Aspekt strana 16 z 18

Ako prezrádza názov knižky, hlavnými hrdinkami sú baby, tri neobyčajné baby s neobyčajnými schopnosťami. „My sme tri, tri sestry ježibabky, svet je na nás veru krátky, abra dabra fuk, nikomu ani muk.“ Na novobabom sídlisku sa im i v ten najobyčajnejší deň darí riešiť neobyčajnú kopu problémov, s ktorými si často nevedia rady rodičia, ani deti, ani starí otcovia a staré mamy, ba ani starosta. A ešte k tomu sa aj dokážu tváriť, že ony nič, ony mačky, čo len tak sliedia po kontajneroch.

V roku 1791 Olympe de Gouges skoncipovala Deklaráciu práv ženy a občianky. Reagovala ňou na Deklaráciu práv človeka a občana, ktorú vyhlásila Francúzska revolúcia (1789). O dva roky hlava Olympe de Gouges padla pod gilotínou. Cesta k volebnému právu bola pre ženy dlhá, trpká a neraz aj krvavá. Tie, ktoré sa na ňu vydali, sa stali terčom znevažovania, nenávisti a posmechu. Slovo sufražetka dodnes funguje ako nadávka, a pritom len označuje ženu, ktorá sa zasadzuje za volebné právo žien. Gilotína vyšla z módy, dnes sa používajú jemnejšie (?) prostriedky. Sklený strop účinne drží ženské hlavy patrične nízko a tlmí ženské hlasy. Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky je publikácia, ktorej témou je situáciu žien vo vzťahu k moci a politike. Dokumenty, úvahy a štúdie sú rozdelené do šiestich častí: Čísla (sociologické a štatistické údaje o Slovensku a Čechách), Volebné právo (z histórie zápasu žien o ženské ľudské práva), Obrazy (obrazy ženskosti ako symboly štátu), Osobné je politické (rozhovory s politicky aktívnymi ženami), Verejné a súkromné (neplatená práca žien, kariéry a bariéry, rodina a trh...), City a štruktúry (zakázaná nenávisť, prečo sa ženy boja úspechu, nedôvera medzi pohlaviami, o sebaúcte, láska ako politická prax...). Fotografie a výroky slávnych žien vnášajú do knihy sviežu iróniu a výstižne dokumentujú pohľad spoločnosti na ženu.

Ako prezrádza názov knižky, hlavnými hrdinkami sú baby, tri neobyčajné baby s neobyčajnými schopnosťami. „My sme tri, tri sestry ježibabky, svet je na nás veru krátky, abra dabra fuk, nikomu ani muk.“ Na novobabom sídlisku sa im i v ten najobyčajnejší deň darí riešiť neobyčajnú kopu problémov, s ktorými si často nevedia rady rodičia, ani deti, ani starí otcovia a staré mamy, ba ani starosta. A ešte k tomu sa aj dokážu tváriť, že ony nič, ony mačky, čo len tak sliedia po kontajneroch.

Austrálska feministická filozofka a politologička skúma podstatu sociálnej zmluvy a pomenúva jej doposiaľ nerozpoznanú, ale veľmi významnú súčasť - sexuálnu zmluvu, čiže zmluvu upravujúcu zdanlivo prirodzené vzťahy medzi pohlaviami. Autorka odhaľuje podstatu sexuálnej zmluvy, jej fungovanie v spoločnosti, bratské putá súdržnosti medzi mužmi, spôsob, akým funguje v spoločnosti manželská zmluva, a nanovo skúma aj podstatu prostitúcie. A napokon, v celom kontexte knihy zisťuje, prečo sa v modernej občianskej spoločnosti všetci muži považujú za dosť dobrých na to, aby mohli byť pánmi žien. Ukážka: Jedno staré anarchistické heslo hovorí, že žiadny človek nie je taký dobrý, aby mohol byť pánom iného človeka. Je to obdivuhodná myšlienka, toto heslo však nič nehovorí o jednom kľúčovom momente. V modernej spoločnosti sa všetci muži považujú za dosť dobrých na to, aby mohli byť pánmi žien.

