Aspekt strana 8 z 18

Román Slavenky Drakulić Obžalovaná je sondou do problematiky násilia. Skutočnosť, že rozprávačkou i hlavnou postavou je žena, ktorá zabila svoju matku, vieme od začiatku príbehu. Obžalovaná je už sama matkou malej dcéry. Počas súdneho procesu, v ktorom sa odmieta brániť a čokoľvek vysvetľovať, necháva plynúť svoj prúd spomienok: na svoje detstvo, na svoju rodinu a na to ako rástla, dospievala, našla si partnera, porodila dcéru. Na súdnom pojednávaní mlčí, prijíma vinu za svoj skutok a odmieta vysvetľovať svoje motívy. V plynutí spomienok však prerozprávava svoj život od útleho detstva, vysvetľuje dôvody motívy svojho konania, obviňuje i ospravedlňuje matku, ktorá bola tiež obeťou týrania vo svojej rodine. Spomínanie v prvej osobe sa strieda so zábleskami spomienok z detstva, ktoré osvetľujú život hlavnej postavy i ďalších – jej matky, otca, starých rodičov. Matkovražda zostáva pre vonkajší svet nevysvetlenou a nevysvetliteľnou. Vo vnútornom monológu však hlavná postava svoj čin dokonale objasňuje hoci ho neospravedlňuje, berie zaň plnú zodpovednosť, no priamo i nepriamo poukazuje i na zodpovednosť tých, ktorí spravodlivosti v súdnej sieni navždy unikli a zostali nepoznaní i nepotrestaní. Autorka cez krutý osud ženy – vrahyne zobrazuje a analyzuje kruh násilia, ktorý práve ona tragicky uzatvára, aby už nemohol pokračovať.

Život a písanie Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Tento zlomový zážitok tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzinka predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Kniha bola preložená do viacerých jazykov a získala Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie. Prostredníctvom dvoch spomienkových vrstiev prepojených rozprávačkou v prvej osobe, ktorá reflektuje jednak vlastné zážitky z udomácňovania v novej krajine, jednak v role tlmočníčky sprostredkováva pohnuté osudy súčasných migrantov, sa zúfalstvo zo straty pôvodnej vlasti mení na radosť zo získavania nových, hybridných identít v cudzote najrôznejšieho druhu.

Akými premenami prechádza práca? Sú premeny práce na Slovensku niečím výnimočné či skôr kopírujú globálne trendy? A aká je práca žien? Poznáme mnoho štruktúrnych determinantov práce žien a mužov horizontálnu rodovú segregáciu (segregáciu do povolaní považovaných za mužské a ženské), vertikálnu rodovú segregáciu (vzťah nepriamej úmernosti medzi počtom žien a úrovňou v hierarchii pracovných pozícií), dvojité zaťaženie žien (vykonávanie platenej aj väčšiny neplatenej práce ženami) a rodový mzdový rozdiel. (Por. EIGE, 2013; Súhrnná správa, 2014.) No dalo by sa o pracovnom živote žien a mužov hovoriť podobne zmysluplne, hoci inak? Práve tieto iné spôsoby vypovedania o práci ponúka predkladaná publikácia. Ich inakosť spočíva v predmete, metóde aj v spôsobe opisu či vysvetlenia. Ťažiskový hoci nie výlučný je tu dôraz na pracovnú etiku, etnografickú metódu výskumu a kapitalizmus ako logiku vysvetľovania aj pojem dožadujúci sa bližšieho vysvetlenia. V textoch piatich autoriek sa v rôznej miere krížia tri uvedené perspektívy, aby nám naraz priblížili aj znesamozrejmili niečo, čo považujeme za bežnú prácu.

