Aspekt strana 3 z 18

Román Slavenky Drakulić Obžalovaná je sondou do problematiky násilia. Skutočnosť, že rozprávačkou i hlavnou postavou je žena, ktorá zabila svoju matku, vieme od začiatku príbehu. Obžalovaná je už sama matkou malej dcéry. Počas súdneho procesu, v ktorom sa odmieta brániť a čokoľvek vysvetľovať, necháva plynúť svoj prúd spomienok: na svoje detstvo, na svoju rodinu a na to ako rástla, dospievala, našla si partnera, porodila dcéru. Na súdnom pojednávaní mlčí, prijíma vinu za svoj skutok a odmieta vysvetľovať svoje motívy. V plynutí spomienok však prerozprávava svoj život od útleho detstva, vysvetľuje dôvody motívy svojho konania, obviňuje i ospravedlňuje matku, ktorá bola tiež obeťou týrania vo svojej rodine. Spomínanie v prvej osobe sa strieda so zábleskami spomienok z detstva, ktoré osvetľujú život hlavnej postavy i ďalších – jej matky, otca, starých rodičov. Matkovražda zostáva pre vonkajší svet nevysvetlenou a nevysvetliteľnou. Vo vnútornom monológu však hlavná postava svoj čin dokonale objasňuje hoci ho neospravedlňuje, berie zaň plnú zodpovednosť, no priamo i nepriamo poukazuje i na zodpovednosť tých, ktorí spravodlivosti v súdnej sieni navždy unikli a zostali nepoznaní i nepotrestaní. Autorka cez krutý osud ženy – vrahyne zobrazuje a analyzuje kruh násilia, ktorý práve ona tragicky uzatvára, aby už nemohol pokračovať.

Rozprávačka v poradí druhej knižne vydanej prózy Eleny Elekovej vidí svet cez farby všedných existenciálnych situácií – dúhové odtiene krvi, fialový sneh, nezávislú a nekompromisnú bielu nemocnice, v ktorej pracuje. Jej zápachu čelí vôňou začiatku i konca ľudského života: „Ale detstvo i staroba majú naozaj jedinečnú, sebe vlastnú vôňu. A netýka sa plienok. Ibaže v nemocnici ju prekrývajú práve tie výlučky; jedna z vecí, na ktoré som si ťažko zvykala. Ešte i teraz mám so svojím citlivým nosom občas problém, preto si tuho škrobím uniformu levanduľovým škrobom. Levanduľa vraj upokojuje.“ Vlastným i cudzím očakávaniam voči svojmu životu zasa vzdoruje pokojným úsmevom: „Žijem si ako stará dievka a niekedy, občas, chvíľkami aj ako slobodná.“ Ako vášnivá čitateľka vo svojich tridsiatich deviatich rokoch už vie, že život sa odohráva skôr v útržkoch než v klenutých veľkých príbehoch.

"Literárny vedec Derek Rebro využíva v monografickej práci Jej mesto v jeho svete? rod ako analytickú kategóriu, aby z dosiaľ nezohľadňovaných východísk preskúmal zložité vzťahy urbánneho a rustikálneho vo vybraných zbierkach Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča. Už vo svojej prvej literárnovednej monografii s výrečným názvom Ženy píšu Poéziu, muži tiež ponúkol autor feministickými teóriami dotované interpretácie tvorby šiestich súčasných slovenských poetiek, pričom sa sústredil na inovatívne spôsoby, ktorými sa vpisujú do androcentrického jazyka. Jednou z týchto autoriek bola Lýdia Vadkerti-Gavorníková, ku ktorej dielu sa v iných súvislostiach vracia aj vo svojej novej knihe." Píše o knihe Jej mesto v jeho svete? Jana Cviková.

Popularizačná príručka o praxi a teórii feminizmu ponúka „iný pohľad“ na feminizmus. Na základe dlhoročnej skúsenosti ju na začiatku tohto tisícročia napísala charizmatická feministická čierna aktivistka a teoretička z USA bell hooks. Kniha je kritikou spoločnosti, ako aj kritikou namierenou dovnútra feministického hnutia. Pýta sa, prečo feminizmus nezaujal široké vrstvy obyvateľstva a čo dnes môžeme urobiť, aby sa to zmenilo. Autorka bell hooks ponúka neobvyklý podhľad na témy ako spiritualita, partnerstvo a manželstvo, láska, reprodukčné práva žien, práca či násilie, teda témy, ktoré sú častým predmetom rozhovorov v súkromí i vo verejnom priestore.

Z predchádzajúcej spomienkovej knihy – rozhovoru s Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov - si Jana Juráňová odniesla viacero načatých príbehov. Jeden z nich sa stal inšpiráciou pre prózu Nevybavená záležitosť. Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.

