Literárne informačné centrum strana 2 z 10

Vzácne správy o histórii nášho územia od 6. do 10. storočia, tak ako sa javia v písomnostiach prevažne cudzieho pôvodu. Publikáciu dopĺňa rozsiahly ilustračný materiál.

Prvé literárnohistorické dielo o vývine slovenskej literatúry pre deti a mládež od jej osvietenských počiatkov do polovice 60. rokov 20. storočia. Nejde len o chronologické zoraďovanie faktov, ale aj o výklad jednotlivých literárnych javov. Ondrej Sliacky je vysokoškolský pedagóg, je autorom základných diel o slovenskej literatúre pre deti a mládež. V Literárnom informačnom centre vyšiel v roku 2005 pod jeho vedením aj Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež.

Publikácia prehľadne podáva spoločensko-politickú situáciu v literatúre (vývinové kontexty a súvislosti), oboznamuje s najnovšími javmi a trendmi v slovenskej literatúre, s jej autormi a dielami z oblasti poézie, prózy, drámy od roku 1989 po súčasnosť. Kniha je rozčlenená do štyroch základných kapitol. Prvá sa venuje politickým, spoločenským a kultúrnym súvislostiam a kontextom ovplyvňujúcim literárny proces, všíma si vznik nových literárnych časopisov, prinavrátenie exilových a disidentských autorov. Druhá kapitola je venovaná prozaickej tvorbe, tretia básnickej, štvrtá dramatickej. Autormi štúdií sú literárni vedci, pôsobiaci ako vysokoškolskí pedagógovia.

Reprezentatívna publikácia Pocta Pavlovi Dobšinskému k 180. výročiu narodenia Pavla Dobšinského a 150. výročiu slovenských povestí, ktorá vychádza v edícii Signum. Svoje názory na Dobšinského život a dielo vyjadrujú popredné osobnosti slovenského literárneho života (M. Rúfus, O. Sliacky, V. Mináč, D. Podracká, Ľ. Feldek, P. Glocko, Š. Moravčík a iní). Knihu zostavil O. Sliacky.

Edícia Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov, ktorú zostavujú poprední slovenskí historici, je najvýznamnejším projektom vydávania pramenného materiálu zo slovenských dejín. Pre veľký rozsah materiálu je siedmy zväzok rozčlenený do dvoch častí. Prvá časť obsahuje materiály z obdobia po bitke pri Moháči (1526) až po rok 1608 (mier s Bočkajom). Tento druhý zväzok obsahuje materiály o živote v Uhorskom kráľovstve počas tureckých vojen a protihabsburských povstaní od snemu v roku 1608 do satmárskeho mieru. Publikácia podáva obraz 17. storočia. Odohrali sa v ňom kľúčové udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili osudy krajiny v nasledujúcich storočiach a predznamenali jej smerovanie i miesto v Európe. Vo vnútropolitickom vývine bola táto epocha protihabsburským odbojom. V hospodárskom a spoločenskom živote sa ujali nové prvky či funkcie v tradičných stavoch. V duchovnom vývine bola krajina poznačená zavŕšením reformácie a nástupom rekatolizácie; s nástupom rekatolizácie budovala sieť katolíckych škôl, rozvíjalo sa aj evanjelické a reformované školstvo. V umeleckom živote doznievala renesancia a nastupoval barok, stavali sa nové katolícke chrámy, školy a rezidencie aristokracie. So šírením vzdelanosti sa rozvíjala duchovná i svetská renesančná a neskôr baroková. Publikáciu dopĺňa rozsiahly ilustračný materiál.

Výber z literárnovedných štúdií, esejí a rozhovorov z rokov 1991 až 2007 poprednej literárnej vedkyne a prekladateľky z nemčiny svedčí o jej zorientovanosti v súčasných tendenciách vo svetovej literatúre a v uvažovaní o nej. Zároveň podáva aj obraz o jej postojoch, historickej podmienenosti textov a o jej osobnej ľudskej situácii. Dôležitá časť vo výbere patrí aj osvetľovaniu niektorých stránok poetiky a esteticko-spoločenských súvislostí života a tvorby jej otca, básnika Valentína Beniaka.

