Pamätať znamená nezabudnúť strana 1 z 2
Niektoré príbehy nie sú len o minulosti. Sú o tom, kto sme – a kým nechceme prestať byť. Pamätať znamená nezabudnúť na odvahu, utrpenie, aj tiché hrdinstvo ľudí, ktorých osudy formovali našu históriu.
Tento výber kníh prináša svedectvá, analýzy aj hlboké osobné výpovede o fašizme, vojne a totalite – aby sme porozumeli, súcitili a nezabudli.
zobraziť:
Krvavé územie
Uprostred Európy, uprostred dvadsiateho storočia, zavraždili Sovieti a nacisti na krvavom území medzi Berlínom a Moskvou štrnásť miliónov ľudí. Počas dvanástich rokov na území dnešného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, pobaltských štátov a v západnej časti Ruska každý rok zmasakrovali v priemere viac ako milión obyvateľov. Bol to výsledok cielenej politiky, ktorá priamo nesúvisela s bojovými operáciami. Kniha pomáha pochopiť, že toto šialenstvo malo systém.
Americký historik Timothy Snyder vo svojej knihe podrobne skúma Stalinove a Hitlerove motívy a metódy. Svoje rozprávanie dopĺňa aj dôležitými výpoveďami obetí, ktoré po sebe zanechali listy príbuzným, vyhodili lístky z vlakov či po sebe zanechali denníky. Dielo vychádza zo širokého využívania predovšetkým miestnych prameňov. Opiera sa o autorovu schopnosť nepateticky, cez množstvo epizodických postáv vrátiť aspoň niektorým z týchto miliónov zavraždených tvár a hlas. Výsledkom je originálna kniha, ktorá nás núti nanovo preskúmať najväčšiu tragédiu v európskych dejinách a nanovo premýšľať o našej minulosti.
Viacerí odborníci označili Krvavé územie za jednu z najdôležitejších kníh o zlomových udalostiach 20. storočia. Dielo získalo od vydania viaceré prestížne ocenenia a v štyroch krajinách figurovalo na prvej priečke rebríčka bestsellerov literatúry faktu. Neprekvapuje, že okrem prekladov do najväčších svetových jazykov kniha medzičasom vyšla vo všetkých jazykoch, ktorými sa dnes hovorí na niekdajšom krvavom území.
Timothy Snyder (1969) je americký historik, profesor dejín na Yaleovej univerzite špecializujúci sa na dejiny strednej a východnej Európy. Prijatie jeho diela Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom odbornou verejnosťou i čitateľmi potvrdilo jeho miesto medzi najvýraznejšími anglosaskými historikmi strednej generácie. Za knihu získal Cenu Ralpha Walda Emersona, ktorú udeľujú každý rok za najdôležitejšie a najoriginálnejšie dielo v oblasti literatúry faktu. V roku 2013 získal za svoj prínos k politickému mysleniu Cenu Hannah Arendtovej.
dostupné aj ako:
Jozef Tiso - Kňaz, politik, kolaborant
James Mace Ward vo svojom diele podáva komplexný obraz Jozefa Tisa, jednej z najrozporuplnejších postáv európskych dejín 20. storočia. Zaoberá sa jeho rokmi štúdia za kňaza rímskokatolíckej cirkvi, vstupom na politickú dráhu, angažovanosťou na úrovni československej politiky až po funkciu hlavy Slovenského štátu. Ward sa nevyhýba ani najkontroverznejším kapitolám Tisovho života - predovšetkým jeho vojnovému spojenectvu s nacistickým Nemeckom a zodpovednosti za vyvlastnenie, deportácie a napokon aj vraždenie slovenských židov. Zachytáva Tisa ako človeka presvedčeného o poslaní katolicizmu, vášnivého nacionalistu a chladne uvažujúceho politika, odhodlaného chrániť svoju reputáciu aj manévrovací priestor. Publikácia je prvým hĺbkovým rozborom života tejto rozporuplnej osobnosti z inej ako slovenskej perspektívy. Na rozdiel od predchádzajúcich životopiscov J. M. Ward uprednostnil chronologický prístup, ktorý priniesol mnohé prekvapenia.
dostupné aj ako:
Smrť sa volá Engelchen
Román Ladislava Mňačka (1919 - 1994) Smrť sa volá Engelchen je jedna z najsilnejších a najvydarenejších próz o druhej svetovej vojne v slovenskej literatúre.
