Aspekt strana 2 z 14

Austrálska feministická filozofka a politologička skúma podstatu sociálnej zmluvy a pomenúva jej doposiaľ nerozpoznanú, ale veľmi významnú súčasť - sexuálnu zmluvu, čiže zmluvu upravujúcu zdanlivo prirodzené vzťahy medzi pohlaviami. Autorka odhaľuje podstatu sexuálnej zmluvy, jej fungovanie v spoločnosti, bratské putá súdržnosti medzi mužmi, spôsob, akým funguje v spoločnosti manželská zmluva, a nanovo skúma aj podstatu prostitúcie. A napokon, v celom kontexte knihy zisťuje, prečo sa v modernej občianskej spoločnosti všetci muži považujú za dosť dobrých na to, aby mohli byť pánmi žien. Ukážka: Jedno staré anarchistické heslo hovorí, že žiadny človek nie je taký dobrý, aby mohol byť pánom iného človeka. Je to obdivuhodná myšlienka, toto heslo však nič nehovorí o jednom kľúčovom momente. V modernej spoločnosti sa všetci muži považujú za dosť dobrých na to, aby mohli byť pánmi žien.

Román Nebezpečné známosti priniesol svojmu autorovi, francúzskemu spisovateľovi de Laclosovi povesť libertína a cynika. Hlavná hrdinka, mondénna kráska z vysokej spoločnosti, je odvtedy prototypom chladnej a vypočítavej beštie. Hella S. Haasse, súčasná holandská spisovateľka, využila fakt, že na konci originálu markíza de Merteuil utiekla do Holandska, a svojrázne rozvíja jej ďalšie osudy. Vedie so slávnou románovou postavou (ktorá sa stala aj hrdinkou Formanovho filmu Valmont) korešpondenciu, v ktorej prebleskuje minulosť, a zároveň aj dnešný pohľad na niekdajšiu spoločnosť, jej atmosféru a vyprázdnené vzťahy medzi mužmi a ženami. Ukážka: Sama seba sa pýtam, či je pre ženu možné vydobyť si miesto v análoch dejín inak než tým, že šokuje svojich súčasníkov. Žena, ktorá chce, aby si ju zapamätali, sa zrejme musí správať nápadne, dokonca aj keď sa tým odchyľuje od normy. Dobré ženy z dejín sú bezmenné, inými slovami, nevyskytujú sa v kronikách, iba ak ich vyhlásili za sväté, tak ako Alžbetu Durínsku, alebo pokiaľ boli matkami svätcov či slávnych mužov, ako napríklad Monika, matka Svätého Augustína, alebo Helena, ktorá darovala život Konštantínovi Veľkému (a ako sa traduje, objavila miesto, kde stál Kríž) alebo boli družkami hrdinov a kráľov a to najlepšie, čo o nich možno povedať, sa zhoduje s obsahom známych veršov o bitke pri Maratóne, venovaných Lakedaemončanom, totiž že poslúchali zákony. Ak má žena rozum a silnú vôľu (a pritom jej nápadne chýba bežná príťažlivosť nášho pohlavia), vtedy ju chvália, no pochybujú o jej ženskosti.

Etela Farkašová vo svojej najnovšej próze skúma vzťah dcéry k matke, resp. matky k dcére. Fascinujúcou mikrokresbou odkrýva netušené rozmery vzťahu pokladaného spravidla za bezproblémový. Listy (matke) sprítomňujú veľmi aktuálnu tému hlbokej opustenosti vo vzťahu s (biologicky) najbližším človekom a večnú túžbu po niekom, „kto by mi mohol dobre rozumieť, a predsa by som to nebola ja“. Ukážka: Dnes sa mi otvoril blok presne pri liste o zrkadlách, nanovo ožili vo mne spomienky na všetky moje zrkadlové komplexy, ak by si si raz niekedy predsa len prečítala tento dlhý list, možno by si si aj ty v tejto súvislosti spomenula ešte na niečo, napríklad na to, ako nerada som chodievala k fotografovi, ako som priam nenávidela návštevy v ateliéri, kam si ma ty vypravovala vo všetkej tej hroznej paráde, ktorú si na mňa násilne ponavliekala, a aj so svojimi nemennými ponaučeniami (len sa, prosím ťa, usmievaj, pristane ti taký malý úsmev, nie priveľmi široký, ktorý by ti odhalil ďasná, len celkom maličký úsmev, daj si na tom záležať).

