Literárne informačné centrum strana 8 z 10

Kniha rozhovorov ponúka životný a profesijný príbeh profesora Tibora Žilku. Maďarského chlapca zo slovenského prihraničia očarila literárna veda a stal sa uznávanou medzinárodnou autoritou. Mal podiel na zrode Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie v Nitre, prednášal na slovenských aj maďarských univerzitách, vychoval veľa slovenských aj maďarských literárnych vedcov. Svoju dvojjazyčnosť a dvojdomosť vníma ako dar, hoci dvojitá identita bola pre neho neraz aj bremenom.

Svoj vianočný príbeh napísalo 25 slovenských autorov a autoriek. V knihe sa ukrýva mnoho prekvapení pre deti aj dospelých. Dozvieme sa z nej, kde býva Ježiško, aký darček je najlepším darčekom na svete, koľko existuje vesmírov, komu sa v očiach trblietajú súhvezdia, a veľa iného o tajomnej spolupatričnosti medzi ľuďmi a zvieratami. A čo znamená poetický názov Dohviezdny večer? Naši predkovia tak hovorili Štedrému dňu. Vyjadruje to, že každý z nás má na nebi svoju vlastnú hviezdu, ktorá keď sa rozžiari, ako tá betlehemská, treba si spolu s najbližšími sadnúť k sviatočnému stolu a do jeho stredu položiť lásku. Mirka Ábelová Peter Balko Jana Bodnárová Veronika Dianišková Denisa Fulmeková Gabriela Futová Daniel Hevier Marta Hlušíková Branislav Jobus Peter Karpinský Viliam Klimáček Monika Kompaníková Uršuľa Kovalyk Eva Luka Dominika Madro Mária Modrovich Agda Bavi Pain Pero Le Kvet Dana Podracká Ján Púček Toňa Revajová Vanda Rozenbergová Peter Šulej Ján Uličiansky Eva Urbanová

Kniha Zbigniewa Macheja, básnika, polonistu i kultúrneho diplomata, nie je čítaním na jeden dych. Volá nás do spoločenstva, v ktorom sa po špirále znova a znova posúvame do obsahov, ktoré vytvára meniaci sa priestor. A pritom sme si navzájom susedmi, spoločníkmi, kultúrne spriaznenými čitateľmi. Pohľad na individualitu Tranovského a Hviezdoslava osciluje medzi tým, čo sa nachádza v mikrokozme osobnosti a tým, čo sa tvorí v spoločnom kultúrnom priestore kolektívu. Machej nás pozýva k čitateľstvu ako vnútornému spoločenstvu. A to je v dnešnej dobe vzácne posolstvo. Timotea Vráblová Starých majstrov a klasikov je potrebné čítať z novej perspektívy a objavovať v nich aktuálne hodnoty, univerzálne problémy. Musel som prežiť niekoľko rokov v Bratislave, aby som objavil Tranoscia, ktorý sa narodil a vyrástol v sliezskom Tešíne, kde teraz bývam. A musel som zájsť na Oravu, aby som zistil, že Hviezdoslav používal niektoré slová, ktoré používala aj moja babička na tešínskom vidieku. Aj preto sú mi Tranoscius a Hviezdoslav blízki a pokúšam są ich pochopiť. Zbigniew Machej

Autor publikácie René Bílik nám predstavuje široké spektrum znalostí o slovenskej literatúre v diskurze so súčasnosťou. Dozvieme sa nielen o svete totality, vyprázdňovania jazyka či rizikách slobody. Nastavuje nám zrkadlo zo slov o sebe samých. Autor zdôrazňuje, že to, čo je iné, nám príliš nevonia. Lenže, paradoxne, všetko, čo sa v textoch slovenských spisovateľov ironikov ukazuje ako iné (než to idylicky čisté a harmonické), nie je cudzie. Je to výsostne a predovšetkým naše! Nič na tom nezmení ani situácia, keď toto iné naše, ktoré nám do mýticky založeného a tradovaného obrazu čistého a pohostinného ľudu až tak nezapadá, zamlčíme, odsunieme na okraj alebo mu priamo zakážeme hovoriť. Bude tu stále s nami.