Sugestívny príbeh partizánov v beskydských horách je zároveň dramatickým opisom zániku kopaničiarskej dedinky Ploština na sklonku najničivejšieho konfliktu v dejinách ľudstva. Dej sa odvíja ako sled spomienok raneného partizána, ktorý sa nedokáže vyrovnať so skutočnosťou, že činnosť jeho jednotky zavinila smrť dedinčanov. Problém, s ktorým zvádza vnútorný boj, sa postupne rozrastá do ťaživej otázky viny za prostriedky použité na dosiahnutie cieľa.
Kniha vychádza z osobnej autorovej skúsenosti a je predchnutá úprimnou snahou o čo najpravdivejšie zobrazenie partizánskych bojov na pomedzí okupovaného Protektorátu Čechy a Morava a fašistickej Slovenskej republiky.
Hneď po svojom vyjdení v roku 1959 zaznamenala neobyčajný čitateľský, ale aj odborný ohlas. Literárny kritik a publicista Štefan Drug o nej v Kultúrnom živote 9. 1. 1960 napísal: "Jeho hrdinovia sa netvária nijako ,hrdinsky', ale celkom ľudsky, nepateticky. V ťažkých chvíľach nerečnia veľkými a prázdnymi slovami o vlasti, o budúcnosti. V boji sa zavše boja, víťazstvo neprežívajú ako výsledok úmornej práce, neumierajú radi, hoci vedia, že nie nadarmo. To všetko len zväčšuje, v nijakom prípade nezmenšuje a nedegraduje ich ozajstné, pravé hrdinstvo, spočívajúce v chlapskom prijímaní úderov, vo vyrovnávaní sa s ťažkosťami partizánskeho spôsobu života, v osobnom uvedomovaní si opodstatnenosti a cieľavedomosti svojej pôsobnosti..., v jeho partizánskom oddiele niet vlastne vynikajúcich, bezpríkladných individualít, ktoré v literatúre toho typu strhávajú ostatných svojím osobným, mimoriadnym zjavom a príkladom."
Na záložke "prednormalizačného" vydania sa píše: "Mňačkova kniha varuje, je nadčasová. Engelchen je fašizmus, smrť sa volá fašizmus, a ten, hoci dobitý, znovu dvíha hlavu." Hoci tieto slová môžu znieť ako dobové ideologické klišé, začínajú byť opäť až nebezpečne aktuálne.
dostupné aj ako:
O tyranii
Náčrt knihy s podtitulom "Dvadsať ponaučení z 20. storočia" vznikol ako dlhý facebookový status, napísaný v lietadle krátko po amerických voľbách. Jeden z najvýznamnejších znalcov novodobých dejín strednej a východnej Európy ním chcel varovať pred opakovaním chýb z minulosti. Na predchádzajúcom turné so zdesením zistil, ako rýchle Američania zabudli na základné historické udalosti, napríklad na hrôzy stalinizmu. V tej chvíli ho napadlo: Na čo všetko sme ešte zabudli?
Tvrdí, že práve teraz je pre Američanov a Európanov dôležité pamätať si, čo sa v minulom storočí dialo v tridsiatych rokoch a nepripustiť demontáž právneho štátu. Dnešní autoritári robia to isté ako ich predchodcovia, keď ľudí zahlcujú zlými správami, aby sa dostali do depresie a rezignovali. Snyder tvrdí, že dejiny zmenili smer a dnes postupujú z východu na západ "ako by sa všetko, čo sa udeje u nás, najprv udialo u nich." Aj preto sa v knihe viackrát odvoláva práve na československé dejiny a cituje viaceré osobnosti z tohto regiónu.
História sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia. V dvadsiatom storočí európske demokracie podľahli fašizmu, nacizmu a komunizmu. Boli to hnutia, v ktorých vodca alebo strana sľubovali, že vypočujú ľud a ochránia ho pred globálnymi existenčnými hrozbami. Rozumné uvažovanie v nich nahradil mýtus. Európske dejiny ukazujú, že spoločnosti sa môžu rozložiť, demokracie môžu padnúť, etika môže skolabovať a bežní ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných situáciách.
História nás môže poučiť aj varovať. Dnes nie sme múdrejší ako Európania, ktorí sledovali, ako demokracia podlieha totalitarizmu. Ale keď sa politický poriadok zdá byť ohrozený, je našou výhodou, že sa môžeme poučiť z ich skúseností a bojovať proti nástupu tyranie, tvrdí autor.
dostupné aj ako:
Voľba
Mala len šestnásť rokov, keď ju a jej rodinu odviedli nacisti z Košíc do Osvienčimu. Hneď po príchode ju doktor Mengele oddelil od mamy a jej rodičia zomreli v plynovej komore. Edith v tábore zažila nepredstaviteľné chvíle, no jej odvaha a sila pomohli prežiť nielen jej a jej sestre, ale aj ďalším ženám z tábora.
Dnes je Dr. Edith Eva Eger medzinárodne uznávanou psychologičkou a skúsenosti, ktoré nadobudla, jej umožňujú pomáhať najťažším prípadom, či už sú to vojnoví veteráni, ľudia žijúci v traumatizujúcom rodinnom prostredí, alebo potenciálni vrahovia. V knihe Voľba spracúva svoj jedinečný príbeh o prežití holokaustu a úteku do Ameriky. Spomienky pretkáva zaujímavými prípadmi zo svojej praxe, svojimi názormi na ľudský život a na to, čo sama nazýva "možnosťou voľby". Ukazuje, ako si každý môže zvoliť, že sa zbaví väzenia, ktoré si postavil vo svojej mysli, a nájsť oslobodenie bez ohľadu na minulosť.
dostupné aj ako:
Mengele - Úplný životný príbeh
V miestnosti vedľa pitevnej sály čakalo štrnásť cigánskych detí, ktoré srdcervúco nariekali. Doktor Mengele k nám neprehovoril ani slova a pripravil 10 a 5 mililitrové striekačky. Z krabice vytiahol Evipal, z ďalšej chloroform, ktorý bol uskladnený v 20 mililitrových nádobkách, a položil ich na stôl. Následne bolo privedené prvé dvojča, štrnásťročné dievča. Mengele mi ju nakázal vyzliecť a uložiť na stôl. Potom jej do žily pravej ruky vstrekol Evipal.
Akonáhle dieťa zaspalo, nahmatal jej ľavú srdcovú komoru a vstrekol 10 ml chloroformu. Po jednom malom myknutí bolo dievča mŕtve, potom ju Mengele nechal preniesť do miestnosti pre mŕtvoly. Rovnakým spôsobom boli usmrtené v priebehu noci všetky dvojčatá.
Josef Mengele sa stal prežívajúcim symbolom Hitlerovho konečného riešenia, stelesnením jeho hrôz chladný, odosobnený, a vždy dokonale pripravený na predlžovanie smrtiacich obradov pekelných selekcií, ktorých sa vtedy mladý doktor SS pravidelne zúčastňoval počas dvadsaťjeden mesiacov strávených v koncentračnom tábore Auschwitz.
