Galéria Nedbalka strana 3 z 3

Sklo je predovšetkým sochársky materiál, aj keď zatiaľ takto nie je primárne chápané. Umožňuje vyjadriť sa v priestore a navyše tento priestor uzamknúť alebo dokonca rozšíriť v samotnej sklenenej hmote. Jednotliví autori ukazujú rôzne spôsoby, ako tento potenciál skla využiť. Sklo je zároveň aj novou možnosťou pre maliarsky prejav, prípadne pre iné výtvarné techniky ako je kresba a fotografia. Vo všetkých prípadoch otvára nové možnosti. Sklo je ako materiál výnimočné a umožňuje realizovať výnimočné vízie. Glass is mainly a sculptural material, although it has not been primarily perceived in this way yet. It allows the artist to express themselves in space and moreover to lock away or even to extend this space in the glass substance. Individual artist present different ways of using the potential of glass. Glass also provides new possibilities for painting or other artistic techniques like drawing and photography. In any case, glass opens up brand new possibilities. As a material, glass is unique and allows implementing extraordinary visions.

V zbierke bratislavskej Galérie Nedbalka je kvalitne zastúpená tvorba maliarov a sochárov Nástupu 1957 vrátane jeho špičky v podobe členov niekdajšej Skupiny Mikuláša Galandu maliari A. Barčík, R. Krivoš, M. Laluha, M. Paštéka, sochári V. Kompánek, A. Rudavský, P. Tóth, grafik I. Štubňa. Galéria už v minulosti prezentovala tvorbu Milana Paštéku (2013) a manželského páru Viery Žilinčanovej a Michala Jakabčica (2014). V roku 2015 (apríl) to bude Rudolf Krivoš. Kurátorom výstavy a autorom monografie je PhDr. Bohumír Bachratý, CSc.

Akademický sochár Juraj Rusňák (nar. 1938, Červenica) je originálnym umelcom, solitérom, ktorý neustúpil z vlastnej cesty ani pod ideovo - politickým tlakom totalitného režimu v bývalom Československu, ani požiadavke trhového mechanizmu na samoúčelné šokujúce a na efekte postavené prázdne výtvarné prejavy, mechanizmu, ktorý nastavil podmienky v slovenskom výtvarnom prostredí v pono- vembrovom období. Zachovanie vlastnej autonómie znamenalo výrazné obmedzenie pôsobenia na oficiálnej sochárskej scéne, ústup do ústrania a neobišlo sa bez potreby obetí a nevyhnutnosti prispôsobiť rozmery a materiál sochárskych diel. Bez toho, aby utrpela ich vysoká kvalita. Predsa však v ňom zostala potreba „obhájiť“, prečo nemôžeme vidieť všetko, k čomu v jeho tiahnutí k monumentalite vnútorne dospel. Toto ako vedúci motív prestupuje celú knihu o jeho živote, úvahách a tvorbe.Spracovanie autobiografického rozpomínania a stoiek strán zápiskov a úvah Juraja Rusňáka umožnilo zmapovať kľúčové deje, ktoré viedli k formovaniu jeho osobnosti a umeleckej výpovede. Patria k nim najmä detstvo a raná mladosť prežívané v lone prírody a v rytme vidieckeho života spojeného s nepretržitým vysokým pracovným výkonom v rodnej obci na východnom Slovensku, a obdobie hľadania zmyslu a formy umeleckého prejavu humanisticky zameraného tvorcu. State o sochárskej a kresliarskej tvorbe umožňujú zúčastniť sa procesu ich vzniku a prehlbujú vizuálny zážitok ich reprodukcií. Samotná kresba nie je u Juraja Rusňáka iba v pozícií prípravy na sochu, ale stala sa autentickou výtvarnou tvorbou dotiahnutou k dokonalosti v pastelových obrazoch. Sochárska tvorba Juraja Rusňáka dáva výraz životu a rastu v ich premenách, ideálu harmónie a vyšších ľudských emócií. Zaraďuje sa do európskych i svetových súradníc organického tvaroslovia s orientáciou na pratvar a primárne štruktúry. Rovnako jej možno prisúdiť vlastnosť nadviazania na klasické grécke sochárstvo. Ani talent a silné dielo nestačili, aby na Slovensku Juraj Rusňák nepatril medzi obchádzaných a „vyškrtávaných“ autorov, s minimom príležitostí autorsky vystavovať. Až s príchodom Galérie Nedbalka sa podarilo zmeniť predpoklad, že jeho dielo upadne do zabudnutia. Umožnila nielen výstavu a trvalú inštaláciu jeho sôch, ale aj vydanie odbornej monografie a tejto publikácie.