Debutová zbierka poviedok, v ktorej autor čerpá z dôverne známeho dedinského prostredia a z poznania ľudí, ktorí v ňom žijú. Jednotlivé príbehy rozdelené do troch častí (V rukách, Z ulice, Jazvy) hovoria o osudoch ľudí vyšších i najnižších spoločenských vrstiev, medzi ktorými sa vyskytnú nielen postavy z miestnej oligarchie, ale aj radoví občania so svojimi snami a prehrami, deti, dôchodcovia, alkoholici, naivní mladíci, sklamané ženy, i dievčatá žijúce z najstaršieho remesla. Autor zachytáva osudy svojich postáv s dostatočne presvedčivou autentickosťou i mierou autorskej licencie, čím sa jeho príbehy mnohokrát aj bizarné stávajú uveriteľnými výpoveďami o tom, čím žije dnešná spoločnosť.

Monografia Proti wetrysku predstavuje prvú ucelenú monografiu o poprednom súčasnom autorovi beletrie na Slovensku, Máriusovi Kopcsayovi (1968). Kopcsay vstúpil do slovenskej literatúry v roku 1997 ako postmodernista. Ponúkol provokatívne texty, zamerané na „obyčajnú“, frustrovanú ľudskú bytosť. Kopcsayova próza nadväzuje na takzvanú líniu odporu. Priradil sa tak k skupine slovenských autorov, ktorí sa stavali proti oficiálnej (socialistickej) literatúre vytváraním vlastnej alternatívnej reality. V tomto zmysle sa Kopcsayovo písanie spája so spisovateľmi ako Rudolf Sloboda a Peter Pišťanek. Ironický postoj, humor, poetika grotesky, prvoplánový námet a výrazne štylizovaná autobiografická modalita tvoria Kopcsayovu poetiku. Kniha Tamary Janecovej je členená do troch interpretačných kapitol, venovaných trom aspektom autorovej fikcie: priestor, telo a myseľ. Kopcsayov „antihrdina“ sa stal súčasťou modernej slovenskej prózy.

Francúzske umenie prešlo do roku 1789 zložitým vývojom. Špecifický charakter nadobudlo v stredoveku, keď sa medzi múrmi kláštorov zrodila gotika. Nasledovala Škola Fontainebleau (16. storočie) sformovaná na kráľovskom dvore a Francúzska škola (17. a 18. storočie), rozvíjaná v prostredí Kráľovskej akadémie. Francúzske transfery sa uskutočňovali vojenskými a cirkevnými cestami. Nové myšlienky podnietili kultúrnu výmenu v rámci Európy. Svedčia o tom diela v Svätom Antone, Spišskej Kapitule, na Krásnej Hôrke, Červenom Kameni, v Slovenskej národnej galérii v Bratislave či Východoslovenskej galérii v Košiciach. Kniha je bedekrom francúzskeho umenia na Slovensku. Historička umenia PhDr. Marta Herucová, Ph.D. pochádza zo starej bratislavskej rodiny. Študovala na univerzitách v Bratislave a v Olomouci. Pracuje na Ústave dejín umenia Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied. Publikovala desiatky prác zameraných na identifikačné, ikonografické a interpretačné problémy, napr. o buste Cecílie Gonzagy v Levoči (Paríž 2021), Fantacchiottiho soche anjela v Stupave (Florencia 2021), orientálnych obrazoch v Topoľčiankach (Oxford 2020), umení okolo roku 1800 na Slovensku (Opava 2019) a ďalších. Zaujíma sa o dokumentovanie umeleckých artefaktov ako základov kultúry.

Keď sa narodí malá Alma, Martinov svet sa prevráti naruby. Spolu so sestrou Editou si zvykajú na život s novými radosťami aj povinnosťami. Spoločne sa učia, čo je dobré a čo zlé, čo je spravodlivé a čo nie, ako sa rozhodovať, ako prekonávať strach a prečo nie je hanbou pomýliť sa. Otázky na konci každej kapitoly pomáhajú deťom premýšľať o postojoch k rôznym situáciám a porozprávať sa o nich s rodičmi, kamarátmi či učiteľmi. Kniha je navyše výborným motivačným čítaním na hodiny etickej výchovy na prvom stupni základných škôl. Prečo čítať túto knihu? Odpovieme v okamihu. Jednou vetou: Lebopreto!

