Petrus strana 4 z 17

Tradičná indická literatúra nepozná žáner, ktorý voláme rozprávka. V Mahábhárate, či v tzv. Puránach nájdeme vymyslenú históriu, rôzne fantastické príbehy o bohoch, ľuďoch, démonoch, poéziu, ale aj vrcholnú filozofiu. Každý si z tejto literatúry vezme to, čo je schopný prijať a čo ho osloví. Oproti indickej mytológii, ktorá je doslova nekonečná, čo sa týka obsahu, symbolov, príbehov, imaginácie, duchovných poučení, ale aj prelínania žánrov tak, ako ich chápeme dnes, predstavujú rozprávky skromnejšiu, prozaickejšiu a historicky mladšiu vzorku z kultúrnej tradície Indie. Naša kniha indických rozprávok vznikla ako výber z textov zozbieraných etnografmi a zberateľmi indického folklóru v 19. a začiatkom 20. storočia. Z týchto textov čerpal aj Dávid Ursiny, ktorého záujem o indickú kultúru začal pred dvadsiatimi rokmi, keď ilustroval pre naše vydavateľstvo posvätnú knihu Indov Bhagavadgítu. Pre autora tohto knižného projektu t. j. výberu, prekladu a ilustrácií to bola prelomová práca, pri ktorej objavil duchovné učenie Indie a cítil sa akoby objavil nový kontinent, z ktorého inšpiráciu čerpá dodnes. Vnímavý slovenský čitateľ si vďaka niekoľkoročnej Ursinyho práci môže doslova vychutnať výnimočnú knihu s výnimočnými ilustráciami a výnimočnej grafickej úprave Mareka Kianičku.

Prvá autorská zbierka básní teoretika a historika umenia a galeristu Ľuboslava Mozu obsahuje poetické príbehy z polovice minulého storočia i dneška. Základ pre autorovu poéziu tvorí prelomové desaťročie šesťdesiatych rokov XX. storočia. Z jedinečnosti toho obdobia objavuje dnešok. Poetické úvahy civilne preberá slovami, aby náznakom otázok i odpovedí oslovil životom študenta i zrelého muža. Kniha je bohato ilustrovaná výtvarnými dielami arménskeho výtvarníka Surena Mesropyana. Vydalo vydavateľstvo Artem.

Autor je historik antického myslenia. Sústreďuje sa na sókratovskú tradíciu, ale venuje sa aj moderným interpretáciám starovekého myslenia (Nietzsche, Heidegger, Patočka, Foucault). Táto kniha sa zaoberá myslením neskorého Foucaulta, ktorý patrí k hlavným predstaviteľom francúzskej intelektuálnej avantgardy 2. polovice 20. storočia. Foucaultove skúmania sú dodnes súčasťou intelektuálnych diskusií v mnohých oblastiach (od kriminológie po literárnu kritiku, etiku, či estetiku). Medzi najživšie témy patria tie, ktoré rozvíjal v posledných rokoch svojho života. Zásluhu na tom majú nedávne vydania jeho prednášok na College de France (Hermeneutika subjektu, Vláda nad sebou a druhými, Odvaha k pravde), ako aj knižné verzie prednášok, s ktorými vystúpil na známych univerzitách (Stanford, Berkeley, Dartmouth). Práve týmito prednáškami sa zaoberá predložená zbierka esejí. Zámerom autora je načrtnúť vybrané témy guvernmentalita, starosť o seba, kultúra seba samého, hovorenie pravdy (parrhésia), estetika existencie, dejiny subjektivity, historická ontológia nás samých a dať ich do vzájomných súvislosti, ktoré by nám mohli pomôcť v tom, ako pristupovať k mysleniu neskorého Foucaulta. Vychádza v edícii IDEA.

