Petrus strana 11 z 17

Nové (jednojazyčné) vydanie spomienok slovenského emigranta na svoj život v Švajčiarsku. S nadhľadom a humorom sa autor obzerá svoje na pôsobenie v emigrácii: štúdium teológie vo Freiburgu, zamestnanie na fare v Zürichu, pedagogické pôsobenie, potulky v Ríme a Paríži i návrat na Slovensko. Toto vydanie je len v slovenskom jazyku.

Nové (jednojazyčné) vydanie spomienok slovenského emigranta na svoj život v Švajčiarsku. S nadhľadom a humorom sa autor obzerá svoje na pôsobenie v emigrácii: štúdium teológie vo Freiburgu, zamestnanie na fare v Zürichu, pedagogické pôsobenie, potulky v Ríme a Paríži i návrat na Slovensko. Toto vydanie je len v slovenskom jazyku.

V knižke Zaľúbení do Paríža - kaviarenské romance mesta svetiel a jeho literárny život - nájdete 60 kaviarní, 3 kníhkupectvá, 3 hotely, jednu pasáž, dva parky, tančiareň, najmenšiu ulicu Paríža a jeden pouličný bufet. Môžete čítať jednu kaviareň za druhou, ako sa číta príbeh, alebo môžete knihu používať ako bedeker - sú tam všetky potrebné informácie o otváracích hodinách či o tom, ako sa do ktorej kaviarne dostanete. No môžete tiež knižkou blúdiť len tak, ako sa blúdi Parížom. Na každom z týchto miest objavíte aspoň jedného spisovateľa či spisovateľku, ľudí, ktorí tu strávili kúsok života, nasťahovali sa sem, chtiac-nechtiac sa doň zaľúbili a napísali o ňom. A každá z týchto kaviarní tu má fotografický portrét od Petra Župníka, jedného z najvýznamnejších česko-slovenských fotografov svojej generácie, už dvadsať rokov Parížana. Konečnú podobu Zaľúbených do Paríža vytvoril Ján Šicko, ktorý si v týchto dňoch prevzal ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska 2013 za grafickú úpravu knihy Ivy Mojžišovej Škola moderného videnia. Zaľúbení do Paríža - 75 príbehov, 89 digitálnych fotografií v špeciálnej úprave Petra Župníka, 16 veľkých čiernobielych fotografií, vyvolaných a domaľovaných autorom a následne skenovaných - vychádzajú vo vydateľstve Petrus.

V knižke Zaľúbení do Paríža - kaviarenské romance mesta svetiel a jeho literárny život - nájdete 60 kaviarní, 3 kníhkupectvá, 3 hotely, jednu pasáž, dva parky, tančiareň, najmenšiu ulicu Paríža a jeden pouličný bufet. Môžete čítať jednu kaviareň za druhou, ako sa číta príbeh, alebo môžete knihu používať ako bedeker - sú tam všetky potrebné informácie o otváracích hodinách či o tom, ako sa do ktorej kaviarne dostanete. No môžete tiež knižkou blúdiť len tak, ako sa blúdi Parížom. Na každom z týchto miest objavíte aspoň jedného spisovateľa či spisovateľku, ľudí, ktorí tu strávili kúsok života, nasťahovali sa sem, chtiac-nechtiac sa doň zaľúbili a napísali o ňom. A každá z týchto kaviarní tu má fotografický portrét od Petra Župníka, jedného z najvýznamnejších česko-slovenských fotografov svojej generácie, už dvadsať rokov Parížana. Konečnú podobu Zaľúbených do Paríža vytvoril Ján Šicko, ktorý si v týchto dňoch prevzal ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska 2013 za grafickú úpravu knihy Ivy Mojžišovej Škola moderného videnia. Zaľúbení do Paríža - 75 príbehov, 89 digitálnych fotografií v špeciálnej úprave Petra Župníka, 16 veľkých čiernobielych fotografií, vyvolaných a domaľovaných autorom a následne skenovaných - vychádzajú vo vydateľstve Petrus.