Ján Michal Landerer (1726–1795), jeden z najvýznamnejších tlačiarov a nakladateľov 18. storočia, pôsobil v Bratislave, kde ako člen kníhtlačiarskej rodiny získal občianstvo. Bol ambiciózny, vytrvalý a kvalita jeho tlače bola priam bezkonkurenčná, na základe čoho sa z neho stal popredný tlačiar strednej Európy. Cesta ku každému veľkému úspechu je ale dláždená mnohými bojmi a úskaliami, ktorým sa nevyhol ani on sám. Nahliadnutie do práce tohto vydavateľa, podnikateľa a člena mestskej rady, ponúka viaceré pohľady na dobu, v ktorej nebolo jednoduché sa presadiť, zápasiť s cenzúrou, médiami a vtedajšou tlačiarenskou konkurenciou. Keď sa však ako čitatelia vydáme po jeho stopách, zistíme, že dejiny kníhtlačiarstva nie sú iba spleťou mien, dátumov a dôležitých sobášov vdov po tlačiaroch. Potvrdí nám, že čas je relatívny a kultúrne premeny spred vyše dvoch storočí, majú ešte stále veľké presahy do našej súčasnosti.

Thanks to Janko Kráľ, as John Minahane has written, the Váh is Slovakia’s most mystical river. Again and again the poet returns to his community via that flagship poem of Slovak romanticism, The Enchanted Maiden in the Váh and Odd Johnny. Characteristic in Kráľ’s poetry is his focus on the inward side of events and stories, turned inside out, since one has to turn one’s clothing inside out/ and leap in the middle of the Váh. By this means, metaphysical space is opened. There the spirit is so blended together with reality that it becomes possible to break the spell on the maiden (motherland) in the river Lethe, which is life’s inverted clepsydra. Time always freshly poses the question, which young man wants to give body to his thought. And what unwinds from that is not only a defiant faith in the mission of poetry, but also Janko Kráľ’s courage to stand up for the language and national rights of Slovaks in 1848. To give the time a face where our identity is mirrored. To this day we do not know exactly how Janko Kráľ looked in reality. Using the surviving descriptions of Kráľ’s appearance, he therefore created a metaphysical portrait with the digital tool Metahuman Creator, which is designed for creating figures for video games. Subsequently he placed this virtual figure in a contemporary context, in the form of manipulated photographs from the mass media.

Vďaka Jankovi Kráľovi, ako napísal John Minahane, je Váh najmystickejšou slovenskou riekou. Básnik sa opakovane vracia do spoločenstva prostredníctvom erbovej básne slovenského romantizmu Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Charakteristickým znakom Kráľovej tvorby je zameranosť na vnútro udalostí a dejov, prevrátených znútra navonok, keď treba šaty naopak si vziať / a doprostred Váhu skočiť. Je to spôsob ako otvoriť metafyzický priestor. Tam sa duch natoľko prelína s realitou, že umožňuje odkliať pannu (vlasť) v rieke Léthé, prevrátenej klepsydre života. Čas vždy nanovo nastoľuje otázku, či a ktorý šuhaj chce dať svojej myšlienke telo. Od toho sa odvíja nielen vzdor, viera v poslanie básne, ale aj odvaha Janka Kráľa zasadiť sa za jazykové a národné práva Slovákov v meruôsmych rokoch. Dať dobe tvár, v ktorej sa zrkadlí naša identita. Dodnes presne nevieme ako Janko Kráľ v skutočnosti vyzeral. Z dostupných popisov jeho vzhľadu Palo Bálik vytvoril metafyzickú podobizeň v digitálnom nástroji Metahuman Creator, ktorý je určený na tvorbu postáv do videohier. Následne túto virtuálnu postavu vsadil do súčasného kontextu v podobe manipulovaných fotografii z masmédií.