Palo Macho (1965) patrí k výrazným predstaviteľom súčasného umeleckého skla. Jeho špecifická pozícia v tejto disciplíne je v tom, že sa dlhoročne venuje maľbe na sklo. Prepája farby so sklom (jeho povrchom) na podobných princípoch, ako je tomu v klasickej maľbe. Nemá však k dispozícii plátno, ale sklenenú platňu, nie farby, ktorých tóny vidí okamžite, ale sklárske emaily, listre a drahé kovy, ktoré svoj výsledný odtieň vydajú až potom, čo prejdú taviacim a vypaľovacím procesom v sklárskej peci. Maľba má niekoľko vrstiev: podmaľba sa prekrýva s vnútornou maľbou i s maľbou na povrchu. Aj preto musí byť všetko vopred vymyslené, naplánované, overené. Neoddeliteľnou súčasťou je autorské gesto, dotyk ako stopa ruky, štetca, špachtle... Machove maľby na skle, kde sa hmota, objem a plocha skla spájajú s farbou a autonómnym maliarskym podaním, sú zvláštnym druhom maliarstva. K všetkým týmto výrazovým prostriedkom pristupuje ešte jeden aktívny a kľúčový prvok transparentnosť sklenej tabule a s ňou aj svetlo, ktoré je schopné meniť, dotvárať a oživovať vnímanie jeho diel. Druhé vydanie reprezentačnej monografie predstavuje Machovu tvorbu slovom a obrazom: jeho dielom vás sprevádzajú historičky umenia Katarína Bajcurová a Sylva Petrová, ktoré vo svojich textoch osvetľujú princípy jeho uvažovania a tvorby, ako aj miesto v širších medzinárodných kontextoch súčasného skla. Zásadne rozšírené a doplnené vydanie knihy prináša tiež text Meira Lubora Dohnala a rozhovor Petra Michaloviča s autorom o interpretáciách spoluprácach s inými významnými osobnosťami slovenského vizuálneho umenia (Ľudovít Fulla, Rudolf Fila, Jozef Jankovič, Ivan Csudai, Laco Teren, Jana Hojstričová, Svätopluk Mikyta) a ukážky spoločných diel. Zároveň mapuje aj najnovšiu tvorbu autora do roka 2020. Samostatná časť je venovaná fotodokumentácii dôležitých výstavných projektov. Knihu vydáva bilingválne (angličtina, slovenčina) vydavateľstvo Petrus v spolupráci s VŠVU a o.z. Atelier Studená10.

Súbor lyrických textov, krátkych príbehov a reflexií každodennosti. Autorka v rámci originálnej básnickej licencie hľadá súvislosti medzi na prvý pohľad nespojiteľnými pojmami, ako sú realita a mágia, mystika a matematika, alebo dočasnosť a večnosť. V tejto koncepcii ponúka pohľad na svet, kde všetko so všetkým súvisí a umenie sa stáva najdôležitejšou z možností ako sa dá o rozporuplnej dobe, ktorú žijeme, hovoriť. Kniha je zároveň poctou tvorbe významného slovenského výtvarníka Miroslava Cipára. Prvá časť s názovom Kresbospisy je venovaná doteraz nepublikovanej tvorbe nestora slovenskej knižnej ilustrácie, grafika, typografa a maliara. Predstavuje kresby, ktoré vznikali ako denníkové záznamy výtvarníka a verejnosť ich doteraz nemala možnosť poznať. Básnické texty Ivice Ruttkayovej sú v tomto prípade slovnými ilustráciami Cipárových kresieb a popisujú ako kresby môžu rezonovať v rôznych životných situáciách s človekom, ktorý sa na ne pozerá. Zbierku uzatvára doslov Miroslava Cipára Meranie večnosti.

Próza významného historika tentoraz nie je odborným textom, svoju profesiu a zameranie na dejiny začiatku 20. storočia autor však nezaprie ani pri písaní beletrie. Ide o príbeh vnútorne rozpolteného človeka, ktorý bilancuje svoj život prežitý v dobe, ktorá začala strácať svoju reálnu tvár a stále viac sa začala premieňať na obrazy, filmové plátna a snové vízie. Hrdina v snahe pochopiť seba v tejto neustále sa premieňajúcej dobe, fabuluje si príbeh svojho domnelého biologického otca traumatizovaného zážitkami z prvej svetovej vojny. V tomto príbehu sa pokúša nájsť odpoveď na otázky po akomsi pomyselnom zmysle života, ktoré si neustále kladie v dialógu so svojím vlastným dvojníkom. Knihu mimoriadne autenticky ilustroval a doplnil kresbami text Dušan Kállay. Vychádza v edícii ARCUS.