Román Olgy Slavnikovej 2017 je antiutópia s detektívnou zápletkou, obohatená fantastickými prvkami z uralských rozprávok a povestí, ale aj ostrou sociálnou kritikou. Autorka získala za román ruskú Booker Prize. Z ruštiny preložili Igor Otčenáš a Zuzana Lorková. Kniha je ďalším literárnym príspevkom v mapovaní slovanskej literatúry v rámci medzinárodného projektu 100 slovanských románov. Sprostredkúva výmenu medzi jednotlivými národnými jazykmi a literatúrami.

Štvrtý diel edície Slovenské dejiny zahŕňa obdobie ohraničené rokmi 1914 – 1993, teda od začiatku prvej svetovej vojny po vznik samostatnej Slovenskej republiky. Predmetné obdobie je mimoriadne dôležité a súčasne hektické, bohaté na prelomové zmeny a zvraty, ktoré výrazne zasiahli a formovali celú slovenskú spoločnosť. Ide o stále živé a diskutované dejiny, ktoré často až dodnes pôsobia polarizujúco. Širokej kultúrnej verejnosti ako aj študujúcej mládeži prináša základnú orientáciu v slovenských dejinách. Zároveň sa stáva nezastupiteľnou učebnou pomôckou s dostatočným zdrojom pôvodných informácií a pramenných materiálov.

Titul knižky znamená nielen návrat k žánru, ale aj k viacerým slovenským autorom, s ktorými autor pred rokmi uverejnil interview. Sú to spisovatelia Milan Augustín, Anton Baláž, Ladislav Ballek, Jozef Banáš, Dezider Banga, Jaroslava Blažková, Ján Buzássy, Jozef Bžoch, Ján Čomaj, Rudolf Dobiáš, Pavel Dvořák, Etela Farkašová, Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková, Daniel Hevier, Anton Hykisch, Rudolf Chmel, Andrej Chudoba, Pavol Janík, Peter Jaroš, Jana Juráňová, Ivan Kadlečík, Juraj Kuniak, Milan Lasica, Jozef Leikert, Miroslav Marcelli, Albert Marenčin, Jozef Mihalkovič, Jozef Mikloško, Valér Mikula, Štefan Moravčík, Gustáv Murín, Kamil Peteraj, Vladimír Petrík, Jozef Puškáš, Milan Richter, Gabriela Rothmayerová, Vincent Šabík, Ivan Stadtrucker, Stanislav Štepka, Ladislav Ťažký, Viliam Turčány, Ján Tužinský, Marián Vároš, Osvald Zahradník, Milan Zelinka a Milka Zimková. Po rokoch sa spoločne vracajú k témam, o ktorých hovorili kedysi, no najmä hovoria o súčasných problémoch literatúry a kultúry. Umelecké fotografie Tomáš Singer.

Slovník teórie médií doc. Petra Valčeka nadväzuje na Slovník literárnej teórie (LIC 2006) rozširujúc aspekt literatúry ako média na mediálne a najmä multimediálne univerzum civilizácie. Autor vo formuláciách jednotlivých slovníkových hesiel charakterizuje a vysvetľuje základné pojmy teórie médií, pričom sa usiluje zachytiť aktuálny stav teoretického i empirického výskumu médií a mediality v jeho vývine od 20. rokov minulého storočia až po súčasnosť. Dôraz kladie na problematiku vývinu vedeckých predstáv o médiách a na dôsledky zmien vedeckej doxy (paradigmy) v tejto oblasti a ich vplyve na metodológiu výskumu.

Súbor úvah a spomienok jedného z najvýznamnejších slovenských literátov pôsobiacich od 60-tych rokov 20. storočia (v umlčaných časoch normalizície).