Literárne informačné centrum strana 8 z 10

Román Živý bič je protestom proti vojne a za sociálnu spravodlivosť. Jedno z najúspešnejších diel slovenskej literatúry prichádza ako prvý zväzok novej edície (Ne)povinné čítanie.

Monografia Hľadanie rozprávača je venovaná prózam Vincenta Šikulu, významného predstaviteľa modernej slovenskej literatúry 2. polovice 20, storočia. Prvá časť prostredníctvom interpretácie jednotlivých Šikulových kníh prináša pohľad na vývin autorovho rozprávačstva v prozaickej tvorbe pre dospelých v 60. rokoch, druhá časť reflektuje celok diela aj v dobových historicko-spoločenských súvislostiach. Východiskom práce na monografii bolo presvedčenie, že relevantná časť Šikulovej tvorby je aj v súčasnosti živou, čitateľsky príťažlivou súčasťou domácej literárnej kultúry.

Prvá svetová vojna od základu zmenila strednú Európu. Rakúsko-Uhorsko zaniklo, na jeho troskách vznikli nové štáty, zoskupenia a aliancie. Trpká vojnová skúsenosť zasiahla celú generáciu. Viedla k zrodu nových vízií, plánov, projektov a ideálov. Slováci dostali svoju štátnosť. Nebol to jednoznačný a jednoduchý proces. Čítanie autentických prameňov z tohto obdobia je nesmierne napínavé a vzrušujúce.

Ako poetka a literárna historička Eva Fordinálová vníma národ a našu národnú históriu? Podstatu vidí v duchovnosti ako prazáklade našich národných archetypov. Slovenské národné cítenie je, podľa nej., prepojené s kultúrou a náboženskou vierou; viera a národ sú u nás identické pojmy...

Popredný slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ si podľa vlastného výberu vybral autorov a témy z dejín slovenskej literatúry. Začína Konštantínom Filozofom a jeho Proglasom a končí súčasnosťou a autormi z najmladšej generácie. S typicky feldekovským esejistickým štýlom nanovo objavuje význam Trnavskej skupiny, kontinuitu medzi Jánom Botttom a Ľubom Dobrovodom a usiluje sa presvedčiť súčasných čitateľov, že "slovenská literatúra je svetová, aj keď svet o tom ešte nevie" a že jej dejiny môžu byť príťažlivé aj pre stredoškolákov.

Druhé vydanie jedinečnej knihy rozhovorov českej spisovateľky Evy Štolbovej s jedným z najpozoruhodnejších a najlepších slovenských spisovateľov Dominikom Tatarkom. Knižné vydanie je prepisom 20 audiokaziet. Priložené CD obsahuje fragmenty pôvodného zvukového záznamu.

Texty knihy Písačky pre milovanú Lutéciu vznikali v rokoch 1976-1978. S názvom Písačky vyšla časť z textov začiatkom roku 1979 v samizdatovej Edici Petlice, vydávanej českým spisovateľom Ludvíkom Vaculíkom. Roku 1984 vyšli texty s rôznymi doplnkami v neautorizovanej podobe pod názvom Písačky v exilovom vydavateľstve INDEX v Kolíne nad Rýnom. Roku 1999, zásluhou nakladateľa Joachima Dvořáka, kniha Písačky pre milovanú Lutéciu (prvýkrát po roku 1989) vyšla v slovenskom znení v Prahe, v edícii Granada nakladateľstva Labyrint. Najnovšie knižné vydanie vyšlo v Literárnom informačnom centre roku 2013. Je prvým vydaním textov knihy Písačky pre milovanú Lutéciu na Slovensku, pri príležitosti stého výročia narodenia spisovateľa Dominika Tatarku

Texty knihy Písačky pre milovanú Lutéciu vznikali v rokoch 1976-1978. S názvom Písačky vyšla časť z textov začiatkom roku 1979 v samizdatovej Edici Petlice, vydávanej českým spisovateľom Ludvíkom Vaculíkom. Roku 1984 vyšli texty s rôznymi doplnkami v neautorizovanej podobe pod názvom Písačky v exilovom vydavateľstve INDEX v Kolíne nad Rýnom. Roku 1999, zásluhou nakladateľa Joachima Dvořáka, kniha Písačky pre milovanú Lutéciu (prvýkrát po roku 1989) vyšla v slovenskom znení v Prahe, v edícii Granada nakladateľstva Labyrint. Najnovšie knižné vydanie vyšlo v Literárnom informačnom centre roku 2013. Je prvým vydaním textov knihy Písačky pre milovanú Lutéciu na Slovensku, pri príležitosti stého výročia narodenia spisovateľa Dominika Tatarku

Inšpiratívna kniha Daniela Heviera, ktorá nedáva návody, know-how, ani zaručené správne riešenia na čítanie básní a porozumenie poézii. Má oveľa skromnejšie a sympatickejšie ciele: svojho čitateľa, ktorým môže byť študent posledných ročníkov základnej školy alebo stredoškolák, nakaziť dobrodružstvom čítania (napríklad poézie). A možno v nej nájdu inšpiráciu aj pedagógovia, ktorí si nevedia občas poradiť s ťažkou školskou látkou.

