Galéria Nedbalka

Ašot Haas je jedným z mála slovenských vizuálnych umelcov, ktorí konzistentne tvoria objekty a inštalácie kombináciou skla, optického plexiskla, zrkadiel či rôznych kreatívnych materiálov. Výrazným elementom Haasovej tvorby je práca so svetlom a geometrickými princípmi, pričom prirodzene nadväzuje na tradíciu op-artu, minimalizmu a geometrickej abstrakcie. Publikácia slúži ako katalóg k výstave v Galérii Nedbalka.

Publikácia je katalógom k výstave v Galérii Nedbalka. Peter Július Kern zastáva významné miesto v dejinách slovenského výtvarníctva. Inšpiráciou mu bol predovšetkým samotný Liptov. Pre neho nepredstavoval neznámu krajinu, ktorú by chcel spoznávať – naopak, dôverne ju poznal a mal ju úprimne rád. Vďaka tomu majú jeho diela špecifický náboj. Nesnažil sa zachytiť krajinu čo najvernejšie, realisticky, ale usiloval sa preniesť pocit, náladu a emóciu, ktorú v ňom krajina vzbudzovala.

Jana Farmanová patrí k výrazným osobnostiam slovenskej maľby. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri maľby u prof. Jána Bergera. Štúdium ukončila v roku 1996, v čase, keď maľba prechádzala zložitým obdobím. Bola vytlačená na okraj výtvarného diania a uprednostňované boli iné formy výtvarného vyjadrenia. Príčinou tejto situácie boli viaceré udalosti z druhej polovice 20. storočia, ako napríklad príchod konceptuálneho či akčného umenia, vstup nových, najmä digitálnych médií do umenia a v neposlednom rade aj doktrína socialistického realizmu. Publikácia slúži ako katalóg k výstave v Galérii Nedbalka.

Ladislav MEDNYÁNSZKY (1852 Beckov – 1919 Viedeň) bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia a rozhodne najznámejším umelcom Barbizonu u nás. Vo svojej dobe bol uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval zážitok umelca, jeho individuálne pocity a nálady, čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu, budhizmus a teozofiu, ktoré zamýšľal istým spôsobom zapracovať do svojich diel.

Publikácia slúži ako katalóg k výstave v Galérii Nedbalka. Erik Binder bol významný slovenský vizuálny umelec, ktorý pôsobil na výtvarnej scéne tri desaťročia až do svojej predčasnej smrti v júni 2023. Svojou tvorbou sa zaradil k najvýznamnejším predstaviteľom strednej generácie autorov súčasnej umeleckej scény. Realizoval sa v rôznych sférach vizuálneho umenia. Poznali sme ho ako maliara, performera či tvorcu inštalácií.

Kniha ponúka pohľad na zátišie v kontexte slovenskej výtvarnej moderny. Predstavuje diela dvanástich autorov a autoriek, ktorí/-é v 20. storočí svojou tvorbou významne prispeli k formovaniu umenia na Slovensku. Každý z nich je jedinečný, no zároveň ovplyvnený širším európskym a užším stredoeurópskym kontextom. Sprostredkuváva vývoj slovenského výtvarného umenia 20. storočia prostredníctvom výtvarného žánru, ktorý napriek svojej jednoduchosti očarí svojou magickou silou výrazu.

Lucia Dovičáková (1981) patrí k neprehliadnuteľným umelkyniam na slovenskej výtvarnej scéne. V centre Dovičákovej záujmu je žena a jej obraz. Výstava Cítim sa ako… predstavuje diela Lucie Dovičákovej zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré odrážajú nosné témy objavujúce v autorkinej tvorbe od jej študentských čias po súčasnosť, rozdelené do tematických okruhov: Rozprávky o kráse, Žena a iné spotrebiče v domácnosti, Zvery v nás, Moja krv a mlieko a Cítim sa ako... Dovičákovej obrazy dokážu preklenúť priepasť medzi teóriou a každodennou realitou, medzi presvedčenými feministami*tkami a tými, ktorí*é pri pohľade na jej diela zažijú aha-moment napr. v podobe smiechu nad situáciou, ktorá je síce zveličením, ale zasahuje podstatu problému s milimetrovou presnosťou. Práve (seba)irónia a zveličenie sú zbraňou, ktorá sa v správnych rukách dokáže premeniť na emancipačný nástroj.