Lekár Vlado Šimko emigroval v roku 1968 do USA. Po roku 1989 žije sčasti v New Yorku a sčasti v Bratislave. Už ako 11-ročné bratislavské chlapča, v čase vojnového Slovenského štátu si začal písať denník. S prestávkami si značil zaujímavé udalosti až do roku 1949. Je veľmi pôsobivé čítať o týcho časoch očami vnímavého dieťaťa. Zápisky autor objavil nedávno pri návšteve doma. Ako ilustrácie sú použité autorove pôvabné kresbičky priamo z originálu denníka. Doslov Ľubomír Feldek.

Spolu s Vysockým je Okudžava najvýznamnejší ruský pesničkár 20. storočia. Ján Štrasser vybral a preložil jeho najznámejšie piesne a básne. Pre čitateľov, ktorý vedia rusky je každý preklad sprevádzaný originálom. Básne dopĺňajú textové štúdie Jiřího Vondráka (priateľa Bulata Okudžavu), Valerija Kupku a úvod Jána Štrassera. Fotografie Jiří Vondrák. Súčasťou knihy je CD z koncertu Bulata Okudžavu v Brne v roku 1995.

Nová, netradičná kuchárka Zvonka Lakčevića Varešky pre partizánov prináša výber 25 pôvodných balkánskych receptov. Kniha prešpikovaná vôňou jadranských, ale aj kontinentálnych špecialít je plná tajných tipov, rád a kuchárskych tajomstiev. Ale to nie je všetko. Ak poznáte pôvodný, úspešný koncpet minuloročného titulu Uspávanky pre partizánov, určite ste už rovnako ako my, zvedaví na tohtoročnú zostavu ilustrátorov. Na vysvetlenie – každý recept vizualizoval jeden vybraný výtvarník. Vo Vareškách sa tak stretáva 25 renomovaných umelcov staršej, strednej, ale aj najmladšej generácie. Okrem Danglára, ktorý je opäť aj autorom obálky sa nad receptami potrápili Robo Bielik, Erik Binder, Simona Bubánová, Palo Čejka, Andrej Dúbravský, Matej Fabian, Vladimír Gažovič, Katarína Janečková, Tomáš Klepoch, Martin Knut, Svätoplu Mikyta, Marek Ormandík, Shooty, Boris Sirka, Erik Šille, Laco Teren ai. Neortodoxná kuchárka Varešky pre partizánov je skôr zábavným návodom na pre(žitie) ako bežnou knihou receptov. Garantujeme, že sa k nej budete často vracať. Kvôli veselým príbehom, tradičným receptom, kulinárskym tajomstvám, ale aj sprievodným ilustráciám.

Kultové dielo, ktoré ovplyvnilo a ovplyvňuje niekoľko generácií čitateľov. Príbeh indického brahmána a jeho hľadanie zmyslu života je čírym príbehom, básňou v próze, pohladením duše moderným svetom ubitého čitateľa. V knihe sú použité ako ilustrácie 4 akvarely autora textu. Kniha bola zaradená medzi Najkrajšie knihy Slovenska. Tretie vydanie.

Autor tentoraz píše o svojom pobyte v Afrike a najmä v Zanzibare, dovolí si menšie "návraty" do komunistického Sovietskeho zväzu a Južnej Ameriky. Preňho už typicky využíva pobyt v cudzine, aby riešil filozofické otázky, ktoré sa ho hlboko dotýkajú. Knihu dopĺňajú fotografie z autorovho archívu.

Druhé vydanie. Básne významného herca nezaprú inšpiráciu poéziou Milana Rúfusa. Kvalitné básne, ktoré roky odkladal do "šuflíka" a až na naliehanie okolia sa nakoniec nechal presvedčiť na ich publikovanie. Výber urobil sám autor a ilustrovaný je kresbami Alexeja Vojtáška. Súčasťou knihy je CD s nahovorenou zbierkou a ako doplnok je hudba manželky Adrieny Bartošovej.