Tridsať fejtónov, z ktorých viaceré majú povahu väčších glos či krátkych poviedok. Zbierka každodenných vecí, situácií a epizód, ktoré Marián Hatala svojím videním sveta a literárnym remeslom povyšuje do stavu sviatočných okamihov. Predslov napísal Joe Palaščák, autorom fotografií na frontispice je Jaro Jelenek. Kniha vychádza v pôsobivej grafickej úprave Matúša Chalupu v edícii slovenskej prózy ARCUS.

Kniha plná humoru. Reprezentatívny výber z toho najlepšieho, čo sa na Slovensku v oblasti humoru a satiry napísalo a nakreslilo. 25 párov slovenských osobností žijúcich aj tých, ktorí žijú už len v našich spomienkach a vo svojom diele. Antológiu edične pripravili Peter Chalupa a Tomáš Janovic. Autori textov: Emil Babín, Alexander Bröstl, Rudolf Dilong, Ľubo Feldek, Peter Gregor, Marián Hatala, Daniel Hevier, Soňa Horňáková, Vlado Janček, Tomáš Janovic, Jajkele, Ondrej Kalamár, Dana Kapitáňová, Fero Jablonovský, Milan Lechan, Erik Ondrejička, Peter Petiška, Rasťo Piško, Stano Radič, František Rojček, Pavol Strauss, Stano Štepka, Ján Štrasser, Tomáš Ulej, Pavel Vilikovský Autori ilustrácií: Jozef Babušek, Marek Cina, Juraj Cajchan, Jozef Cincík, Miro Cipár, Fero Guldan, Fero Jablonovský, Pavel Jakubec, Jaro Jelenek, Kazo Kanala, Viktor Kubal, Fero Lipták, Juraj Martiška, Svetozár Mydlo, Bobo Pernecký, Dušan Polakovič, Ivan Popovič, Shooty, Peter Stankovič, Marián Vanek, Fedor Vico, Viliam Weisskopf, Dana Zacharová Veľa zábavy a možno aj trochu zamyslenia, veď ako vraví staré čínske príslovie: Chatrč zo slamy, v ktorej sa ľudia smejú, má väčšiu cenu než palác, v ktorom ľudia plačú, či anonymný mysliteľ: Keď ťa prejde smiech, je to horšie, ako keby ťa prešlo auto.

Goetheho majstrovská miniatúra, tajuplná Rozprávka, po prvý raz vyšla v Schillerovom časopise Hóry v roku 1795. Ihneď vyvolala intenzívnu odozvu vtedajšieho náročného literárneho publika. Na neveľkom priestore vtesnané, zdanlivo nesúrodé antické, biblické, mytologické i rozprávkové motívy sú stmelené do pôvabného, poetického a prekvapivo súdržného príbehu, ktorého posolstvo aj napriek početným, viac než dve storočia vznikajúcim interpretáciám dodnes ostáva zjavným tajomstvom. Tajomnosť príbehu podčiarkuje aj jeho výtvarná interpretácia Miroslavom Cipárom (40 farebných ilustrácií). Preklad z nemeckého jazyka a zasvätený doslov Patrícia Elexová. Vychádza v edícii TERRA.

Monografia Petra Michaloviča Ivan Csudai: Vita circulus est prezentuje kresby a grafiky významného slovenského výtvarného umelca. Autor monografie sa zameral na rekonštrukciu genézy a vývinu umelcovej tvorby, pokúsil sa detailne interpretovať sémantiku a syntax umelcovho individuálneho štýlu, pričom upozorňuje aj na zlom v tvorbe, ktorý práce na papieri delí do dvoch asymetrických celkov. Výber kresieb a grafík reprodukovaných v monografii prezentuje všetky polohy umelcovej kresby a grafiky tak, aby si čitateľ porozumel kreativite a variabilite jeho tvorby. Na výbere sa významným dielom podielal Ivan Csudai, ktorý je aj autorom dizajnu a zalomenia publikácie. Súčasťou monografie je aj text Mariana Zervana.

