Aspekt strana 17 z 18

Trinásta publikácia zborníkového radu Aspekty obsahuje analýzy, ktoré vznikli v rámci spoločného projektu partnerských organizácií z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny, Slovenskej republiky a Zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave. Projekt sa zameral na skúmanie rodových dôsledkov finančnej a hospodárskej krízy z rôznych hľadísk. V našej publikácii sme sa dotkli vybraných aspektov tejto komplexnej problematiky, pričom sme vychádzali z analýzy situácie na trhu práce, vládnych protikrízových opatrení, vybraných zákonov, vládnych a opozičných diskurzov o kríze a z obsahovej analýzy médií. Táto publikácia sa zároveň zaradila do kontextu viacerých aktivít zacielených na uplatňovanie rodového hľadiska v ekonómii, na ktorých realizácii sme sa podieľali v rokoch 2009 a 2010.

Každý človek má právo sám rozhodnúť o tom, kedy, ako a kto sa ho dotkne. Aj deti majú právo na vlastné telo a jeho hranice. V knižke je aj poučený príhovor pre rodičov o tom, ako môžu podporovať silu a dôveru svojho dieťaťa vo vlastné pocity. Spolu s knižkou Pusinky nie sú na rozkaz je prvou publikáciou, ktorá aktívne pomáha chrániť deti pred sexuálnym zneužívaním.

Švajčiarskej spisovateľke Aglaji Veteranyi (1962 Bukurešť – 2002 Zürich) vyšiel počas života samostatne len knižný debut Prečo sa dieťa varí v kaši (v slovenčine vydal 2005 Aspekt). Na románe Polica posledných vydýchnutí začala autorka pracovať už pred vyjdením svojej úspešnej prvotiny, kniha však vyšla až po autorkinej smrti. Jej leitmotívom sú opäť vzťahy k priateľom a príbuzným – kniha je svojskou poctou milovanej tete.

Vymaľovanka pre deti má veľké poslanie - je jedinečným príspevkom k prevencii sexuálneho zneužívania detí. Jasným a názorným spôsobom pomenúva isté situácie, aby si dieťa mohlo uvedomiť hranice svojho tela. A je to aj knižka pre dospelých, aby si uvedomili, kde sú hranice výchovy k poslušnosti voči autoritám.

Švajčiarskej spisovateľke Aglaji Veteranyi (1962 Bukurešť – 2002 Zürich) vyšiel počas života samostatne len knižný debut Prečo sa dieťa varí v kaši (v slovenčine vydal 2005 Aspekt). Na románe Polica posledných vydýchnutí začala autorka pracovať už pred vyjdením svojej úspešnej prvotiny, kniha však vyšla až po autorkinej smrti. Jej leitmotívom sú opäť vzťahy k priateľom a príbuzným – kniha je svojskou poctou milovanej tete.

„Keď budem veľká, stanem sa dieťaťom,“ hovorí jedna z postáv Aglaje Veteranyi, ktorá vníma svet cez zraniteľnosť a údiv dieťaťa. Ibaže to dieťa je už „veľké“. Úsporne a bezohľadne vyslovuje tragiku (i komiku) života, no najmä jeho dožívania a smrti. Krátke prózy v tejto knižke sú pozostalosťou autorky, ktorá už ďalšie texty nenapíše. Toto je jej v poradí tretia a posledná knižka, v slovenčine vyšli aj obe predchádzajúce knihy, romány Prečo sa dieťa varí v kaši a Polica posledných vydýchnutí.

Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru. „Páči sa mi ostať ležať a byť mŕtva, keď som sa obetovala za druhých. Škoda, že je už po vojne aj po Veľkej revolúcii a naši proletári sú slobodní. Všetko dôležité je vykonané, teraz už len musíme byť šťastní, a to je strašne ťažké.“ Ďalšie informácie

Výber z próz originálnej ruskej spisovateľky prináša šesť poviedok. Fantazijný svet, snový aj groteskný, s temnými podtónmi a presahmi do magických dimenzií. Témy, nápady, myšlienky Niny Sadur nezmazateľne ovplyvnilo jej detstvo strávené na Sibíri, kontakt s prírodou a magickým svetom ľudí, ktorí sú s ňou úzko previazaní. Ukážka: Zase o Márii! Zase o tom ksichte! Mimovoľne modriem. Dívam sa na svoj odraz: som modrá, ústa mám čierne a oči šialene čierne. A bývali sivé. To čierna zrenička praskla od napätia a rozlieva na náš biely svet moju spaľujúcu horkosť. Prsia mi sťahuje potláčaný vzlykot a zdola, spod nôh, cez chodidlá, hore žilami na nohách, ma celú - skrz-naskrz - preniká ono.

Kalendárka na rok 2009 pre každú ženu...

Švajčiarskej spisovateľke Aglaji Veteranyi (1962 Bukurešť – 2002 Zürich) vyšiel počas života samostatne len knižný debut Prečo sa dieťa varí v kaši (v slovenčine vydal 2005 Aspekt). Na románe Polica posledných vydýchnutí začala autorka pracovať už pred vyjdením svojej úspešnej prvotiny, kniha však vyšla až po autorkinej smrti. Jej leitmotívom sú opäť vzťahy k priateľom a príbuzným – kniha je svojskou poctou milovanej tete.

