Agora

KGB pri domovej prehliadke nezatklo Grossmana, ale zatklo jeho román. Grossman požiadal listom priamo Chruščova, aby jeho knihe, v ktorej napísal len to, čo pokladá za pravdu, vrátil slobodu. Cenzúra však Život a osud zakázala ako dielo, ktoré by slúžilo nepriateľom sovietskeho štátu a komunizmu. Zakázala ho predovšetkým pre analógie medzi dvoma totalitnými režimami, komunizmom a nacizmom, pre narážky na paralelu medzi stalinskými masovými zločinmi (napr. hladomor na Ukrajine roku 1933, ktorý si vyžiadal 7 miliónov obetí) a vyvražďovaním Židov nacistami, pre paralely medzi sovietskymi pracovnými tábormi a nacistickými koncentračnými lágrami. Tieto analógie medzi hitlerovským a stalinským terorom, vyskytujúce sa v románe Život a osud, sú ešte vo výraznejšej podobe prítomné v poslednom Grossmanovom diele Všetko plynie. Vasilij Grossman sa nedožil vydania ani jedného z týchto dvoch diel. Rukopis románu Život a osud, schovaný u priateľov, sa v 70-tych rokoch podarilo na mikrofilmoch vyniesť na Západ. Román prvýkrát vyšiel po rusky roku 1980 vo Švajčiarsku. V Rusku potom až roku 1989. Na Slovensku vyšiel Život a osud v preklade Igora Otčenáša roku 1990. Dielo: Ľud je nesmrteľný (1942, slovenský preklad 1946), Stalingrad (1943, český preklad 1947), Stepan Koľčugin (19371947, slovenský preklad 1952), Obrana Stalingradu (1944, slovenský preklad 1946), Posledná hranica (1952, slovenský preklad 1958), Život a osud (1980, slovenský preklad 1990, reedícia 2008). Fragmenty Čiernej knihy vyšli roku 1946 v USA a v Rumunsku. Úplná, necenzurovaná verzia Čiernej knihy vyšla v ruštine po otvorení archívov sovietskej štátnej bezpečnosti (1989) roku 1993 v litovskom Vilniuse. Pod názvom Cesty a osudy vyšiel roku 1970 v českom preklade výber z Grossmanových poviedok a textov: V meste Berdyčive (1934), Treblinské peklo (1945), Tiergarten (19531955), Cesta (19601961) a ďalšie. V tom istom zväzku vyšla aj Grossmanova cestopisná črta o Arménsku Pokoj vám! (1962, po česky Kámen Arménie). Súbor Grossmanových reportáží z východného frontu A Writter at War: Vasily Grossman with the Red Army 19411945, 2005, editori A. Beevor a L. Vinogradová, vyšiel roku 2007 v českom preklade Spisovatel ve válce: Vasilij Grossman s Rudou armádou 19411945.

Kniha s trochu sebaironickým názvom Un Pedigree (Rodokmeň) je skutočným príbehom Modianovej mladosti predtým, než sa stal spisovateľom. S Rodokmeňom akoby sme našli zväzok kľúčov od domu, ktorého nespočetnými miestnosťami sme možno kedysi prešli a možno si ich len vieme celkom živo predstaviť, akoby sa nám dostal do rúk album fotografií, na ktorých sú povedomé i neznáme tváre, ulice, budovy, interiéry, akoby sme boli svedkami chvíle, keď sa nám obdivovaný človek rozhodne zveriť.

Kniha s trochu sebaironickým názvom Un Pedigree (Rodokmeň) je skutočným príbehom Modianovej mladosti predtým, než sa stal spisovateľom. S Rodokmeňom akoby sme našli zväzok kľúčov od domu, ktorého nespočetnými miestnosťami sme možno kedysi prešli a možno si ich len vieme celkom živo predstaviť, akoby sa nám dostal do rúk album fotografií, na ktorých sú povedomé i neznáme tváre, ulice, budovy, interiéry, akoby sme boli svedkami chvíle, keď sa nám obdivovaný človek rozhodne zveriť.

