Aspekt strana 8 z 14

Z predchádzajúcej spomienkovej knihy – rozhovoru s Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov - si Jana Juráňová odniesla viacero načatých príbehov. Jeden z nich sa stal inšpiráciou pre prózu Nevybavená záležitosť. Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.

Predčasne zosnulá autorka bola jednou z najvýznamnejších spisovateliek píšucich po nemecky. Narodila sa v Prahe, aj román Ujma začala písať po česky, ale dokončila ho po nemecky. Rezonuje v ňom skúsenosť života v totalitnej Prahe, vnímaná cez príbeh študentky, ktorá patriarchálny útlak zažije doslova na vlastnej koži. Bohatstvo polotieňov a precízna štruktúra robia z tohto rozsahom neveľkého diela literárny skvost. Ukážka: Nechajte ma! Nechajte ma! Vykrúca sa mu z objatia, pokúša sa odtiahnuť si jeho ruky z pŕs, ale policajt stojí tesne za ňou a nenechá sa odtisnúť. Silno sa na ňu tlačí bruchom, dýcha jej na krk a naráža do nej panvou s tvrdou gučou, ktorú sa jej pokúša vsunúť ďalej medzi nohy. Nie, pustite ma, pustite ma! Dievča už nemyslí na vykoľajenú električku, na zrazených chodcov, teraz sa zúfalo bráni, vzpiera sa tlaku. Pomoc, pomoc! kričí váhavo, hlasnejšie sa neodvažuje kričať, je jej to strašne trápne.

Kristína Lumiská se narodila jako žena. Žije na Slovensku, má své vzdělání, zaměstnání a přece nemůže zevšednět. násilí je pokaždé hrůzostrašným překvapením. Kolik ho ještě bude? Proč vůbec je? Skončí někdy? Kdy?

Autorka je filozofka a sociologička, univerzitná profesorka. Jej kniha, v ktorej skúma, či je materská láska vrodeným inštinktom, alebo spoločensky ovplyvniteľným vzťahom, vyvolala búrlivú reakciu. Posvätnosť materskej lásky sa dodnes chápe ako čosi nedotknuteľné, aj keď exkurz do histórie - ani nie takej dávnej - ukazuje trocha iný obraz. Ukážka: Aký je to inštinkt, ak sa u jedných žien prejavuje a u druhých nie? Treba všetky ženy, ktoré ho nepoznajú, pokladať za abnormálne? A čo si myslieť o patologickom správaní, ktoré sa týka toľkých žien rozličného stavu a pretrváva storočia? Tak dlho sa hovorilo o materskej láske ako o inštinkte, až sme boli ochotní uveriť, že toto správanie je súčasťou ženskej povahy bez ohľadu na dobu a prostredie, ktoré ženu obklopuje. V našich predstavách každá žena-matka nachádza v sebe všetky odpovede súvisiace s jej novým údelom. Akoby vopred utvorená, automatická a nevyhnutná činnosť čakala len na príležitosť, aby sa uplatnila. Keďže plodenie je prirodzené, ľudia si predstavujú, že biologickému a fyziologickému javu tehotenstva musí zodpovedať predurčené materské správanie.

Román o živote pani Hviezdoslavovej je v poradí už piatou prozaickou knihou Jany Juráňovej. Tentoraz autorka pri pátraní po neviditeľných históriách žien našla v zaprášených archívoch a vo svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej. Náplňou jej života nebol nikto iný ako On, veľký básnik: A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo.

Román Slavenky Drakulić Obžalovaná je sondou do problematiky násilia. Skutočnosť, že rozprávačkou i hlavnou postavou je žena, ktorá zabila svoju matku, vieme od začiatku príbehu. Obžalovaná je už sama matkou malej dcéry. Počas súdneho procesu, v ktorom sa odmieta brániť a čokoľvek vysvetľovať, necháva plynúť svoj prúd spomienok: na svoje detstvo, na svoju rodinu a na to ako rástla, dospievala, našla si partnera, porodila dcéru. Na súdnom pojednávaní mlčí, prijíma vinu za svoj skutok a odmieta vysvetľovať svoje motívy. V plynutí spomienok však prerozprávava svoj život od útleho detstva, vysvetľuje dôvody motívy svojho konania, obviňuje i ospravedlňuje matku, ktorá bola tiež obeťou týrania vo svojej rodine. Spomínanie v prvej osobe sa strieda so zábleskami spomienok z detstva, ktoré osvetľujú život hlavnej postavy i ďalších – jej matky, otca, starých rodičov. Matkovražda zostáva pre vonkajší svet nevysvetlenou a nevysvetliteľnou. Vo vnútornom monológu však hlavná postava svoj čin dokonale objasňuje hoci ho neospravedlňuje, berie zaň plnú zodpovednosť, no priamo i nepriamo poukazuje i na zodpovednosť tých, ktorí spravodlivosti v súdnej sieni navždy unikli a zostali nepoznaní i nepotrestaní. Autorka cez krutý osud ženy – vrahyne zobrazuje a analyzuje kruh násilia, ktorý práve ona tragicky uzatvára, aby už nemohol pokračovať.