Novela s podtitulom Mor(t)alitka čerpá zo zákulisia literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom. Predovšetkým je však o násilí ukrytom v slove, v zobrazovaní. Ak sa v literatúre stáva z poníženia ženy verejná vec "duchovnej kultúry", nemusí to zostať vždy bez dôsledkov. Tak je to aspoň v tejto malej detektívke, ktorá je zároveň aj zlomyseľnou ponáškou na "vznešenú" literatúru.Ukážka:Kam odišiel? Ako odišiel, veď nikam nešiel, sedel na večierku, čítalo sa z jeho knihy, ktorú zároveň aj krstili, oslavoval, Beáta tam bola tiež,len nie do konca, a teraz sa tešila, že mu zavolá ... Ako to, že odišiel ... navždy ... prečo ... kam ...? Beáta sleduje písmenká, ktoré oznamujú Viliamovu náhlu a tragickú smrť. Nič konkrétne. Ako to, že zomre l? Zavolá mu.

Aspekty násilia páchaného na ženách Druhý zväzok série Aspekty je logickým pokračovaním aktivít feministického vzdelávacieho a publikačného projektu Aspekt. Piata žena vychádza ako súčasť kampane piata žena. Obsahuje informačný a argumentačný materiál, faktografické údaje o rozšírenosti násilia na ženách, mýty a stereotypy, ktoré zahmlievajú podstatu tohto druhu násilia a znemožňujú, aby sa tie, čo toto násilie prežívajú, domohli svojich občianskych a ľudských práv. Publikácia Piata žena aj kampaň piata žena chcú predovšetkým násilie páchané na ženách jasne pomenovať a ukázať, že toto násilie nie je problémom jednotlivých žien, ale štruktúrnym javom, ktorý spoločnosť nemôže ďalej tolerovať.

Zábavná a múdra knižka (nielen) pre mladšie teenagerky. Justínka, ktorú častejšie volajú Sojka, sa díva na svet a vidí v ňom kadečo. A aj nad tým premýšľa. Do jej úvah sem-tam vplynú Juráňovej krátke a jadrné interpretácie známych ľudových rozprávok. Ukážka: Karkulka bola celá zmätená a opýtala sa ho: A už nepoľujete na vlka? Horár vyceril zuby a narástol mu chvost. Zamával ním a zrazu to bol vlk. Karkulka skoro zomrela od strachu. Ňufi! zakričala, ale Ňufiho nebolo. Vlk sa oblizol a ľudským hlasom povedal: A čo keby som ťa od samej lásky zjedol? Karkulka mu na to trasúcim sa hláskom povedala: A čo ak som nestráviteľná?

Ako prezrádza názov knižky, hlavnými hrdinkami sú baby, tri neobyčajné baby s neobyčajnými schopnosťami. „My sme tri, tri sestry ježibabky, svet je na nás veru krátky, abra dabra fuk, nikomu ani muk.“ Na novobabom sídlisku sa im i v ten najobyčajnejší deň darí riešiť neobyčajnú kopu problémov, s ktorými si často nevedia rady rodičia, ani deti, ani starí otcovia a staré mamy, ba ani starosta. A ešte k tomu sa aj dokážu tváriť, že ony nič, ony mačky, čo len tak sliedia po kontajneroch.

Ako prezrádza názov knižky, hlavnými hrdinkami sú baby, tri neobyčajné baby s neobyčajnými schopnosťami. „My sme tri, tri sestry ježibabky, svet je na nás veru krátky, abra dabra fuk, nikomu ani muk.“ Na novobabom sídlisku sa im i v ten najobyčajnejší deň darí riešiť neobyčajnú kopu problémov, s ktorými si často nevedia rady rodičia, ani deti, ani starí otcovia a staré mamy, ba ani starosta. A ešte k tomu sa aj dokážu tváriť, že ony nič, ony mačky, čo len tak sliedia po kontajneroch.

V roku 1791 Olympe de Gouges skoncipovala Deklaráciu práv ženy a občianky. Reagovala ňou na Deklaráciu práv človeka a občana, ktorú vyhlásila Francúzska revolúcia (1789). O dva roky hlava Olympe de Gouges padla pod gilotínou. Cesta k volebnému právu bola pre ženy dlhá, trpká a neraz aj krvavá. Tie, ktoré sa na ňu vydali, sa stali terčom znevažovania, nenávisti a posmechu. Slovo sufražetka dodnes funguje ako nadávka, a pritom len označuje ženu, ktorá sa zasadzuje za volebné právo žien. Gilotína vyšla z módy, dnes sa používajú jemnejšie (?) prostriedky. Sklený strop účinne drží ženské hlavy patrične nízko a tlmí ženské hlasy. Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky je publikácia, ktorej témou je situáciu žien vo vzťahu k moci a politike. Dokumenty, úvahy a štúdie sú rozdelené do šiestich častí: Čísla (sociologické a štatistické údaje o Slovensku a Čechách), Volebné právo (z histórie zápasu žien o ženské ľudské práva), Obrazy (obrazy ženskosti ako symboly štátu), Osobné je politické (rozhovory s politicky aktívnymi ženami), Verejné a súkromné (neplatená práca žien, kariéry a bariéry, rodina a trh...), City a štruktúry (zakázaná nenávisť, prečo sa ženy boja úspechu, nedôvera medzi pohlaviami, o sebaúcte, láska ako politická prax...). Fotografie a výroky slávnych žien vnášajú do knihy sviežu iróniu a výstižne dokumentujú pohľad spoločnosti na ženu.