Judith Butler je profesorkou na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Teoreticky sa venuje problematike moci, rodu, sexuality, jazyka a identity. Kniha Trampoty s rodom významným spôsobom ovplyvnila myslenie nielen v akademických kruhoch, ale aj v iných štruktúrach spoločnosti.Autorka knihy Judith Butler je „dnes, dvadsaťštyri rokov od prvého vydania knihy Trampoty s rodom, intelektuálkou globálneho významu. Svedčí to o troch veciach: Po prvé, že problematika rodu sa stala predmetom záujmu v mnohých nových prostrediach, nepatriacich do tradičných vládnucich centier produkcie poznania, a to tak z disciplinárneho,ako aj geografického hľadiska. Po druhé, že myslenie autorky sa sústreďuje na otázky ľudskej existencie v širokom význame, no najmä vo chvíľach, keď ľudským bytostiam hrozí neexistencia. Po tretie, že sa Butler usiluje o také sprostredkovanie svojich postojov a argumentov, ktoré je zrozumiteľné v rôznych kontextoch." „Tí, pre ktorých pojem rod symbolizuje úhlavného nepriateľa, pochopili vlastne jeho význam celkom dobre. Áno, pojem rod signalizuje, že ženami a mužmi sa stávame a že činiteľov, ktoré môžu vstupovať do tohto procesu, je nepreberné množstvo. A môže dôjsť aj k tomu, že mužmi a ženami sa staneme inak, než to niektorý z pôsobiacich činiteľov zamýšľal. Zdá sa, akoby predstavy o stabilite mužskosti a ženskosti nehovorili len o častiach našich životov ako o životoch mužov a o životoch žien. Zastupujú niečo viac. Ich nekonfliktné vzájomné dopĺňanie je zobrazením harmónie a poriadku vo svete vôbec. Ich narušenie tak podrýva istú predstavu o svete a v prebujnenej a zároveň úzkostnej obrazotvornosti tomuto svetu hrozí aj zánikom."

Judith Butler je profesorkou na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Teoreticky sa venuje problematike moci, rodu, sexuality, jazyka a identity. Kniha Trampoty s rodom významným spôsobom ovplyvnila myslenie nielen v akademických kruhoch, ale aj v iných štruktúrach spoločnosti.Autorka knihy Judith Butler je „dnes, dvadsaťštyri rokov od prvého vydania knihy Trampoty s rodom, intelektuálkou globálneho významu. Svedčí to o troch veciach: Po prvé, že problematika rodu sa stala predmetom záujmu v mnohých nových prostrediach, nepatriacich do tradičných vládnucich centier produkcie poznania, a to tak z disciplinárneho,ako aj geografického hľadiska. Po druhé, že myslenie autorky sa sústreďuje na otázky ľudskej existencie v širokom význame, no najmä vo chvíľach, keď ľudským bytostiam hrozí neexistencia. Po tretie, že sa Butler usiluje o také sprostredkovanie svojich postojov a argumentov, ktoré je zrozumiteľné v rôznych kontextoch." „Tí, pre ktorých pojem rod symbolizuje úhlavného nepriateľa, pochopili vlastne jeho význam celkom dobre. Áno, pojem rod signalizuje, že ženami a mužmi sa stávame a že činiteľov, ktoré môžu vstupovať do tohto procesu, je nepreberné množstvo. A môže dôjsť aj k tomu, že mužmi a ženami sa staneme inak, než to niektorý z pôsobiacich činiteľov zamýšľal. Zdá sa, akoby predstavy o stabilite mužskosti a ženskosti nehovorili len o častiach našich životov ako o životoch mužov a o životoch žien. Zastupujú niečo viac. Ich nekonfliktné vzájomné dopĺňanie je zobrazením harmónie a poriadku vo svete vôbec. Ich narušenie tak podrýva istú predstavu o svete a v prebujnenej a zároveň úzkostnej obrazotvornosti tomuto svetu hrozí aj zánikom."