Na kúrenie je najlepšie staré drevo, na pitie staré víno, na čítanie starí autori a na dôverné rozhovory starí priatelia, povedal raz filozof Francis Bacon. Ako vnímajú a cítia priateľstvo dnešní významní Slováci a Česi? Čítajte veselé, smutné a možno i dojímavé vyznania našich autorov: Alexander Balogh, Vlado Bednár, Robert Bielik, Pavol Breier, Štefan Bučko, Ján Buzássy, Miroslav Cipár, Jiří Černý, Miroslav Donutil, Dušan Dušek, Kornel Földvári, Karel Fuksa, Fedor Gál, Marián Geišberg, Arnošt Goldflam, Marián Hatala, Michal Havran, Jiří Hlušička, Michal Hvorecký, Peter Chalupa, František Jablonovský, Tomáš Janovic, Ladislav Jurkemik, Dušan Kállay, Vlado Kordoš, Dušan Kováč, František Kovár, Peter Krištúfek, Valerij Kupka, Ivan Lehotský, Lukáš Luk, Jan Lukeš, Miroslav Marcelli, Martin Marenčin, Milan Markovič, Jiří Menzel, Peter Michalica, Peter Michalovič, Alois Mikulka, Dušan Mitana, Juraj Mojžiš, Martin Mojžiš, Karol Moravčík, Juraj Nvota, Erik Ondrejička, Daniel Pastirčák, Jiří Pecha, Peter Petiška, Rasťo Piško, Ondrej Prostredník, Martin C. Putna, Stanislav Rakús, Peter Roller, Július Satinský, Juraj Sidorenko, Milan Sládek, Miloslav Smetana, Jiří Stránský, Jozef Strauss, Jiří Suchý, Martin Šeďo, Vlado Šimko, Stanislav Štepka, Ján Štrasser, Jozef Uhliarik, Petr Ulrych, Pavel Vácha, Marián Vanek, Pavel Váně, Alexander Vencel st., Pavel Vilikovský, Jiří Vondrák, Peter Zajac, Mnislav Zelený Atapana, Jiří Žáček, Jajkele.

Minimax nie je len hasiaci prístroj, Minimax je aj názov novej básnickej zbierky, v ktorej minibásne Jána Štrassera našli maximálne adekvátne výtvarné stvárnenie z ruky karikaturistu Boba Perneckého. Kľúčovým slovo pre spojenie týchto dvoch umelcov je humor. Skúste zároveň čítať a pozerať sa nielenže sa to dá, ale poskytuje to aj zdvojený estetický zážitok. Kniha vychádza v edícii DVAJAvJEDNOM v typografickej úprave Matúša Chalupu.

Básnik Erik Ondrejička až vo svojej desiatej zbierke poézie pristúpil ku knižnému publikovaniu básní, v ktorých nepoužil klasickú zvukovú výstavbu verša. Rýmy sa v nej vyskytujú iba výnimočne, na zdôraznenie cyklickosti niektorých procesov. Zbierka nadväzuje na filozofický a kontemplatívny rozmer Ondrejičkovej lyriky a jeho schopnosť pomenovať aj tie javy sveta a stavy človeka, ktoré sa inak ako poéziou vyjadriť nedajú. Básne, z ktorých viaceré publikovali renomované európske aj slovenské literárne časopisy, sú doplnené o výtvarné diela Karola Felixa. Básnická tvorba Erika Ondrejičku smeruje od bezprostredného k podstatnému a od spoločenského k nadosobnému. Autora okrem konkrétnosti inšpirácie či príbehu zaujímajú princípy, ktorými sa riadi svet nielen ako komunita ľudí, ale aj svet, kde ľudský prvok tvorí len zlomok čohosi väčšieho. Váhu, silu a krásu básnického hľadania podčiarkuje okolnosť, že ide o najdôležitejšie otázky ľudskej existencie čo je na začiatku, čo za domne­lým koncom, čo je podstata a zmysel života a kam pokračujeme po smrti. Prechod z horizontálneho pohľadu na vertikálny zreteľnejšie ukazuje, že Ondrejička patrí medzi moderných me­tafyzických básnikov. (Ján Gavura)

