Aspekt strana 4 z 14

Aspekty práv a zodpovednosti Prvý zväzok série Aspekty je venovaný mimoriadne aktuálnej a politicky výbušnej téme: reprodukčným právam občianok a občanov na Slovensku. Reprodukčné práva sa týkajú zásadných práv a slobôd a súvisia s ľudskými a občianskymi právami, politikou, filozofiou, etikou, výchovou, psychológiou, vedeckým pokrokom, spoločenskými konvenciami, kultúrnymi zvyklosťami, mocenskou štruktúrou spoločnosti, kvalitou života... a ešte s mnohým iným. Tento výber dokumentov, štúdií, výskumov a beletrie vychádza z postoja otvorenosti, postoja, ktorý zastáva politické hľadisko možnosti voľby pre ženu.

Aspekty násilia páchaného na ženách Druhý zväzok série Aspekty je logickým pokračovaním aktivít feministického vzdelávacieho a publikačného projektu Aspekt. Piata žena vychádza ako súčasť kampane piata žena. Obsahuje informačný a argumentačný materiál, faktografické údaje o rozšírenosti násilia na ženách, mýty a stereotypy, ktoré zahmlievajú podstatu tohto druhu násilia a znemožňujú, aby sa tie, čo toto násilie prežívajú, domohli svojich občianskych a ľudských práv. Publikácia Piata žena aj kampaň piata žena chcú predovšetkým násilie páchané na ženách jasne pomenovať a ukázať, že toto násilie nie je problémom jednotlivých žien, ale štruktúrnym javom, ktorý spoločnosť nemôže ďalej tolerovať.

Kristína Lumiská se narodila jako žena. Žije na Slovensku, má své vzdělání, zaměstnání a přece nemůže zevšednět. násilí je pokaždé hrůzostrašným překvapením. Kolik ho ještě bude? Proč vůbec je? Skončí někdy? Kdy?

Poľskú autorku O. Tokarczuk už Európa stihla objaviť. Jej svet a štýl, ktorým ho zachytáva, je fascinujúco bohatý, a zároveň kryštálovo priezračný. Silné témy, pretavené prostriedkami magického realizmu, siahajú hlboko do nepokojného bytia kraja, ktorý je aj nám blízky – ibaže sme ho predtým nikdy takto nevideli. Ukážka: Zaplavilo ho zúfalstvo, že si s tým všetkým neporadí, že sa ocitol v tej zriedkavej situácii, z ktorej naozaj niet východiska. Pritúlil sa k drobným dievčenským prsiam a plakal. „Chcel by som, aby zomrela,“ povedal zrazu nahlas a zľakol sa svojho hlasu. Agni mu odstrčila hlavu tak, aby mu videla do tváre. Jej čisté, mladé oči mu teraz pripadali ako oči dravca. Ten pohľad odkiaľsi poznal. „Čo si to povedal? Zopakuj to.“ „Chcel by som, aby zomrela,“ zopakoval poslušne.

Dobrodružstvá Minky a jej najlepšej priateľky Pyžaminky nájdete v najnovšej knižke Jaroslavy Blažkovej pre deti. Nádherné ilustrácie Andreja Augustína umožňujú nazrieť do fantazijného sveta veselých a neobyčajných udalostí. Ukážka: Minka trochu váhavo vysadla na brko ako na koňa. A brko s ňou podletelo. „Počkaj! Počkaj!“ skríkla a načiahla sa za koženým palčiakom. Zavesila si ho na zápästie a povedala: „Už môžeme!“ Brko sa s ňou plavne vznieslo, zakrúžilo okolo izby raz, druhý raz. A na tretí sa vznieslo k plafónu. V žltej maľovke sa ukázali dvere. Minka na ne zabúchala. Pomaličky sa začali odklápať. No hore nebola kuchyňa susedov nad nimi, ale modrá letná obloha a zelená lúka.

„Čo je lesba? Lesba je vášeň všetkých žien, dovedená do explózie,“ vyhlásili Radikálne lesby v roku 1970 v New Yorku. Lesby sú dnes - v Európskej únii každopádne! - dobré občianky štátov, úspešné pracovníčky, solventné konzumentky, nedeľné návštevníčky kostola, milovníčky detí, sociálne dobre prispôsobené, verné vo svojich vzťahoch, monogamné a vydajachtivé...? Publikácia prináša kľúčové texty, zhrnutia, marginálie, kritické i vizionárske úvahy o lesbickej túžbe v kultúre, o pozíciách vzbury v mene lesbického odporu proti systémom násilia. Zoskupenie príspevkov sleduje ťažiská - lesbické komunity a politický aktivizmus, produkcia teórie a literatúra, písanie, fikcia, ktoré sú formálne zoradené do štyroch častí: n, a, ba, by. Štúdie významných mysliteliek a aktivistiek v publikácii rôznorodo pomenúvajú aspekty lesbickej existencie i queerskych identít. Aké sú spôsoby identifikácie vo vnútri komunít a ako sa ich príslušníčky prezentujú navonok (Iniciatíva Inakosť, Annamarie Jagose)? Ako s týmito obrazmi narábajú médiá (Viera Wallace-Lorencová, Diane Hamer)? Úvahy o historických premenách sexuálnych identít (Esther Newton) a právnom postihovaní diskriminácie na základe sexuálnej orientácie (Paula Jójárt, Marianna Šípošová) sú doplnené úryvkami próz známych autoriek (Gertrude Stein, Audre Lorde) a slovnou kolážou slangových výrazov pre lesby a ženy (Christina Della Giustina, Sabina Baumann).