Spomienka na muža útlejšej postavy s upravenými vlasmi v tmavozelenom úhľadne vyžehlenom plášti s dôkladne vyumývanou tvárou a čiapkou so znakom smrti SS posadenou švihácky do strany zostáva vrytá do pamäte tých, ktorí prežili jeho skúmavý pohľad hneď po príchode na stanicu v Auschwitzi. Mierne rozkročený v nablýskaných čižmách, palec položený na opasku s pištoľou, skúmal svoju korisť chladnými prenikavými očami. Smrť vľavo, život vpravo. Predpokladá sa, že štyristotisíc ľudských duší bábätiek, malých detí, mladých dievčat, matiek, otcov a starých rodičov ľahkovážne odmávala smerom vľavo palička, ktorú držala ruka v rukavici.
Mengele bol hlavným zásobovačom plynových komôr a krematórií. Občas jeho kamenný výraz tváre ožil. Oči mu zasvietili a ruky zjemnili gestá. Bolo to v okamihoch, keď genetik Josef Mengele zbadal dvojčatá.
dostupné aj ako:
Mama milovala Gabčíka
Príbeh Jozefa Gabčíka, Anny Malinovej a jej dcéry Alenky (1939) sa týka nás všetkých. Aj vďaka ich odhodlaniu a odvahe sa mohlo po druhej svetovej vojne Československo obnoviť v pôvodných hraniciach.
O Jozefovi Gabčíkovi sa píše aj v učebniciach pre špeciálne jednotky. O Anne Malinovej nie. A pritom bola pre Gabčíka pred atentátom na Heydricha, ale aj po ňom, veľmi dôležitá. Neprávom sa na ňu zabudlo, lebo sa nezachoval výsluchový protokol z gestapa.
Veronika Homolová Tóthová sa rozhodla pripomenúť tento príbeh aj kvôli Anninej dcére – Alene Voštovej. Prišla o mamu, keď mala tri roky, a dlho netušila, kto sú jej skutoční rodičia. Anna sa zapojila do odboja, čím vystavila svoju dcéru mnohým útrapám. Pani Alena sa však na ňu nehnevá: „Som na mamičku hrdá, bola to veľmi statočná žena.“
dostupné aj ako:
Orgia
Minulosť ešte nikdy nebola tak blízko, ešte nikdy tak veľmi nebolela, ako v dokumentárnom románe Gábora Zoltána.
Po zvrhnutí admirála Horthyho sa v Maďarsku začal skutočný hon na Židov. Masové deportácie. Krvavé jatky. Orgie. Ich vykonávateľmi boli takzvaní nyilašovci zo strany Šípových krížov, obyčajní ľudia, niečí susedia, priatelia a známi. Krátko pred koncom druhej svetovej vojny, na prelome rokov 1944 a 1945, sa už k Budapešti blížil front, no vražedná mašinéria naďalej bezchybne fungovala. Deportácie z obkľúčeného mesta však už neboli možné, a tak sprievody nevinných ľudí pochodovali centrom hlavného mesta a ich životy zakrátko končili v mrazivých vodách Dunaja.
Uprostred tohto šialenstva stojí továrnik Renner a jeho obrovská osobná tragédia, ktorá je chrbticou románu Orgia. Gábor Zoltán však neúprosne a presne portrétuje aj tých najvyšších nyilašovských predstaviteľov pričom pred nami s chladným pozorovateľským odstupom otvára peklo, ktoré stvorili vlastnými rukami a hlavami.
Gábor Zoltán napísal román, no všetko v ňom je pravda. Počas príprav na knihu sa opieral o hlbokú znalosť maďarských archívov, ale aj o výpovede nespočetných svedkov nyilašovského besnenia, pričom nevynechal ani obete týchto zverských činov.
dostupné aj ako:
Slovutný pán prezident
Zúfalí ľudia píšu prezidentovi Tisovi. Žiadajú ho o pomoc. O záchranu života. A čo na to on? Američanka Madeline Vadkerty vypátrala v slovenských archívoch stovky osobných listov adresovaných prezidentovi, ktoré nám ponúkajú neznámy obraz holokaustu na Slovensku.