Koncepcia výstavy i publikácie, kde je zbierka spracovaná celá, je rozdelená do piatich častí – fragmentov: 1. Portréty a akty, 2. Maľba, 3. Kresba a ilustrácia, 4. Grafika, 5. Návrhy pre architektúru. Kurátorka výstavy Katarína Bajcurová, autorka poslednej veľkej monografie o Ľudovítovi Fullovi (Bratislava: Slovart a Petrus, 2009), jednotlivé diela a skupiny diel interpretuje a pri interpretácii jednotlivých „fragmentov“ prináša nové poznatky, ktoré sa objavili za ostatných desať rokov. Kniha (katalóg) s komentármi ku konkrétnym dielam je koncipovaná ako svojho druhu „rukoväť“ pre zberateľov. Výstava aj kniha sú určené všetkým záujemcom o Fullovo umenie, ktorých potešia jeho majstrovské diela a zároveň sa chcú dozvedieť niečo viac o jeho „maličkostiach“, úkrokoch či „refrénoch“ sprevádzajúcich a charakteristicky dotvárajúcich „hlavnú melódiu“ jeho tvorby.

Viera Kraicová (5.júl 1920, Modra – 29.apríl 2012, Bratislava) bola významná predstaviteľka slovenskej maľby a ilustrácie, ktorej tvorba sa vymyká generačným nástupom a škatuľkám súdobých výtvarných tendencií. Hoci bola výtvarne a výstavne činná už od štyridsiatych rokov, začiatok jej zrelej tvorby v rámci slobodného autorského hľadania sa datuje až do konca päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov 20.storočia. V tom čase založila s kolegyňami z pražských štúdií Skupinu 4 (1958 – 1966) a začali spoločne vystavovať. V zbierke Galérie Nedbalka sú zastúpené Kraicovej obrazové experimenty na hranici abstraktného a figuratívneho zobrazenia, spontánne gestické maľby, ale aj jej utiahnutejšie, imaginatívne figuratívne polohy či návrat k farebnej škvrne ako hlavnému výrazového prostriedku a sprostredkovateľke emocionálneho výrazu.

Ferdinand Hložník (1921-2006) patrí k významným osobnostiam slovenského moderného umenia. Do výtvarného diania vstúpil v polovici štyridsiatich rokov minulého storočia. Už vtedy sa zapojil do aktivity progresívnej Skupiny 29.augusta. Vo svojej tvorbe sa venoval niekoľkým výtvarným druhom- maľbe, ilustrácii, kresbe a grafike. Jeho celoživotný prínos sa prejavil najmä v maľbe, a to tak v expresívno-dramatickom, ako aj racionálno-konštruktívnom zameraní. Vo vývoji sa dotkol abstraktného a nefiguratívneho pólu. V obraze organicky používal symbol, archetyp, znak či metaforu. Námetom jeho prác bola situácia človeka v jeho svete, rodná krajina i prostredie mesta. Mal množstvo výstav doma aj v zahraničí. Za svoje dielo získal viacero významných ocenení.

Kroky Andreja Barčíka (1928-2004), výtvarne aj organizačne aktívnej osobnosti, neboli nesmelým balansovaním, ale zanechali v slovenskom umení nezmazateľnú stopu. Jeho meno je späté so Skupinou Mikuláša Galandu, v ktorej sa stretli názorovo nekonformní umelci s dobovými estetickými doktrínami. Barčík vytvoril jedinečnú výtvarnú techniku a zdokonaľoval ju s intuíciou vášnivého človeka a s vedomou taktikou konštruktívneho umelca. V zadaní priestoru naznačeného čiarou horizontu budoval z vypočítaných línií a kontrastov zátišia dobre známych kuchynských predmetov, lámp, fliaš, rukavíc a hracích kariet. Od polovice päťdesiatich rokov 20.storočia vznikali v jeho ateliéry premyslené kolážové konfigurácie bez popisných detailov, na ktorých dáva vyniknúť kontrastom a štruktúre papiera upraveného monotypiou. Okrem zátiší zobrazoval aj figúry a časť svojej tvorivej energie sústredil na skratkovité zachytenie čŕt ženskej postavy. V súlade so životnými skúsenosťami sa jeho dielo stalo dobre namierenou reflexiou v obraznej podobe terčov, ktoré sú osobným dramatickým mementom, ale aj komplexnejšou výtvarnou úvahou.

Ladislav MEDNYÁNSZKY (1852 Beckov – 1919 Viedeň) bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia a rozhodne najznámejším umelcom Barbizonu u nás. Vo svojej dobe bol uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval zážitok umelca, jeho individuálne pocity a nálady, čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu, budhizmus a teozofiu, ktoré zamýšľal istým spôsobom zapracovať do svojich diel.

