Aspekt

Každý človek má právo sám rozhodnúť o tom, kedy, ako a kto sa ho dotkne. Aj deti majú právo na vlastné telo a jeho hranice. V knižke je aj poučený príhovor pre rodičov o tom, ako môžu podporovať silu a dôveru svojho dieťaťa vo vlastné pocity. Spolu s knižkou Pusinky nie sú na rozkaz je prvou publikáciou, ktorá aktívne pomáha chrániť deti pred sexuálnym zneužívaním.

Jeden z najlepších románov slávnej kanadskej spisovateľky. Je napísaný priam bestsellerovým štýlom, ale jeho hĺbka, šírka a bohatstvo ho radia medzi veľdiela literatúry 20. storočia. Životy troch žien, osudovo prepletené záhadnou existenciou ďalšej ženy, sa odvíjajú ako fascinujúci širokouhlý film. Ukážka: O chvíľu sa Roz pristihne pri tom, že drží v ruke prázdny tanier a čuduje sa, prečo na ňom už nič nie je. Stojí v pivnici, v starej časti, v tej, ktorú nedala nikdy prerobiť. Je to sklad s dlažbou z liateho betónu, nad hlavou jej visia pavučiny. Zvyšky Mitchovej kolekcie vín sú uložené v jednom kúte: Nie sú to jeho najlepšie značky, tie najlepšie si vzal so sebou, keď zdrhol. Zrejme ich vypili spolu so Zeniou. Roz sa odvtedy nedotkla ani jednej fľaše, čo tu zostala, jednoducho nemohla. A nevládze ich ani vyhodiť. Tu dolu sú aj niektoré z Mitchových starých kníh: jeho staré skriptá z čias, keď študoval právo, knihy Josepha Conrada, príručky, ako riadiť jachtu. Chudáčik, tie svoje loďky skutočne miloval. Naozaj si o sebe myslel, že v hĺbke duše je námorníkom, hoci vždy, keď sa niekam vybrali na lodi, im niečo skapalo. Súčiastka v motore alebo niečo iné, nabetón, a Roz sa nikdy nedonútila hovoriť prova a kormidlo, ale vždy iba vpredu a vzadu. Vidí samu seba, ako stojí na jednej z tých lodí, musela to byť Rosalinda, tá prvá, čo pomenoval po nej, nos sa jej šúpe od slnka, na ramenách sa jej urobili pehy, na hlave má nabok narazenú Mitchovu šiltovku a máva na neho nejakým hasákom alebo francúzskym kľúčom: Je to tento, zlatko?, kým loď sa neodvratne blíži k skalnatému útesu - kde to bolo? Horné jazero? A Mitch, nahnutý nad motorom, lapá po dychu a nadáva. Bola to sranda? Určite nie. No aj tak by teraz bola radšej tam ako tu.

Znásilniť možno len ženu. Tak to stojí v zákone. Muža možno len potrestať. Alebo ponížiť. Tova si však vymyslí svojráznu odplatu. A potom zažije šok. A ešte jeden. Úsporný prvoplánový príbeh má hlboké podložie; núti zamyslieť sa nad vecami, ktoré by mali fungovať inak... Zo švédčiny preložila Jarmila Cihová Ukážka: Tova zastoná, spadne na dlážku no hoci nakope, nemá šancu a zrazu ju premkne strach. Všeličo sa je dostalo do uší. Počula o šialencovi vo Vanda. Hlavu obete rozmliaždil tupým pred metom a tele ukryl niekde v kroví. Vtedy sa vzdá. Pokúša sa nemyslieť na to. Zabudnúť, kde je. A čo robí. Je však ťažké zabudnúť na to, čo muž hovorí. Celý čas chrlí zo seba hnusné, obscénne slová, slová, ktoré jakživ nepočula. Alebo si ich len myslela, potajomky a v najhlbšom vnútri. Tvrdí, že ženy chcú byť znásilnené. Že z toho majú pôžitok. Že sa im páči, keď ich pevne priviažu s roztiahnutými nohami a bijú. Určite to nevie nik nevie lepšie ako on, chlap s býčou šijou, zarastenou hruďou a údom ako hríb, najhrubší je pri koreni. A je taký krátky, pomyslí si Tova triumfálne. Najkratší vták, akého som videla. Nijakej žene neprinesie pôžitok. Je lož, že nezáleží na tom, aký je dlhý alebo hrubý. Rozhodne by nemal byť krátky a najhrubší pri koreni a jeho úbohý tenký koniec by sa nemal tak smiešne krútiť. Opakuje si to stále dokola. Hovorí si to do taktu s odpornou vulgárnou muzikou, ktorá ju zaplavuje, dingylingydongdingydong krátkyúbohývtákúbohývták

Tisíckrát som už chcela odísť ak toto opíjanie nebude posledné tak odídem ak jeho zúrivosť zasiahne aj deti tak odídem aj začne ešte aj klamať tak odídem ak to už deti nebudú môcť vydržať vtedy budem musieť Všetko sa to stalo. A predsa som neodišla Prečo?