Prečo sa významná americká teoretička bell hooks rozhodla napísať príručku o feminizme? „Musela som ju napísať, lebo som ustavične čakala, že sa takáto knižka niekde objaví, no neobjavila sa. Bez nej nemám ako osloviť húfy ľudí, čo sú denne bombardované antifeministickou reakciou na feminizmus a ustavične počúvajú, ako majú nenávidieť hnutie, o ktorom takmer nič nevedia, a ako mu majú vzdorovať. Malo by existovať toľko základných stručných príručiek feminizmu, toľko ľahko čitateľných učebníc a knižiek, z ktorých by sme sa mohli o feminizme dozvedieť všetko potrebné, že táto kniha by bola len ďalším zanieteným hlasom na obranu feministických politík. Mali by sme mať k dispozícii bilbordy, reklamy v časopisoch, autobusoch, v metre, vo vlakoch, televízia by mala vysielať spoty, ktoré by sa šírili po celom svete, aby sa prostredníctvom nich ľudia dozvedali o feminizme viac. V takom štádiu ešte nie sme. No ak sa chceme podeliť o feminizmus a ak chceme, aby toto hnutie ovplyvňovalo myslenie a cítenie žien i mužov, nesmieme na tieto spôsoby komunikácie rezignovať. Každá zmena, ktorá sa kedy udiala vďaka feminizmu, zasiahla naše životy pozitívnym spôsobom. Keď však ustavične počúvame, že feminizmus je čosi zlé, prichádzame o takýto pozitívny pohľad.“

Prečo sa významná americká teoretička bell hooks rozhodla napísať príručku o feminizme? „Musela som ju napísať, lebo som ustavične čakala, že sa takáto knižka niekde objaví, no neobjavila sa. Bez nej nemám ako osloviť húfy ľudí, čo sú denne bombardované antifeministickou reakciou na feminizmus a ustavične počúvajú, ako majú nenávidieť hnutie, o ktorom takmer nič nevedia, a ako mu majú vzdorovať. Malo by existovať toľko základných stručných príručiek feminizmu, toľko ľahko čitateľných učebníc a knižiek, z ktorých by sme sa mohli o feminizme dozvedieť všetko potrebné, že táto kniha by bola len ďalším zanieteným hlasom na obranu feministických politík. Mali by sme mať k dispozícii bilbordy, reklamy v časopisoch, autobusoch, v metre, vo vlakoch, televízia by mala vysielať spoty, ktoré by sa šírili po celom svete, aby sa prostredníctvom nich ľudia dozvedali o feminizme viac. V takom štádiu ešte nie sme. No ak sa chceme podeliť o feminizmus a ak chceme, aby toto hnutie ovplyvňovalo myslenie a cítenie žien i mužov, nesmieme na tieto spôsoby komunikácie rezignovať. Každá zmena, ktorá sa kedy udiala vďaka feminizmu, zasiahla naše životy pozitívnym spôsobom. Keď však ustavične počúvame, že feminizmus je čosi zlé, prichádzame o takýto pozitívny pohľad.“

Z predchádzajúcej spomienkovej knihy – rozhovoru s Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov - si Jana Juráňová odniesla viacero načatých príbehov. Jeden z nich sa stal inšpiráciou pre prózu Nevybavená záležitosť. Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.

Z predchádzajúcej spomienkovej knihy – rozhovoru s Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov - si Jana Juráňová odniesla viacero načatých príbehov. Jeden z nich sa stal inšpiráciou pre prózu Nevybavená záležitosť. Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.

Sprítomňovanie ženskosti a mužskosti súvisí s urbánno-rustikálnym vzťahom napr. v tom zmysle, že rodovo stereotypné zobrazovanie pramení i z rustikálneho hodnotového rámca, ktorý je väčšmi spätý s tradičnými – aj morálnymi a náboženskými – hodnotami. Tento fakt sa dá vystopovať tak v zbierkach J. Mihalkoviča, ako aj L. Vadkerti-Gavorníkovej. Hrdinka veršov Vadkerti-Gavorníkovej sa nevyčleňuje len z dedinského prostredia, ale súbežne s tým aj z tradičných rodových stereotypov, ktorých stelesnením je jej matka. Lyrická subjektka (autorka) sa zároveň pokúša o uchopenie vlastnej, androcentrizmom netienenej existencie a o jej svojské zanesenie do básne. Mihalkovičove verše zas okrem tvarových kvalít spätých so ženským/urbánnym písaním prinášajú komplexnejšie vykreslenie mužskosti. Obaja napísali verše, ktoré sa v rôznych významoch vymykajú z (aj rodovej) konvencie, z dichotómií, vrátane tej urbánno-rustikálnej, a ktoré sú dodnes výzvou pre rôzne interpretačné prizmy.