Výber z próz originálnej ruskej spisovateľky prináša šesť poviedok. Fantazijný svet, snový aj groteskný, s temnými podtónmi a presahmi do magických dimenzií. Témy, nápady, myšlienky Niny Sadur nezmazateľne ovplyvnilo jej detstvo strávené na Sibíri, kontakt s prírodou a magickým svetom ľudí, ktorí sú s ňou úzko previazaní. Ukážka: Zase o Márii! Zase o tom ksichte! Mimovoľne modriem. Dívam sa na svoj odraz: som modrá, ústa mám čierne a oči šialene čierne. A bývali sivé. To čierna zrenička praskla od napätia a rozlieva na náš biely svet moju spaľujúcu horkosť. Prsia mi sťahuje potláčaný vzlykot a zdola, spod nôh, cez chodidlá, hore žilami na nohách, ma celú - skrz-naskrz - preniká ono.

Jeden z najlepších románov slávnej kanadskej spisovateľky. Je napísaný priam bestsellerovým štýlom, ale jeho hĺbka, šírka a bohatstvo ho radia medzi veľdiela literatúry 20. storočia. Životy troch žien, osudovo prepletené záhadnou existenciou ďalšej ženy, sa odvíjajú ako fascinujúci širokouhlý film. Ukážka: O chvíľu sa Roz pristihne pri tom, že drží v ruke prázdny tanier a čuduje sa, prečo na ňom už nič nie je. Stojí v pivnici, v starej časti, v tej, ktorú nedala nikdy prerobiť. Je to sklad s dlažbou z liateho betónu, nad hlavou jej visia pavučiny. Zvyšky Mitchovej kolekcie vín sú uložené v jednom kúte: Nie sú to jeho najlepšie značky, tie najlepšie si vzal so sebou, keď zdrhol. Zrejme ich vypili spolu so Zeniou. Roz sa odvtedy nedotkla ani jednej fľaše, čo tu zostala, jednoducho nemohla. A nevládze ich ani vyhodiť. Tu dolu sú aj niektoré z Mitchových starých kníh: jeho staré skriptá z čias, keď študoval právo, knihy Josepha Conrada, príručky, ako riadiť jachtu. Chudáčik, tie svoje loďky skutočne miloval. Naozaj si o sebe myslel, že v hĺbke duše je námorníkom, hoci vždy, keď sa niekam vybrali na lodi, im niečo skapalo. Súčiastka v motore alebo niečo iné, nabetón, a Roz sa nikdy nedonútila hovoriť prova a kormidlo, ale vždy iba vpredu a vzadu. Vidí samu seba, ako stojí na jednej z tých lodí, musela to byť Rosalinda, tá prvá, čo pomenoval po nej, nos sa jej šúpe od slnka, na ramenách sa jej urobili pehy, na hlave má nabok narazenú Mitchovu šiltovku a máva na neho nejakým hasákom alebo francúzskym kľúčom: Je to tento, zlatko?, kým loď sa neodvratne blíži k skalnatému útesu - kde to bolo? Horné jazero? A Mitch, nahnutý nad motorom, lapá po dychu a nadáva. Bola to sranda? Určite nie. No aj tak by teraz bola radšej tam ako tu.

Táto knižka má dodať dievčatám a chlapcom odvahu a sebavedomie stáť si za svojimi pocitmi a potrebami. Deti často zažívajú, že ich malé, ale vážne mienené nie dospelí nerešpektujú. Ak sa deti nemajú stať obeťami sexuálneho zneužívania, musia poznať svoje potreby a chrániť svoje telesné hranice. A okolie - dospelí - tieto hranice musia rešpektovať. O tom je dodatok pre rodičov a dospelých na konci knižky. Ukážka: My malí to máme s veľkými občas ťažké. Neberú nás vážne. Spýtajú sa nás, či niečo smú, a keď im potichu povieme, že nie, aj tak si robia podľa svojho.

Druhá Čítanka prináša výber z diela Terézie Vansovej. Hoci jej meno dôverne poznáme zo školských čítaniek či dievčenských románov, široko známa je najkonvenčnejšia časť jej tvorby. Preto sme sa začítali do ďalších diel a pripravili sme výber z textov, ktoré nás najväčšmi zaujali, prekvapili, podnietili (neraz aj popudili) ako dobové svedectvo sociokultúrnej situácie žien i životnej a autorskej situácie tejto konkrétnej ženy a autorky v „lone“ konštituujúceho sa národa.

„Túto knihu som prečítala doslova na jeden dych. Nenásilným spôsobom ponúka jednoduché a vkusné myšlienky o partnerských vzťahoch i živote ako takom. Každý si v nej nájde niečo pre seba. Odporúčam.“ Yvetta Azarri – Suchanská, vlasová stylistka. Nóra Ružičková (1977, Bratislava), poetka a výtvarníčka, vyštudovala maľbu a grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v súčasnosti pracuje ako odborná asistentka na Katedre intermédií a multimédií. Publikovala básnické zbierky: Mikronauti (1998, Drewo a srd), Osnova a útok (2000, Drewo a srd), Beztvárie (2004, vlastným nákladom), Parcelácia vzduchu (2007, Modrý Peter), Pobrežný výskum (kniha + autorské zvukové CD, 2009, Ars Poetica). Príležitostne sa venuje prekladaniu súčasnej nemeckej poézie (Monika Rinck, Marion Poschmann, Gerhard Falkner), knižne vyšiel preklad básnickej zbierky Moniky Rinck Uchvátené odstupy (2008, Ars Poetica).