Holokaust sa neodohral len v dobytčích vagónoch a plynových komorách táborov smrti. Prvé dejstvá prebiehali v tichej beznádeji za zatvorenými dverami bytov, tam, kde nešťastní a ponížení ľudia písali svoje zúfalé prosby prezidentovi Tisovi. Očakávali od neho záchranu, milosť a pomoc v ťažkých chvíľach, do ktorých sa dostali po vydaní rozsiahlych protižidovských zákonov.
Madeline Vadkerty pátrala aj po ďalších osudoch pisateľov týchto listov. A boli to zväčša tragické osudy. V knihe Slovutný pán prezident nám ponúka trinásť silných dokumentárnych poviedok, ktoré otvárajú málo známe kapitoly holokaustu na Slovensku. Ukazuje nám, ako protižidovská politika vojnového Slovenského štátu ničila životy obyčajných ľudí, z ktorých spravila občanov druhej kategórie len preto, že boli Židia. Všetky kroky, ktoré štát podnikal totiž mali jediný cieľ – raz a navždy sa ich zbaviť.
Madeline Vadkerty nás sprevádza aj svojím výskumom, a tak sa celkom prirodzene stávame svedkami otvárania nezahojených bolestivých rán našej nedávnej histórie. Knihu Slovutný pán prezident napísala v spolupráci s Jánom Púčekom a v Absynte vychádza mimo edície.
dostupné aj ako:
Po stopách tragédie
Kniha slovenského historika Ivana Kamenca popisuje deštrukciu židovskej komunity na Slovensku počas holokaustu. Zaoberá sa vznikom a vývinom protižidovských rasových zákonov v období rokov 1939 až 1945, getoizáciou a deportáciami. Táto dôkladná a komplexná historická štúdia je otvoreným protestom proti násilníckemu pošliapaniu občianskych a ľudských práv. Na svoje prvé vydanie si musela počkať celých dvadsať rokov. Na začiatku normalizácie ju totiž odmietli preto, lebo údajne nebolo žiaduce zaoberať sa tzv. negatívnymi témami zo štátnym a národných dejín, prípadne prácu onálepkovali ako nemarxistickú.
Priekopnícka historická kniha o holokauste na Slovensku vychádza v novom rozšírenom vydaní po tridsiatich rokoch od prvého vydania, je doplnená o nový úvod a kapitolu o formách židovského odboja.
dostupné aj ako:
Fašizmus náš slovenský
Na Slovenský štát, ľudácky nacionalizmus, politický katolicizmus a domáce variácie fašizmu sa kniha usiluje pozerať z európskej perspektívy. Jej cieľom je pochopiť, čo vlastne bol slovenský fašizmus (resp. fašizmus na Slovensku), aké mal v medzivojnovom a vojnovom období podoby a kto bol jeho nositeľom. Zaoberá sa otázkami, aké boli jeho kultúrne, spoločensko-politické a sociálne korene, ako sa vyvíjal pod vplyvom domácich a medzinárodných faktorov a aké dôsledky, tiahnuce sa až do našej súčasnosti, jeho pôsobnosť zanechala v slovenskej politickej kultúre a spoločnosti.
dostupné aj ako:
Pôvod totalitarizmu I-III, 2. vydanie
Fundamentálne dielo Hannah Arendtovej o totalitarizme patrí k najvýznamnejším knihám o politickej histórii 20. storočia. Napísala ho pod dojmom hrôz nacizmu a stalinizmu. Totalitarizmus Arendtová vysvetľuje ako nový fenomén, ktorý nie je možný vyložiť tradičnými pojmami tyrania či diktatúra. Je to veľkorysý pokus porozumieť psychologickému, sociálnemu a politickému kontextu, ktorý umožnil jeho vznik.
Práca je rozdelená do troch častí . V prvých – Antisemitizmus a Imperializmus – sa autorka zaoberá javmi, ktoré vo svojom dôsledku viedli k stavu, keď sa stal totalitarizmus možný. Tretia časť Totalitarizmus je analýzou fenoménu samotného.