Knižný rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou, filmovou a politickou publicistkou Agnešou Kalinovou je prvou publikáciou nového radu Rozhovory ASPEKTU. Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou pútavou formou predstavuje svoj život v siedmich kapitolách: Detstvo – mladosť: 1924 – 1942; Vojna – deportácie: 1942 – 1945; Po vojne v Bratislave: 1945 – 1955; Od neslobody k slobode a späť: 1956 – 1959; Normalizácia – emigrácia: 1959 – 1978; Emigrácia: 1978 – 1990; Návraty tam a späť: 1990 – 1995. Čitateľky a čitatelia majú možnosť sledovať jej život v medzivojnovom Československu (narodila sa v Košiciach, vyrastala v Prešove, kde prežila šťastné detstvo), osudy jej široko rozvetvenej rodiny i spôsob života židovskej komunity na východnom Slovensku pred druhou svetovou vojnou. Ako študentka musela z dôvodu zákazu štúdia pre židovskú mládež opustiť školu a pred hrozbou deportácií sa ukryla v katolíckom kláštore v Budapešti. Až po vojne sa dozvedela, že rodičia a mnohí ďalší a ďalšie z rodiny zahynuli počas vojny v koncentračných táboroch. Život Kalinovej pokračuje po vojne v Bratislave. Z jej rozprávania sa dozvedáme o jej súkromí i práci v rôznych redakciách, o politickej situácii v Československu 50. rokov, o Pražskej jari, normalizácii až po vysťahovanie z Československa, život v Mníchove a návraty po roku 1990.

Z predchádzajúcej spomienkovej knihy – rozhovoru s Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov - si Jana Juráňová odniesla viacero načatých príbehov. Jeden z nich sa stal inšpiráciou pre prózu Nevybavená záležitosť. Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.

Sprítomňovanie ženskosti a mužskosti súvisí s urbánno-rustikálnym vzťahom napr. v tom zmysle, že rodovo stereotypné zobrazovanie pramení i z rustikálneho hodnotového rámca, ktorý je väčšmi spätý s tradičnými – aj morálnymi a náboženskými – hodnotami. Tento fakt sa dá vystopovať tak v zbierkach J. Mihalkoviča, ako aj L. Vadkerti-Gavorníkovej. Hrdinka veršov Vadkerti-Gavorníkovej sa nevyčleňuje len z dedinského prostredia, ale súbežne s tým aj z tradičných rodových stereotypov, ktorých stelesnením je jej matka. Lyrická subjektka (autorka) sa zároveň pokúša o uchopenie vlastnej, androcentrizmom netienenej existencie a o jej svojské zanesenie do básne. Mihalkovičove verše zas okrem tvarových kvalít spätých so ženským/urbánnym písaním prinášajú komplexnejšie vykreslenie mužskosti. Obaja napísali verše, ktoré sa v rôznych významoch vymykajú z (aj rodovej) konvencie, z dichotómií, vrátane tej urbánno-rustikálnej, a ktoré sú dodnes výzvou pre rôzne interpretačné prizmy.

Autorka vkladá výrazovo i obsahovo hutné kamienky do mozaiky individuálnych a kolektívnych identít. V každom z nich poeticky úsporne poukazuje na to, na čo spoločenské vedy potrebujú nepomerne viac slov: na rozmanitosť a protirečivosť identity ako jednej z kľúčových otázok doby.

Autorka vkladá výrazovo i obsahovo hutné kamienky do mozaiky individuálnych a kolektívnych identít. V každom z nich poeticky úsporne poukazuje na to, na čo spoločenské vedy potrebujú nepomerne viac slov: na rozmanitosť a protirečivosť identity ako jednej z kľúčových otázok doby.

ASPEKTin – natlačený výber z textov www.aspekt.sk – jar 2013 nadväzuje na predchádzajúcu publikáciu ASPEKTin, ktorá vyšla v roku 2012. Opäť prináša nereprezentatívny výber textov z rovnomenného feministického webzinu na www.aspekt.sk, ktorý pokračuje v tradícii papierového feministického kultúrneho časopisu Aspekt – prvého feministického časopisu v bývalom Československu. Texty uverejnené v natlačenom výbere pochádzajú z rokov 2009 až 2013 a prepájajú ich komentáre Baby Politickej, politické výšivky tvorivej dvojice Kundy Crew, ako aj diela Anny Daučíkovej, Evy Filovej a Lulu Mendelovej. Čo si robila v Novemberi 1989? Túto otázku položili Aspekťáčky všetkým „ženám Novembra“ pri príležitosti dvadsiateho výročia nežnej revolúcie a pripojili sa tak k podobnej výzve Ingrid Hrubaničovej. V rámci projektu „20 rokov po: rodové aspekty novej verejnosti“ boli na webovej stránke www.aspekt.sk zverejnené rôzne spomienky rôznych žien, aby zdôraznili rôzne aspekty jednej udalosti. Aj pod vplyvom diskusií o tejto kľúčovej udalosti pripravili Aspekťáčky medzičasom dve ďalšie publikácie skúmajúce aktuálne politické dianie z rodovej perspektívy. Politiky a političky priniesli štúdiu, ktorá hľadá korene dnešného nízkeho zastúpenia žien v politike už v Novembri ´89: „Realizácia a analýza naratívnych rozhovorov s aktérkami novembrových udalostí ukázali, že súčasné zaužívané diskurzy neumožňujú ženám uspokojivo a beztrestne tematizovať svoje skúsenosti a zvýznamňovať svoje činnosti, de facto ich zneviditeľňujú ako (minulé, prítomné i budúce, resp. potenciálne) politické subjektky, z čoho vyplýva nevyhnutnosť hľadať diferencované spôsoby artikulovania skúseností žien (nielen) v histórii.“ Práve týmito skúsenosťami z nežnej revolúcie otvára Baba Politická ASPEKTin, aby ďalej pokračovala článkami o spoločenských, politických, kultúrnych a vnútorných protestoch, ktoré mali a majú význam pri rozmýšľaní o demokratickej spoločnosti.

