Literárne informačné centrum strana 4 z 10

Román Živý bič je protestom proti vojne a za sociálnu spravodlivosť. Jedno z najúspešnejších diel slovenskej literatúry prichádza ako prvý zväzok novej edície (Ne)povinné čítanie.

Na námestí v Modre, v dome, v ktorom kedysi žil akademický maliar Ľubomír Kellenberger, je na strope freska. Fragmenty z nej zdobia aj túto knihu. Unikátne dielo inšpirovalo autorku vytvoriť fresku zo slov, zo siete spomienok, prežívaní a stretnutí s otcovými, rodinnými či osobnými priateľmi, ktorí vytvárali kultúrne a umelecké zázemie Modry, s výrazným zástojom v našej národnej kultúre. Veronika Šikulová ponúka eseje, črty, rozhovory, poviedky či spoviedky o literatúre, výtvarnom umení a hudbe, o konkrétnych ľuďoch, ktorí patria alebo patrili do jej života.

Poetka Mila Haugová ponúka mnohovrstevnú výpoveď o procese tvorby, o svojom vnímaní umenia, o ceste k stredu terča krásy a poznania. Pri hľadaní odpovede na otázku, čo znamená tvorba v zmysle písať ako dýchať, vyzvala na spoluúčasť kolegov básnikov a spisovateľov, ale aj iných umelcov a priateľov. Spoločne utkali sieť textov rozmanitých žánrov, ktorá je silnou výpoveďou o hľadaní, nachádzaní, ale aj strácaní, o vzrušujúcom otváraní vchodov do literatúry, o okách siete, kde môžete rovnako uviaznuť, ako nadýchnuť sa, písať ako dýchať, čítať ako dýchať...

Knižné rozhovory s básnikom a prozaikom sledujú nielen martýrsky osud človeka v rozporuplnej druhej polovici 20. storočia, ale predovšetkým ukazujú, že skutočný talent neumlčí nijaká diktatúra, nijaká zvoľa moci. Príbeh Rudolfa Dobiáša, ktorého nádejné literárne počiatky násilne prerušil politický proces a následné väznenie, nie je ojedinelý. Jeho postoj a literárne aktivity sú však výnimočné v tom, že po svojom návrate do literárneho života po roku 1989 sa neupriamuje len na vlastnú tvorbu, ale "vynáša na svetlo dňa" príbehy ľudí, ktoré podobne ako jeho poznačila temná doba. Autorov ľudský postoj najvýstižnejšie vyjadruje jeho krédo: "Nech prídu chvíle akokoľvek ťažké, vždy iba jedno na pamäti maj: zúfalstvo - cesta ku porážke." Ku knihe je priložené CD na ktorom Rudolf Dobiáš číta z vlastnej tvorby.

Autor v Antimemoároch pútavým, esejisticko-rozprávačským štýlom rozprestiera pred nami svoj život a ruptúry svojej doby od oslobodenia 1945 cez dlhé roky komunistického režimu. Je to odysea cez stalinské 50. roky plné bezprávia, vzápätí znesiteľnejšie 60. roky a po dubčekovskej jari a okupácii: pracovné degradovanie a zákaz publikovania. V jeho denníkoch ožíva temná konsolidačná doba, rozprávanie prepletá reflexiami, osobnými svedectvami o A. Matuškovi, D. Tatarkovi, L. Mňačkovi, M. Rúfusovi, L. Ťažkom, S. Šmatlákovi a iných svojich priateľoch i nepriateľoch, nepríjemných funkcionároch a literárnych chameleónoch.

Tretí diel edície Slovenské dejiny približuje obdobie od roku 1780 do roku 1914. Autorská dvojica ponúka prehľadný obraz tzv. dlhého 19. storočia, na ktorého začiatku sa začal proces formovania moderného slovenského národa v podmienkach habsburskej monarchie, v staršej historiografii známe tzv. obdobie slovenského národného obrodenia. Publikácia prináša pohľad na politické, kultúrne, sociálne a hospodárske pomery v habsburskej monarchii, Uhorsku a na Slovensku v danom období. Ide o storočie plné zmien ohraničené na začiatku Veľkou francúzskou revolúciou a na konci vypuknutím prvej svetovej vojny, v ktorom spoločnosť oscilovala medzi stavovským a občianskym princípom, prešla modernizáciou v hospodárskej a ekonomickej oblasti a Slováci ako národ prvýkrát aktívne zasahujú do stredoeurópskeho diania a hlásia sa o svoje práva. Publikácia je určená širokej verejnosti, je vhodná aj ako vysokoškolská učebnica.

Rozhovory s Altou Vášovou Knižné rozhovory s Altou Vášovou zachytávajú osobný i literárny život poprednej slovenskej prozaičky, scenáristky a dramaturgičky Slovenského filmu. Napísala aj dievčenský román, vedecko-fantastickú prózu či novelu Niekto ako ja, ktorá bola aj sfilmovaná. Rozhovory odvíjajú nielen jej profesionálny osud v rozporuplnej druhej polovici 20. storočia, ale predovšetkým ukazujú, že skutočný talent neumlčí nijaká diktatúra, nijaká zvoľa moci. Ku knihe je priložené CD, na ktorom Alta Vášová číta z vlastnej tvorby.

Kniha obsahuje texty, ktoré sa našli v Slovenskom národnom archíve. Zakázala ich zverejniť komunistická cenzúra pre ich ideologicky neprijateľný obsah. Pôvodne mali vyjsť vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v roku 1957 pod názvom Z nedávnych čias. V knihe je aj satirická próza Koza rohatá a somár cenzúra zakázala uverejniť v časopise Kultúrny život. Mináčove prózy dopĺňa úvodná štúdia Pavla Matejoviča a doslov Vladimíra Petríka a Milana Hamadu.

