Petrus strana 9 z 15

Román začal písať Hesse ešte v roku 1907, ale nebol stále s výsledkom spokojný, nedokončil dve verzie a až tretiu považoval vhodnú a publikoval ju v roku 1910. Poslednú verziu označujú literárni vedci ako Hesseho hudobný román, ale je to hlavne ľúbostný príbeh samotného autora a jeho nenaplnenej lásky k Elisabeth. Tento ľúbostný vzťah autor rieši vo všetkých troch verziách a slovenský čitateľ má prvý raz možnosť si ich všetky prečítať a usúdiť, ktorá z nich je najzaujímavejšia. Vo všetkých troch sa hlavná hrdinka volá Gertrúda, ale vo všetkých prípadoch ide Elisabeth La Roche skutočnú Hesseho veľkú lásku. Kniha vychádza v edícii TERRA a okrem troch verzií príbehu obsahuje fundovanú štúdiu Volkera Michelsa. Preklad Marta Takáčová a Marián Hatala. Ako titulná ilustrácia je dielo Dominika Skuteckého V zadumaní

Poviedka KLINGSOROVO POSLEDNÉ LETO vyšla prvý raz v roku 1920 a Hesse ju napísal pod dojmom udalostí leta 1919, kedy sa zoznámil zo svojou druhou manželkou Ruth Wengerovou (objavuje sa v knihe ako Kráľovná hôr). Táto maliarska poviedka je jedným z najfarbistejších Hesseho textov a je plná jeho priateľov i lások. Je to snáď najhedonistickejší autorov text, ale nielen preto sa Hesseho znalci k nej stále vracajú a identifikujú ju ako expresionistickú. Hlavný hrdina maliar Klingsor (Hesse) cíti blízkosť smrti a žije veľmi intenzívne, vychutnáva radosti života v kruhu priateľov a tvorí svoje najlepšie diela... Toto vydanie obsahuje viaceré bonusy: tri básne týkajúce sa Klingsora z neskoršieho obdobia, Hesseho text z roku 1938 Spomienka na Klingsorovo leto, 15 autorových akvarelov, ktoré vybral Silver Hesse vnuk a správca autorovej pozostalosti. Okrem toho kniha obsahuje aj štúdiu pani Bärbel Reetz (autorka monografie Hesseho ženy), ktorú napísala priamo pre slovenské vydanie a fundovaný doslov germanistu Ladislava Šimona Vášeň v tieni zániku. Preklad Ľudmila Rampáková a Ladislav Šimon. Vychádza v edícii TORQUIS.

Na kúrenie je najlepšie staré drevo, na pitie staré víno, na čítanie starí autori a na dôverné rozhovory starí priatelia, povedal raz filozof Francis Bacon. Ako vnímajú a cítia priateľstvo dnešní významní Slováci a Česi? Čítajte veselé, smutné a možno i dojímavé vyznania našich autorov: Alexander Balogh, Vlado Bednár, Robert Bielik, Pavol Breier, Štefan Bučko, Ján Buzássy, Miroslav Cipár, Jiří Černý, Miroslav Donutil, Dušan Dušek, Kornel Földvári, Karel Fuksa, Fedor Gál, Marián Geišberg, Arnošt Goldflam, Marián Hatala, Michal Havran, Jiří Hlušička, Michal Hvorecký, Peter Chalupa, František Jablonovský, Tomáš Janovic, Ladislav Jurkemik, Dušan Kállay, Vlado Kordoš, Dušan Kováč, František Kovár, Peter Krištúfek, Valerij Kupka, Ivan Lehotský, Lukáš Luk, Jan Lukeš, Miroslav Marcelli, Martin Marenčin, Milan Markovič, Jiří Menzel, Peter Michalica, Peter Michalovič, Alois Mikulka, Dušan Mitana, Juraj Mojžiš, Martin Mojžiš, Karol Moravčík, Juraj Nvota, Erik Ondrejička, Daniel Pastirčák, Jiří Pecha, Peter Petiška, Rasťo Piško, Ondrej Prostredník, Martin C. Putna, Stanislav Rakús, Peter Roller, Július Satinský, Juraj Sidorenko, Milan Sládek, Miloslav Smetana, Jiří Stránský, Jozef Strauss, Jiří Suchý, Martin Šeďo, Vlado Šimko, Stanislav Štepka, Ján Štrasser, Jozef Uhliarik, Petr Ulrych, Pavel Vácha, Marián Vanek, Pavel Váně, Alexander Vencel st., Pavel Vilikovský, Jiří Vondrák, Peter Zajac, Mnislav Zelený Atapana, Jiří Žáček, Jajkele.

Kniha je výberom mýtov a legiend Indiánov žijúcich v kultúrnej oblasti, ktorá sa nazýva Veľká Amazónia, teda územia rieky Amazonky a jej prítokov (predovšetkým krajín Brazílie, Peru, Ekvádoru, Venezuely a severnej Bolívie). Príbehy boli šetrne upravené do podoby, ktorá je v našom kultúrnom prostredí prijateľná aj pre detského čitateľa. Ide vôbec o prvé slovenské vydanie príbehov amazónskych Indiánov. Tie vybral, do slovenského jazyka preložil, vybavil poznámkovým aparátom a hlavne nádherne ilustroval Dávid Ursiny, ktorý sa projektu venoval niekoľko rokov. Touto knihou si chceme uctiť všetkých indiánov Amazónie, ktorí napriek neúprosnému tlaku civilizácie neopustili svoj tradičný spôsob života, no rovnako i tých, ktorí spolu s čarokrásnou prírodou v súčasnosti stále miznú z povrchu tohto sveta. Publikácia vychádza v edícii PROLES v decentnej grafickej úprave Mareka Kianičku s cca 100 farebnými ilustráciami Dávida Ursinyho.

Monografia Petra Michaloviča Ivan Csudai: Vita circulus est prezentuje kresby a grafiky významného slovenského výtvarného umelca. Autor monografie sa zameral na rekonštrukciu genézy a vývinu umelcovej tvorby, pokúsil sa detailne interpretovať sémantiku a syntax umelcovho individuálneho štýlu, pričom upozorňuje aj na zlom v tvorbe, ktorý práce na papieri delí do dvoch asymetrických celkov. Výber kresieb a grafík reprodukovaných v monografii prezentuje všetky polohy umelcovej kresby a grafiky tak, aby si čitateľ porozumel kreativite a variabilite jeho tvorby. Na výbere sa významným dielom podielal Ivan Csudai, ktorý je aj autorom dizajnu a zalomenia publikácie. Súčasťou monografie je aj text Mariana Zervana.

Goetheho majstrovská miniatúra, tajuplná Rozprávka, po prvý raz vyšla v Schillerovom časopise Hóry v roku 1795. Ihneď vyvolala intenzívnu odozvu vtedajšieho náročného literárneho publika. Na neveľkom priestore vtesnané, zdanlivo nesúrodé antické, biblické, mytologické i rozprávkové motívy sú stmelené do pôvabného, poetického a prekvapivo súdržného príbehu, ktorého posolstvo aj napriek početným, viac než dve storočia vznikajúcim interpretáciám dodnes ostáva zjavným tajomstvom. Tajomnosť príbehu podčiarkuje aj jeho výtvarná interpretácia Miroslavom Cipárom (40 farebných ilustrácií). Preklad z nemeckého jazyka a zasvätený doslov Patrícia Elexová. Vychádza v edícii TERRA.

Práve čítame Ivan Lehotský Murovaná drevenica Ivan Lehotský emigroval v roku 1968 do Švajčiarska, kde pôsobil ako pastorálny asistent a neskôr učiteľ. Na Slovensko sa vrátil v roku 1999. Je autorom "spomienkovej knihy na 31 rokov života vo Švajčiarsku", ktorá nesie názov Moje diery v ementáli. V Murovanej drevenici, ako autor sa sám priznáva, sledoval prepájanie starého, nemoderného, ale milého a toho nového, čo smeruje do budúcnosti. "Prvá časť Murovanej drevenice je predslov k ementálskej knihe a druhá časť je doslov v ementálskej knihe. Ten Ementál by sme mohli vsunúť doprostred," povedal Lehotský na krste knihy. "Vôbec to nie je milosrdný pohľad, je to dosť sarkastický pohľad," popísal knihu s tým, že sa však nepokúšal urážať. V knihe kritizuje slovenskú politiku, preto ju nazýva škaredou a hnusnou knihou, "lebo neberie vážne ctihodných slovenských politikov a porovnávam ich so švajčiarskymi". A aj keď má Slovákov a Slovenky rád, kritizuje určité slovenské vlastnosti. "Na jednej strane je to devótnosť, poníženie voči veciam, ktoré v mojich očiach majú hodnotu, také, že z cudziny, z Ameriky, ľudia potom híkajú, keď napríklad zistia, že som zo Švajčiarska. Vo Švajčiarsku ľudia varia takisto z vody ako všade na svete, možno len tie hrnce sú trochu vyblýskanejšie. Na druhej strane to je nabubrenosť, a síce, že keď sa niekomu snažím dať radu, jemný impulz, tak sa dotyčný nafúkne, že čo mu má nejaký emigrant dávať dobré rady. To je taká istá ambivalencia medzi poníženosťou a nafúkanosťou. Odráža sa to aj v politike," uviedol. Ako dodal, jeho sarkazmus sa môže niekomu zdať až aroganciou, no on taký v knihe rozhodne nie je.