Arendtová skúma a analyzuje inštitúcie a postupy totalitných hnutí dvoch skutočných foriem totalitných vlád našich čias – nacistického Nemecka a stalinistického Ruska –, pričom výstižne konštatuje, že ide o dve strany tej istej mince, nie o dve protikladné filozofie pravice a ľavice. Toto je základný kameň, od ktorého odvodzuje svoju analýzu evolučnej premeny tried na masy, úlohy propagandy vo vzťahu k netotalitnému svetu, využívania teroru, ako aj povahy izolácie a osamelosti ako predpokladov totálneho ovládnutia ľudského sveta.
Ide o jednu z najambicióznejších, ale aj najkontroverznejších prác v oblasti skúmania tohto fenoménu, ktoré sa v dejinách politickej teórie objavili. Od doby svojho vydania neprestáva inšpirovať, nútiť k zamysleniu, ale aj odmietaniu.
Bol som fotografom v Osvienčime
„Volám sa Wilhelm Brasse. Som fotograf. Od septembra 1940 som bol väzňom v koncentračnom tábore v Osvienčime, kde som urobil viac ako 50 000 fotografií do táborových spisov a dokumentácie experimentov doktora Mengeleho“ – takto začína svoj príbeh muž, ktorého fotografie sa stali dôkazom zločinov proti ľudskosti.
Wilhelm Brasse, dvadsaťtriročný muž zo Żywca, bol deportovaný do Osvienčimu. Strávil tam viac ako štyri roky a pre nacistov vyhotovoval fotografické záznamy. Jeho fotografie po vojne obleteli celý svet a podali svedectvo o tragédii viac ako milióna ľudí. Po tom, čo videl v Osvienčime, sa Brasse už nikdy nevrátil k svojej profesii. Temné spomienky na pobyt v tábore mu nedovolili ďalej fotografovať.
Bol som fotografom v Osvienčime je opisom táborového pekla z vlastnej skúsenosti.
„Kniha na mňa urobila veľký dojem. Nie je to vedecké a ani striktne memoárové dielo, no pre dnešných obyčajných ľudí prináša poznanie nielen o samotnom tábore, ale aj o systéme, ktorý takéto tábory vytvoril.“ Władysław Bartoszewski
Anna Dobrowolska – poľská filmová producentka a pôvodne publicistka. Od roku 2002 zodpovedá za výrobu hraných filmov, dokumentov, muzikálov a televíznych programov. Pod jej vedením vznikol film Portrétista, ktorý získal množstvo národných a medzinárodných ocenení a naposledy spolu s Leonardom DiCapriom produkovala dokumentárny film Walka: Życie i zaginiona twórczość Stanisława Szukalskiego (Boj: Život a stratené dielo Stanisława Szukalského). V súčasnosti pracuje na celovečernom filme o Wilhelmovi Brassem, v medzinárodnej koprodukcii s celosvetovou distribúciou.
dostupné aj ako:
Čechoslováci vo vojne: Od Mníchova po studenú vojnu
Mníchovská dohoda zo septembra 1938 ukončila dvadsať rokov trvajúce budovanie československej štátnosti a demokracie, a zredukovala tým schopnosť domácej armády brániť krajinu pred nemeckým a maďarským útokom. Nasledovala najdlhšia okupácia v Európe a takmer dve desaťročia nestability československej armády, ktorá bola najskôr rozpustená, potom premenovaná, prešla rôznymi čistkami, až bola nakoniec pretvorená do podoby krstného dieťaťa stalinizmu. Odvážni Česi a Slováci sa zúčastnili všetkých významných konfrontácií, ktoré poznačili obdobie extrémnej nestability v Európe.
Táto originálna kniha rozpráva príbehy z exilu, z bojov na východnom fronte, z povstaní a z bojov vo vzduchu či spoza múrov väzníc. Mapuje putovanie československých občanov v zbrani od roku 1938 až do obdobia po Stalinovej smrti. Zaoberá sa tiež širšími dejinami vojnovej Európy a zrodom socialistických režimov na východ od železnej opony.