„Čo je lesba? Lesba je vášeň všetkých žien, dovedená do explózie,“ vyhlásili Radikálne lesby v roku 1970 v New Yorku. Lesby sú dnes - v Európskej únii každopádne! - dobré občianky štátov, úspešné pracovníčky, solventné konzumentky, nedeľné návštevníčky kostola, milovníčky detí, sociálne dobre prispôsobené, verné vo svojich vzťahoch, monogamné a vydajachtivé...? Publikácia prináša kľúčové texty, zhrnutia, marginálie, kritické i vizionárske úvahy o lesbickej túžbe v kultúre, o pozíciách vzbury v mene lesbického odporu proti systémom násilia. Zoskupenie príspevkov sleduje ťažiská - lesbické komunity a politický aktivizmus, produkcia teórie a literatúra, písanie, fikcia, ktoré sú formálne zoradené do štyroch častí: n, a, ba, by. Štúdie významných mysliteliek a aktivistiek v publikácii rôznorodo pomenúvajú aspekty lesbickej existencie i queerskych identít. Aké sú spôsoby identifikácie vo vnútri komunít a ako sa ich príslušníčky prezentujú navonok (Iniciatíva Inakosť, Annamarie Jagose)? Ako s týmito obrazmi narábajú médiá (Viera Wallace-Lorencová, Diane Hamer)? Úvahy o historických premenách sexuálnych identít (Esther Newton) a právnom postihovaní diskriminácie na základe sexuálnej orientácie (Paula Jójárt, Marianna Šípošová) sú doplnené úryvkami próz známych autoriek (Gertrude Stein, Audre Lorde) a slovnou kolážou slangových výrazov pre lesby a ženy (Christina Della Giustina, Sabina Baumann).

Etela Farkašová vo svojej najnovšej próze skúma vzťah dcéry k matke, resp. matky k dcére. Fascinujúcou mikrokresbou odkrýva netušené rozmery vzťahu pokladaného spravidla za bezproblémový. Listy (matke) sprítomňujú veľmi aktuálnu tému hlbokej opustenosti vo vzťahu s (biologicky) najbližším človekom a večnú túžbu po niekom, „kto by mi mohol dobre rozumieť, a predsa by som to nebola ja“. Ukážka: Dnes sa mi otvoril blok presne pri liste o zrkadlách, nanovo ožili vo mne spomienky na všetky moje zrkadlové komplexy, ak by si si raz niekedy predsa len prečítala tento dlhý list, možno by si si aj ty v tejto súvislosti spomenula ešte na niečo, napríklad na to, ako nerada som chodievala k fotografovi, ako som priam nenávidela návštevy v ateliéri, kam si ma ty vypravovala vo všetkej tej hroznej paráde, ktorú si na mňa násilne ponavliekala, a aj so svojimi nemennými ponaučeniami (len sa, prosím ťa, usmievaj, pristane ti taký malý úsmev, nie priveľmi široký, ktorý by ti odhalil ďasná, len celkom maličký úsmev, daj si na tom záležať).

Zábavná a múdra knižka (nielen) pre mladšie teenagerky. Justínka, ktorú častejšie volajú Sojka, sa díva na svet a vidí v ňom kadečo. A aj nad tým premýšľa. Do jej úvah sem-tam vplynú Juráňovej krátke a jadrné interpretácie známych ľudových rozprávok. Ukážka: Karkulka bola celá zmätená a opýtala sa ho: A už nepoľujete na vlka? Horár vyceril zuby a narástol mu chvost. Zamával ním a zrazu to bol vlk. Karkulka skoro zomrela od strachu. Ňufi! zakričala, ale Ňufiho nebolo. Vlk sa oblizol a ľudským hlasom povedal: A čo keby som ťa od samej lásky zjedol? Karkulka mu na to trasúcim sa hláskom povedala: A čo ak som nestráviteľná?

Ako prezrádza názov knižky, hlavnými hrdinkami sú baby, tri neobyčajné baby s neobyčajnými schopnosťami. „My sme tri, tri sestry ježibabky, svet je na nás veru krátky, abra dabra fuk, nikomu ani muk.“ Na novobabom sídlisku sa im i v ten najobyčajnejší deň darí riešiť neobyčajnú kopu problémov, s ktorými si často nevedia rady rodičia, ani deti, ani starí otcovia a staré mamy, ba ani starosta. A ešte k tomu sa aj dokážu tváriť, že ony nič, ony mačky, čo len tak sliedia po kontajneroch.