Koncom šesťdesiatych rokov sa v tvorbe Kolomana Sokola, významnej osobnosti slovenského výtvarného umenia, ktorá svojím umeleckým a humanistickým posolstvom výrazne prekročila hranice Slovenska, začína posledná tvorivá etapa. Zmena jeho myslenia aj výtvarného rukopisu je zásadná. Už netúži po formálnej dokonalosti, akoby ho už tvaroslovie, kompozícia či priestor prestali zaujímať. Dôležitejšia je atmosféra, zobrazovanie dôležitých momentov a duševného stavu. Kolekcia osemnástich diel zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré vznikali od roku 1968 do roku 1993, je kvalitatívne vyrovnaná a je výberom toho najlepšieho, čo umelec v tomto období vytvoril. Vydanie publikácie podporil Fond na podporu umenia

Kompánkove diela v zbierke Galérie Nedbalka sú ukážkou jeho obľúbených námetov od zasnežených dediniek a fašiangových sprievodov až po únosy, milujúce sa dvojice a modelky v maliarovom ateliéri. Či už sa v zemitých farbách pred naším zrakom rozprestrie známa dedinka, alebo sa roztancujú masky, príbehy vyrozprávané vlastnou umeleckou rečou sú zrozumiteľné a nesmrteľné. Katalóg k výstave podáva Kompánkovu tvorbu ako rozpomínanie, ktoré je kľúčom k výberu tém a k spôsobu zachytenia skutočnosti pretavenej do výtvarnej skratky. Vladimír Kompánek sa narodil 28. októbra 1927 v Rajci. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave na oddelení kreslenia a maľovania u prof. Gustáva Mallého, Jána Mudrocha a Kolomana Sokola. V roku 1949 nastúpil na novozaloženú Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (prof. Dezider Milly a Jozef Kostka). Ako jeden zo zakladateľov Skupiny Mikuláša Galandu nadviazal vo výtvarnom prejave na dielo najprogresívnejších umelcov slovenskej výtvarnej moderny. Kompánek uvedomelo razil cestu modernému umeniu, pričom dokázal pravdivo čerpať z vlastných koreňov – rajeckých, národných aj ľudských. Publikácia slúži ako katalóg k výstave v Galérii Nedbalka.

Publikácia slúži ako katalóg k výstave v Galérii Nedbalka. The book serves as a catalogue for the exhibition in Nedbalka Gallery. Autor a vlastník práv ďakujú galériám, múzeám a súkromným zberateľom za poskytnutie súhlasu na reprodukovanie diel umelca z ich majetku do tejto monografie. Autor a vydavateľ ďakujú všetkým sponzorom za finančný príspevok na prípravu a vydanie tejto monografie. Osobitné podďakovanie patrí p. Kláre Brunovskej (Bratislava) a PhDr. Eve Luptákovej, riaditeľke Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, za láskavé zapožičanie umelcových diel na výstavu v Galérii Nedbalka v Bratislave. The author and the copyright owner wish to express their thanks to the galleries, museums and private collectors for their consent to reproduce artist’s works from their property in the present book. The author and the publisher thank all their sponsors for their nancial contribution. Special thanks go to Ms. Klára Brunovská and PhDr. Eva Luptáková, Director of Oravská galéria in Dolný Kubin.

Svätí – martýri, ktorí kedysi položili život za svoju vieru a presvedčenie, ale aj anjeli – dokonalí a všadeprítomní prostredníci medzi Bohom a človekom, boli zvyčajne stvárňovaní ako vznešené bytosti, trpiace (svätci) a bezpohlavné (anjeli). Sadovskej svätí a anjeli sú však napospol ľudia (v prípade anjelov len muži, i keď svoje mužstvo na obdiv nevystavujú). Sú nahí, nie vždy krásni a dokonalí, netrpia. Celkom všedne, gestom či posunkom, pohybom tela, len akoby mimochodom nám sprostredkovávajú svoju stigmu. Niektorí sa dokonca venujú vcelku pozemským činnostiam – diskutujú, ochutnávajú, počúvajú, načahujú sa, ukrývajú, žobrú... A keď sa im prizriete bližšie, možno zistíte, že viacerých dokonca poznáte. Takže môžete začať tipovať kto je kto. Ako svätcov a anjelov Dorota zobrazila svoje priateľky a priateľov, známych i neznámych ľudí zo svojho okolia, ktorí jej boli ochotní pózovať – niekedy pravdepodobne aj bez toho, aby videli výsledné dielo. Tak teda ako je to? Poľudštila svet svätých a anjelov, alebo premenila ľudí na anjelov a svätých? Isteže, táto ideová ambivalentnosť sa opiera aj o iný – materiálny základ. Vyplýva totiž z jej pracovnej metódy, kde spája fotografiu s maľbou. Práve paradox prenosu obrazu videného cez fotoaparát do rýdzo maliarskych prostriedkov tvorí základ živého a dynamického napätia, ktoré sprevádza jej maľbu. Využíva takmer „staromajstrovské“ prostriedky – perspektívny nadhľad, vizuálnu deformáciu proporcií, farbu, svetlo, tieň, iluzívnosť, ako by sme povedali dnes, pokúša sa o trojrozmerný priestor na dvojrozmernej ploche. Znova sa posunula o krok ďalej a v najlepších prácach skoncentrovala výraz, odhodila „literárne“ barličky, prízračné bytosti sa vynárajú z neba ako sochy, ale občas na vás (možno) aj žmurknú, uhranú vás pohľadom, natiahnu k vám ruku, dotknú sa vás ako priateľky či priatelia. Vstúpte, prosím.