Z francúzskeho originálu Tchécoslovaques en guerre (Passés composés, Paríž 2023) preložila Andrea Černáková.
dostupné aj ako:
Autokracia, s. r. o.
Väčšina z nás určite videla karikatúru autokratického štátu. Na jeho vrchole sedí zloduch. Má pod palcom armádu a políciu. Armáda a polícia hrozia obyvateľstvu násilím. Na jednej strane sú bezškrupulózni kolaboranti, na druhej pár statočných disidentov.
V 21. storočí však takáto karikatúra nezodpovedá realite. V dnešných autokraciách nevládne jeden zloduch, ich základom je prepletená sieť kleptokratických finančných štruktúr, komplexu bezpečnostných služieb – vojenských, paramilitantných, policajných – a odborníkov na sledovanie, propagandu a dezinformácie. Členovia tejto siete v danej krajine nie sú prepojení len medzi sebou, ale aj so sieťami v ďalších autokratických krajinách, ba niekedy aj v demokraciách. Skorumpované štátne spoločnosti v jednej diktatúre robia biznis so skorumpovanými štátnymi spoločnosťami v druhej.
Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum prináša sugestívny pohľad na celosvetový fenomén – modernú autokraciu fungujúcu na princípe medzinárodnej kleptokracie. Najrozšírenejším a relatívne novým presvedčením autokratov je, že sú vonkajším svetom nedotknuteľní, že sa ich netýkajú názory a postoje iných krajín a že nepodliehajú súdu verejnej mienky. Sú ľahostajní k medzinárodnej kritike a nezdráhajú sa používať otvorenú brutalitu. Ich hlavným cieľom je udržať sa pri moci a v mene toho sú ochotní destabilizovať svojich susedov a nivočiť životy obyčajných ľudí.
Anne Applebaum vyzýva demokratické štáty, aby preorientovali svoju politiku na boj proti tomuto novému druhu svetovej hrozby.
dostupné aj ako:
Schindlerov zoznam, 2. vydanie
Román Thomasa Keneallyho Schindlerov zoznam (1986) vznikol na základe skutočného príbehu nemeckého továrnika, obchodníka a šéfa pracovného tábora Oskara Schindlera, ktorý počas druhej svetovej vojny zachránil pred plynovými komorami vyše tisíc Židov. Keneally v ňom vychádza zo skutočných výpovedí očitých svedkov, tzv. Schindlerjuden – Schindlerových Židov, a brilantným rozprávačským štýlom podáva presvedčivý portrét dobrého muža, ktorý si svoju ľudskosť zachoval aj v časoch, keď ju iní stratili.
Kde líšky dávajú dobrú noc
V prvých rokoch svojej existencie sa slovenský štát vo svete poznačenom vojnovým pustošením javil ako oáza mieru a hojnosti. Budovanie chodníkov a kanalizácie, stavebný ruch, veselé sprievody a plné tribúny oslavujúce Boha a národ. Idylický obraz však obstojí len vtedy, ak zabudneme na tisíce zavraždených Židov, na Rómov vytlačených na okraje miest a dedín, na Čechov, Maďarov a Rusínov degradovaných na obyvateľov druhej kategórie. Ak prehliadneme arizácie, násilie a predovšetkým systematickú snahu zmeniť dovtedy multikultúrnu krajinu na slovenský kresťanský monolit podľa vzoru Hitlerovho Nemecka.
Historička Hana Kubátová v knihe Kde líšky dávajú dobrú noc. Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Táto kniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina,
ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu.
Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové.
Kniha vychádza v marci 2025 aj vo vydavateľstve Oxford University Press pod názvom Christian Nationalism, Nation-Building and the Making of the Holocaust in Slovakia
Hana Kubátová, M.A., Ph.D.
Pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity. V minulosti zastávala výskumné pozície na Telavivskej univerzite, v Slovenskej akadémii vied, na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe, v Pamätnom múzeu holokaustu v Spojených štátoch a v Inštitúte pre pokročilé štúdium na Stredoeurópskej univerzite. Je autorkou dvoch ďalších monografií: Nepokradeš! Nálady a postoje slovenské společnosti k židovské otázce, 1938 – 1945 (Academia, 2013) a The Jew in Czech and Slovak Imagination,
1938 – 89: Antisemitism, the Holocaust, and Zionism (Brill, 2018; spolu s Janom Láníčkom). Zároveň je spolueditorkou troch zborníkov.
dostupné aj ako:
Smrť v bunkri, 2. vydanie
Aká by mala byť absyntovka desaťročia? Jednoznačne pútavá. Mrazivá. Osobná. Nástojčivá. Prežitá na vlastnej koži. A nabitá faktami. Smrť v bunkri Martina Pollacka je presne taká. Pri príležitosti desiatych narodenín Vydavateľstva Absynt teraz vychádza v novom limitovanom vydaní v originálnom dizajne.
Myslíme si, že táto kniha je dnes ešte aktuálnejšia ako pri svojej premiére. Čo nám príbeh Martina Pollacka a jeho rodiny hovorí o našej vykoľajenej súčasnosti?
„Zdedil som po ňom niečo? Nesiem v sebe kus z neho?“ pýta sa spisovateľ a reportér Martin Pollack pri pohľade na fotografiu svojho otca v uniforme SS. S desivým dedičstvom nacizmu sa nedokážu vyrovnať celé krajiny. Ako sa s ním teda má vysporiadať jeden človek, keď zistí, že jeho otec má na rukách krv stoviek nevinných ľudí? Ako sa má postaviť k faktu, že mnohí jeho rodinní príslušníci, všetky tie láskavé tety a sympatickí ujovia, boli nefalšovaní a presvedčení nacisti?
Martin Pollack prichádza s mimoriadne osobným a o to dôležitejším príbehom – s príbehom vlastnej rodiny. V knihe Smrť v bunkri pátra po nacistickej minulosti svojich predkov, no predovšetkým biologického otca Gerharda Basta, vysokého predstaviteľa nacistickej SS, ktorého oddiel po potlačení SNP niekoľko týždňov operoval a vraždil aj na území Slovenska.
Martin Pollack krok za krokom rekonštruuje jeho život, aby tak lepšie spoznal a pochopil nielen samého seba, ale aj naše pouzlené dejinné súvislosti. Prijať minulosť i všetky jej hriechy – to je možno dobrý spôsob, ako sa vyrovnať s temnými dejinami svojej rodiny. A je to možno aj dobrý recept pre celú spoločnosť. Kniha Smrť v bunkri je doplnená o dva osobné texty prekladateľa Michala Hvoreckého o živote a tvorbe Martina Pollacka.
Sloboda byť slobodný
Čo je to sloboda a čo pre nás znamená? Spočíva len v absencii strachu a obmedzení, alebo znamená aj účasť na spoločenských procesoch, vlastný politický hlas, aby nás ostatní počuli, uznali a napokon si na nás spomenuli?
Táto esej, ktorá vyšla v Spojených štátoch v šesťdesiatych rokoch, odráža prísnosť a silu politického myslenia Hannah Arendtovej a precízne zhŕňa jej úvahy o slobode, ktoré sú veľmi hlboké a dokážu sa spojiť s výzvami a nebezpečenstvami našej doby.
Arendtová sleduje historický vývoj pojmu sloboda, pričom berie do úvahy najmä revolúcie vo Francúzsku a v Amerike. Zatiaľ čo jedna sa skončila katastrofou, ale stala sa zlomovým bodom v dejinách, druhá zaznamenala triumfálny úspech, a predsa zostala lokálnou záležitosťou. Prehodnotenie myšlienky revolúcie sa dnes stalo nevyhnutnosťou a toto opätovné stretnutie s Hannah Arendtovou predstavuje potrebný impulz pre nové generácie.
dostupné aj ako:
