Literárne informačné centrum strana 2 z 10

Matúš Mikšík v monografii venovanej predstaviteľovi skupiny Osamelých bežcov analyzuje jeho zbierky, interpretuje básne a objasňuje princípy jeho poézie. Ivan Laučík (1944 - 2004), básnik zo skupiny Osa­melých bežcov, bol životom a tvorbou nerozlučne spätý s Liptovom. Stredom Laučíkovej poézie je čistota, prepojenie hlasu prírody s hlasom človeka. Básnikove jaskyniarske zostupy či polárne výpravy a horolezecké trasovania sú podobenstvami sebahľadania, ktoré nám umožňujú prejsť za hranicu po­čuteľnosti vnútorného hlasu. Otvárajú metafyzický prechod do duchovných sfér, kde naše náhlivé cesty obnovujú stopy tých, čo žili v čistej, znejúcej sklovine rána. Laučíkova pozvánka do prekríženia človeka a krajiny poskytuje priestor na meditáciu o vlastnej identite, nabáda k hľadaniu zmyslu vlast­ného života a neprestáva byť naliehavá. Monografiu tvoria analýzy zbierok, interpretácie básní a opis štyroch princípov autorovej poézie, tieto tri väčšie celky sú navzájom prepojené množstvom odkazov a vytvárajú interpretačnú sieť, nie nepodobnú osamelobežeckej téze o básni sieti.

V interpretácii Jána Zambora Ján Zambor, básnik, prekladateľ a literárny vedec interpretuje slovenského básnika, folkloristu, prekladateľa, jazykovedca a predstaviteľa mesianistickej línie v slovenskom romantizme Sama Bohdana Hroboňa. V Hroboňovej poézii dominujú mystické ambície a unikátna slovotvorba.

Janko Silan (1914-1984), básnik, kňaz, žil a tvoril mimo literárnych centier, programov a skupín. Zachoval si slobodu a nezávislosť vo vnútornom exile. Musel sa vyrovnávať najprv s nepriazňou osudu (chudoba, slabozrakosť, strata matky), neskôr s nepriazňou režimu. Edita Príhodová predstavuje jeho dielo v biografickom a literárnokritickom kontexte, pričom používa interpretačnú a literárnohistorickú metódu. V monografii chronologicky sleduje jednotlivé zbierky a ukazuje, ako sa kryštalizovala autorova básnická metóda. Silanov štýl je žitou spoveďou, vyznaním bez póz, hľadaním transcendentna ako najvýraznejšej hodnoty človeka.

Daniel Hevier prečítal po čase znova všetky diela Jána Johanidesa tak, ako postupne vychádzali. Tentoraz ich prečítal naraz, aby sa o svoju novú čitateľskú skúsenosť, radosť z putovania húštinami textu, ale aj spoločenského a literárneho kontextu podelil s čitateľmi. Ponára sa do labyrintu Johanidesových súvetí. V detailoch slovných spojení odhaľuje neraz nové pohľady na dielo tohto majstra európskej epiky. Kniha zameriava pozornosť na univerzálnosť Johanidesovho myšlienkového odkazu.

Daniel Hevier prečítal po čase znova všetky diela Jána Johanidesa tak, ako postupne vychádzali. Tentoraz ich prečítal naraz, aby sa o svoju novú čitateľskú skúsenosť, radosť z putovania húštinami textu, ale aj spoločenského a literárneho kontextu podelil s čitateľmi. Ponára sa do labyrintu Johanidesových súvetí. V detailoch slovných spojení odhaľuje neraz nové pohľady na dielo tohto majstra európskej epiky. Kniha zameriava pozornosť na univerzálnosť Johanidesovho myšlienkového odkazu.

Monografia literárneho vedca Petra Darovca predstavuje Petra Pišťanka ako prelomového autora deväťdesiatych rokov 20. storočia, ktorý slovenskej literatúre otvoril celkom nový svet mafiánov a prostitútok, ich životný štýl a prejavy správania  vrátane poklesnutého jazyka. S nadhľadom a bez moralizovania písal o ľudskej povrchnosti, duchovnej vyprázdnenosti a intelektuálnej lenivosti, ale aj o manipulačných technikách moci. Mal a dodnes má veľa nasledovníkov, ale iba on dokázal spraviť z nízkej porevolučnej reality vysokú umeleckú literatúru.

Vypovedá o aktuálnej literatúre a jej reflexii, je teda aj príspevkom do diskusie o tom, či vlastne niečo také ako kritika a kritická literárna scéna ešte u nás vôbec existuje. Zároveň slúži ako praktický výberový sprievodca najnovšou súčasnou poéziou a prózou. Publikácia obsahuje aj štúdie o básnických (Viliam Nádaskay) a prozaických (Vladimír Barborík) knihách uplynulého roka.

Výber z literárnokritických textov publikovaných časopisecky a na webe v roku 2018. Zostavil ju literárny vedec Vladimír Barborík. Vypovedá o aktuálnej literatúre a jej reflexii, je teda aj príspevkom do diskusie o tom, či vlastne niečo také ako kritika a kritická literárna scéna ešte u nás vôbec existuje. Zároveň slúži ako praktický výberový sprievodca najnovšou súčasnou poéziou a prózou. Publikácia obsahuje aj štúdie o básnických (Viliam Nádaskay) a prozaických (Vladimír Barborík) knihách uplynulého roka. Autori Vladimír Barborík Martina Buzinkaiová Magdalena Bystrzak Peter Darovec Ján Gavura Tamara Janecová Tomáš Lietavec Patrik Garaj Matej Masaryk Boris Mihalkovič Viliam Nádaskay Radoslav Passia Veronika Rácová Gabriela Rakúsová Michaela Rosová Stanislava Sivčová Marta Součková Jaroslav Šrank Ivana Taranenková Jozef Tatár Eva Urbanová Anton Vydra Dominik Želinský

Kniha je poetickým dokumentom z autorkiných denníkových záznamov od osobných, cestovateľských až po rastlinné. Ich súčasťou sú sny, lyrizovaná próza, básne či osobné čítania filozofov (Martin Heidegger), výtvarníkov (Osmo Rauhala) a literárnych postáv (Anna Kareninová). Poetka nám otvára vždy nové a zároveň trochu iné archívy priestorov. Skúmanie sa pohybuje v kruhu reálneho a mysleného, s presahmi do duchovného prúdenia sveta. Čitateľ sa stáva svedkom prelínania života a diela, aby dospel k poznaniu, že umelec a dielo majú svoj pôvod v umení.