Publikácia je organickou súčasťou edície Slovenské dejiny I - IV. Nadväzuje na ňu chronologicky, tematicky i spôsobom spracovania. Slovenské dejiny V vymedzujú historické obdobie rokov 1938 - 1945. Ide o zložité obdobie, zahŕňajúce výrazné štátoprávne zmeny od vyhlásenia autonómie Slovenska v roku 1938, vznik a zánik Slovenskej republiky 1939 - 1945, ako aj kultúrne, sociálne a hospodárske pomery v danom období. Syntéza umožňuje nezaujatý pohľad na najnovšie dejiny a inšpiruje k premýšľaniu. Širokej kultúrnej verejnosti, ako aj študujúcej mládeži prináša základnú orientáciu v slovenských dejinách. Vhodná aj ako vysokoškolská učebnica.

Súbor úvah a spomienok jedného z najvýznamnejších slovenských literátov pôsobiacich od 60-tych rokov 20. storočia (v umlčaných časoch normalizície).

Slovník teórie médií doc. Petra Valčeka nadväzuje na Slovník literárnej teórie (LIC 2006) rozširujúc aspekt literatúry ako média na mediálne a najmä multimediálne univerzum civilizácie. Autor vo formuláciách jednotlivých slovníkových hesiel charakterizuje a vysvetľuje základné pojmy teórie médií, pričom sa usiluje zachytiť aktuálny stav teoretického i empirického výskumu médií a mediality v jeho vývine od 20. rokov minulého storočia až po súčasnosť. Dôraz kladie na problematiku vývinu vedeckých predstáv o médiách a na dôsledky zmien vedeckej doxy (paradigmy) v tejto oblasti a ich vplyve na metodológiu výskumu.

Titul knižky znamená nielen návrat k žánru, ale aj k viacerým slovenským autorom, s ktorými autor pred rokmi uverejnil interview. Sú to spisovatelia Milan Augustín, Anton Baláž, Ladislav Ballek, Jozef Banáš, Dezider Banga, Jaroslava Blažková, Ján Buzássy, Jozef Bžoch, Ján Čomaj, Rudolf Dobiáš, Pavel Dvořák, Etela Farkašová, Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková, Daniel Hevier, Anton Hykisch, Rudolf Chmel, Andrej Chudoba, Pavol Janík, Peter Jaroš, Jana Juráňová, Ivan Kadlečík, Juraj Kuniak, Milan Lasica, Jozef Leikert, Miroslav Marcelli, Albert Marenčin, Jozef Mihalkovič, Jozef Mikloško, Valér Mikula, Štefan Moravčík, Gustáv Murín, Kamil Peteraj, Vladimír Petrík, Jozef Puškáš, Milan Richter, Gabriela Rothmayerová, Vincent Šabík, Ivan Stadtrucker, Stanislav Štepka, Ladislav Ťažký, Viliam Turčány, Ján Tužinský, Marián Vároš, Osvald Zahradník, Milan Zelinka a Milka Zimková. Po rokoch sa spoločne vracajú k témam, o ktorých hovorili kedysi, no najmä hovoria o súčasných problémoch literatúry a kultúry. Umelecké fotografie Tomáš Singer.

Výber z autorovej literárnokritickej tvorby Kontinuita a diskontinuita prináša v autentickej podobe hodnotenia básnických a prozaických diel slovenskej literatúry, ktoré publikoval v rokoch 1969 - 2007 a ktoré komentujú knihy prozaikov a básnikov vst upujúcich do literatúry v rokoch 1954 - 2006. Autor pamätá aj na domáci diachrónny i medzinárodný kontext. Kniha je príspevkom k poznaniu našej súvekej až takmer súčasnej literárnej situácie a môže byť aj čiastkovým nástrojom na hodnotenie modernej slovenskej literatúry.

Jedenásty zväzok publikácie má dve časti: Udalosti od rakúsko-uhorského vyrovnania až do vypuknutia prvej svetovej vojny (zv. XI a, vyjde budúci rok) a Slováci v prvej svetovej vojne 1914 - 1918 (zv. XI b). Predkladaná druhá časť zväzku má podtitul Zmeny na politickej mape Európy a odchod Slovenska z Uhorského kráľovstva do Česko-Slovenskej republiky. Ako v predchádzajúcich zväzkoch nepôjde len o politické dejiny a o veci národné, ale aj o hospodárstvo, vedu a kultúru. Vhodný ako pramenný materiál pre širokú verejnosť i špecializovanú historickú obec. Edične pripravil P. Dvořák s kolektívom historikov pod vedením D. Kováča.

Druhé vydanie. Výber umelecky najhodnotnejších textov z doterajších ročníkov Slniečka. Čítanka je koncipovaná ako alternatíva k existujúcej Čítanke pre 4. ročník ZŠ. Jej cieľom je uviesť do učebnovzdelávacieho procesu najvýznamnejšie literárne texty, ktoré vznikli v Slniečku a vyvolali ohlas medzi detskými čitateľmi. Ide predovšetkým o reprezentatívne autorské rozprávky D. Heviera, J. Uličianskeho, E. J. Grocha, Š. Moravčíka, J. Milčáka, zo staršej generácie M. Ďuríčkovej, K. Jarunkovej, K. Bendovej. Zastúpené sú i ľudové rozprávky v podaní jej moderných interpretov Ľ. Feldeka, P. Glocka, O. Sliackeho, z náučnovzdelávacích textov čítania uvedie ukážky z úspešných národnohistorických seriálov P. Dvořáka, M. Kučeru a vybrané časti z vlastivedného seriálu V. Ferka o Slovensku. Zostavil O. Sliacky.