Slovenské maliarstvo prešlo v druhej polovici 20. storočia viacerými vývinovými zmenami. Objavilo sa nemálo osobností, ktoré tomuto pohybu dávali impulz, energiu a smer. Dôležité miesto medzi nimi zastáva Michal Jakabčic (l930 – 2001) a Viera Žilinčanová (1932 – 2008). Súkromná galéria Nedbalka v Bratislave usporiadala samostatnú výstavu z tvorby týchto umelcov pod názvom „Súzvuk imaginácie", na ktorej predstavila ich menej známe a neznáme obrazy.

Akademický sochár Juraj Rusňák (nar. 1938, Červenica) je originálnym umelcom, solitérom, ktorý neustúpil z vlastnej cesty ani pod ideovo - politickým tlakom totalitného režimu v bývalom Československu, ani požiadavke trhového mechanizmu na samoúčelné šokujúce a na efekte postavené prázdne výtvarné prejavy, mechanizmu, ktorý nastavil podmienky v slovenskom výtvarnom prostredí v pono- vembrovom období. Zachovanie vlastnej autonómie znamenalo výrazné obmedzenie pôsobenia na oficiálnej sochárskej scéne, ústup do ústrania a neobišlo sa bez potreby obetí a nevyhnutnosti prispôsobiť rozmery a materiál sochárskych diel. Bez toho, aby utrpela ich vysoká kvalita. Predsa však v ňom zostala potreba „obhájiť“, prečo nemôžeme vidieť všetko, k čomu v jeho tiahnutí k monumentalite vnútorne dospel. Toto ako vedúci motív prestupuje celú knihu o jeho živote, úvahách a tvorbe.Spracovanie autobiografického rozpomínania a stoiek strán zápiskov a úvah Juraja Rusňáka umožnilo zmapovať kľúčové deje, ktoré viedli k formovaniu jeho osobnosti a umeleckej výpovede. Patria k nim najmä detstvo a raná mladosť prežívané v lone prírody a v rytme vidieckeho života spojeného s nepretržitým vysokým pracovným výkonom v rodnej obci na východnom Slovensku, a obdobie hľadania zmyslu a formy umeleckého prejavu humanisticky zameraného tvorcu. State o sochárskej a kresliarskej tvorbe umožňujú zúčastniť sa procesu ich vzniku a prehlbujú vizuálny zážitok ich reprodukcií. Samotná kresba nie je u Juraja Rusňáka iba v pozícií prípravy na sochu, ale stala sa autentickou výtvarnou tvorbou dotiahnutou k dokonalosti v pastelových obrazoch. Sochárska tvorba Juraja Rusňáka dáva výraz životu a rastu v ich premenách, ideálu harmónie a vyšších ľudských emócií. Zaraďuje sa do európskych i svetových súradníc organického tvaroslovia s orientáciou na pratvar a primárne štruktúry. Rovnako jej možno prisúdiť vlastnosť nadviazania na klasické grécke sochárstvo. Ani talent a silné dielo nestačili, aby na Slovensku Juraj Rusňák nepatril medzi obchádzaných a „vyškrtávaných“ autorov, s minimom príležitostí autorsky vystavovať. Až s príchodom Galérie Nedbalka sa podarilo zmeniť predpoklad, že jeho dielo upadne do zabudnutia. Umožnila nielen výstavu a trvalú inštaláciu jeho sôch, ale aj vydanie odbornej monografie a tejto publikácie.

