinent, 2. vydanie
Jedinečná kniha o Európe krátko po druhej svetovej vojne zachytáva široké spektrum konfliktov, ktorými kontinent prešiel približne v rozmedzí rokov 1944 až 1949. Koniec vojny priniesol explóziu nového násilia naprieč celou Európou.
Väzni zabíjali svojich väzniteľov, odbojári zabíjali a pranierovali kolaborantov. Etnické čistky, občianske vojny, znásilňovanie a zabíjanie boli bežné v dňoch, mesiacoch aj rokoch po oficiálnom skončení vojny. Kniha britského historika skúma Európu hnanú túžbou po pomste. Krutý kontinent je šokujúcim portrétom doteraz nepovšimnutej doby bezprávia a hrôz.
Ako píše autor, je len akýmsi príjemným mýtom, že akonáhle skončila druhá svetová vojna, všetko sa vrátilo do normálu. Všetko, čo existovalo pred vojnou, bolo zničené, a to nehovoríme iba o dopravnej infraštruktúre, budovách či fabrikách, ale o celom predvojnovom živote. Povojnové roky sa niesli v znamení presídľovania, posúvania hraníc, ale trebárs aj zbavovania sa nepohodlných detí, ktoré v mnohých krajinách zostali po nemeckých vojakoch. Kniha Krutý kontinent je prvá veľká syntéza o danom období, ktorá ukazuje, že podobné dianie a chaos existovali takmer všade v Európe.
Ako umiera demokracia
Inteligentné, informačne nasýtené fascinujúce. Hett prináša poučenie, aká krehká môže byť demokracia a aké nebezpečné je uspokojiť sa s presvedčením, že inštitúcie, ktoré strážia slobodu, nás budú chrániť navždy. The Times
Prečo bol rozklad demokracie v Nemecku tridsiatych rokov taký rýchly a taký absolútny? Ako mohla demokratická vláda dopustiť, aby sa Adolf Hitler dostal k moci? V strhujúcej správe o zlyhaniach hlavných predstaviteľov Weimarskej republiky a náraste vplyvu nacistov, ponúka Hett odpovede na tieto a ďalšie otázky.
Tvrdenie, že Hitler sa dostal k moci vďaka demokratickým voľbám, realitu príliš zjednodušuje. Zložitá politická a ekonomická situácia viedli k záplave demonštrácií a vedúce osobnosti nemeckej politiky sa jeho popularitu rozhodli využiť vo svoj prospech. Tento pokus ich nakoniec zahnal do slepej uličky, z ktorej viedla len jediná cesta prizvať nacistov do vlády. Hett ukazuje, ako sa konzervatívni politici mýlili, keď sa domnievali, že Hitler a jeho prívrženci ich budú slepo podporovať. Namiesto toho, aby si uvedomili, že ich snaha využiť nacistov, vlastne hrá Hitlerovi do karát, ochotne mu do rúk odovzdali nástroje, ktorými Nemecko premenil na hrozivú diktatúru.
Benjamin Carter Hett patrí medzi popredných odborníkov na nemecké dejiny dvadsiateho storočia a zároveň je to talentovaný rozprávač, ktorý prostredníctvom obrazov nezodpovedných politikov ukazuje, aká krehká demokracia môže byť, ak sa k nej predstavitelia moci nesprávajú s úctou. Jeho dielo poskytuje silné ponaučenie aj dnes, keď sa demokracia opäť ocitá v obkľúčení.
Benjamin Carter Hett (1965) je autorom kníh Death in Tiergarten (Smrť v parku Tiergarten, 2001), Crossing Hitler (Hitler na krížovom výsluchu, 2008), Burning the Reichstag (Požiar v Ríšskom sneme, 2014), The Death of Democracy (Ako umiera demokracia, 2018) a Nazi Manace (Hrozba nacizmu, 2020).
Pôsobí ako profesor histórie na Hunter College a Graduate Center City University v New Yorku. Na Harvardovej univerzite získal doktorát z histórie a na Torontskej univerzite vyštudoval právo. Momentálne žije v New Yorku.