Autorka vkladá výrazovo i obsahovo hutné kamienky do mozaiky individuálnych a kolektívnych identít. V každom z nich poeticky úsporne poukazuje na to, na čo spoločenské vedy potrebujú nepomerne viac slov: na rozmanitosť a protirečivosť identity ako jednej z kľúčových otázok doby.

V poradí šestnásta publikácia zborníkového radu Aspekty vznikla v rámci dlhodobej spolupráce zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave s partnerskými organizáciami z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a zo Slovenskej republiky. Projekt ASPEKTU s pracovným názvom „Rodové aspekty politickej komunikácie“ nadväzuje na predchádzajúce práce, ktoré sa venovali skúmaniu politiky a rodu, predovšetkým na minuloročný súbor analýz Politiky a političky. Aspekty politickej subjektivity žien (ASPEKT 2011). Táto publikácia sa zameriava na rôzne aspekty predvolebnej kampane, jednej zo súčastí dlhodobej politickej komunikácie. V štúdii Kto je občan? Alexandra Ostertágová skúma, akým spôsobom politické strany vytvárali obraz tých, ktorým sa prihovárali. Zuzana Maďarová analyzuje v štúdii Sex, vtipy a pop rock predvolebné mítingy strán Smer-SD a SDKÚ-DS.

Pod žánrovým označením Mor(t)alitka sa skrýva mierne detektívna novela o zákulisí literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom, predovšetkým však o schopnosti slova – aj toho literárneho – ubližovať. Ak sa v literatúre stáva zo znásilnenia verejná vec „duchovnej kultúry“, nemusí to vždy zostať bez následkov. Kniha vychádza v druhom, upravenom vydaní. Aj táto próza prináša jedinečný ostrý rukopis a nekompromisný pozorovací talent trojnásobnej finalistky Ceny Anasoft litera, v rámci ktorej porota ocenila jej knihy Orodovnice, Žila som s Hviezdoslavom i Lásky nebeské.

Pod žánrovým označením Mor(t)alitka sa skrýva mierne detektívna novela o zákulisí literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom, predovšetkým však o schopnosti slova – aj toho literárneho – ubližovať. Ak sa v literatúre stáva zo znásilnenia verejná vec „duchovnej kultúry“, nemusí to vždy zostať bez následkov. Kniha vychádza v druhom, upravenom vydaní. Aj táto próza prináša jedinečný ostrý rukopis a nekompromisný pozorovací talent trojnásobnej finalistky Ceny Anasoft litera, v rámci ktorej porota ocenila jej knihy Orodovnice, Žila som s Hviezdoslavom i Lásky nebeské.

Pod žánrovým označením Mor(t)alitka sa skrýva mierne detektívna novela o zákulisí literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom, predovšetkým však o schopnosti slova – aj toho literárneho – ubližovať. Ak sa v literatúre stáva zo znásilnenia verejná vec „duchovnej kultúry“, nemusí to vždy zostať bez následkov. Kniha vychádza v druhom, upravenom vydaní. Aj táto próza prináša jedinečný ostrý rukopis a nekompromisný pozorovací talent trojnásobnej finalistky Ceny Anasoft litera, v rámci ktorej porota ocenila jej knihy Orodovnice, Žila som s Hviezdoslavom i Lásky nebeské.

Pod žánrovým označením Mor(t)alitka sa skrýva mierne detektívna novela o zákulisí literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom, predovšetkým však o schopnosti slova – aj toho literárneho – ubližovať. Ak sa v literatúre stáva zo znásilnenia verejná vec „duchovnej kultúry“, nemusí to vždy zostať bez následkov. Kniha vychádza v druhom, upravenom vydaní. Aj táto próza prináša jedinečný ostrý rukopis a nekompromisný pozorovací talent trojnásobnej finalistky Ceny Anasoft litera, v rámci ktorej porota ocenila jej knihy Orodovnice, Žila som s Hviezdoslavom i Lásky nebeské.