Akademický sochár Juraj Rusňák (nar. 1938, Červenica) je originálnym umelcom, solitérom, ktorý neustúpil z vlastnej cesty ani pod ideovo - politickým tlakom totalitného režimu v bývalom Československu, ani požiadavke trhového mechanizmu na samoúčelné šokujúce a na efekte postavené prázdne výtvarné prejavy, mechanizmu, ktorý nastavil podmienky v slovenskom výtvarnom prostredí v pono- vembrovom období. Zachovanie vlastnej autonómie znamenalo výrazné obmedzenie pôsobenia na oficiálnej sochárskej scéne, ústup do ústrania a neobišlo sa bez potreby obetí a nevyhnutnosti prispôsobiť rozmery a materiál sochárskych diel. Bez toho, aby utrpela ich vysoká kvalita. Predsa však v ňom zostala potreba „obhájiť“, prečo nemôžeme vidieť všetko, k čomu v jeho tiahnutí k monumentalite vnútorne dospel. Toto ako vedúci motív prestupuje celú knihu o jeho živote, úvahách a tvorbe.Spracovanie autobiografického rozpomínania a stoiek strán zápiskov a úvah Juraja Rusňáka umožnilo zmapovať kľúčové deje, ktoré viedli k formovaniu jeho osobnosti a umeleckej výpovede. Patria k nim najmä detstvo a raná mladosť prežívané v lone prírody a v rytme vidieckeho života spojeného s nepretržitým vysokým pracovným výkonom v rodnej obci na východnom Slovensku, a obdobie hľadania zmyslu a formy umeleckého prejavu humanisticky zameraného tvorcu. State o sochárskej a kresliarskej tvorbe umožňujú zúčastniť sa procesu ich vzniku a prehlbujú vizuálny zážitok ich reprodukcií. Samotná kresba nie je u Juraja Rusňáka iba v pozícií prípravy na sochu, ale stala sa autentickou výtvarnou tvorbou dotiahnutou k dokonalosti v pastelových obrazoch. Sochárska tvorba Juraja Rusňáka dáva výraz životu a rastu v ich premenách, ideálu harmónie a vyšších ľudských emócií. Zaraďuje sa do európskych i svetových súradníc organického tvaroslovia s orientáciou na pratvar a primárne štruktúry. Rovnako jej možno prisúdiť vlastnosť nadviazania na klasické grécke sochárstvo. Ani talent a silné dielo nestačili, aby na Slovensku Juraj Rusňák nepatril medzi obchádzaných a „vyškrtávaných“ autorov, s minimom príležitostí autorsky vystavovať. Až s príchodom Galérie Nedbalka sa podarilo zmeniť predpoklad, že jeho dielo upadne do zabudnutia. Umožnila nielen výstavu a trvalú inštaláciu jeho sôch, ale aj vydanie odbornej monografie a tejto publikácie.

Slovenské maliarstvo prešlo v druhej polovici 20. storočia viacerými vývinovými zmenami. Objavilo sa nemálo osobností, ktoré tomuto pohybu dávali impulz, energiu a smer. Dôležité miesto medzi nimi zastáva Michal Jakabčic (l930 – 2001) a Viera Žilinčanová (1932 – 2008). Súkromná galéria Nedbalka v Bratislave usporiadala samostatnú výstavu z tvorby týchto umelcov pod názvom „Súzvuk imaginácie", na ktorej predstavila ich menej známe a neznáme obrazy.

Za svojej krátkej existencie zorganizovala Galéria Nedbalka už druhú výstavu sochárskych diel, tentoraz s cieľom predstaviť sochy so svojich zbierok. Výstavou Sochy zo zbierky Galérie Nedbalka – Hmatové štúdio sme sa zapojili do projektu Socha a objekt XIX, ktorý je súčasťou Staromestského letného festivalu 2014, Kultúrneho leta a Hradných slávností Bratislava 2014. V rámci výstavy sme dali najväčší priestor umelcovi Jurajovi Rusňákovi, ktorému podľa nášho názoru dlhé obdobie nebola venovaná pozornosť, akú by si tento umelec zaslúžil. Juraj Rusňák je sochár presadzujúci abstraktný tvar a patrí ku generácií slovenských výtvarníkov, ktorá v šestedsiatych rokoch minulého storočia nadviazala na vývoj umenia vo svete. Práve preto sme sa rozhodli vydať autorovi Monografiu – autorka Ľuba Belohradská a Autobiografiu – autorka Renáta Gudernová.

Za svojej krátkej existencie zorganizovala Galéria Nedbalka už druhú výstavu sochárskych diel, tentoraz s cieľom predstaviť sochy so svojich zbierok. Výstavou Sochy zo zbierky Galérie Nedbalka – Hmatové štúdio sme sa zapojili do projektu Socha a objekt XIX, ktorý je súčasťou Staromestského letného festivalu 2014, Kultúrneho leta a Hradných slávností Bratislava 2014. V rámci výstavy sme dali najväčší priestor umelcovi Jurajovi Rusňákovi, ktorému podľa nášho názoru dlhé obdobie nebola venovaná pozornosť, akú by si tento umelec zaslúžil. Juraj Rusňák je sochár presadzujúci abstraktný tvar a patrí ku generácií slovenských výtvarníkov, ktorá v šestedsiatych rokoch minulého storočia nadviazala na vývoj umenia vo svete. Práve preto sme sa rozhodli vydať autorovi Monografiu – autorka Ľuba Belohradská a Autobiografiu – autorka Renáta Gudernová.

Tesne pred prvým výročím otvorenia Galérie Nedbalka bola do výstavného plánu zaradená výstava mladého výtvarníka Ašota Haasa pod názvom Inside. Jedným z dôvodov je fakt, že sa s nadšením podieľal na vytvorení centrálneho architektonického priestoru novej zrekonštruovanej budovy. Horizontálny transparentný objekt, sa stal centrálnym optickým prvkom prezentácie súčasného výtvarného umenia v galérii. Ďalším dôvodom je rozsiahle portfólio materializovaných prác a možnosť vystaviť najnovšie projekty pod názvom Diamonds & Reliefs. Je to pekný jesenný pozdrav Galérie Nedbalka a Ašota Haasa slovenskému výtvarnému umeniu. (Palo Choma). Pri tejto príležitosti Galéria Nedbalka vydala knihu s najnovšími dielami Ašota Haasa. Zaujímavosťou knihy je v knižnej väzbe vložené dielo autora, spolu s jeho podpisom na titulnom liste.