Napísali o knihe:
Hett nám okrem iného pripomína, že Hitlerovi dali cielene do rúk moc konzervatívne elity hlavne veľkopodnikatelia a vojenskí velitelia, ktorí chceli získať hlasy nacistického hnutia. V záujme dosiahnutia tohto cieľa ochotne prehliadali, keď nacisti páchali výtržnosti. Okrem toho získal moc aj vďaka zmätenej spoločnosti, ,kde vznikalo čoraz viac agresívnych legiend a ktorá prijala iracionalite. Hoci Hett nespomenie knihe žiadneho konkrétneho politika, jeho odkaz je silný, jasný a naliehavý. Booklist
Ako sa podarilo očividnému extrémistovi Adolfovi Hitlerovi presvedčiť celý národ, aby stál za ním? Odpovede tejto historickej eseje často pôsobia až znepokojivo. Je to provokatívna a dôležitá časť dejín s významným poučením pre súčasnosť. Kirkus Review
Hettova svieža a zrozumiteľná štúdia nahliada na tento známy a tragický príbeh pôsobivou novou optikou aktuálnych hrozieb, ktorým musia čeliť všetky slobodné spoločenstvá na svete. Intenzita akou Hettove dielo rezonuje v súčasnosti, je desivá a obohacujúca zároveň. E. J. Dionne Jr., Washington Post
Vypredané
18,90 €
dostupné aj ako:
Uzol. Vojnový príbeh Nových Zámkov
Hlavnou postavou tejto knihy je mesto. Spálené mesto. Mesto z prachu, popola a ruín. Marek Hudec vo svojom dokumentárnom románe Uzol skúma rany, ktoré na Nových Zámkoch zanechali tony padajúcich bômb.
Tri zničujúce americké bombardovania medzi októbrom 1944 a marcom 1945 navždy zmenili tvár mesta Nové Zámky. Tisíce zabitých ľudí, veľká väčšina budov v troskách. Po druhej svetovej vojne boli Nové Zámky najviac zničeným mestom na území dnešného Slovenska a dobové zápisy prirovnávajú deštrukciu mesta, ktoré pokryla vrstva prachu a popola, k Sodome a Gomore.
Slovenský novinár a spisovateľ Marek Hudec sa ponoril hlboko do minulosti Nových Zámkov, aby nám vo svojej knihe Uzol ponúkol podrobný príbeh týchto hrozivých dní, o ktorých sa málo píše aj v historických knihách. Je to dokumentárna próza, ktorá zaznamenáva desiatky rôznych ľudských osudov – každý z nich je iný, no každý z nich osudovo poznačila trieštivá smrť, ktorá prišla z neba.
Nové Zámky boli významným železničným uzlom. Útok bombardérov, po ktorom sa stovky domov stratili v kráteroch a zo samotnej železničnej stanice sa stala len spleť skrúteného železa sa preto do istej miery dá pochopiť. Prečo však muselo zahynúť toľko nevinných civilistov? A prečo najzničujúcejšie bombardovanie prišlo v marci 1945, keď bol už koniec vojny prakticky na dohľad? To je jedna z mnohých záhad, ktoré sa Marek Hudec pokúša objasniť vo svojej mimoriadne silnej dokumentárnej knihe.
dostupné aj ako:
Dejiny Slovenska, 3. vydanie
Základnou otázkou, ktorú som si musel položiť na konci 90. rokov minulého storočia a ktorú si musím položiť aj teraz, je: Čo sú to dejiny Slovenska? A odpoveď je rovnaká: Sú to dejiny súčasného teritória Slovenska a dejiny jeho obyvateľov s dôrazom na slovenský národný príbeh, pretože je to príbeh dominantného etnika na tomto území. Zaujímavá je pritom metamorfóza Maďarov, ktorí boli v Uhorsku súčasťou národa, ktorého predstavitelia držali opraty štátu pevne v svojich rukách a po vzniku Československej republiky sa stali jednou z jej menšín. Ostatné národnosti a etnické skupiny boli v menšinovom postavení v Uhorsku i v Československu, aj keď sa rámec toho postavenia tiež zmenil.
Veľká Morava | V stredovekom Uhorsku | Pod tureckou hrozbou | Osvietenský absolutizmus | Vznik moderného slovenského národa | Postupné odcudzovanie sa uhorskému štátu | V medzivojnovom Československu | Slovenský štát ako Hitlerov satelit | Komunistická diktatúra a jej kríza | Pád komunizmu I Slovenská republika | Pandémia a politika
DUŠAN KOVÁČ známy slovenský historik, ktorý sa špecializuje na slovenské dejiny 19. storočia a prvej polovice 20. storočia