Poľskú autorku O. Tokarczuk už Európa stihla objaviť. Jej svet a štýl, ktorým ho zachytáva, je fascinujúco bohatý, a zároveň kryštálovo priezračný. Silné témy, pretavené prostriedkami magického realizmu, siahajú hlboko do nepokojného bytia kraja, ktorý je aj nám blízky – ibaže sme ho predtým nikdy takto nevideli. Ukážka: Zaplavilo ho zúfalstvo, že si s tým všetkým neporadí, že sa ocitol v tej zriedkavej situácii, z ktorej naozaj niet východiska. Pritúlil sa k drobným dievčenským prsiam a plakal. „Chcel by som, aby zomrela,“ povedal zrazu nahlas a zľakol sa svojho hlasu. Agni mu odstrčila hlavu tak, aby mu videla do tváre. Jej čisté, mladé oči mu teraz pripadali ako oči dravca. Ten pohľad odkiaľsi poznal. „Čo si to povedal? Zopakuj to.“ „Chcel by som, aby zomrela,“ zopakoval poslušne.

Autorka je filozofka a sociologička, univerzitná profesorka. Jej kniha, v ktorej skúma, či je materská láska vrodeným inštinktom, alebo spoločensky ovplyvniteľným vzťahom, vyvolala búrlivú reakciu. Posvätnosť materskej lásky sa dodnes chápe ako čosi nedotknuteľné, aj keď exkurz do histórie - ani nie takej dávnej - ukazuje trocha iný obraz. Ukážka: Aký je to inštinkt, ak sa u jedných žien prejavuje a u druhých nie? Treba všetky ženy, ktoré ho nepoznajú, pokladať za abnormálne? A čo si myslieť o patologickom správaní, ktoré sa týka toľkých žien rozličného stavu a pretrváva storočia? Tak dlho sa hovorilo o materskej láske ako o inštinkte, až sme boli ochotní uveriť, že toto správanie je súčasťou ženskej povahy bez ohľadu na dobu a prostredie, ktoré ženu obklopuje. V našich predstavách každá žena-matka nachádza v sebe všetky odpovede súvisiace s jej novým údelom. Akoby vopred utvorená, automatická a nevyhnutná činnosť čakala len na príležitosť, aby sa uplatnila. Keďže plodenie je prirodzené, ľudia si predstavujú, že biologickému a fyziologickému javu tehotenstva musí zodpovedať predurčené materské správanie.

Predčasne zosnulá autorka bola jednou z najvýznamnejších spisovateliek píšucich po nemecky. Narodila sa v Prahe, aj román Ujma začala písať po česky, ale dokončila ho po nemecky. Rezonuje v ňom skúsenosť života v totalitnej Prahe, vnímaná cez príbeh študentky, ktorá patriarchálny útlak zažije doslova na vlastnej koži. Bohatstvo polotieňov a precízna štruktúra robia z tohto rozsahom neveľkého diela literárny skvost. Ukážka: Nechajte ma! Nechajte ma! Vykrúca sa mu z objatia, pokúša sa odtiahnuť si jeho ruky z pŕs, ale policajt stojí tesne za ňou a nenechá sa odtisnúť. Silno sa na ňu tlačí bruchom, dýcha jej na krk a naráža do nej panvou s tvrdou gučou, ktorú sa jej pokúša vsunúť ďalej medzi nohy. Nie, pustite ma, pustite ma! Dievča už nemyslí na vykoľajenú električku, na zrazených chodcov, teraz sa zúfalo bráni, vzpiera sa tlaku. Pomoc, pomoc! kričí váhavo, hlasnejšie sa neodvažuje kričať, je jej to strašne trápne.

Výber z próz originálnej ruskej spisovateľky prináša šesť poviedok. Fantazijný svet, snový aj groteskný, s temnými podtónmi a presahmi do magických dimenzií. Témy, nápady, myšlienky Niny Sadur nezmazateľne ovplyvnilo jej detstvo strávené na Sibíri, kontakt s prírodou a magickým svetom ľudí, ktorí sú s ňou úzko previazaní. Ukážka: Zase o Márii! Zase o tom ksichte! Mimovoľne modriem. Dívam sa na svoj odraz: som modrá, ústa mám čierne a oči šialene čierne. A bývali sivé. To čierna zrenička praskla od napätia a rozlieva na náš biely svet moju spaľujúcu horkosť. Prsia mi sťahuje potláčaný vzlykot a zdola, spod nôh, cez chodidlá, hore žilami na nohách, ma celú - skrz-naskrz - preniká ono.

