Literárne informačné centrum strana 9 z 10

Najnovšia kniha V poschodovom labyrinte je záznamom úsilia autora uchopiť fenomén postmoderny z pozícií medzinárodných reflexií, predovšetkým ako zjav rodiaci sa v zápase našich spisovateľov s totalitnou mocou a s iluzívnosťou ňou vnucovaného videnia sveta.

Kniha sa zameriava na skúmanie inovatívnych kompetencií poetického jazyka vybraných autoriek: L. V.-Gavorníkovej, T. Lehenovej, S. Repar, N. Ružičkovej, K. Kucbelovej a M. Ferenčuhovej. Autor prináša do slovenského diskurzu uchopenie väčšinou prehliadaného (i feministicky podnetného) rozmeru básní autoriek, a teda ukážku iného - aj rodovo poučenejšieho - čítania umeleckých textov.

Výber z autorovej literárnokritickej tvorby Kontinuita a diskontinuita prináša v autentickej podobe hodnotenia básnických a prozaických diel slovenskej literatúry, ktoré publikoval v rokoch 1969 - 2007 a ktoré komentujú knihy prozaikov a básnikov vstupujúcich do literatúry v rokoch 1954 - 2006. Autor pamätá aj na domáci diachrónny i medzinárodný kontext. Kniha je príspevkom k poznaniu našej súvekej až takmer súčasnej literárnej situácie a môže byť aj čiastkovým nástrojom na hodnotenie modernej slovenskej literatúry.

Zborník literárno-vedných štúdií z vedeckej konferencie k 160. výročiu narodenia Pavla O. Hviezdoslava, ktorá sa konala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v júni 2009. V zborníku publikuje 16 autorov, básnikov a literárnych vedcov ako Marián Andričík, Ján Buzássy, Ján Gavura, Ján Gbúr, Alexander Halvoník, Dana Kršáková, Ladislav Šimon, Anna Valcerová a ďalší. Zostavil a edične pripravil Ján Zambor. Zmyslom publikácie je priblížiť Hviezdoslavovu osobnosť a tvorbu moderným jazykom interpretácií a poskytnúť tak ucelený pohľad na kontinuitu jeho pôsobenia v kontexte slovenskej a európskej lyriky. Vhodné aj ako odporúčaná literatúra k vysokoškolskému štúdiu slovenského jazyka a literatúry.

Zborník referátov z vedeckých konferencií a seminárov v rámci kukučínovského roka, v ktorom bol Martin Kukučín zaradený do kalendára kultúrnych výročí UNESCO ako osobnosť roka 2010 pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. Výber referátov zo šiestich krajín redakčne pripravil Ján Gbúr.

Reprezentatívna publikácia Pocta Pavlovi Dobšinskému k 180. výročiu narodenia Pavla Dobšinského a 150. výročiu slovenských povestí, ktorá vychádza v edícii Signum. Svoje názory na Dobšinského život a dielo vyjadrujú popredné osobnosti slovenského literárneho života (M. Rúfus, O. Sliacky, V. Mináč, D. Podracká, Ľ. Feldek, P. Glocko, Š. Moravčík a iní). Knihu zostavil O. Sliacky.

Výber z básní piatich slovenských poetiek je knižnou podobou Pocty Lýdii Vadkerti-Gavorníkovej, ktorá odznela na siedmom ročníku frankofónneho festivalu Cap a l’Est v Banskej Štiavnici v auguste 2009. Štyri slovenské poetky Mila Haugová, Dana Podracká, Elena Hidvéghyová-Yung a Mária Ferenčuhová vzdali poctu zakladateľke modernej slovenskej poézie svojimi vyznaniami a básnickou tvorbou pri príležitosti 10. výročia úmrtia Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej. 80-stranová publikácia reprezentuje generačnú kontinuitu slovenskej lyriky a je ilustrovaná oltárnymi tabuľovými obrazmi Majstra MS, ktorý vznikol roku 1506 a bol umiestnený v banskoštiavnickom kostole sv. Kataríny. Hommage a Lýdia Vadkerti-Gavorníková je literárnym aj obrazovým skvostom, vhodným aj ako reprezentatívny knižný dar pre milovníkov poézie všetkých generácií.

Ján Smrek sa popri vydávaní časopisu Elán odhodlal v roku 1941 na ďalší, vo vojnových časoch ekonomicky veľmi odvážny čin – vydávanie kvalitnej knižnej série, ktorú nazval Komorná knižnica. Podarilo sa mu vytvoriť koncept, ktorý prežil nielen vojnu a ustanovenie nového režimu, ale nakoniec aj svojho tvorcu. V slovenskej kultúre zarezonovala tak silno, že našla svojich nasledovateľov a stala sa predmetom záujmu knihomilov i zberateľov. V knihe Moniky Kaprálikovej nájdete informácie o koreňoch Smrekovej lásky k tlačenému slovu, o jeho pôsobení u pražského vydavateľa Mazáča, o vzniku ikonickej série, o zápasoch za jej udržanie v zlomových rokoch 1949 – 1950 aj o jej obnovu v rokoch 1957 – 1967. Pamäť kultúry je úzko spätá s ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že kvalitnú literatúru treba tvoriť a vydávať aj v zložitých časoch.