Román začal písať Hesse ešte v roku 1907, ale nebol stále s výsledkom spokojný, nedokončil dve verzie a až tretiu považoval vhodnú a publikoval ju v roku 1910. Poslednú verziu označujú literárni vedci ako Hesseho hudobný román, ale je to hlavne ľúbostný príbeh samotného autora a jeho nenaplnenej lásky k Elisabeth. Tento ľúbostný vzťah autor rieši vo všetkých troch verziách a slovenský čitateľ má prvý raz možnosť si ich všetky prečítať a usúdiť, ktorá z nich je najzaujímavejšia. Vo všetkých troch sa hlavná hrdinka volá Gertrúda, ale vo všetkých prípadoch ide Elisabeth La Roche skutočnú Hesseho veľkú lásku. Kniha vychádza v edícii TERRA a okrem troch verzií príbehu obsahuje fundovanú štúdiu Volkera Michelsa. Preklad Marta Takáčová a Marián Hatala. Ako titulná ilustrácia je dielo Dominika Skuteckého V zadumaní

Poviedka KLINGSOROVO POSLEDNÉ LETO vyšla prvý raz v roku 1920 a Hesse ju napísal pod dojmom udalostí leta 1919, kedy sa zoznámil zo svojou druhou manželkou Ruth Wengerovou (objavuje sa v knihe ako Kráľovná hôr). Táto maliarska poviedka je jedným z najfarbistejších Hesseho textov a je plná jeho priateľov i lások. Je to snáď najhedonistickejší autorov text, ale nielen preto sa Hesseho znalci k nej stále vracajú a identifikujú ju ako expresionistickú. Hlavný hrdina maliar Klingsor (Hesse) cíti blízkosť smrti a žije veľmi intenzívne, vychutnáva radosti života v kruhu priateľov a tvorí svoje najlepšie diela... Toto vydanie obsahuje viaceré bonusy: tri básne týkajúce sa Klingsora z neskoršieho obdobia, Hesseho text z roku 1938 Spomienka na Klingsorovo leto, 15 autorových akvarelov, ktoré vybral Silver Hesse vnuk a správca autorovej pozostalosti. Okrem toho kniha obsahuje aj štúdiu pani Bärbel Reetz (autorka monografie Hesseho ženy), ktorú napísala priamo pre slovenské vydanie a fundovaný doslov germanistu Ladislava Šimona Vášeň v tieni zániku. Preklad Ľudmila Rampáková a Ladislav Šimon. Vychádza v edícii TORQUIS.

Absolvoval Lekársku fakultu UK v Bratislave. V roku 1969 emigroval do Spojených štátov a po výskume na Cornell University sa stal docentom medicíny na University of Cincinnati. V New York City získal profesúru odbore interného lekárstva a bol prednostom oddelenia gastroenterológie. Uverejnil stovky výskumných prác z oblasti chorôb zažívania a výživy. V dôchodku sa začal venovať literárnej činnosti a publikoval dve zbierky veršov; spomienky lekára emigranta a svoje vojnové zážitky očami dieťaťa. Knihu V pahrebe kované napísal na základe skutočných udalostí. V jej prvej časti Kristínka opísal príbeh dievčaťa z myjavských kopaníc, ktoré sa dokázalo presadiť aj v emigrácii. Úspešný americký príbeh ženy, ktorá prežila hrôzy vojny na Slovensku, zachránila havarovaného amerického letca Rogera, unikla trestu smrti za špionáž útekom do Rakúska a našla nový domov v USA...