V poradí šestnásta publikácia zborníkového radu Aspekty vznikla v rámci dlhodobej spolupráce zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave s partnerskými organizáciami z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a zo Slovenskej republiky. Projekt ASPEKTU s pracovným názvom „Rodové aspekty politickej komunikácie“ nadväzuje na predchádzajúce práce, ktoré sa venovali skúmaniu politiky a rodu, predovšetkým na minuloročný súbor analýz Politiky a političky. Aspekty politickej subjektivity žien (ASPEKT 2011). Táto publikácia sa zameriava na rôzne aspekty predvolebnej kampane, jednej zo súčastí dlhodobej politickej komunikácie. V štúdii Kto je občan? Alexandra Ostertágová skúma, akým spôsobom politické strany vytvárali obraz tých, ktorým sa prihovárali. Zuzana Maďarová analyzuje v štúdii Sex, vtipy a pop rock predvolebné mítingy strán Smer-SD a SDKÚ-DS.

V poradí šestnásta publikácia zborníkového radu Aspekty vznikla v rámci dlhodobej spolupráce zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave s partnerskými organizáciami z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a zo Slovenskej republiky. Projekt ASPEKTU s pracovným názvom „Rodové aspekty politickej komunikácie“ nadväzuje na predchádzajúce práce, ktoré sa venovali skúmaniu politiky a rodu, predovšetkým na minuloročný súbor analýz Politiky a političky. Aspekty politickej subjektivity žien (ASPEKT 2011). Táto publikácia sa zameriava na rôzne aspekty predvolebnej kampane, jednej zo súčastí dlhodobej politickej komunikácie. V štúdii Kto je občan? Alexandra Ostertágová skúma, akým spôsobom politické strany vytvárali obraz tých, ktorým sa prihovárali. Zuzana Maďarová analyzuje v štúdii Sex, vtipy a pop rock predvolebné mítingy strán Smer-SD a SDKÚ-DS.

Pod žánrovým označením Mor(t)alitka sa skrýva mierne detektívna novela o zákulisí literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom, predovšetkým však o schopnosti slova – aj toho literárneho – ubližovať. Ak sa v literatúre stáva zo znásilnenia verejná vec „duchovnej kultúry“, nemusí to vždy zostať bez následkov. Kniha vychádza v druhom, upravenom vydaní. Aj táto próza prináša jedinečný ostrý rukopis a nekompromisný pozorovací talent trojnásobnej finalistky Ceny Anasoft litera, v rámci ktorej porota ocenila jej knihy Orodovnice, Žila som s Hviezdoslavom i Lásky nebeské.

„Túto knihu som prečítala doslova na jeden dych. Nenásilným spôsobom ponúka jednoduché a vkusné myšlienky o partnerských vzťahoch i živote ako takom. Každý si v nej nájde niečo pre seba. Odporúčam.“ Yvetta Azarri – Suchanská, vlasová stylistka. Nóra Ružičková (1977, Bratislava), poetka a výtvarníčka, vyštudovala maľbu a grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v súčasnosti pracuje ako odborná asistentka na Katedre intermédií a multimédií. Publikovala básnické zbierky: Mikronauti (1998, Drewo a srd), Osnova a útok (2000, Drewo a srd), Beztvárie (2004, vlastným nákladom), Parcelácia vzduchu (2007, Modrý Peter), Pobrežný výskum (kniha + autorské zvukové CD, 2009, Ars Poetica). Príležitostne sa venuje prekladaniu súčasnej nemeckej poézie (Monika Rinck, Marion Poschmann, Gerhard Falkner), knižne vyšiel preklad básnickej zbierky Moniky Rinck Uchvátené odstupy (2008, Ars Poetica).

ASPEKTin – natlačený výber z textov je nereprezentatívny výber textov z rovnomenného feministického webzinu na www.aspekt.sk, kde pokračuje v tradícii papierového feministického kultúrneho časopisu Aspekt. Texty uverejnené v natlačenom výbere pochádzajú z rokov 2005 až 2012 a prepájajú ich odkazy na výstavu Holé baby (SNG 2010) a jej sprievodné podujatia.