Vymaľovanka pre deti má veľké poslanie - je jedinečným príspevkom k prevencii sexuálneho zneužívania detí. Jasným a názorným spôsobom pomenúva isté situácie, aby si dieťa mohlo uvedomiť hranice svojho tela. A je to aj knižka pre dospelých, aby si uvedomili, kde sú hranice výchovy k poslušnosti voči autoritám.

Autorka je filozofka a sociologička, univerzitná profesorka. Jej kniha, v ktorej skúma, či je materská láska vrodeným inštinktom, alebo spoločensky ovplyvniteľným vzťahom, vyvolala búrlivú reakciu. Posvätnosť materskej lásky sa dodnes chápe ako čosi nedotknuteľné, aj keď exkurz do histórie - ani nie takej dávnej - ukazuje trocha iný obraz. Ukážka: Aký je to inštinkt, ak sa u jedných žien prejavuje a u druhých nie? Treba všetky ženy, ktoré ho nepoznajú, pokladať za abnormálne? A čo si myslieť o patologickom správaní, ktoré sa týka toľkých žien rozličného stavu a pretrváva storočia? Tak dlho sa hovorilo o materskej láske ako o inštinkte, až sme boli ochotní uveriť, že toto správanie je súčasťou ženskej povahy bez ohľadu na dobu a prostredie, ktoré ženu obklopuje. V našich predstavách každá žena-matka nachádza v sebe všetky odpovede súvisiace s jej novým údelom. Akoby vopred utvorená, automatická a nevyhnutná činnosť čakala len na príležitosť, aby sa uplatnila. Keďže plodenie je prirodzené, ľudia si predstavujú, že biologickému a fyziologickému javu tehotenstva musí zodpovedať predurčené materské správanie.

Príručka pre matky a otcov Z nemčiny preložila a upravila Jana Cviková Prvá príručka na Slovensku pre matky a otcov o sexuálnom zneužívaní detí, jeho príčinách, prejavoch, ale najmä o možnostiach prevencie, ako aj o tom, čo robiť, keď sa niečo také stane dcére alebo synovi. Milí rodičia! Mnohí z nás sa obávajú, že niekto cudzí unesie a sexuálne zneužije naše dieťa. Správy o takýchto prípadoch v novinách vyvolávajú strach a pocit bezmocnosti. Matky a otcovia, a vôbec všetci dospelí však môžu urobiť veľa pre ochranu dievčat a chlapcov pred sexuálnym zneužívaním. Táto príručka obsahuje základné informácie o sexuálnom zneužívaní a jeho prevencii, ktoré vychádzajú z dlhoročných skúseností s touto problematikou v Nemecku.

Predčasne zosnulá autorka bola jednou z najvýznamnejších spisovateliek píšucich po nemecky. Narodila sa v Prahe, aj román Ujma začala písať po česky, ale dokončila ho po nemecky. Rezonuje v ňom skúsenosť života v totalitnej Prahe, vnímaná cez príbeh študentky, ktorá patriarchálny útlak zažije doslova na vlastnej koži. Bohatstvo polotieňov a precízna štruktúra robia z tohto rozsahom neveľkého diela literárny skvost. Ukážka: Nechajte ma! Nechajte ma! Vykrúca sa mu z objatia, pokúša sa odtiahnuť si jeho ruky z pŕs, ale policajt stojí tesne za ňou a nenechá sa odtisnúť. Silno sa na ňu tlačí bruchom, dýcha jej na krk a naráža do nej panvou s tvrdou gučou, ktorú sa jej pokúša vsunúť ďalej medzi nohy. Nie, pustite ma, pustite ma! Dievča už nemyslí na vykoľajenú električku, na zrazených chodcov, teraz sa zúfalo bráni, vzpiera sa tlaku. Pomoc, pomoc! kričí váhavo, hlasnejšie sa neodvažuje kričať, je jej to strašne trápne.