Texty knihy vychádzali na pokračovanie v časopise Slniečko. Teraz vychádzajú po prvý raz knižne s ilustráciami Miloša Koptáka. Autor v nich obsiahol očami detí školský svet, od učiteľov, školníkov či žiakov, školákov i poškolákov, tých, čo čítajú pod lavicou i tých, čo robia rôzne neplechy. Prózy i básne hravou formou približujú detský svet a majú svoj hlboký mravný apel k hodnotám vzdelávania, poznávania a priateľstva detí nielen s dospelými, ale aj s knihami, rôznymi vecami a vecičkami sveta. Básnik a rozprávkar Daniel Hevier s ľahkou bravúrou a humorom vnáša do prostredia školy poetiku predstavivosti, dorozumenia a pochopenia jedného človeka s druhým prostredníctvom zázračnej moci slov

K roku 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra vydalo LIC triptych kníh. Esejistická kniha Dany Podrackej je pokusom nájsť v Štúrovom diele duchovnú zem a zrekonštruovať za pomoci jeho myšlienok, ako aj myšlienok jeho rovesníkov, čím je a čím by mohol byť duchovný štát ako vedomá kultúrna voľba. Názov esejistickej knihy je hľadaním odpovede na otázku, prečo trvá zatykač na Štúra dodnes. Jedni mu vyčítajú zbytočné teologické závažia, iní príklon k Slovanstvu, osobitne k Rusku, ešte ďalší jeho metafyzickú podstatu, ktorej sa nedokážu zmocniť. Štúr prečnieval a aj preto je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie. Knihu ilustroval Svätopluk Mikyta a graficky upravil Palo Bálik.

Toto je „hipštúrska" kniha do ruksaku. Bedeker o Ľudovítovi Štúrovi, ktorý je zobrazený ako krajina, masív s mnohými vrstvami, končiarmi aj priepasťami. Inšpiratívny sprievodca pre každého, kto ho doteraz nepoznal. Národný buditeľ sa v tejto knihe prebudil z mramorového zakliatia a vydal sa s nami do dnešných ulíc. Autor Daniel Hevier pregúglil jeho život, preštúral jeho dielo a podáva ho ako fascinujúce dobrodružstvo.

Pri koncipovaní knihy o období nabitom udalosťami, akým je druhá svetová vojna, najväčšiu výzvu predstavuje výber tém a uhlov pohľadov, cez ktoré sa čitateľovi do rúk dostane koncepčný, názorný a argumentačne odôvodnený celok. Slovensko a Slováci prežívali vojnu rôzne. Ich dejiny a príbehy boli často spleťou udalostí, ku ktorým viedli rozmanité politické, vojenské i ľudské okolnosti. Kniha má desať kapitol. Kombinuje sa v nich chronologický a tematický prístup. Sleduje vývoj Slovenska a Slovákov od udalostí nasledujúcich po podpísaní Mníchovskej dohody 30. septembra 1938 až do kapitulácie vlády Slovenskej republiky 8. mája 1945.

Už 91-ročný profesor Július Pašteka, nesmierne rozhľadený idealistický intelektuál, ktorý musel bojovať s nepriazňou režimu, vytvoril 32 portrétov svojich súpútnikov z prostredia literatúry a divadla. Zvolil si svojský pohľad. Nevyhýba sa kritike, ale nezabúda na zásluhy. Neidealizuje ani nekádruje. Ponúka príbehy výnimočných ľudí, s ich tvorivými vzopätiami, ľudskými zlyhaniami aj svojskými záľubami, ktoré zároveň zobrazujú zložité pomery na našej kultúrnej scéne v 20. storočí. Jozef Ambruš, Mikuláš Bakoš, Oskár Čepan, Jozef Felix, Ľudovít Fulla, Ladislav Hanus, Ján Jozef Hudák, Zora Jesenská, Ján Jamnický, Ján Komorovský, Ján Chryzostom Korec, Ivan Krasko, Nora Krausová, rodená Beniaková, Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, Alexander Matuška, František Mikloško, Andrej Mráz, Rudolf Mrlian, Jan Mukařovský, Karol Rosenbaum, Martin Slivka, Pavol Strauss, Karol Strmeň, Stanislav Šmatlák, Dominik Tatarka, Viliam Turčány, Milo Urban, Marian Váross, František Votruba, Ľudo Zúbek a Andrej Žarnov svojimi dielami, myšlienkami a životmi spoločne vytvárajú generačný odkaz, kultúrnu stopu v slovenskom bytí.

Eseje Daniela Pastirčáka sú meditatívne texty so spirituálnym obsahom. Prepájajú myslenie súčasníka s duchovnými odkazmi Biblie. Pastirčák chce v katedrále nájsť miesto nielen pre kanonikov, ale aj pre heretikov. Civilizácia ducha potrebuje jedných i druhých. Strážcovia ortodoxie by bez heretikov nemali z čoho klenúť oblúky ponad čas. Potrebujeme Luthera, Ginsberga či Eliota, rovnako ako potrebujeme Ondruša či Válka. Tieň mŕtveho Boha je varovaním pred pominuteľnou ctižiadostivosťou materialistického chápania sveta. Človek, ktorý prestane veriť v Boha, je schopný uveriť čomukoľvek. Dvadsiate storočie sa stalo dokladom toho, že spoločnosť, ktorá sa zbaví náboženstva, sa sama stane náboženstvom a smeruje k totalite.