Spoločné vydanie s Občianskym združením Pro Familia Politické zajatie vo všeobecnosti vnímame a registrujeme, kým domáce zajatie, v ktorom trpia ženy a deti, veľmi často nevidíme. Hovorí sa, že dom muža je jeho hradom. Iba výnimočne sa však berie do úvahy, že ten istý dom môže byť pre ženy a deti väzením. V prípadoch domáceho zajatia sa zväčša nevyskytujú fyzické bariéry, ktoré by väznenej obeti bránili ujsť. Väčšina domácností, dokonca ani tie najdespotickejšie, nemajú zamrežované okná a ploty z ostnatého drôtu. Ženy a deti nebývajú bežne pripútané reťazami, hoci aj toto sa v skutočnosti vyskytuje oveľa častejšie, než by sme si mysleli. Bariéry, ktoré bránia obetiam uniknúť, sú väčšinou neviditeľné. No aj tak sú mimoriadne silné a pre obete často neprekonateľné.

V roku 1791 Olympe de Gouges skoncipovala Deklaráciu práv ženy a občianky. Reagovala ňou na Deklaráciu práv človeka a občana, ktorú vyhlásila Francúzska revolúcia (1789). O dva roky hlava Olympe de Gouges padla pod gilotínou. Cesta k volebnému právu bola pre ženy dlhá, trpká a neraz aj krvavá. Tie, ktoré sa na ňu vydali, sa stali terčom znevažovania, nenávisti a posmechu. Slovo sufražetka dodnes funguje ako nadávka, a pritom len označuje ženu, ktorá sa zasadzuje za volebné právo žien. Gilotína vyšla z módy, dnes sa používajú jemnejšie (?) prostriedky. Sklený strop účinne drží ženské hlavy patrične nízko a tlmí ženské hlasy. Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky je publikácia, ktorej témou je situáciu žien vo vzťahu k moci a politike. Dokumenty, úvahy a štúdie sú rozdelené do šiestich častí: Čísla (sociologické a štatistické údaje o Slovensku a Čechách), Volebné právo (z histórie zápasu žien o ženské ľudské práva), Obrazy (obrazy ženskosti ako symboly štátu), Osobné je politické (rozhovory s politicky aktívnymi ženami), Verejné a súkromné (neplatená práca žien, kariéry a bariéry, rodina a trh...), City a štruktúry (zakázaná nenávisť, prečo sa ženy boja úspechu, nedôvera medzi pohlaviami, o sebaúcte, láska ako politická prax...). Fotografie a výroky slávnych žien vnášajú do knihy sviežu iróniu a výstižne dokumentujú pohľad spoločnosti na ženu.

Zábavná a múdra knižka (nielen) pre mladšie teenagerky. Justínka, ktorú častejšie volajú Sojka, sa díva na svet a vidí v ňom kadečo. A aj nad tým premýšľa. Do jej úvah sem-tam vplynú Juráňovej krátke a jadrné interpretácie známych ľudových rozprávok. Ukážka: Karkulka bola celá zmätená a opýtala sa ho: A už nepoľujete na vlka? Horár vyceril zuby a narástol mu chvost. Zamával ním a zrazu to bol vlk. Karkulka skoro zomrela od strachu. Ňufi! zakričala, ale Ňufiho nebolo. Vlk sa oblizol a ľudským hlasom povedal: A čo keby som ťa od samej lásky zjedol? Karkulka mu na to trasúcim sa hláskom povedala: A čo ak som nestráviteľná?

Bubliny jsou další z řady knížek pro děti, které srozumitelným a inspirativním způsobem dětem pomáhají uvědomit si své hranice a tím respektovat hranice jiných - lidí, ale i zvířat a věcí. Bubliny malým čtenářům vyprávějí, ptají se a apod. rozum i fantazii.

Postoje Slovenky, ktorá v roku 1968 emigrovala do Švajčiarska, hlboko ovplyvnila „dvojdomosť“ života v emigrácii. Vo svojich literárnych reportážach predkladá blahobytnej spoločnosti správy o krvavých udalostiach v Čečensku či na Balkáne, ako prozaička fascinuje zmyslom pre detail, ktorý podenkovosť každodennosti mení na literárny zážitok. Knižka prináša výber textov od jej prvotiny z roku 1981 až podnes. Paríž je v podstate pre mňa ako Bratislava. Som tu doma a som tu cudzia. Niečo viem a niečo neviem. Správam sa všade rovnako, lebo nezávisím od miesta. Iba mením reči.

Knižka pre lesbickú, gejskú a bisexuálnu mládež a jej spojencov Aj podľa najnižšieho odhadu žije na Slovensku vyše 200 000 gejov a lesieb. Majú rodičov, súrodencov, priateľov, priateľky, učiteľky, duchovných, kolegov a susedov. A všetci narážajú na bariéry nepochopenia a diskriminácie. Knižka Láska je láska prispieva k prekonávaniu týchto zbytočných bariér. Veď všetci ľudia majú právo milovať kohokoľvek, koho si vyberú, a žiť plnohodnotný a uspokojivý život v bezpečí.