Publikácia nadväzuje na dvojzväzok "Svet literatúry, literatúra sveta". Po štúdiách autorov angloamerickej, ruskej, francúzskej a nemeckej literatúry sa autor - jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej literárnej vedy - zasvätene venuje iba nemecky píšucim autorom: Goethemu, Werfelovi, Zweigovi, Kellerovi, Kafkovi, Wassermannovi a Feuchtwangerovi. Knihu uvádza vyznanie autora o vlastnom vzťahu k literatúre a prekladateľovi, literárnemu vedcovi Otokarovi Fischerovi, ktorý ho ovplyvnil na celý život.

Publikácia nadväzuje na dvojzväzok "Svet literatúry, literatúra sveta". Po štúdiách autorov angloamerickej, ruskej, francúzskej a nemeckej literatúry sa autor - jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej literárnej vedy - zasvätene venuje iba nemecky píšucim autorom: Goethemu, Werfelovi, Zweigovi, Kellerovi, Kafkovi, Wassermannovi a Feuchtwangerovi. Knihu uvádza vyznanie autora o vlastnom vzťahu k literatúre a prekladateľovi, literárnemu vedcovi Otokarovi Fischerovi, ktorý ho ovplyvnil na celý život.

Rozsiahle dielo (704 strán) je veľmi pútavo napísané a sprevádza ho 170 fotografií z archívu autorky. Na osudoch významnej slovenskej kunsthistoričky sa odvíjajú osudy slovenského výtvarného umenia 20. storočia, Slovenskej národnej galérie, VŠVU v Bratislave a Slovenska vôbec. Kniha je mimoriadnou literárnou udalosťou a bola ocenená cenou E. E. Kischa za literatúru faktu.

Práve čítame Ivan Lehotský Murovaná drevenica Ivan Lehotský emigroval v roku 1968 do Švajčiarska, kde pôsobil ako pastorálny asistent a neskôr učiteľ. Na Slovensko sa vrátil v roku 1999. Je autorom "spomienkovej knihy na 31 rokov života vo Švajčiarsku", ktorá nesie názov Moje diery v ementáli. V Murovanej drevenici, ako autor sa sám priznáva, sledoval prepájanie starého, nemoderného, ale milého a toho nového, čo smeruje do budúcnosti. "Prvá časť Murovanej drevenice je predslov k ementálskej knihe a druhá časť je doslov v ementálskej knihe. Ten Ementál by sme mohli vsunúť doprostred," povedal Lehotský na krste knihy. "Vôbec to nie je milosrdný pohľad, je to dosť sarkastický pohľad," popísal knihu s tým, že sa však nepokúšal urážať. V knihe kritizuje slovenskú politiku, preto ju nazýva škaredou a hnusnou knihou, "lebo neberie vážne ctihodných slovenských politikov a porovnávam ich so švajčiarskymi". A aj keď má Slovákov a Slovenky rád, kritizuje určité slovenské vlastnosti. "Na jednej strane je to devótnosť, poníženie voči veciam, ktoré v mojich očiach majú hodnotu, také, že z cudziny, z Ameriky, ľudia potom híkajú, keď napríklad zistia, že som zo Švajčiarska. Vo Švajčiarsku ľudia varia takisto z vody ako všade na svete, možno len tie hrnce sú trochu vyblýskanejšie. Na druhej strane to je nabubrenosť, a síce, že keď sa niekomu snažím dať radu, jemný impulz, tak sa dotyčný nafúkne, že čo mu má nejaký emigrant dávať dobré rady. To je taká istá ambivalencia medzi poníženosťou a nafúkanosťou. Odráža sa to aj v politike," uviedol. Ako dodal, jeho sarkazmus sa môže niekomu zdať až aroganciou, no on taký v knihe rozhodne nie je.

Autorka ukrytá za monogramom pracuje v bare a stretáva množstvo ľudí. Zaujímavých i menej zaujímavých. V rozhovoroch s nimi i priateľmi mimo práce hľadá svoj pohľad na život. Knihu dopĺňajú autorkine fotografie.