Reprezentatívna knižná publikácia slovenskej modernistickej prózy medzivojnového obdobia. V jednom zväzku prináša prózy publikované v časopisoch Svojeť, Mladé Slovensko a i., ako aj vydané knižne v dvadsiatych rokoch 20. storočia, niektoré s oneskorením. Vo viacerých prípadoch ide o verejnosti nedostupné či ťažko dostupné tituly. Antológia predstavuje syntézu toho najlepšieho, čo v moderne medzi rokmi 1920 1930 na Slovensku vzniklo. Zostavovateľ Michal Habaj okrem záverečnej štúdie Druhá moderna doplnil tento výber o komentáre a vysvetlivky k jednotlivým prózam a krátke portréty autorov: Janko Alexy, Tido J. Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš, Ivan Minárik, Kvetoslav Urbanovič, Milan Thomka Mitrovský, Štefan Letz, Ján Poničan, Jarko Elen, Vlado Wagner, Ervín Holéczy a Imro Frits.

Autorka, literárna vedkyňa, ponúka svoje čítanie a reflexiu textov vybraných autorov formou fiktívnych rozhovorov, hoci s viacerými sa pozná osobne. Básnikov, prozaikov či literárnych vedcov necháva odpovedať na svoje otázky ich vlastnými textami a cez ne odkrýva ich myšlienkový svet. Ponúka netradičné stretnutia s A. P. Čechovom, Albínom Baginom, Ľudmilou Groeblovou, Sándorom Máraiom, Františkom Andraščíkom, Jurajom Andričíkom, Mariánom Andričíkom, Dušanom Šimkom, Milanom Zelinkom, Petrom Juščákom, Miroslavom Halásom, Mariánom Milčákom a Jurajom Briškárom.

Slováci a Československá socialistická republika ďalší zväzok exkluzívnej edície Prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov XIII d zachytáva bezmála tridsať rokov najnovšej slovenskej histórie obdobie Československej socialistickej republiky. Začína sa roku 1960 prijatím novej ústavy, ktorá deklarovala víťazstvo socializmu v krajine. Nádeje na demokratizáciu režimu sa skoncentrovali do roka 1968, ktoré zastavila intervencia vojsk Varšavskej zmluvy. Kniha sleduje spletitý vývoj na Slovensku počas týchto troch dekád až do pádu režimu v novembri 1989. Vedúcou autorského kolektívu je PhDr. Jaroslava Roguľová, PhD., editorom PhDr. Pavel Dvořák.

Profesor Ján Zambor sa popri pedagogickej a literárnovednej práci venuje aj vlastnej básnickej tvorbe a umeleckému prekladu. V knihe nájdeme všetky oblasti autorovho záujmu. Usiluje sa o čo najkomplexnejšie uchopenie významov a zmyslu diela, venuje sa poézii takých autorov ako Hviezdoslav, Krasko, Válek, Stacho, Mihalkovič, Strážay, J. Buzássy či Andraščík, Laučík, Jurolek, Prokešová a Podracká. Osobitne podnetné sú texty o zvukovom tvarovaní ruskej básne a špecifikách prekladu. Podrobný a nezvyčajne rozsiahly vecný register je do istej miery aj netradičným slovníkom poetiky. Kniha je vhodná pre čitateľov s hlbším záujmom o poéziu a umelecký preklad, ako aj študentov slovenčiny, literárnej vedy a prekladateľstva.

Kniha rozhovorov Žiť svoju báseň vypovedá o živote a diele Ivana Štrpku od jeho detstva, literárnych začiatkov v časopise Mladá tvorba a vzniku dnes už legendárnej básnickej skupiny Osamelí bežci až dodnes. Dôležitou súčasťou dialógov sú jeho názory na poéziu, na vlastnú kreativitu a na literatúru i kultúru, na dobu, v ktorej žijeme.

Publikácia vychádza z bohatého archívu fotografií Antona Šmotláka (1920 - 1979), na ktorých zaznamenal oficiálny aj neoficiálny literárny život na Slovensku v dvoch desaťročiach. Literárni vedci Vladimír Petrík a Vladimír Barborík v krátkych sprievodných textoch a výberom citátov z dobovej tlače približujú, ako sa menili literárne a spoločenské pohyby 60. a 70. rokov minulého storočia, najmä ako sa menil vzťah moci a umeleckej tvorby aj postoje autorov.

Osemročná Ema má dva domovy, lebo rodičia žijú oddelene a majú ju v striedavej starostlivosti. Jej najlepší kamaráti sú desaťročný Max a jeho psík Gagarin. Chcú spoločne napísať knihu pre dospelých, aby lepšie chápali detský svet. Ich priateľstvo aj celý život sa obráti naruby, keď sa Gagarin stratí. Príbeh o sile a krehkosti priateľstva dopĺňajú nádherné farebné ilustrácie Daniely Olejníkovej.