Francúzska filozofka a sociologička v tejto knihe skúma mimoriadne aktuálnu otázku: Ako sa rodí mužská identita, ako sa predstavy o tomto procese menia v kultúrach aj v čase. Dnes, keď zo scény odchádza postava patriarchu, si muži musia prehodnotiť svoju úlohu otca a na ňu nadväzujúcu predstavu o mužnosti. Ukážka: Pokým ženy budú rodiť mužov a XY sa bude vyvíjať v lone XX, muž bude vždy vyrastať i niečo dlhšie a ťažšie ako žena. Presvedčíme sa o tom, ak si v mysli postavíme opačnú hypotézu: ako by vyzeral ženský osud, keby ženy pochádzali z mužského lona? Keď si muži uvedomili túto prirodzenú nevýhodu, vymysleli si odvážne poňatý kultúrny liek: patriarchát. Dnes, keď sa ukazuje, že nastal čas rozlúčky s patriarchom, musia prehodnotiť úlohu otca a na ňu nadväzujúcu mužnosť. Ženy sa so zatajeným dychom a nehou prizerajú tejto premene ...

Výber z próz originálnej ruskej spisovateľky prináša šesť poviedok. Fantazijný svet, snový aj groteskný, s temnými podtónmi a presahmi do magických dimenzií. Témy, nápady, myšlienky Niny Sadur nezmazateľne ovplyvnilo jej detstvo strávené na Sibíri, kontakt s prírodou a magickým svetom ľudí, ktorí sú s ňou úzko previazaní. Ukážka: Zase o Márii! Zase o tom ksichte! Mimovoľne modriem. Dívam sa na svoj odraz: som modrá, ústa mám čierne a oči šialene čierne. A bývali sivé. To čierna zrenička praskla od napätia a rozlieva na náš biely svet moju spaľujúcu horkosť. Prsia mi sťahuje potláčaný vzlykot a zdola, spod nôh, cez chodidlá, hore žilami na nohách, ma celú - skrz-naskrz - preniká ono.

Je to príbeh, ktorý napísal život. Pretože však život nevie písať, podujala som sa na túto úlohu sama. Príbeh je pravdivý, taký pravdivý, ako len môže byť príbeh, ktorý rozpráva jedna jediná osoba. Všetkých čítaniachtivých však musím výslovne varovať: Príbeh sa rozpovie rýchlo, ale to najdôležitejšie je medzi riadkami.

Ako sú obrazy krásy zneužívané proti ženám Je krása objektívnou kvalitou? Koho sa vlastne týka? Prečo sa týka predovšetkým žien? Aké sú jej kritériá? Aké súvislosti existujú medzi krásou a prácou, kultúrou, náboženstvom, sexom, hladom a násilím? To sú otázky, ktoré kladie kniha americkej feministickej autorky Naomi Wolf. Mýtus krásy sa stal bestsellerom doma i v zahraničí. Ukážka: Mýtus krásy nám navráva, že kvalita zvaná krása objektívne a univerzálne existuje. Ženy ju musia chcieť stelesňovať a muži musia chcieť vlastniť ženy, ktoré ju stelesňujú. Toto stelesňovanie je imperatívom pre ženy, a nie pre mužov. Je to stav nevyhnutný a prirodzený, pretože je daný biológiou, sexualitou a evolúciou: Silní muži bojujú o krásne ženy a krásne ženy sú úspešnejšie v reprodukcii. Krása žien musí korelovať s ich plodnosťou, a keďže tento systém je založený na sexuálnom výbere, je nevyhnutný a nemenný. Nič z toho nie je pravda.

Novela s podtitulom Mor(t)alitka čerpá zo zákulisia literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom. Predovšetkým je však o násilí ukrytom v slove, v zobrazovaní. Ak sa v literatúre stáva z poníženia ženy verejná vec "duchovnej kultúry", nemusí to zostať vždy bez dôsledkov. Tak je to aspoň v tejto malej detektívke, ktorá je zároveň aj zlomyseľnou ponáškou na "vznešenú" literatúru.Ukážka:Kam odišiel? Ako odišiel, veď nikam nešiel, sedel na večierku, čítalo sa z jeho knihy, ktorú zároveň aj krstili, oslavoval, Beáta tam bola tiež,len nie do konca, a teraz sa tešila, že mu zavolá ... Ako to, že odišiel ... navždy ... prečo ... kam ...? Beáta sleduje písmenká, ktoré oznamujú Viliamovu náhlu a tragickú smrť. Nič konkrétne. Ako to, že zomre l? Zavolá mu.