Tesne pred prvým výročím otvorenia Galérie Nedbalka bola do výstavného plánu zaradená výstava mladého výtvarníka Ašota Haasa pod názvom Inside. Jedným z dôvodov je fakt, že sa s nadšením podieľal na vytvorení centrálneho architektonického priestoru novej zrekonštruovanej budovy. Horizontálny transparentný objekt, sa stal centrálnym optickým prvkom prezentácie súčasného výtvarného umenia v galérii. Ďalším dôvodom je rozsiahle portfólio materializovaných prác a možnosť vystaviť najnovšie projekty pod názvom Diamonds & Reliefs. Je to pekný jesenný pozdrav Galérie Nedbalka a Ašota Haasa slovenskému výtvarnému umeniu. (Palo Choma). Pri tejto príležitosti Galéria Nedbalka vydala knihu s najnovšími dielami Ašota Haasa. Zaujímavosťou knihy je v knižnej väzbe vložené dielo autora, spolu s jeho podpisom na titulnom liste.

Po výstavách a publikáciách Stana Filka a Milana Paštéku pripravila Galéria Nedbalka prezentáciu ďalšej mimoriadnej osobnosti slovenského výtvarného umenia – Endre Nemesa (1909 – 1985). Bol jedným z prvých, ktorý otočil zrak od vonkajšej reality k vnútornému, často sebatrýznivému skúmaniu. V jeho obrazoch sa postupne ozývajú odkazy na expresionizmus, kubizmus a surrealizmus, vo svojej neskoršej tvorbe sa vyjadruje prostredníctvom nefiguratívnej tvorby, v záverečnej etape sa koncentruje na koláže, kde sa opätovne objavujú aj figuratívne prvky. O jeho tvorbe sa po roku 1948 v bývalom Československu dlhé roky mlčalo, po krátkom záujme v 60. rokoch začala byť jeho tvorba opätovne prehodnocovaná až po roku 1989. Začiatky Endre Nemesa po nútenej emigrácií pred fašizmom v roku 1938 do Švédska (po krátkych pobytoch vo Fínsku a Nórsku) boli zložité a náročné, postupne sa však so svojou tvorbou aj v umelecky pomerne konzervatívnom Švédsku výrazne presadil. Galérii Nedbalka sa podarilo vybudovať najväčšiu kolekciu autorových diel na Slovensku s viacerými ťažiskovými obrazmi dokumentujúcimi jeho jednotlivé tvorivé obdobia.

Tesne pred prvým výročím otvorenia Galérie Nedbalka bola do výstavného plánu zaradená výstava mladého výtvarníka Ašota Haasa pod názvom Inside. Jedným z dôvodov je fakt, že sa s nadšením podieľal na vytvorení centrálneho architektonického priestoru novej zrekonštruovanej budovy. Horizontálny transparentný objekt, sa stal centrálnym optickým prvkom prezentácie súčasného výtvarného umenia v galérii. Ďalším dôvodom je rozsiahle portfólio materializovaných prác a možnosť vystaviť najnovšie projekty pod názvom Diamonds & Reliefs. Je to pekný jesenný pozdrav Galérie Nedbalka a Ašota Haasa slovenskému výtvarnému umeniu. (Palo Choma). Pri tejto príležitosti Galéria Nedbalka vydala knihu s najnovšími dielami Ašota Haasa. Zaujímavosťou knihy je v knižnej väzbe vložené dielo autora, spolu s jeho podpisom na titulnom liste.

Čosi sa (...) nemení, čosi dôležité zostáva konštantné: uhol odvahy. - Milan Paštéka, 1969

Katalóg bol vydaný pri príležitosti výstavy Stano Filko – Biela ako ontologický priestor a začiatok všetkého. Stanislav Filko sa narodil — podľa vlastných slov prvýkrát – 15. júna 1937 vo Veľkej Hradnej. Dva razy totiž prežil klinickú smrť: po páde do lomu a po zásahu elektrickým prúdom. Dátum narodenia vystupuje ako dôležitý údaj aj z hľadiska jeho tvorby: v súlade so svojou koncepciou totálnosti umenia a života ho považuje aj za dátum začiatku svojej tvorby. Z publikácie sa dozviete viac o umelcovom živote a jeho tvorbe.