Jana Juráňová síce s Hviezdoslavom žiť nestihla, zato našla v zaprášených archívoch a svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej, rodenej Novákovej. Náplňou života pani Hviezdoslavovej nebol nikto iný ako On, veľký básnik. „A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo. A bolo sa o čo starať.“ Uplynuli dva roky vyplnené listami, čakaním na odpoveď, premýšľaním, ako a čo odpovedať, čo napísať a čo nie. Mlčania a čakania bolo niekedy viac než všetkých listov dokopy. Ale veď kam sa ponáhľať? Keď dlho nepísal, predstavovala si ho v Senici s nejakou slečnou, ale nikdy takej predstave celkom neuverila. Nedarilo sa jej vystrašiť samu seba. Pavol bol naozaj veľký ťuťmák. Celkom sa na ňu upäl a bál sa, aby sa nevydala skôr, než sa on vráti na Oravu, lebo vek na to už mala a nebol si istý, či je pre ňu výhodné čakať práve na neho. Keď ho chcela trošku rozveseliť alebo aj podpichnúť, napísala mu, že bola na tancovačke, a on jej v ďalšom liste vyčítal, že chodí na zábavy, keď je všade naokolo toľko biedy. Vedela, že sa hnevá preto, lebo tam nemohol byť s ňou, a bieda ľudu je len zámienkou

Finalista literárnej ceny Anasoft litera 2009. Pozrite si aj ostatných nominovaných... Poetická autobiografia života a tvorby Jany Bodnárovej je chválou pomalosti: spomalených spomienok i ľudí z okraja, ktorí spomaľujú našu uháňajúcu každodennosť. Aj pri čítaní musíme spomaliť, ak si nechceme nechať ujsť niektorý z odtieňov pozvoľna plynúcej poetiky niektorého z hyperrealistických fragmentov. V autobiografiách je možno veľa tajných zón, zakázaných miest v spomienkach tela i mysle. Je to skôr pohyb medzi túžbou (konečne) hovoriť o sebe a túžbou (predsa len) nedať si vypáčiť tajnú skrinku, pretože nevieme, kto ju bude mať v rukách.

Iba baba má kamarátku – Babetu. Narodila sa (možno práve vtedy, kedy ty) v istej pôrodnici svojej mame. Má staršiu sestru a dvoch mladších bratov, otca, staré mamy, starých otcov, sesternice, bratancov, kamarátky, kamarátov, učiteľky a mnohých iných ľudí. Kým celkom vyrastie, všeličo zažije a spozná. O tom, ako objavuje svet, sa dočítate v novej knižke Jany Juráňovej.

Prvú Čítanku z nového zborníkového radu venujeme Hane Gregorovej, pretože si proti dobovej konvencii nástojčivo vydobýjala právo na vzdelanie, tvorbu, rovnocenné partnerstvo i verejné účinkovanie; zasadzovala sa za práva pre súčasníčky a žiadala uznanie pre predchodkyne. A hoci od jej smrti uplynulo päťdesiat rokov, mnohé z jej výrokov by ešte dnes na Slovensku boli neprípustne radikálnym feministickým huncútstvom: „Čo vo vzdelanom svete bolo dávno samozrejmosťou, to u nás čo len spomenúť znamenalo odvahu i obavu pred odsudzujúcou kritikou." (Spomienky) Čítanka z diela Hany Gregorovej sprítomňuje písanie žien z dôb minulých a zároveň poukazuje na mnohotvárnosť „tradičnej" ženskej roly na Slovensku. Čítankový prístup k textom nám dovolil sústrediť sa na tú dôležitú líniu v pomerne rozsiahlej tvorbe Hany Gregorovej, ktorá nás najviac zaujala, teda na reflexiu postavenia žien. Ku krbu ju posielala dobová konvencia, ku knihe ju zasa hnala túžba po odopieranom vzdelávaní. Napokon - aj nezakríknutá Hana Gregorová je súčasťou našej tradície. Knihu editorsky spracovali Jana Cviková a Jana Juráňová.

V poradí dvanásty zborník radu Aspekty vznikol v spolupráci s Nadáciou Friedricha Eberta a s jej expertkou na rodovú problematiku Barbarou Stiegler, ktorú už poznáme zo slovenského prekladu štúdie o gender mainstreamingu čiže uplatňovaní rodového hľadiska. V publikáci o spravodlivosti v rodových vzťahoch uverejňujeme štyri štúdie Barbary Stiegler k rôznym aspektom rodovej politiky a jej stratégií; hneď prvá štúdia je venovaná stratégii gender budgeting čiže rodové rozpočtovanie, ktorá je využitím princípu uplatňovania rodového hľadiska na finančnú a rozpočtovú politiku. Analýzy Barbary Stiegler, ktoré sa o. i. zaoberajú aj problematikou rodovej deľby platenej a neplatenej práce, dopĺňa štúdia rakúskej ekonómky Gabriele Michalitsch, ktorá prináša pohľad na aktuálnu finančnú a hospodársku krízu z perspektívy feministickej ekonómie.

Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru. „Páči sa mi ostať ležať a byť mŕtva, keď som sa obetovala za druhých. Škoda, že je už po vojne aj po Veľkej revolúcii a naši proletári sú slobodní. Všetko dôležité je vykonané, teraz už len musíme byť šťastní, a to je strašne ťažké.“