Pectus strana 3 z 7

Autorka sa očividne dotýka pálčivých problémov, najmä súčasnej globalizácie a jej následkov. Čitateľa zasväcuje do prostredia nadnárodných firiem, do ich ubíjajúcej byrokracie. Nejednu drámu sprevádza fóbia, choroba alebo tajomstvo. V zbierke poviedok rezonujú predovšetkým aupairky, opatrovateľky, lektorky. Študentky či cudzinky bez adries žijú v zamestnávateľovom byte, pretĺkajú sa životom, ktorý sa musí vtesnať do jedného kufra. V Európskej únii, neraz s bezvýznamným vzdelaním, skúšajú svoje šťastie, niektoré bez pracovného povolenia, za nízku mzdu, s cieľom zdokonaliť sa v cudzom jazyku. Aby si zarobili na živobytie, nosia deti do škôl, na krúžky, dostávajú sa do slepej uličky. Cestujú hromadnou dopravou. Na predmestiach, v zastrčených mestských kútoch, odkiaľ sa domáci presúvajú autami, čakajú na autobus a na zastávkach už tmavou pleťou upútavajú pozornosť policajných hliadok, ktoré ich z času na čas kontrolujú.

V kláštore, niekde na odľahlom mieste v juhovýchodnej Ázii, si mních tajne číta denník, ktorý neočakávane dostal od matky svojho chovanca. Pohrúžený do jej sveta si vytvára iluzórnu predstavu o žene, o jej pohnútkach a túžbach. Vlastná ilúzia ho núti čoraz viac pochybovať o sebe, pomenovať cit, čo ho vzďaľuje od života, aký si zvolil. Podarí sa mu napokon odolať vášni? Na pozadí uchvacujúcej prírody sa stretávajú dva odlišné svety. Jeden známy, kde milenci z mäsa a krvi prežívajú skutočnosť v pomaly plynúcom čase, druhý tajomný, ktorý možno okúsiť počas rozjímania. A hoci mních, akoby na hranici medzi nimi, vie, že sa nedá dotknúť všetkého, pokúša sa pochopiť svetské šťastie, ako aj ženu, ktorá ho nesmierne priťahuje.

Román Iný ponúka dynamický, živý a autentický príbeh, ktorý sa začína v súčasnosti a v retrospektívnych linkách sa v úvode vracia do sedemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia, najmä preto, aby sa čitateľ zoznámil s dvomi, na prvý pohľad obyčajnými chlapcami. Tí až takí obyčajní napokon nie sú. Michal je potomok Kubánca a Slovenky, Gregor je zase po matke Róm. Ich zjavná inakosť sa ešte znásobuje v provinčnom prostredí plnom predsudkov, kde obaja vedno vyrastajú takmer ako bratia. Úprimné priateľstvo sa však v dospelosti naruší, udalosti sa zvrtnú neočakávaným smerom. To je stále len úlomok celej životnej mozaiky dvoch blízkych ľudí, rozohrávajúcej sa na Slovensku. Príbeh dvoch mužov, ktorých životy spojila a tiež rozdelila jedna žena, prezrádza, že vždy nás môže ešte zachrániť láska. Takisto, ako nás môže poľahky zabiť.

Pätnásťročná dcéra chorvátskeho kniežaťa Ljudevita Sajava sa má vydať za Zvonimíra, syna moravského kniežaťa Mojmíra, aby sa tak upevnila jednota Slovanov. Skôr však ako dôjde k sobášu, unesie rozmarné a nezbedné dievča Baldrik, syn fuldského kniežaťa, ktorý sa do nej zaľúbil ako zajatec u jej otca. Zachráni ju práve ten, ktorého jej prisúdili - Zvonimír. U svojej nastávajúcej vzbudí tak nielen vďačnosť, ale aj vášnivú lásku, ktorá neostane neopätovaná. Ich šťastie však netrvá dlho. Zvonimír zahynie v bitke s Avarmi, Slovieni zvíťazia so značnými stratami na životoch... V panoramatickom obraze života na Veľkej Morave v 9. storočí, keď sa tu začalo šíriť kresťanstvo, vystupujú popri postavách, ktoré sú plodom autorskej fikcie, autentické osobnosti, veľkomoravské kniežatá Pribina, Mojmír, Rastislav aj budúci panovník Svätopluk. Z Ponitria a moravsko-slovenského pomedzia sa dej presúva k Jadranu i na dvor franského panovníka. Prvá, dejovo ucelená časť zamýšľanej trilógie - rukopis druhej časti s torzom tretej sa zničil počas vojny - vychádza z pozostalosti desaťročia od svojho vzniku. Do čitateľského povedomia sa takto vracia svojho času plodná, katolícky orientovaná prozaička, dramatička, autorka kníh pre mládež, zbavená neskôr možnosti publikovať.

Dnes si už ľudia povesti nerozprávajú, v pamäti sa často uchovala iba matná spomienka. Zabrániť tomu, aby sa na ne nebodaj celkom zabudlo, majú knihy. Zberatelia či vydavatelia zaznamenali povesti tak, ako ich počuli od pamätníkov. Ibaže spôsob, ako to urobili, časom neraz zostarel, a tak treba po nich siahnuť znovu, prerozprávať ich, prispôsobiť nášmu dnešnému vnímaniu. Z tejto knižky sa teda dozvieš, prečo napríklad stojí zborovský hrad práve na Makovici a nie na susednom vrchu, ako človek zistil, že sa v zemi nachádza soľ, koho zobrazuje nezvyčajná skala pri Lipovciach zvaná Kamenná baba, ako prišiel Prešov k svojmu menu, koho zobrazujú dve postavičky na jednej strane Urbanovej veže aj to, ako sa ochrániť pred bosorkami. Že nijakých niet? O toto sa povesť nestará. Má svoju pravdu a od nás žiada iba to, aby sme jej uverili. Práve preto ich - práve tak ako rozprávky - máme tak radi.

Antológia Ogura hjaku-nin-isšu je najznámejším básnickým dielom stredovekého Japonska. Zostavil ju v r. 1235 básnik, učenec a kaligraf Teika Fudžiwara. Ogura (v súčasnosti Arašijama) je dvetisíc metrov vysoká hora v prefektúre Nagano na ostrove Honšu. Po stáročia bola spájaná s literárnou tradíciou. V ére Heian (794 – 1185) získala epiteton Hora básnikov. Dvorní poeti ospevovali jej krásu a zvečnená zostala práve vďaka tejto antológii, ktorá zahŕňa verše autorov od 7. do 13. storočia. Spomína sa aj v súvislosti s nesmrteľným básnikom – mníchom menom Saigjó, ktorý si svoju prvú pustovňu postavil na jej úpätí. Zdá sa, že mýtická hora Ogura bola po celé generácie inšpiráciou pre mnohých poetov. Autormi veršov v antológii sú cisári, šľachtici, úradníci, mnísi, dvorné dámy, komorné. V básňach sa odráža svojské chápanie prírody, zvykov a medziľudských vzťahov.