Monografia Hľadanie rozprávača je venovaná prózam Vincenta Šikulu, významného predstaviteľa modernej slovenskej literatúry 2. polovice 20, storočia. Prvá časť prostredníctvom interpretácie jednotlivých Šikulových kníh prináša pohľad na vývin autorovho rozprávačstva v prozaickej tvorbe pre dospelých v 60. rokoch, druhá časť reflektuje celok diela aj v dobových historicko-spoločenských súvislostiach. Východiskom práce na monografii bolo presvedčenie, že relevantná časť Šikulovej tvorby je aj v súčasnosti živou, čitateľsky príťažlivou súčasťou domácej literárnej kultúry.

Táto kniha rekonštruuje slovenskú literárnu kritiku v medzivojnovom období, predovšetkým v jeho druhej polovici. Je venovaná štyrom osobnostiam: Jánovi E. Borovi, Michalovi Chorváthovi, Jánovi Igorovi Hamaliarovi a Alexandrovi Matuškovi. Spájala ich myšlienka modernizácie kultúry kritickým myslením. Hamaliar chcel inovovať skokom. Chorváth cez archaické zdroje. Bor imitáciou a Matuška vizionárstvom. Publikácia je ukotvená v súradniciach dobovej sociálnej, svetonázorovej a politickej sféry od záveru dvadsiatych a v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Autori VLADIMÍR BARBORÍK (1965) je pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV, v. v. i. Výskumne sa zameriava na medzivojnovú a povojnovú slovenskú prózu (monografie Pavel Hrúz, Prozaik Gejza Vámoš a Hľadanie rozprávača: Prózy Vincenta Šikulu) a na problematiku povojnového literárneho života (s Petrom Darovcom napísal publikáciu Mladá tvorba 1956 – 1970 – 1996. Časopis po čase a s Vladimírom Petríkom Pohyb k nehybnosti. Literárny život od začiatku 60. do konca 70. rokov objektívom Antona Šmotláka. Je spoluautorom knihy rozhovorov s Vladimírom Petríkom Hľadanie minulého času. MAGDALENA BYSTRZAK (1986) pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV, v. v. i. Je autorkou knihy Kritik v spoločnosti. Spory Alexandra Matušku (1930 – 1938) a spolueditorkou kolektívnych monografii Kontakty literatúry a Zmena v praxi (limity - možnosti - spory). Prispieva do literárnych a kultúrnospoločenských časopisov, píše štúdie a literárne kritiky, príležitostne prekladá do poľštiny umelecké a odborné texty.

Publikáciu zostavili Magdalena Bystrzak a Viliam Nádaskay. Ponúka prehľad najpodnetnejších literárnokritických a polemických článkov, ktoré boli venované slovenskej literatúre v uplynulom roku. Okrem toho, že predstavuje súčasné uvažovanie o domácej literatúre, je aj prehľadom najvýraznejších diel minulého a sčasti aj predminulého roka. Súčasťou publikácie sú aj bilančné štúdie zostavovateľov o aktuálnej poézii a próze. Kritická ročenka 2022 bezprostredne nadväzuje na rovnomennú antológiu, v širšom časovom horizonte na súbory Kritika, ktoré v polovici šesťdesiatych rokov (1964 – 1967) vychádzali vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Predstavuje výber z literárnokritických textov, ktoré boli v roku 2022 publikované časopisecky a na webe. Literárna kritika dnes často podnecuje ku kritickému a analytickému premýšľaniu o súčasnosti, estetike alebo kultúre vôbec. Nemá byť obyčajnou strážou kánonu, ale prostriedkom plodného umeleckého a spoločenského dialógu. Nenúti vyjadriť negatívny postoj, ale argumentačne zdôvodniť výber a vkus. Teoreticky je naďalej hracou plochou a živým priestorom diskusie, v praxi je však aj niečím iným – realizuje sa v textoch, ktoré sú roztrúsené po časopisoch a na webe. Preto vznikla antológia, ktorej cieľom bolo zozbierať to, čo vyvoláva záujem o rozhovor. Autormi Kritickej ročenky 2022 sú okrem zostavovateľov: DALFAR, Daniel Domorák, Patrik Garaj, Tamara Janecová, Martin Makara, Matej Masaryk, Patrik Miskovics, Viliam Nádaskay, Ľudovít Petraško, Katarína Pirháčová, Edita Príhodová, Zoltán Rédey, Jaroslav Šrank a Eva Urbanová.