Prozaická prvotina mladej, sviežo drzej, literárne invenčnej, pankoidnej, feministickej a vôbec fantastickej autorky. Uršuľa Kovalyk sa narodila v roku 1969 na východnom Slovensku. Ukončila strednú zdravotnícku školu, ale v zdravotníctve nikdy nepracovala. Vystriedala viacero zamestnaní, momentálne pracuje v ženskej mimovládnej organizácii, ktorá sa zaoberá ľudskými právami žien. Študuje sociálnu prácu žije v Košiciach. Píše poéziu a prózu. Publikovala časopisecky v Kavárna A.F.F.A, dve z jej poviedok vyšli v časopise Aspekt. V literárnej súťaži Poviedka 2001 získala cenu internetového časopisu Inzine. Kniha Neverné ženy neznášajú vajíčka je jej knižnou prvotinou. Ukážka: Spočiatku to bolo zábavné. Všetko je na začiatku zábavné. Kupovanie hrnčekov na trhu. S malým srdiečkom uprostred. Kde budú záclony a kde kvetináč. Prečo modrá a nie červená. Žiarlivostné scény, ktoré zo začiatku vyzerali smiešne. Ale keď som sa v jedno ráno zobudila s tehotným bruchom a dívala sa na muža, ktorý spí vedľa mňa, došlo mi to. „Na celý život“ a „ty si moja víla“. Došlo mi to, keď sa opýtal, prečo nemáme doma horčicu a kedy už niečo normálne uvarím. A odrazu sranda prestala.

Slávna a trochu škandalózna rakúska spisovateľka v tejto próze neľútostne vypreparovala štruktúru života rakúskeho vidieka. Idylická krása kraja sa vyskytuje len na prvej a poslednej strane - všetko ostatné je o ľuďoch, ktorí majú celkom iné starosti, túžby a ciele, než aby sa starali o niečo nezištné, duchapovznášajúce. Akú má v tomto svete podobu láska, aký osud čaká ženy a ich dcéry, to sa dozvedáme na príklade Brigitty a Pauly. Preklad získal Cenu Zory Jesenskej

Ženy boli často v histórii predmetom výmenného obchodu medzi mužmi. A hoci nastala doba, ktorá rovnosť žien a mužov považuje za legislatívne samozrejmú, ešte stále možno ženy predávať — legálne (v reklame) i nelegálne (na nútenú prostitúciu). Táto publikácia, ktorá nadväzuje na Ružový a modrý svet rodových stereotypov, prináša pestrý textový i obrazový materiál o tom, ako sa žena stáva tovarom, ale aj o tom, ako sa tomu — najmä v pedagogickej praxi — dá predchádzať.

Hororový názov prechádza knižkou ako leitmotív napodiv, príbeh o uvarenom dieťati má odviesť pozornosť malej rozprávačky od ešte väčšieho hororu – od toho, že mama artistka denne visí v kopule cirkusového stanu za vlasy a žongluje. „Naivné“ detské rozprávanie o svete a živote v ňom stojí na veľmi zrelých myšlienkach vyjadrených precíznou umeleckou formou, ktorá rytmickou stavbou a motivickou prácou pripomína hudobnú skladbu. Nie je to autobiografia, hoci autorka, pôvodom z Rumunska a píšuca po nemecky, mnohé z toho, čo opisuje, zažila na vlastnej koži. Ukážka: Hovorí boh cudzími jazykmi? Rozumie aj cudzincom? Alebo v malých sklenených kabínach sedia anjeli a prekladajú? A NAOZAJ JE V NEBI CIRKUS?

V literárnej podobe filmového scenára Mandolína stavia na romantickom kontrapunkte tela a ducha, zmyselnosti a duchovnosti. Princíp „svetla a temnoty“ pokračuje v Nočnej samovrave, a „deň a noc“ sprevádza aj Popríbehy o nevšedných stretnutiach a útržkoch z korešpondencie so svetom, ktoré sa príbehmi stávajú až dodatočne tým, že sa stali hodnými zaznamenania. Bodnárová nás nenechá ľahostajnými ani nás celkom nevydá napospas melanchólii - pevnou rukou literarizácie nás pridrží nad okrajom čitateľskej a ľudskej priepasti.

Správa o umieraní matky nie je veľmi rozšírenou literárnou témou. Slovenská filozofka a spisovateľka sa ňou pokúša zvládnuť dlhé a bolestné odchádzanie blízkeho človeka. Jej „správa“ v procese písania košatie a prináša plastický obraz matky a jej života, ako aj dobového a geografického kontextu, v ktorom sa odohrával.