Posledná, piata kniha uzatvára sériu Rozprávok pre Elise , ktorá obsahuje – Príbehy kocúra Mineta – 1, O nezbednom káčerovi – 2, O odvážnom medveďovi – 3, Žabiakovo dobrodružstvo – 4. Publikácie vyšli vo vydavateľstve Petrus v priebehu rokov 2016 a 2017. Prvá z nich bola zaradená do kolekcie Najkrajšie knihy Slovenska za rok 2016. Autor týchto kníh, významný slovenský maliar Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978), ich vôbec nezamýšľal publikovať. Obrázkové príbehy boli určené iba pre dcérku Elise. Otec sa nimi snažil nahrádzať svoju neprítomnosť, keďže cez železnú oponu nemohol za dcérou vycestovať a tak v rokoch 1953 – 1956 jej postupne posielal do Francúzska tieto čarovné obrázky a rozprávkové príbehy, ktoré si pre dcérku Elise vymýšľal. V tejto piatej knihe nájdu malí čitatelia tri príbehy. Kocúr Minet vylieči hradného pána a zachráni hradnú stráž. Ďalšie dva príbehy vyrozpráva výmyselník lyšiak. Francúzske texty pod obrázkami sme ponechali bez úprav, slovenský text je upravený a dopĺňaný tak, aby kniha pôsobila ucelene. Formát knihy je prispôsobený veľkosti originálov, upravované sú iba tie obrázky, na ktorých sa už trochu podpísal čas. Dizajn a úprava Marek Kianička.

Minimax nie je len hasiaci prístroj, Minimax je aj názov novej básnickej zbierky, v ktorej minibásne Jána Štrassera našli maximálne adekvátne výtvarné stvárnenie z ruky karikaturistu Boba Perneckého. Kľúčovým slovo pre spojenie týchto dvoch umelcov je humor. Skúste zároveň čítať a pozerať sa nielenže sa to dá, ale poskytuje to aj zdvojený estetický zážitok. Kniha vychádza v edícii DVAJAvJEDNOM v typografickej úprave Matúša Chalupu.

Básnik Erik Ondrejička až vo svojej desiatej zbierke poézie pristúpil ku knižnému publikovaniu básní, v ktorých nepoužil klasickú zvukovú výstavbu verša. Rýmy sa v nej vyskytujú iba výnimočne, na zdôraznenie cyklickosti niektorých procesov. Zbierka nadväzuje na filozofický a kontemplatívny rozmer Ondrejičkovej lyriky a jeho schopnosť pomenovať aj tie javy sveta a stavy človeka, ktoré sa inak ako poéziou vyjadriť nedajú. Básne, z ktorých viaceré publikovali renomované európske aj slovenské literárne časopisy, sú doplnené o výtvarné diela Karola Felixa. Básnická tvorba Erika Ondrejičku smeruje od bezprostredného k podstatnému a od spoločenského k nadosobnému. Autora okrem konkrétnosti inšpirácie či príbehu zaujímajú princípy, ktorými sa riadi svet nielen ako komunita ľudí, ale aj svet, kde ľudský prvok tvorí len zlomok čohosi väčšieho. Váhu, silu a krásu básnického hľadania podčiarkuje okolnosť, že ide o najdôležitejšie otázky ľudskej existencie čo je na začiatku, čo za domne­lým koncom, čo je podstata a zmysel života a kam pokračujeme po smrti. Prechod z horizontálneho pohľadu na vertikálny zreteľnejšie ukazuje, že Ondrejička patrí medzi moderných me­tafyzických básnikov. (Ján Gavura)