Je to príbeh, ktorý napísal život. Pretože však život nevie písať, podujala som sa na túto úlohu sama. Príbeh je pravdivý, taký pravdivý, ako len môže byť príbeh, ktorý rozpráva jedna jediná osoba. Všetkých čítaniachtivých však musím výslovne varovať: Príbeh sa rozpovie rýchlo, ale to najdôležitejšie je medzi riadkami.

Austrálska feministická filozofka a politologička skúma podstatu sociálnej zmluvy a pomenúva jej doposiaľ nerozpoznanú, ale veľmi významnú súčasť - sexuálnu zmluvu, čiže zmluvu upravujúcu zdanlivo prirodzené vzťahy medzi pohlaviami. Autorka odhaľuje podstatu sexuálnej zmluvy, jej fungovanie v spoločnosti, bratské putá súdržnosti medzi mužmi, spôsob, akým funguje v spoločnosti manželská zmluva, a nanovo skúma aj podstatu prostitúcie. A napokon, v celom kontexte knihy zisťuje, prečo sa v modernej občianskej spoločnosti všetci muži považujú za dosť dobrých na to, aby mohli byť pánmi žien. Ukážka: Jedno staré anarchistické heslo hovorí, že žiadny človek nie je taký dobrý, aby mohol byť pánom iného človeka. Je to obdivuhodná myšlienka, toto heslo však nič nehovorí o jednom kľúčovom momente. V modernej spoločnosti sa všetci muži považujú za dosť dobrých na to, aby mohli byť pánmi žien.

Autorka je filozofka a sociologička, univerzitná profesorka. Jej kniha, v ktorej skúma, či je materská láska vrodeným inštinktom, alebo spoločensky ovplyvniteľným vzťahom, vyvolala búrlivú reakciu. Posvätnosť materskej lásky sa dodnes chápe ako čosi nedotknuteľné, aj keď exkurz do histórie - ani nie takej dávnej - ukazuje trocha iný obraz. Ukážka: Aký je to inštinkt, ak sa u jedných žien prejavuje a u druhých nie? Treba všetky ženy, ktoré ho nepoznajú, pokladať za abnormálne? A čo si myslieť o patologickom správaní, ktoré sa týka toľkých žien rozličného stavu a pretrváva storočia? Tak dlho sa hovorilo o materskej láske ako o inštinkte, až sme boli ochotní uveriť, že toto správanie je súčasťou ženskej povahy bez ohľadu na dobu a prostredie, ktoré ženu obklopuje. V našich predstavách každá žena-matka nachádza v sebe všetky odpovede súvisiace s jej novým údelom. Akoby vopred utvorená, automatická a nevyhnutná činnosť čakala len na príležitosť, aby sa uplatnila. Keďže plodenie je prirodzené, ľudia si predstavujú, že biologickému a fyziologickému javu tehotenstva musí zodpovedať predurčené materské správanie.

Poľskú autorku O. Tokarczuk už Európa stihla objaviť. Jej svet a štýl, ktorým ho zachytáva, je fascinujúco bohatý, a zároveň kryštálovo priezračný. Silné témy, pretavené prostriedkami magického realizmu, siahajú hlboko do nepokojného bytia kraja, ktorý je aj nám blízky – ibaže sme ho predtým nikdy takto nevideli. Ukážka: Zaplavilo ho zúfalstvo, že si s tým všetkým neporadí, že sa ocitol v tej zriedkavej situácii, z ktorej naozaj niet východiska. Pritúlil sa k drobným dievčenským prsiam a plakal. „Chcel by som, aby zomrela,“ povedal zrazu nahlas a zľakol sa svojho hlasu. Agni mu odstrčila hlavu tak, aby mu videla do tváre. Jej čisté, mladé oči mu teraz pripadali ako oči dravca. Ten pohľad odkiaľsi poznal. „Čo si to povedal? Zopakuj to.“ „Chcel by som, aby zomrela,“ zopakoval poslušne.