René GIRARD je francúzsko-americký mysliteľ, ktorého je ťažké presne definovať a zaradiť do jednej vedeckej disciplíny. Záber jeho výskumu je nesmierne široký, od literárnej vedy, cez filozofiu, antropológiu až po teológiu. Celé Girardovo myslenie vš ak zjednocuje teória o mimetickej túžbe a teória o obetnom baránkovi, ktorými vniesol revolúciu do viacerých humanitných vied. Ústredným pojmom jeho myslenia je násilie a spôsob, akým si ľudské spoločenstvo zoči-voči násiliu počína. Vo chvíľach napät ia ľudské spoločenstvo nasmeruje násilie voči obetnému baránkovi, ktorého usmrtí, aby vo svojom vnútri znovunastolilo mier. Obeť ako základný náboženský rituál ochraňuje spoločenstvo od ničivého násilia a je podľa Reného Girarda zakladajúcim prvkom i nštitúcií ľudskej spoločnosti a v širšom zmysle kultúry. V súvislosti s násilím a s obeťou René Girard priniesol okrem iného aj originálny pohľad na mytológiu a Bibliu a túto časť svojho výskumu on osobne pokladá za skutočný objav svojho diela. Svojs kou interpretáciou evanjelií René Girard vniesol kresťanstvo do centra antropológie, čo vzbudilo a stále vzbudzuje ostrú kritiku časti intelektuálnych a vedeckých kruhov. Isté je, že René Girard je jedným z najoriginálnejších mysliteľov 20. storočia. Kniha rozhovorov Pôvod kultúry (Les Origines de la culture, 2004) je Girardovou vedeckou autobiografiou, autor tu v náväznosti na svoje životné osudy krok za krokom objasňuje zdroje, vývoj a perspektívy svojho myslenia.

Životopis americkej filozofky a politologičky nemeckého pôvodu Hannah Arendtovej vrhá nové svetlo na celú jednu etapu intelektuálneho života 20. storočia. Sprítomňuje osudy tých nemeckých intelektuálov židovského pôvodu, ktorí boli v čase nacistické ho režimu nútení opustiť Tretiu ríšu a postupne našli útočisko v USA. Kniha je doplnená obrazovou prílohou a podrobnou bibliografiou diela Hannah Arendtovej.

Esej o nové humanistické etice v dnešní společnosti, o etice, která odpovídá hledání smyslu a svědčí o tom, že člověk 21. století cítí potřebu náboženství, potřebu bohů bez Boha. Tím spíš, že velké kolektivní utopie minulého století se zřítily a žádný smysluplný projekt je nenahradil.

Jedná se o originální esej sdružující osm dopisů, které si v letech 1996 až 1997 vyměnili Francouz Francois Furet a Němec Ernst Nolte jako reakci na vydání knihy Minulost jedné iluze. V této korespondenci konfrontují vlastní interpretace komunismu, fašismu a nacismu a oba se snaží definovat podobnosti, odlišnosti a vazby těchto totalitarismů 20. století.

Čierna kniha komunizmu prostřednictvím čísel, dokumentů a svědectví přináší bilanci zločinů komunismu - rozdělené podle kontinentů a států, ve kterých vládl komunistický režim. Kniha odhaluje masové zločiny komunistického režimu, který pečlivě střežil všechny své zločiny během dlouhých desetiletí v přísně utajovaných archívech. Bilanci 85 milionů obětí komunistického teroru sestavil kolektiv francouzských historiků pod vedením Stéphena Courtoise.

Elzbieta Ettingerová zkoumá peripetie vztahu dvou filozofů na základě korespondence Hannah nejen s Heideggeerem, ale i s jejím druhým manželem Heinrichem Blucherem a s filozofem Karlem Jaspersem. Úryvky z těchto paralelních korespondencí odkrývají kromě osobních osudů i významný fragment intelektuálních dějin 20. století.

Cesta do hlbín noci, román francúzskeho spisovateľa L.-F. Célina (1894-1961), vychádza v slovenskom preklade po prvý raz, čo možno označiť za literárnu udalosť. Tento strhujúci román o bolesti ľudského údelu, o dezilúzii z človeka, o vzbure proti stavu ľudskej spoločnosti je cestou do hlbín noci v konkrétnom i filozofickom slova zmysle. Cestou do hlbín noci sa Céline natrvalo vpisal do svetovej literatúry.

Francouzský filosof André Glucksmann se ve své eseji zamýšlí nad teroristickými útoky proti USA z 11. září 2001. V rozpětí jedné hodiny, kdy v srdci New Yorku padly mrakodrapy Twin Towers pod útoky letadel řízenýc islámskými teroristy, se svět otřásl v základech a nástoupila nová éra v dějinách lidstva, éra globálního nihilismu.

Vznik tohoto náboženství je úzce spjat se životem a působením Proroka Mohameda. O jeho politickém nadání a náboženském géniu svědčí to, že založil teoretický stát, nové náboženské společenství a poté pro muslimy připravil Korán, čímž islám povýšil na "náboženství Knihy".

Monumentální esej přímo inspirovaná pádem komunismu je ideovou i skutkovou bilancí komunismu ve 20. století, je zamyšlením nad abstraktní univerzálností komunismu a jeho konkrétním ztělesněním v dějinách. Autor se zamýšlí nad imaginárním vztahem lidí 20. století ke komunistické ideji.